83. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento vládny návrh zákona bol vypracovaný s cieľom zabezpečiť implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh. Zabezpečuje sa úprava akreditácie v podmienkach Slovenskej republiky tak, aby odrážala aktuálny stav, ako aj zmeny, ktoré priniesla aplikačná prax pri uplatňovaní súčasne platného zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody. Vládny návrh zákona zároveň reaguje na trend vývoja v oblasti poskytovania akreditačných služieb na Slovensku a poskytuje oproti doterajšiemu stavu ucelenejšiu a prehľadnejšiu právnu úpravu zohľadňujúcu dynamický vývoj v oblasti akreditácie.
Slovenská národná akreditačná služba ako verejnoprávna inštitúcia musí hospodáriť na neziskovom základe a poskytovať služby odplatne, čo je v súlade s princípmi európskeho akreditačného systému. Vládnym návrhom zákona sa upravuje najmä pôsobnosť riadiacich orgánov Slovenskej národnej akreditačnej služby, ktorými sú riaditeľ, dozorná rada, akreditačná rada, a vytvára sa fond investícií a rozvoja. Ďalej sa precizuje rezervný fond, správne konanie o akreditácii, ukladanie pokút a dochádza k zmene samotnej štruktúry právneho predpisu, ako aj k úprave ustanovení týkajúcich sa žiadosti o akreditačnú službu a jej podávania prostredníctvom informačného systému Slovenskej národnej akreditačnej služby. Spresňujú sa ustanovenia týkajúce sa dokumentov vydávaných Slovenskou národnou akreditačnou službou.
Z dôvodu, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a má povinnosť byť členom európskych a medzinárodných organizácií združujúcich akreditačné orgány v oblasti akreditácie orgánov posudzovania zhody, je vhodné, aby štát znášal náklady spojené s členskými poplatkami a účasťou Slovenskej republiky v týchto organizáciách. Aktívnou účasťou v týchto inštitúciách sa zvyšuje uznávanie Slovenskej národnej akreditačnej služby na európskej a medzinárodnej úrovni.
Predložený vládny návrh zákona bol predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe k návrhu zákona odporúčam schváliť.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujeme. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Karolovi Galekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody, tlač 1276, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1924 zo dňa 8. decembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 664 z 30. januára 2023 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 403 z 30. januára 2023.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody, tlač 1276, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 406 z 31. januára 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nebude mať záverečné slovo. Pán spravodajca takisto nie. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Vladimíry Marcinkovej, Márie Kolíkovej, Jána Benčíka, Mariána Viskupiča a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1316, správa výboru má tlač 1316a.
Dávam slovo pani poslankyni Vladimíre Marcinkovej, aby návrh zákona odôvodnila.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Márie Kolíkovej, Jána Benčíka, Mariána Viskupiča a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1316.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov predniesla a odôvodnila návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Trestnom poriadku a takisto zákon o obetiach trestných činov.
Cieľom predkladaného návrhu je zvýšiť ochranu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov a najmä ochrániť ich pred druhotnou viktimizáciou. Tu pri obzvlášť zraniteľných osobách trestných činoch hovoríme najmä o deťoch, senioroch, osobách so zdravotným postihnutím alebo osobách, ktoré boli obeťami sexuálneho násilia. V súčasnosti im platný právny poriadok poskytuje zvýšenú ochranu, ale prax ukazuje, že nie v dostatočnej miere, preto sme sa s mojím tímom pozreli na právne úpravy okolitých štátov, kde vieme vyprecizovať našu úpravu a v rozprave by som rada priblížili tri zmeny, ktoré táto úprava prinesie.
Ďakujem pekne a do rozpravy sa hlásim ako prvá.

Ďakujeme pekne. Evidujem.
Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Alojzovi Baránikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada uznesením z 2. decembra 2022 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na jeho prerokovanie. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva šesť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 1316a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 30. januára 2023. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ústne sa hlási pani navrhovateľka, ale ešte dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne ďalším kolegom. Nikto ďalší. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ako jediná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Tak ja, ako som už spomenula v mojom prvom vystúpení, chcem priblížiť vlastne tie zmeny, ktoré by táto úprava priniesla. Aktuálna verzia právneho poriadku priznáva obeti trestných činov ochranu v podobe zabránenia styku páchateľom trestného činu. Otázne je však právne určiť koho a v akom momente trestného konania môžme označiť za páchateľa, voči ktorého svedčí právo obete na nekontaktovanie sa s ním, a preto uvedený stav navrhujeme odstrániť po vzore Českej republiky, ktorá to takto má upravené. Nahradením výrazu „páchateľ" označením „osoba, ktorú obeť označila za páchateľa, osoba, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo osoba, pri ktorej sa vedie trestné stíhanie".
Tomu vieme zabrániť napríklad takým situáciám, kedy nejaká žena, ktorá bola obeťou sexuálneho násilia, ukáže, že toto je páchateľ, ale orgány činné v trestnom konaní s určitosťou vlastne to nepotvrdia. Stretnú sa v súdnej miestnosti. Pre tú ženu to môže byť taký blok, že nebude svedčiť. Vlastne stretla sa s človekom, ktorého už nikdy nechcela zažiť, a práve ak by sme to nahradili slovným spojením „osoba, ktorú obeť označila za páchateľa", takémuto stretnutiu by sme mohli predísť. A ide tam hlavne o to, že nemôžeme myslieť len na potrestanie páchateľa, ale aj na to, ako väčšmi ochrániť tú obeť pred ďalšou traumatizáciou, pred naozaj ďalšou nejakou psychickou ujmou.
Ďalšou oblasťou, ktorú riešime, sú otázky smerujúce do intímnej oblasti obete. Špecifikované ustanovenie smerom k rozsahu intímnych otázok Trestný poriadok neupravuje. Vzhľadom na citlivosť týchto otázok navrhujeme, aby sa otázky smerujúce do intímnej oblasti vypočúvanej obete kládli v nevyhnutnej miere, ktorá je naozaj potrebná na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie, ale nie nad jej rámec. Toto je rovnako úprava prevzatá z českej legislatívy.
A posledná zmena. Predkladaný návrh tiež navrhuje, aby obete mali umožnené vybrať si pohlavie vypočúvajúcej osoby. Násilie páchané na obzvlášť zraniteľných ľuďoch je, žiaľ, stále prítomné v našej spoločnosti, ja som presvedčená, že nesmieme pred tým zakrývať oči a túto tému vlastne zmietnuť zo stola, lebo je nepríjemná a ťažká. Práve naopak, stále tam vieme aj po vzore iných krajín, kde táto debata je oveľa intenzívnejšia ako u nás, precizovať našu úpravu, zlepšovať systém.
Ďakujem pekne.