83. schôdza

Pán poslanec Pollák, môžem potvrdiť, že v témach, o ktorých si hovoril, máme blízky pohľad na vec a máme za sebou aj nejaké spoločné aktivity a je to presne tak, ako si hovoril aj pokiaľ ide o to tvárenie sa fašistov, že však oni nie sú rasisti a oni nepostupujú podľa princípu kolektívnej viny, oni hovoria len o jednotlivcoch, však ako k tomu smeroval aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý si dal, pán poslanec Ďurica, k svojmu návrhu uznesenia. Oni niekedy aj keď hovoria o jednotlivcoch, tak hovoria o tom takým spôsobom, že je zjavné, že tým narážajú na celú komunitu, ale to už je len také mimikry.
Pán poslanec Matovič, ja som nepovedal, že si to bol ty, ale tak som rád, že si sa k tomu svojmu výroku priznal a ja som ani nepovedal, že je to to isté, ako to, čo urobil dnes pán poslanec Schlosár. Výrok pána poslanca Schlosára považujem za priznanie sa k rasizmu aj som to povedal, len som si dovolil vysloviť názor, že ani takéto pohrávanie sa s tým, že Cigániková cigáni, nie je celkom vhodné do verejného priestoru a keď sa teda tu bavíme o tejto téme, tak by bolo fajn, keby politici prispievali ku kultivácii verejnej diskusie. Myslím si, že ten výrok, ktorý si adresoval mojej kolegyni Janke Cigánikovej, Janke Bittó Cigánikovej, ku kultivácii verejnej diskusie rozhodne neprispieval, ale ešte raz, ja som nepovedal, že je to to isté ako to, čo dnes tu predviedol pán poslanec Schlosár.

Vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, ja tak ako všetci moji predrečníci, by som sa chcel, chcel by som popriať úprimnú sústrasť a je mi strašne ľúto, že sa takáto udalosť stala, vrah bol chytený, dúfam, že bude aj usvedčený a odsúdený v takej rýchlosti poprípade, ako, ako bol prichytený. Toto uznesenie je vlastne reakcia k uzneseniu pána Ondreja Ďuricu, ktorý, ktorý sa chcel zase zviesť alebo celá, celá ta ich parta zviesť na vlne populizmu a každá populistická politika nás dovedie do pekla, nech ide ktorýmkoľvek smerom, preto si myslím, že na pôde Národnej rade máme riešiť inú vec ako vinu a nevinu prepadnutia, lúpežného prepadnutia, poprípade smrti. Ja si myslím, že takúto kolektívnu vinu a takýto rasizmus už neriešia ani v Juhoafrickej republike, či iných pochybných krajinách. Ak za chvíľu začneme riešiť v Národnej rade dopravné nehody ako nedávno v Košiciach alebo v Bratislave, kde bolo dosť veľa usmrtených ľudí a budeme riešiť, že či to bol Maďar, Rusnák alebo Goral, tak sa nikde nedostaneme, tak preto ani v tomto prípade, si myslím, že by sme nemali pripomínať, akej národnosti tej človek bol.
Na Slovensku nám žije viac ako 400-tisíc Rómov, štvrtina z toho žije v osadách a pripomínanie etnika a očierňovanie ich všetkých, vytvára prirodzený rasizmus a kolektívnu vinu a myslím, že to nie je správne. Dneska pri uznesení, ktoré predložil Ondrej Ďurica, som počúval nezmysly, ako že všetky rómske deti fetujú, nepracujú ani nebudú pracovať, nie sú schopní pracovať. Ja by som sa chcel spýtať, kolegovia tu už nie sú, že odkiaľ, odkiaľ berú tie informácie, na základe akých analýz, lebo dneska, dneska naozaj tých Rómov máme zmapovaných dokonale, či je to Atlas rómskych komunít, či analýzy, ktoré boli robené k zamestnanosti, alebo k vzdelávaniu. A ja sa chcem baviť o tom a chcem sa baviť s ľuďmi, čo majú vzdelanie, skúsenosť a vedomosť o tejto téme. Nie že mi povie, však ja viem, ja tam blízko nich žijem a najmä, keď to rozpráva pán poslanec Mizík, ktorý pred súdom tvrdil, že nevie robiť s počítačom, tak neviem, kde tie analýzy pán Mizík berie.
Musím ale úprimne povedať, že nie som spokojný s riešením problémov ľudí žijúcich v chatrčiach na Slovensku. Viem, že postupne sa situáciu zlepšuje, keď pozrieme v otázkach bývania, v otázkach vzdelávania a v otázkach zamestnávania, naozaj ľudia z osád s bývaním v chatrčiach sa postupne zamestnávajú, vzdelanie sa zvyšuje, navštevujú menej špeciálne školy, dostávajú sa na stredné školy, ale si myslím, že keby sme túto tému zobrali ako prioritu, tak ten posun vieme posunúť raketovým tempom, minimálne oproti tomu tempu, ktoré je teraz. Ale žiadne uznesenie v Národnej rade, jednak, ktoré predložil pán poslanec Ondrej Ďurica a následne to naše, ktorým naňho reagujeme, nám nepomôže.
Sledujem túto tému v Národnej rade a pýtam sa, koho v poslednej dobe zaujímal problém koncentrovanej pomoci chudoby, explicitne zameraných na Rómov. Koho to zaujíma? Nemám takú vedomosť, aby táto téma nejakým spôsobom, pokiaľ nie je negatívne zdôrazňovaná, niekoho zaujímala. Sme tu mali za posledný polrok novelizáciu zákona zamestnanosti, novelizáciu zákona o sociálnom podnikaní, zákon o hmotnej núdzi a musím s ľútosťou konštatovať a keďže som predseda sociálneho výboru, tak mám dosť dobrý prehľad o tom, musím s ľútosťou konštatovať, že sú to zákony, ktoré najviac pomáhajú alebo majú možnosť zmeniť život v koncentrovaných rómskych osídleniach a nemám vedomosť, že by poslanci ľudovej strany, alebo tí čo na ich kandidátke prišli, podali nejaký pozmeňujúci návrh, alebo nejaký návrh, proste týmto odborným témam sa vôbec nevenujú.
Áno, keď ide populizmus, tam sú, tam sú okamžite prví, perfektne tomu rozumejú, píšu im starostovia, chodia do osád, ale, ale normálnej práci na zlepšenie života, na to, aby sa tie negatívne javy, v čo najmenšej miere vyskytovali, preto nerobia nič.
Čudujeme sa, že sa nečerpajú eurofondy na zlepšenie života Rómov. Avšak veď my máme problém čerpať eurofondy tam, kde sú kompetentní, vzdelaní starostovia, kde sú tímy, ktoré, ktoré pracujú na projektoch, tam máme problém čerpať tieto peniaze, a potom sa čudujeme, že ich nečerpajú samosprávy, ktoré, ktoré sú jednak obmedzené vo financiách a jednak sú obmedzené v tom, že tých kompetentných ľudí majú menej. Nehovoriac o tom, že táto problematika je tak marginalizovaná, ako sú marginalizovaní Rómovia žijúci v chatrčiach, že moc nikomu sa do toho púšťať nechce. Na MIRRI pani ministerka vlastne novelizovala zákon o najmenej rozvinutých okresoch, máme ich 20, čo je štvrtina Slovenska. Naozaj ten, tie okresy sú definované tak, že podľa zamestnanosti a tam kde je najväčšia zamestnanosť, je najväčšia koncentrácia Rómov, hej. Najhorší je okres Kežmarok. Je jasné, že v Kežmarku je najväčšia koncentrácia Rómov súvisí to, samozrejme, zase so vzdelávaním, bývaním, zamestnávaním. Napriek tomu, že sa ten zákon novelizoval, že je tam strašne malý priestor na kradnutie, že tie projekty posudzujú zástupcovia miestnej samosprávy, zástupcovia regiónu, aj zástupcovia MIRRI, naozaj ten zákon je veľmi transparentne urobený, z roka na rok tam dávame menej peňazí, z roka na rok tam dávame. Tak nám sa rozpočet nafukuje neskutočne, ale na najmenej rozvinuté okresy, kde priamo sa rieši táto otázka dávame z roka na rok menej peňazí. A potom pozeráme, že, že tento problém stojí alebo sa posúva veľmi pomalými krokmi.
Ďalší veľký problém je audit ex post. Keď robíte akýkoľvek projekt Európskej únie, tak postupné kroky ktoré musíte urobiť vám, vám schvaľujú implementačné orgány a každú jednu bodku, každé jedno slovíčko, každú jednu nejakú pochybnosť musíte opraviť, inak vás nepustia akoby do druhej fázy alebo do ďalšej fázy. Všetko zrealizujete, všetko vyplatíte, všetko odovzdáte a potom vám príde audit ex post po štyroch rokoch, po piatich rokoch a vám povedia, že vzhľadom k tomu, že ste urobili niekde v tom procesu nejakú chybu, musíte vrátiť 20 %, 20 % zdrojov.
Teraz si predstavte samosprávu a teraz hovorím konkrétne o samosprávach, ktoré riešili rómske projekty. Napríklad rómske škôlky. A teraz si predstavte samosprávu, ktorá má rozpočet necelý milión eur, realizovala projekt za viac ako pol milióna eur a musí vrátiť 20 % tých peňazí. To znamená, že na desať rokov sa pozastaví celý ten projekt. Pokiaľ tých samospráv v regióne bolo viacej, tak, samozrejme, vytvoria v tom celom regióne atmosféru, že žiadny iný starosta, žiadny iný sa už do týchto projektov nepustí. A my sa pýtame, ako je možné, že sa peniaze na projekty rómske nečerpajú. No tak, takto je možné. A tie implementačné orgány, ktoré všetko schválili, samozrejme, tí sú bez viny, lebo vy dostanete zmluvu, ktorá má 60 strán, vy tam nemôžte zmeniť ani slovíčko, buď ju podpíšete a tie peniaze dostane, alebo ju nepodpíšete a tie peniaze nemáte. A potom všetky dôsledky, samozrejme, celá tá zmluva je postavené jednostranne proti vám, proti samospráve alebo proti tomu prijímateľovi, ktorý v konečnom dôsledku chce, chce riešiť problém, ktorý je.
Bola iniciatíva, európska iniciatíva Catching-up, iniciatíva Svetovej banky, Európskej únie a vyššieho územného celku. Inšpiratívne iniciatíva, zase ten štát sa tam zapojil veľmi málo, ale, ale čo chcem na tejto iniciatíve zdôrazniť, bol som na niekoľkých stretnutiach v konkrétnych obciach, kde sa prvýkrát, ako to deklarovali, prvýkrát Rómovia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Vypršal vám čas, pán poslanec.

Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR
Toto dokončím. Takže máme čo robiť a keď budeme na tom pracovať tak, a tí ľudia sa dostanú na normálnu úroveň, tak o to menej bude takýchto problémových prípadov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegovi Ledeckému, toto bolo vystúpenie so znalosťou veci, vystúpenie človeka z terénu, vystúpenie človeka, ktorý vie, o čom hovorí. Aký je to rozdiel oproti mláteniu prázdnej slamy a nezmyslov, ktoré sme tu celé dopoludnie počúvali od ľudí, ktorí sedia tam vpravo v prvých dvoch radách.
No a kolega Ledecký tam dvakrát spomenul predkladateľa tejto, toho uznesenia, o ktorom sme tu zabili pomaly celé dopoludnie, Ondreja Ďuricu. A pre tých, ktorí hovoria, že však kotlebovci to sú fašisti a rasisti, ale Republika to nie, to sú už celkom iní ľudia, to je niečo celkom iné, tí sú v poriadku. Niečo z textu, ktorý pán Ďurica ako frontman a spevák skupine Biely odpor... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pri všetkej úcte, musíte reagovať na pána Ledeckého, nie na pána Ďuricu. Pán Ledecký hovoril o eurofondoch, tak skúste niečo k eurofondom.

Benčík, Ján, poslanec NR SR
Ja reagujem. Dokončím. Tie slová zneli: "Biela sila, biela pleť, naša hrdosť, naša česť, biela sila zvíťazí, čiernu špinu porazí."

Ďakujem pekne za slovo. Ja iba krátkosti. V tejto problematike nie som doma, ale chcel by som zareagovať v krátkosti na príspevok pána poslanca.
Ja som sa dozvedel minulý týždeň iba od jedného historika jednu veľmi dôležitú vec. A to bolo, že rómska komunita, ktorá žila na Slovensku, bola pracovitá, nebol s ňou vôbec žiadny problém, tak ako iste chcem povedať, že dneska je veľmi veľa slušných rodín, ktoré žijú, pracujú, platia dane práve z tejto menšiny. Ale najväčší problém bol zákon o kočovníctve, ktorý bol prijatý v roku 1960, kedy tento zákon išiel proti tejto, proti tejto entite, resp. tento minorite, ktorá tu bola. A oni vlastne, jak som dostal vysvetlenie, oni zostali na jednom mieste, už nemohli ísť svojím spôsobom života pracovať, žiť a rozvíjať sa. A to, tam vznikol možno trošku ten problém, kedy dochádzalo k tomu, že sociálne výhody a benefity, ktoré oni dostávali, začali si ich zneužívať a možno tuto nastúpil ten problém, ktorý nevieme dneska doriešiť. A ja si myslím, že je chybná tá koncepcia riešenia rómskej problematiky, ktorá, dajme tomu, už trvá možno 60 rokov a viacej. Takže minulo sa veľké množstvo finančných prostriedkov práve na túto problematiku, ale neboli podľa mňa správne vynakladané. Lebo keby boli správne, tak by sme vedeli možno tento problém vyriešiť a by sa neopakoval.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, za toto tvoje vystúpenie. Nakoľko však si z praxe, ako tu spomenul aj kolega. Áno, keď chceme riešiť aj tie rómske osady, tak v prvom rade musíme riešiť pozemky. A ja som veľmi rád, že teraz aj za kolegu Mičovského, keď sme boli ešte na ministerstve, sa začala tá spolupráca od nejakého roku 2016, čo malo sa vysporiadavať pozemky pre nejaké energovody do jednotlivých osád, aby sa ich životná úroveň týchto obyvateľov tam zvýšila, tak objavili sme v rámci pozemkových úprav možnosti riešiť jednoduché pozemkové úpravy a po prvotných, by som povedal takých akože detských chorobách, vyzerá že pracovníci štátnych pozemkových odborov začínajú učiť jednotlivých koordinátorov ako na to majú ísť, akým spôsobom sa budú môcť tie eurofondy rozbehnúť v trošku väčšej miere aspoň v tej oblasti, v ktorej sú naši pozemkoví a lesní pracovníci za okresných úradoch zodpovední. A myslím si, že máme už aj svetlé príklady, kde prakticky sa to dá, len musíme možnože aj osvetu trošku zvýšiť, aj tých koordinátorov, aby vedeli čítať tie zákony. Pretože mnoho tých koordinátorov si to mýli a potom je, sú veľké prieky, úradníci nejdú konať, pretože nemajú základné podmienky splnené. Takže pokiaľ by sme toto odstránili nejakou tou či už osvetou, alebo nejakou možnože aj tou, tým nejakým školením, tak by sa aj tu pohli veci, aby sme mohli mať pozemky pre dané siete, ktoré tam potrebujeme dotiahnuť. Čo už odpad, elektriku, vodu, cesty, aby sme mali vyriešené.
Takže verím, že to zvládneme ešte aj do konca volebného obdobia aspoň časť z tejto agendy, ktorá bude veľmi ťažká, ale potrebné aby sme ju vyriešili.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Goga, máte pravdu, že neboli správne vynakladané peniaze na túto problematiku. A jasné, len poviem tak, že veľmi málo tých peňazí sa dostalo naozaj skutočne na riešenie tohto problému, lebo keď som bol ešte starosta som potreboval opraviť školu, tak stačilo že ste mali určité percento Rómov a tie peniaze išli z balíka pre Rómov a vlastne tak sa to krylo, že sa vlastne robí pre Rómov, ale v skutočnosti sme mali 20 % Rómov a 80 % Nerómov. Čiže áno, peniaze vôbec na túto problematiku nešli alebo zvyčajne nešli.
A, pán poslanec Fecko, pozemky sú základ. Všetci vieme, že bez toho veci nepohneme. Ale si sypem popol aj na vlastnú hlavu, že by to nebolo, že sypem na vás, ale aj na vás, že sme tu tri roky a ten problém stále nie je vyriešený. Stále hovoríte, že ideme vlastne zaučovať alebo oboznamovať, alebo nejak školiť, trénovať tých ľudí. Akože rýchlejšie, rýchlejšie, rýchlejšie, všetko ide nám pomaly v tejto problematike. Hej, ďakujem.

Veľmi krátko iba zareagujem na celú tú rozpravu. Ďakujem veľmi pekne všetkým poslancom, poslankyniam, ktorí sa zapojili do tejto diskusie. A ďakujem za kultivovaný tón. Ja nie som z tých poslancov, ktorí by rozdeľovali spoločnosť a určite ani na tejto téme nechcem nijak rozdeľovať spoločnosť. Skôr som z tých, ktorí by naozaj chceli zlepšovať tie vzťahy namiesto tých, ktorí tu chcú rozdeľovať spoločnosť, máme myslím že dosť v prvých dvoch alebo aj troch radoch. Ja chcem veriť, že aj poslanci za stranu SMER nechcú rozdeľovať spoločnosť v tejto téme a zajtra dostanú ponuku takú, za ktorú budú môcť tiež zahlasovať za.
Ďakujem veľmi pekne. Dostali ste ponuku, za ktorú môžete zahlasovať za a bola to jednoducho reakcia na to za, na uznesenie, ktoré predniesla strana REPUBLIKA za ktorú, bohužiaľ, nedostala, alebo teda, chvalabohu, že nedostala toľko hlasov, aby prešlo parlamentom a zajtra budete mať k tomu reparát, aby ste mohli zahlasovať naozaj za zodpovedné uznesenie.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja iba tri vety. Prvá z nich je, že je dôležité, že parlament navrhuje uznesenia. Aj toto uznesenie svedčí o tom, že je dôležité vyjadriť sústrasť s tými pozostalými, ktorým sa táto nešťastie stalo. A rovnako odsúdiť jednotlivca, ktorý to urobil.
A na druhej strane je veľmi dôležité, aby aj rómska komunita mala pozitívne vzory, aby ľudia a mladí ľudia, deti vedeli vzhliadať k tým, ktorí sú úspešní a aj ich príbeh životný môže byť v budúcnosti úspešný. A preto som veľmi vďačná hnutiu OĽANO, že dáva priestor aj mojim kolegom Peťovi Pollákovi, aj mojej kolegyni Jarmile Vaňovej, že mohli byť na kandidátke. Sú v pléne a častokrát poukazujú na veci práve z tejto komunity. A teším sa, že sú pozitívnymi vzormi pre iných mladých ľudí a deti z rómskej komunity. A posledná vec je možno také poďakovanie všetkým tým, ktorí venujú svoj čas a priestor, či sú to jednotlivci, organizácie, či sú to rehole ale cirkvi práve rómskej komunite.
Ďakujem, hlasovanie bude zajtra o jedenástej.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni poslanci, účelom predkladaného návrhu zákona je zjednodušiť formálne a administratívne podmienky tak, aby revitalizácie vodných tokov a súvisiace aktivity bolo možné vykonávať bez zbytočného alebo neprimeraného administratívneho a byrokratického zaťaženia. Ako dobre vieme, v súvislosti so súčasťou klimatickou krízou revitalizácie vodných tokov a mokradí sú jedným z kľúčových opatrení na adaptáciu krajiny aj v Slovenskej republike na dôsledky či už nadmerného sucha, alebo nadmerných zrážkových udalostí, čiže v prípade dlhšie trvajúcich zrážok revitalizačné opatrenia znižujú riziko povodní, naopak v prípade dlhších období bez zrážok znižujú riziká sucha.
Ďakujem, toľko na úvod.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1774 z 8. novembra 2022 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Tomáša Šudíka, Márie Šofranko a Jána Szőllősa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tzv. vodný zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 1257, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 647 z 24. novembra 2022 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 268 zo dňa 29. novembra 2022. V citovanom uznesení má výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Vážený pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.