90. schôdza

Ďakujem pekne pán predseda, Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1593. Návrh zákona spĺňa s formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť ústne. Ako prvý vystúpi ale v rámci rozpravy pán navrhovateľ. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorý cieli na zabezpečenie efektívnej nápravy pri dlhodobom porušovaní ľudských práv zo strany štátnych orgánov formou sterilizácie žien v rozpore s právom.
Medzi rokmi 1966 až 1989 sa mnohé ženy predovšetkým z rómskej komunity podrobili sterilizácii bez dostatočného porozumenia dôsledkom zákroku, prípadne pod tlakom zdravotníckeho personálu pri začínajúcich pôrodných bolestiach a bez dostatočného časového priestoru na premyslenie, či dokonca bez informovaného súhlasu. Aby toho nebolo málo, po roku 1990 tieto praktiky v mnohých zariadeniach aj naďalej ostali. V roku 2003 správa poradne pre občianske a ľudské práva a následne viacerým mimovládnym organizácií poukázala na skutočnosti, že v niektorých zdravotníckych zariadeniach predovšetkým na východnom Slovensku naďalej dochádzalo k sterilizáciám, predovšetkým žien z marginalizovaných rómskych komunít bez získania adekvátneho informovaného súhlasu. Často mohlo ísť o zneužitie faktu, že žena nerozumela, že je to nezvratný zákrok. V správe autori odhalili aj skutočnosť, že v niekoľkých prípadoch došlo k sterilizácii neplnoletých dievčat bez súhlasu ich zákonných zástupcov.
O tejto téme som hovoril už mnohokrát. Predchádzajúce vlády sa o túto tému nikdy nezaujímali. My sme s tým však začali. V roku 2021 som zvolal okrúhly stôl vo veci sterilizácii v rozpore s právom, ktorý mal za cieľ vyriešiť túto dávnu krivdu, ktorá sa s nami ťahá od komunizmu až do 21. storočia. So zástupcami viacerých ministerstiev, ministerstva zdravotníctva, spravodlivosti, financií, práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu vlády, poradne pre občianske a ľudské práva a verejnou ochrankyňou práv sme sa zhodli na potrebe vytvorenia nástroja na odškodnenie pre ženy, ktorým sme neprávom odopreli možnosť žiť normálny život a mať deti.
Na základe stretnutia som vyzval vládu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kuriak, poprosím vás, nemôžte telefonovať a ešte takto nahlas v sále. Prerušte hovor. Už keď sa mám tváriť, že to nevidím, aspoň nech vás nie je počuť. Môžte ísť hocikde. Pán poslanec Vetrák, tiež poprosím o kľud v sále. Tu nie ste v TA3. Nech sa páči.

Pollák, Peter, poslanec NR SR
Na základe stretnutia som vyzval vládu Slovenskej republiky, aby sa týmto ženám za dlhoročnú krivdu ospravedlnila. Vláda tak učinila 24. 11. 2021 a spravila tým prvým krok ku konečnému sa vysporiadaniu sa s touto minulou krivdou.
Ďalším krokom je, samozrejme, vytvorenie odškodňovacieho mechanizmu, čo je aj úlohou tohto návrhu zákona. Na potrebu riešenia situácie som totiž neupozorňoval sám. Dlhodobo nás vyzývajú mnohé domáce či medzinárodné organizácie. Hovoria najmä o neriešení situácie a potrebe ospravedlniť sa, ale najmä o potrebe vytvoriť odškodňovací mechanizmus pre ženy sterilizované v rozpore s právom. V roku 2018 to minulej vláde pripomenula aj verejná ochrankyňa práv. Upozorňujú na to mnohé výbory OSN, samotná Európska únia či Rada Európy. Minulý mesiac o tom rokoval dokonca aj výbor OSN proti mučeniu, ktorý ocenil podanie tohto návrhu zákona. Tvorba samotného návrhu zákona vzišla z mnohých spoločných stretnutí so zástupcami spomenutých ministerstiev s cieľom priniesť čo najlepší funkčný mechanizmus na odškodnenie žien. Na základe spoločných záverov bol na začiatku roka 2023 do MPK podaný legislatívny zámer. V rámci MPK bolo podaných mnoho pripomienok, s ktorých bol veľký počet akceptovaných a zapracovaných v konečnom legislatívnom návrhu, ktorý som podal za všetkých aktérov, ktorí na zákone spolupracovali. Chcel by som sa im všetkým z tohto miesta aj poďakovať.
Čo sa týka priamo návrhu zákona, jeho hlavným cieľom je zaistiť odškodnenie obetí sterilizácií v rozpore s právom medzi rokmi 1966 do roku 2004. V tomto ohľade štát vychádza z práv zakotvených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj zo záverov vyslovených Európskym súdom pre ľudské práva vo viacerých prípadoch proti Slovenskej republike týkajúcich sa problematiky sterilizácií. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol vo viacerých prípadoch a hovoril o porušení ľudských práv. V poslednej dobe už vyniesli rozsudky aj slovenské súdy. Výška odškodnenia je 5 000 eur. Čo je síce menej ako v Českej republike, ktorá odškodnenie pre neprávom sterilizované ženy, zaviedla v roku 2021 v priemere alebo teda na eurá 11 700. V Česku však rozhodujú najmä na základe zdravotnej dokumentácie, ktorá vo veľa prípadoch na Slovensku už ani z rôznych dôvodov neexistuje. U nás budeme dokazovanie riešiť aj na základe okolností či iných dokumentov s cieľom priniesť spravodlivosť k čo najväčšiemu počtu žien. Aj keď mnohé z nich sa, bohužiaľ, toho už nedožili. Stanovuje sa hraničí termín na podanie žiadostí na 31. december 2025 a návrh ďalej upravuje podmienky podania žiadosti či spôsob vyplatenia odškodnenia.
Čo sa týka odhadov počtu žien, ktoré budú mať na toto odškodnenie nárok, žiadne konkrétne štatistiky neexistujú. Na základe knihy od poradne pre občianske a ľudské práva však predpokladáme, že ich bude niekoľko stoviek, resp. okolo tisíc. Na vyriešenie tejto dávnej krivdy vás poprosím o podporu návrhu zákona. Neprosím vás však o ňu len kvôli tomu, aby nás medzinárodné organizácie prestali napomínať. Prosím o ňu najmä kvôli protiprávnym praktikám, ktorým boli mnohé ženy, najmä tie rómske, vystavované a ktoré sú v rozpore so základnými ľudskými právami, ktoré by mali mať, ktoré by mal mať každý človek bez ohľadu na farbu pleti. Veľmi pekne ďakujem za podporu tohto návrhu.

Ďakujem. Žiadna faktická poznámka. Teraz vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, podobne ako pri predchádzajúcom bode by som sa chcel vyjadriť k tomuto návrhu zákona aj z dôvodu, že pán predkladateľ v čase, keď som bol štátnym tajomníkom, tak komunikoval s ministerstvom spravodlivosti o tejto téme. A mali sme vôľu spoločne tento problém riešiť a priniesť nejakú satisfakciu ženám, ktoré boli nezákonným spôsobom v rozpore s právom sterilizované.
Považujem ten zámer za legitímny a správny a považujem za dôležité, aby sa s tým niečo robilo, a teda chcem oceniť úsilie predkladateľa pána poslanca Polláka, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje. Dosiahol alebo teda bol iniciátorom toho ospravedlnenia, ktoré prišlo zo strany vlády a komunikoval aj s ministerstvom spravodlivosti o vecnej stránke riešenia alebo teda poskytnutia nejakej, nejakej satisfakcie.
A podobne ako, ako v prípade predchádzajúceho, kde pán poslanec Grendel prišiel s nejakou vlastnou iniciatívou a komunikoval s ministerstvom spravodlivosti, vidím tu však jeden rozdiel, ktorý z hľadiska praktickej uskutočniteľnosti toho návrhu sa mi zdá dosť dôležitý, a síce ako tá novela infozákona z dielne pána poslanca Grendela tak tento zákon o odškodnení obetí nezákonných sterilizácií od pána poslanca Polláka by určite boli lepšie, ak by, ak by prešli riadnym legislatívnym procesom, akým prechádzajú vládne, vládne návrhy zákonov, teda štandardné medzirezortné pripomienkové konanie a nielen pripomienkové konanie k stanovisku alebo návrhu stanoviska vlády k poslaneckému návrhu zákona. A ten rozdiel medzi týmito dvoma návrhmi ale vidím v tom, že v prípade novely pána poslanca Grendela ide o doplnenie nejakého nového okruhu povinne zverejňovaných informácií do už existujúceho zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Je to v podstate preklopenie povinne zverejňovaných zmlúv do podoby povinne zverejňovaných analýz, samozrejme s nejakou odlišnou úpravou, ale je to iba nový inštitút v rámci existujúceho zákonného mechanizmu a je to pomerne podrobná úprava, ktorá je v tom, v tom zákone alebo návrhu zákona obsiahnutá. V tomto prípade ide o úplne nový zákon, taký, aký v našom právnom systéme vo vzťahu k tejto téme dosiaľ, dosiaľ nemáme. A tá, tá úprava je, povedal by som, že pomerne stručná, až mám teda obavy, ako bude, ako bude vykonateľná, keď je napríklad vylúčený, vylúčený z konania správny poriadok a nie som si istý, že celkom jasne budeme vedieť, alebo tí, ktorí budú o tom rozhodovať, budú vedieť rozhodovať, na základe čoho majú, majú rozhodnúť.
Ja viem, že je ten návrh inšpirovaný, alebo teda vychádza z tej, z toho návrhu, návrhu legislatívneho zámeru, ktorý bol v ministerstve. Vychádza aj z českej právnej úpravy, ktorá je, ktorá je veľmi podobná. A napriek tomu sa domnievam, že v tomto prípade viac ako v prípade toho návrhu pána poslanca, poslanca Grendela, by bolo žiaduce, aby to bol vládny návrh, nie poslanecký návrh. A rozdiel vidím aj v tom, že v prípade tej iniciatívy pána poslanca Grendela, sme boli v situácii, že pán poslanec to chcel predložiť ako vlastný návrh alebo pozmeňujúci návrh, komunikoval s ministerstvom a ministerstvo nakoniec sa rozhodlo, že ten jeho návrh napriek úvahe, že by mohlo zapracovať do vlastného návrhu, nezapracovalo. Čiže tam nie je predpoklad, že by, že by to ministerstvo chcelo riešiť. A v tomto prípade ja zatiaľ vidím na strane ministerstva bez ohľadu na meniace sa osoby ministrov vôľu tento problém, problém riešiť, o čom svedčí aj to pripomienkové, pripomienkové konanie k legislatívnemu zámeru. Takže rozumel by som tomu, keby sme boli v situácii, že sa ministerstvo rozhodne, že nebude ten problém riešiť, že príde, príde poslanecká iniciatíva. Len mám teda pochybnosti o tom, či je na mieste poslanecká iniciatíva v situácii, keď ministerstvo má vôľu tento problém riešiť a to riešenie cez vládny návrh systémovo by bolo lepšie.
Rozumiem, že môže byť protiargument, že budú voľby, nevieme, nevieme, čo bude, čo bude po voľbách a v tomto období to už, samozrejme, že ministerstvo nestihne predložiť, lebo, lebo návrh zákona nebol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. V medzirezortnom pripomienkovom konaní bol iba, iba legislatívny zámer, takže sa to nemá ako stihnúť. Napriek tomu moje pochybnosti o tejto ceste sú v tomto prípade vážnejšie z hľadiska tej formy, ako v prípade predchádzajúceho bodu, ktorý som mal zhodou okolností tiež možnosť vidieť a rokovať o ňom s pánom predkladateľom, ešte keď som bol na ministerstve spravodlivosti.
Ďakujem.

Faktická poznámka pán poslanec Pollák, nech sa páči.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Dostálovi. Oceňujem tvoj konštruktívny. Zároveň mi dovoľ, aby som možno aj vysvetlil, že prečo sme sa rozhodli vlastne ísť tým poslaneckým návrhom, keďže bol vládny návrh v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Vzhľadom na ten čas a nasledujúce schôdze by ten legislatívny postup bol zdĺhavý. My sme vlastne sa ešte predtým dohodli, že áno, pošleme ten vládny návrh, vypracuje to ministerstvo spravodlivosti, pošle to do medzirezortného pripomienkového konania, následne urobíme crash-test alebo teda to rozporko, zakceptujeme tie závažné pripomienky, čo sa i stalo, a následne podáme ako poslanecký návrh, ktorý je teraz v pléne.
Moja otázka na teba, že či si ochotný podporiť tento návrh zákona v prvom čítaní a následne by sme sa mohli pobaviť potom o, o zmenách, s ktorými prídeš, aby sme ho zapracovali do toho druhého čítania.
Ďakujem ti pekne ešte raz za tvoj konštruktívny prístup.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem... Ešte faktickú poznámku pána poslanca Dostála a reakciu na faktickú.

Ďakujem za vyhlásenie reakcie. Myslím, že aj z toho môjho vystúpenia bolo zrejmé teda, že som v tomto prípade tak na vážkach, lebo ten zámer, samozrejme, že podporujem, považujem za legitímny, považujem za správny, považujem za dôležité, aby sa tento problém riešil a aby sa s tým Slovenská republika konečne nejako, nejako vysporiadal, ale z hľadiska tej formy mám vážne pochybnosti, že či, či to navrhnuté riešenie, a teda najmä ten postup poslaneckého návrhu zákona je pre tak vážny problém optimálny.

Pani poslankyňa, pán poslanec Dostál reagoval na faktickú poznámku, ktorá bola na jeho vystúpenie. To znamená, on má vždy právo, poslanec, s faktickou reagovať na faktické. Ak vám nefungovalo zariadenie, rozumiem, ale v tej chvíli aspoň zakričte, zamávajte, lebo už ja keď to posuniem ďalej a prídete potom, to už sa nedá. To je jedna vec.
Druhá vec. Vyskúšajte iné miesto. Ja viem, že je problém s tým zariadeniami, naozaj problém je, len ja neviem čítať z výrazov vašich tvárí, že či ide-nejde, chcem-nechcem.
Druhá vec, páni poslanci, s tým telefonovaním v sále, za prvé, je to porušenie rokovacieho poriadku, lebo je, tam je to vyslovene napísané. Za druhé, ja sa viem tváriť, že to nevidím, keď to neruší. Ale keď telefonujete tak, že počujem, o čom rozprávate v tom hovore, nejde o mňa, je to neúctivé voči, voči kolegovi, to je jedno ktorý, z akej strany, ktorý práve vystupuje, pretože tých ľudí to ruší, to počuť. Vy aj keď šepkáte, ono to počuť.
Čiže vás poprosím, dodržiavajte rokovací poriadok a netelefonujte v sále! A keď vystupuje váš kolega a chcete sa baviť, choďte niekde inde, lebo jednoducho to počuť a ruší to tých vystupujúcich a je to, z hľadiska kolegiality už by ste mali brať na to ohľad. (Reakcie z pléna.) Slušne vychovaní. (Smiech v sále.) A najmä, najmä, pán kolega, viete veľmi dobre, že sme normálni.
Čiže teraz vyhlasujem rozpravu za skončenú. Závere... (Reakcia navrhovateľa: "Poprosím, aby som sa prihlásil do rozpravy, tak...") Zas? (Reakcia navrhovateľa: "... že poprosili ma kolegyne, aby som sa ešte prihlásil do rozpravy, ak neviem.") Čiže v rámci rozpravy ešte vystupujete? Tak dobre. (Reakcia navrhovateľa: "Dobre.")