90. schôdza

Pán poslanec Tomáš Taraba.

Riešime teraz zákon, aby deti, ktorých rodičia nechcú, aby boli kontaktované v školách s toxickým homosexuálnym, akýmkoľvek programom alebo akoukoľvek deviáciou, aby im nebola tlačená do hláv úchylná sexuálna výchova, aby mali právo sa toho nezúčastňovať. To je úplne v poriadku. Ja to podporujem, je to dobrá iniciatíva. Ale tomu niečo predchádza. Tomu predchádza to, že vy ste zaprasili naše školy kadejakými mimovládkami, ktoré tam tento obsah dotiahli, ktoré dostali milióny na to, aby natlačili tie perverzné knihy a dávali to tam tým deťom. Ja sa pýtam, nemá každé dieťa právo vyrastať v normálnom prostredí v slovenských školách? Prečo nevyprášite z tých škôl túto agendu celú, ako je. Veď toto je naša povinnosť, aby žiadne dieťa nebolo s týmto konfrontované, aby takí úchyláci ako zástupca Európskej komisie, ktorý nás považuje za zdegenerovaný národ len preto, že neveríme v tých 75 vlajok. To, že nejaká von der Leyenová si dovolí tu mať zástupcu, ktorý nám tu nadáva Slovákom do toho, že čo je a nie je naša vlastná prirodzenosť, tak toto je problém. To znamená, že príjmime tento zákon, ale ja sa pýtam, čo tie deti, ktorých rodičia nevedia tú jednu hodinu, aj keď ich budú chcieť vytiahnuť z tej školy, nebudú ich kam mať dať. Čo s tými potom deťmi? To znamená, riešme podstatu. A podstata je, že tieto úchylné predmety do slovenského vzdelávacieho systému nepatria. A tento chudáčik v prvej lavici čo sedí Heger, teraz, ktorý lozil po tých školách, jemu sme tiež dovolili tam chodiť do Rimavskej Soboty. Čo tam čo hľadal? Kto bol naňho zvedavý. On, ktorý tu nechal transgender vyhlášku. To znamená, toto sú tí ľudia, ktorých treba riešiť. A primárna vec, ktorá je, odstráňme tento obsah zo škôl. Potom môžme riešiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Richard Vašečka.

Budem reagovať na pána poslanca Mazureka, ktorý bol v rozprave, niektoré veci upresním. Tieto školy, tieto tzv. učebnice, ktoré sami sa nazývajú učebnice, áno, boli za čias ministrovania ministra z SaS pripravené, ale nedostali doložku a nie sú oficiálnymi učebnicami a existujú.
Čo sa týka napríklad situácie v školách, ktoré opisoval pán poslanec, my ako rodičia našich detí sme naše deti ochránili tým, že sme ich nielen z tohto dôvodu, ale najmä z dôvodu kvality vzdelávania, dali na cirkevné školy. A tam nikdy sme o takom ničom nepočuli a to ja som teda bol aj predseda rodičovského združenia, aj člen rady školy ešte ako neposlanec, lebo som sa aktívne zaujímal o takéto veci. Takže sme, vďakabohu, neboli, neboli s týmto, s týmto konfrontovaní, ani naše deti neboli tým ohrozené. Ale 90 % škôl je štátnych a na týchto školách sa môžu diať také veci so súhlasom riaditeľa alebo nejakého vyučujúceho, a preto dávame týmto rodičom možnosť takto svoje deti ochrániť. Troška taká poznámka k tomu, že na školy chodia aj dobré mimovládky, ktoré hovoria o výchove k manželstvu a rodičovstvu. Viacerí, ktorí majú prednášky, ja sám som mal napríklad prednášky o manželstve alebo o vzťahoch, a to teda veľmi výnimočne, ale chodia niektorí, ktorí sa tomu venujú. To znamená áno, sme slobodná spoločnosť a ak nejaká škola chce pozvať, tak musí s tým súhlasiť, musia s tým súhlasiť rodičia, musia o tom v prvom rade vedieť rodičia, a ak, myslím si, že škola, ak pochopí, že väčšina rodičov takéto niečo odmietne, keď sa o tom dozvie dopredu, tak pochopí, že takých ľudí vôbec nemá na školu pozývať. Ale inak sa to robí bežne v iných oblastiach. Tento náš návrh zákona dáva veľmi silný a jednoduchý, jasný nástroj do rúk rodičov.

Pán poslanec Ondrej Ďurica.

Ďakujem za slovo. Bolo to tu spomenuté v predchádzajúcej faktickej poznámke, chcel som zareagovať presne na to isté. My, samozrejme, podporíme tento návrh zákona, ale v tejto veci a v tejto problematike sa treba pozerať oveľa ďalej. Treba sa pozerať na iniciatívy a na to, kto tieto agendy presadzuje a kto tieto agendy vôbec prináša na pôdu škôl a do výchovného procesu našich detí, to bude oveľa dôležitejšie, ako dnes prijať tento návrh zákona, pretože my sa nemôžne dostať do pozície, kedy sa budeme donekonečna brániť týmto veciam tým spôsobom, že budeme mať papier ako rodičia a budeme sa mať vyjadriť či súhlasíme, alebo nesúhlasíme. To je, to je tak nebezpečná agenda, to je taká obrovská zvrátenosť, že my sa naozaj musíme v budúcnosti pozrieť oveľa detailnejšie na to, kto to prináša, aký má zámer, ako vystupuje a to je presne ten príklad toho pána Šuchu, ktorý takýmto spôsobom nám všetkým, ktorí bojujeme proti tejto agende dal absolútny obraz o tom, ako títo ľudia uvažujú, akí sú vo svojej podstate agresívni, aj keď oni sa neustále dovolávajú nejakých svojich práv a slobôd. Veď my tu nehovoríme o tom, že ak sa niekto rozhodne žiť tak alebo onak, že tak žiť nemôže. Je to každého osobná vec to, čo si bude kto robiť v spálni, je to jeho osobná vec. A my do toho nezasahujeme, my nechodíme tým ľuďom do bytov alebo domov a nezakazujeme im, ako žijú. Ale títo ľudia chodia na školy, chodia do škôlok a nám ako rodičom diktujú, čomu sa majú venovať naše deti, keď my sme v práci a keď tie deti sú v škôlkach alebo v školách a nám oni diktujú, ako majú byť vychovávané naše deti. O tom je tá sloboda, ktorú oni majú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Radovan Marcinčin.

Ďakujem za slovo. K tomu všetkému čo tu bolo povedané, samozrejme, že s tým súhlasím a je to pravda. Ale predsa len takú jednu malú poznámku mám k tomu vystúpeniu, že ten jeden chybujúci učiteľ, ktorý pretavuje svoje nejaké zvrátené predstavy do vyučovania nie je obraz celého školstva na Slovensku. Vlastne, chvalabohu, ešte stále máme väčšinu učiteľov, ktorí majú ten zdravý rozum, ktorí boli vychovaní ozaj po ľudsky, povedal by som, a vďaka tomu je ešte stále je tá nádej, že to školstvo, keď budeme prijímať takéto dobré zákony, ako je napríklad tento, bude môcť dobre napredovať. Ďakujem.

S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Milan Kuriak.

Ďakujem za slovo. Môžete si myslieť, čo chcete, ale ja s tým, čo zaznelo v rozprave, súhlasím. Áno, toto, toto sa, bohužiaľ, na Slovensku deje. Toto je realita, toto je realita tejto modernej pokrokovej doby a my naozaj musíme s tým niečo robiť a musíme tomu všetkými možnými spôsobmi zabrániť. Mňa ako otca väčšej rodiny a ešte troch neplnoletých detí veľmi mrzí a budem robiť všetko preto naďalej, aby, aby sa týmto ohavnostiam a zvrátenostiam zabránilo. Naozaj, nikto nemá právo svoje mylné predstavy a hodnoty pretláčať nám väčšine, majorite ľudí na Slovensku, ktorí, ktorí si ešte stále ctíme normálne a slušné hodnoty. Tak ako tu zaznelo, nikto sa ľuďom s inými názormi a inými hodnotami nemieša do ich života, majú právo si žiť tú svoju inakosť, nikto im nevstupuje do ich súkromia. Dlhé roky to takto fungovalo. Však nie iba v poslednej dobe vieme o tom, že sú homosexuáli, že sú transsexuáli, že sú lesbičky a že sú nejak, ja neviem, rôzne iné inakosti a orientácie. Roky si títo ľudia spokojne žili a teraz títo progresívni liberáli v poslednej dobe sú ako utrhnutí z reťaze. Ako toto už je, toto už je doslova šialenstvo, čo oni robia a naozaj, keď som zisťoval u niektorých učiteľov, sú vybrané školy, čo ma zarazilo. Sú vybrané školy dokonca ešte aj na Orave, ktoré tieto ohavnosti, ohavnosti do škôl dostali. Ja sa čudujem aj jednej riaditeľke, jednej riaditeľke na Orave, že ona musela nejak súhlasiť ako riaditeľka. Nie som odborník na školstvo, ale musela dať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)