94. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.6.2023 o 15:44 hod.
JUDr. PhD.
Milan Vetrák
Videokanál poslanca
Tak ja nebudem obhajovať ten pozmeňovací návrh, to musí predkladateľ, ale chcem povedať, že áno, tým, že je posledné, posledný termín na predkladanie zákonov a na ich presadanie v parlamente, tak my vo veľa veciach aj pri tých pozmeňujúcich návrhoch, nehovorím, že toto bude zrovna ten prípad, ale veľakrát my vychádzame v ústrety aj samotnej terajšej vláde, lebo aj oni už veľa vecí nepostíhali a jednoducho sa to týmto spôsobom nabaľuje, čiže to je ako aj vysvetlenie tebe, Juraj, že ja viem, že si rozhorčený, však máš pravdu, že je toho teraz veľa, ale je toho veľa nielen kvôli samotným poslancom, ale je toho veľa aj kvôli vláde, ktorá už, žiaľ, nestihla zbehnúť svoj legislatívny proces a prosí v mnohom poslancov, aby to sanovali za nich a to je jedno, či to bola táto, aj táto to je už, aj tá predchádzajúca, čiže my sa snažíme aj takéto veci sanovať. Treba potom asi rozlišovať, o aké pozmeňováky ide.
Rozpracované
Vystúpenia
15:01
Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 15:01
Tomáš ŠudíkDoplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho
22.6.2023 o 15:01 hod.
Bc.
Tomáš Šudík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ja len sa k tomu NKÚ vyjadrím. Dokonca 20. decembra 2022 bola tlačovka NKÚ, kde napísali, desiatky miliónov vyplatilo NPPC len za vyplnenie dotazníka bez akejkoľvek kontroly a dali to na ďalšie prešetrenie, takže tam tá kontrola prebehla a dokonca má to možno aj všetko, čo som chcel práve s touto otázkou, má podľa mojich informácií aj dnešné spojenie s dnešnou akciou, ktorá sa udiala. Takže ja chápem, že ľudia, ktorí to písali, sa ma snažili nejako zastrašiť, som si za ten polrok zvykol, ale ja pevne, ja verím OČTK aj všetci, ktorí tu tieto kauzy vyšetrujú, že všetci Slováci, aj my tu poslanci, aj vy, sa dozvieme spravodlivé informácie, ako čo bolo. Len znova poukazujem, že presne tie veci, o ktorých som sa pýtal, práve aj tie veci môžu byť súčasťou dnešného vyšetrovania. Ďakujem.
Rozpracované
15:01
Ďakujem. Len zareagujem ako predchádzajúco, že určite budem čakať na výsledky orgánov činných v trestnom konaní a potom budeme robiť kroky.
Rozpracované
15:01
Vážená pani poslankyňa, zdroje z odvodov z hazardných hier a iných podobných hier sú smerované do vykonávania všeobecne prospešných služieb, ktorými sú najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych hodnôt, podpora umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít,...
Vážená pani poslankyňa, zdroje z odvodov z hazardných hier a iných podobných hier sú smerované do vykonávania všeobecne prospešných služieb, ktorými sú najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych hodnôt, podpora umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu, tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva. Na uvedené výdavky sa vynakladajú objemy prevyšujúce uvedený príjem, ktorý tak kryje iba časť týchto výdavkov. V roku ´23 tieto výdavky predstavujú viac ako 401 milión eur... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pán predseda, budem odpovedať za ministra financií, pokiaľ ma nezastavíte.
Vážená pani poslankyňa, zdroje z odvodov z hazardných hier a iných podobných hier sú smerované do vykonávania všeobecne prospešných služieb, ktorými sú najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych hodnôt, podpora umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu, tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva. Na uvedené výdavky sa vynakladajú objemy prevyšujúce uvedený príjem, ktorý tak kryje iba časť týchto výdavkov. V roku ´23 tieto výdavky predstavujú viac ako 401 milión eur... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Rozpracované
15:07
Vystúpenie v rozprave 15:07
Ján MičovskýPrvá je na pána predsedu vlády Ľudovíta Ódora. Začnem ju takou ukážkou, nie metaforou, ale skôr takou predstavou o tom, že ak si spoločnosť predstavíme, jej jednotlivé odvetvia, ako dlhý vlak, kde jednotlivé vagóny predstavujú dôležité oblasti spoločenského života –...
Prvá je na pána predsedu vlády Ľudovíta Ódora. Začnem ju takou ukážkou, nie metaforou, ale skôr takou predstavou o tom, že ak si spoločnosť predstavíme, jej jednotlivé odvetvia, ako dlhý vlak, kde jednotlivé vagóny predstavujú dôležité oblasti spoločenského života – školstvo, zdravotníctvo, kultúra a tak ďalej a tak ďalej, tak otázka, čo bude na čele tohto vlaku, aké tam nájdeme zariadenie, no je tam, samozrejme, rušeň a ten rušeň sa volá veda a výskum. Som presvedčený, že tento ťahúň spoločnosti je nenahraditeľný a tam bude smerovať aj téma a taký leitmotív mojej interpelácie na pána premiéra.
Ono to má svoju históriu, nie je to úplne akože by sme začali túto tému na zelenej lúke, pretože sme sa dotkli už záležitostí ohľadom databáz, ktoré sú nevyhnutné pre prácu vedcov, doslova ako životná nutnosť pre ich každodennú prácu. Stretli sme sa s tým práve v oblasti chémie, keď vo vládnom programe predchádzajúcej vlády alebo predchádzajúcich dvoch vlád bola aj likvidácia ekologických záťaží a my sme veľmi rýchlo prišli na to, že politici síce majú veľa právomocí, ale nemajú dostatok schopností na to, aby tento problém vyriešili. Ani napokon to nie je ich povinnosť. Majú vytvárať mantinely a tie mantinely boli vytvorené tak, aby vedecká obec mohla riešiť, povedzme, aj túto dôležitú oblasť, ktorou je Slovensko zaťažené extrémne veľa, veľmi.
A v tejto oblasti nám vtedy začali pomáhať veľmi účinne vedci zo slovenskej technickej univerzity, ktorí pomáhajú dodnes, ale myslím, že na balkóne môžem pozdraviť aj pána docenta Štibrányiho, ktorý je jeden z tých, ktorý denne doslova pracuje nielen vo svojom laboratóriu medzi tými svojimi bankami, teda banky ako chemické nádoby, nemal som na mysli banky ako peňažné ústavy. A zároveň je veľmi často práve aj v teréne, veľmi si to vážime, aj mal množstvo ďalších kolegov, ale to je teraz nie leitmotív. Podstata je v tom, že som sa vtedy dozvedel, že existuje databáza od roku 1800, veľmi dôležitá, informačná, ktorá je zriaďovaná americkou chemickou spoločnosťou. Obsahuje desiatky miliónov informácií o rôznych zlúčeninách. Denne tam pribúdajú desiatky a desiatky nových. A Slovensko už niekoľko rokov, teda Slovensko ako Slovensko, ale tí, ktorí to denne potrebujú k svojej práci, vedci, výskumníci už od roku 2019 sú od tejto databázy odrezaní. Databáza sa volá SciFinder a je to databáza, ktorú využívajú vo veľkom okolité štáty, len Slovensko je Popoluška. A ak sa nejaký slovenský vedátor, chemik chce dostať k nejakým informáciám, lebo keď sme to používali, tak denne bolo 187 prístupov zaznamenaných z vedeckých pracovísk, tak teraz musia zavolať kolegiálne kamarátom na Ukrajinu, do Poľsko, do Rakúska, do Čiech, do Maďarska, prosím ťa pekne, mám tu nové zlúčeniny, potrebujem zistiť fakty o tom, nože mi to daj zistiť. Proste je to na dennej báze a je to zlé.
Interpeloval som vtedy pána premiéra Hegera, odpoveď bola nádejná, aj keď tu teraz nie je, ale fakt je ten, že musím uznať, že urobil v tej chvíli takmer všetko, čo mohol. Malo to byť už spustené od 1. januára tohto roku na štyri roky, do konca roku 2026, no len, žiaľ, fakt je ten, že napriek že to, tomu, že sa to uznalo ako mimoriadne závažná okolnosť, bez ktorej naozaj sa nedá, aby ten rušeň ťahal túto spoločnosť, rušeň menom veda a technika, dopredu, že to stále ani dnes, k dnešnému dňu nemáme.
Ja som s tým nebol spokojný a keďže tie databázy a ich financovanie spravuje ministerstvo školstva, konkrétne ten názov je nejaké centrum vedecko-technických informácií, lakonicky CVTI, tak pred nejakým časom, dva mesiace dozadu, aj pán minister školstva z tohto miesta mi prisľúbil, že jasné, že tu niet pochybnosti o dôležitosti tejto záležitosti a že sa na tom pracuje a že čoskoro to bude. No ale opäť musím konštatovať, nerád a úprimne bez toho, aby som do toho vkladal nejaký hanlivý tón, že uvedomujeme si vážnosť potreby takýchto databáz, ale ani k dnešnému dňu, pokiaľ teda mám informácie, ak sú nepresné, tak sa pánovi bývalému ministrovi školstva ospravedlňujem, ale nemáme výsledok, ktorý by umožnil do tej databázy vstúpiť. A teraz už pozor, nehovoríme len o SciFindri, ktorý používajú chemici, hovoríme o množstve ďalších databáz a tieto databázy majú klesajúcu tendenciu s tým, že ak v minulosti, ja tu mám nejakú štatistiku, nebudem tie čísla hovoriť, ony budú v písomnej časti zaznamenané, scvrklo sa to už na zlomok a je tam veta, ktorú, aha, ja rád si píšem sám svoje texty, ale tento som, túto vetu som si prečítal tak, ako by to kolegovia zo slovenskej technickej univerzity pripomenuli, a znie tak naozaj, že stojí za to, aby zaznela v tejto sieni zákonnosti: „Tento dramatický pokles,“ teda podpory databáz, „naznačuje, že štát šetrí na databázach a obmedzuje prístup vedeckej obce a ostatných výskumných inštitúcií, čím strácame zásadnú podmienku pre konkurencieschopnosť slovenskej vedy a výskumu vo svetovom meradle,“ a ten záver sa mi páči najviac, je smutný, „a pri takomto prístupe nám svetová veda míľovými rukami sa stráca a na vlaku poznania už nevidieť ani zadné brzdové svetlá.“
Takže je to možno trocha nadnesene, ale myslím, že veľmi uveriteľne. Ak som ja začal s tým vlakom, tak ten vlak, ale nie ten náš, ale ten svetový, je ďaleko vpredu a my, základný predpoklad, ja nevravím, že na tých databázach stojí desať, dvadsať nositeľov Nobelových cien, ktorí keď to budú mať, tak hneď ich bude mať, no ale bez toho sa nedá. Ak chcete, aby kováč robil svoju robotu poriadne, no tak musíme mu dať hrivnu, bez toho to neurobí, aj keď to bude majster nad majstrov, a to platí aj vo vede. Denne vstupovali naši vedci do tejto databázy, kým sme to mali k dispozícii. Za pani Lubyovej sa to zrušilo a od vtedy sa venujeme nie databázam a ich využívaniu, ale sľubom o ich obnovení.
Mám tu aj štatistiku, ktorá hovorí o tom, že nie že či majú okolité štáty databázy vedecké k dispozícii, ale že koľko majú prístupov, koľko majú centier, kde sa môžu jednotlivé vedecké pracoviská, školy, výskumné ústavy a podobné im inštitúcie denne napájať. Nuž čujme, Poliaci 23 prístupov. Ak teda jeden prístup stojí 270-tisíc eur ročne a my si nevieme dovoliť ani tento jeden zaplatiť, konkrétne v prípade tej databázy chemickej SciFinder, no tak bratia Poliaci majú 23 prístupov krát 270-tisíc. Stojí im to za to. Sú takí rozhadzovační títo naši Poliaci, alebo ako to mám pochopiť, že, že oni to bez problémov vedia zaplatiť. Rakúsko 9, Maďarsko 6, Ukrajina 1, Česko 10. A Slovensko ani jeden jediný oficiálny prístup do svetovej databázy.
Takže tu si dovolím v mene tých, ktorí o to žiadajú, v mene Slovenskej akadémie vied, v mene univerzity Komenského, v mene slovenskej technickej univerzity, v mene Slovenskej chemickej spoločnosti, aby sa po tých päťdesiatich pokusoch, ktoré oni majú zaznamenané, koho všetko už za tie roky žiadali, komu písali, koho prosili. A toto je interpelácia teda na pána predsedu vlády Ľudovíta Ódora, o ktorom nepochybujem, že si uvedomuje význam tejto záležitosti.
Mimochodom chcem aj z tohto miesta poďakovať, keď pred chvíľočkou som ho poprosil, aby sme sa s pánom Štibrányim na chvíľočku rozprávali o tých nevyhnutných krokoch, ktoré môže urobiť táto vláda veľmi efektívne a bez nároku na akékoľvek veľké financie s tou skládkou v Chemku Strážske, že sa tak aj uskutoční, lebo nech to zaznie, tie kontajnery musia zmiznúť do 48 hodín, keď padne príkaz, to nemôže byť otázka toho, že za kontajnery sme dali 400-tisíc eur a ony tam budú dva roky naďalej kysnúť a rozpadať sa a hrdzavieť a pomaličky sublimovať a obsah bude vytekať, a takisto vyhlásenie medzinárodnej súťaže na likvidáciu tých 1 200 ton, ktoré sú v Teplárni, plus 152 ton, ktoré sú v tých kontajneroch, tiež je rozhodnutie, ktoré nás nestojí nič, len zápis do vedeckého, teda do vestníka medzinárodných vedeckých verejných obstarávaní.
Vážený pán predseda vlády, naozaj si vážim vašu misiu, nie je ľahká a máte veľa takýchto žiadateľov, ale toto je naozaj vec prežitia vedcov a ich povinností potiahnuť tým pomyselným rušňom našu spoločnosť dopredu. Takže to je interpelácia, ktorú, samozrejme, aj s tými faktami predložím úradným postupom tak, ako sme boli upozornení pánom predsedajúcim.
Druhá interpelácia, ktorú chcem predniesť, je moja interpelácia na pána ministra Michala Palkoviča, ktorý zodpovedá v tomto čase za zdravotníctvo, rezort zdravotníctva. Tá interpelácia, ja si ju dosť dovolím, pán minister, začať poďakovaním za to, že keď som minulý týždeň mal možnosť vypočuť si váš vecný, otvorený, jasný prístup k tomu, ako ste odpovedali na otázku, ktorá je na verejnosti pertraktovaná pod takým laickým pojmom potratová tabletka, mne sa to veľmi páčilo, že ste proste bez toho, aby ste sa stavali na nejakú ideovú pozíciu a komusi chytali stranu, alebo naopak niekoho kritizovali, že ste veľmi jasne, zrozumiteľne aj pre nás laikov popísali výhody, nevýhody a ozaj sa mi to veľmi páčilo. Máte vynikajúcu schopnosť interpretovať odborné veci zrozumiteľným spôsobom, čo je vlastnosť, ktorá mnohokrát veľmi múdrym ľuďom, hej, nie je dopriata. Takže vo vašej osobe sa zjavne toto skĺbuje, ja si to vážim a veľmi sa to dobre počúvalo. A verím, že teda aj na túto moju interpeláciu budete mať možnosť zareagovať obdobným spôsobom, aj keď to bude písomný, lebo nie je to na hodinu otázok. Ja si myslím, že takéto veci vyžadujú skôr zamyslenie sa než 24 hodín na to, aby sme rýchlo poslancovi odpovedali.
A týka sa to, pán minister, témy, ktorá je vlastne veľmi známa, jasná a neviem, či vôbec som s ňou originálny, ale ja sa denne stretávam s tým, že sa na mňa obracajú ľudia pri náhodných stretnutiach, niekedy doslova pri pive alebo kdesi na autobusovej zastávke, že, prosím vás pekne, vy ste asi dali očkovať, alebo nedali ste sa, viete, máme toľko tých prípadov, každý mi hovorí, aké sú tragické dôsledky očkovania, ľudia majú také a také problémy veľmi veľké a ja ako človek trikrát očkovaný mám s tým problém, že by som veľmi rád povedal, prosím vás pekne, nepočúvajte to, lebo je to zrejme nie zo zdroja, ktorý sa dá nazvať hodnoverným, ale predsa len by som rád položil túto interpeláciu kvôli tomu, aby som možno aj pri tých rozhovoroch, a nejde vlastne len o moje rozhovory, ide o spoločenské poznanie týchto súvislosti, aj keď si uvedomujem, že zrejme otázka vedľajších účinkov vakcinácie je otvorená, veľmi zložitá a zrejme ešte k dnešnému dňu nie jasne zodpovedaná a napriek tomu tú otázku, ktorú som tu vyznačil si aj boldom, dávam pomerne jednoznačne takto.
Vážený pán minister, disponuje k dnešnému dňu Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo akákoľvek organizácia vo vašej zriaďovateľskej pôsobnosti hodnovernými informáciami, ktoré by potvrdzovali, že niektoré vakcíny vyvolali závažné vedľajšie účinky? A ak áno, aké sú to z hľadiska diagnóz účinky a aká je početnosť týchto vedľajších účinkov vo vzťahu k počtu podaným vakcín, ako aj k počtu vakcinovaných osôb, a to podľa jednotlivých výrobcov.
Ja, ja som si tu dovolil napísať aj také, že fakt aby, som si vedomý, že toto je téma, ktorá stále bublá, veď ten covid sme, máme, už rúška nemáme, ale v mysli stále máme tie ťažké časy, že vôbec nemám na mysli nejakú bulvarizáciu tejto témy alebo dokonca živenie nejakých nepríjemností, ale že by som bol veľmi rád, keby sme sa vyhli tomu, napadá ma ten príklad s tým dávnym tragickým prípadom v černobyľskej elektrárni, keď bolo všetko zdanlivo v poriadku a pritom skutočnosť bola tragicky iná. Takže ak sa to dá, ja som si kvôli tomu, aby som si tu otázky, ktoré sa dajú možno interpretovať rôzne, ja tam prikladám aj tabuľku. Ja som si tam napísal tabuľku – Pfizer, Moderna, AstraZeneca, Sputnik, ďalšie, počet podaných vakcín na území Slovenska, počet vakcinovaných osôb, počet osôb, u ktorých sa vyskytli závažné vedľajšie účinky a o aké účinky išlo. Verím, že táto odpoveď umožní nielen mne, ale ako pri tých diskusiách nekonečných o tom, že čo zlé sa vakcináciou spôsobilo, zaujať jasné stanovisko. Určite nejaké vedľajšie účinky sú, ale ich percentuálne množstvo musí byť tou hlavnou podstatou odpovedi, že keďže vieme, že vakcinácia má stáročné korene a históriu a spochybňovať ju v princípe mi pripadá ako neuveriteľné pre ľudí 21. storočia. Takže to bola dvojka.
A tretia a štvrtá, ale nebudem čítať dve, lebo je to totožné, sú moje interpelácie na dvoch pánov ministrov odrazu, ale poprosím ich, aby každý zo svojej strany k tomu zaujali stanovisko. Je to aj na pána opäť ministra Michala Palkoviča za zdravotníctvo a pána ministra Milana Chrenka za životné prostredie. Týka sa toho, že som sa viackrát stretol s otázkou ľudí, ktorí, ale opäť to trocha súvisí s covidom, ktorí mali problémy, zdravotné, po covide s pľúcami, že v minulosti Slovensko ako veľmoc jaskyniarstva, naozaj 6-tisíc jaskýň, ak sa nemýlim, z toho 14 je prístupných, boli využívané jaskynné priestory nielen na osvetu kultúrnu a prírodnú a poznania týchto našich hodnôt, ale aj na speleoterapie. Fungovalo to, detičky chodili, bolo to pod dozorom lekárov, mali tam svoje hodiny, odležali si to a výsledky boli priaznivé. Ja už som v tejto veci konal a prišla vtedy odpoveď od pána docenta doktora Petra Pružinca, ktorý má na starosti klinickú imunológiu a alergológiu, kde hovorí: „Klimatické pobyty pre pacientov s chronickými chorobami dýchacích ciest tu existovali dlhé roky. Takýto pobyt musí byť, samozrejme, pod dozorom lekára, má svoje časové obmedzenie, ale aj výber prostredia, nie každá jaskyňa je vhodná. Speleoterapia má svoje miesto pri rehabilitácii pacientov s astmou a pri vybraných diagnózach z pohľadu závažnosti aktuálneho stavu môže zlepšiť celkový zdravotný stav pacienta." Toľko reč odborníkov a keďže speleoterapia je k dnešnému dňu zastavená na nulu, sú na to rôzne dôvody, pán minister životného prostredia zase bude môcť zrejme povedať, že, že sú tam nejaké výhrady zo ŠOP-ky, ktorá hovorí, že nie sú na to vhodné celkom priestory, že to môžu, do istej miery môže poškodzovať jaskynné prostredie.
Ja nechcem vyjadriť touto interpeláciu presvedčenie, že je to jednoduchá téma, ale keď to v minulosti fungovalo, keď sa to dalo urobiť tak, že ľudia, ktorí boli v tých sieňach, kde si neprekážali s návštevníckymi sprievodmi a naozaj tie výsledky sú medicínsky potvrdené, tak ja si myslím, že je takou dobrou našou akože povinnosťou čestnou a potrebnou, aby sme možno zvlášť aj po tom covide, keď tie pľúca vo všeobecnosti dostali záťaž a u niektorých ľudí sa to prejavuje závažnými nejakými dôsledkami, možno aby sme umožnili opäť obnoviť speleoterapiu, tak by som poprosil obidvoch pánov ministrov, keby v duchu toho textu, ktorý je tam podrobnejšie rozvádzaný, ale ten leitmotív je jasný, proste pomôžme im, keď môžeme, ak to fungovalo dlhé roky bez problémov, tak by bolo dobré, keby sa ministerstvá dohodli, vaše, že teda je to nielen dobré pre zdravie ľudí, ale že neublížime ani zdraviu slovenských jaskýň.
Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo, skončil som a ďakujem aj pánom ministrom, aj pánovi premiérovi, že teda sa bude už s nimi zaoberať nie kvôli povinnosti, že tak sa to má, ale kvôli tomu, že myslím si, že tie otázky obsahujú podstatu, ktorá môže životu v spoločnosti pomôcť. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
22.6.2023 o 15:07 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, mám viacero interpelácií.
Prvá je na pána predsedu vlády Ľudovíta Ódora. Začnem ju takou ukážkou, nie metaforou, ale skôr takou predstavou o tom, že ak si spoločnosť predstavíme, jej jednotlivé odvetvia, ako dlhý vlak, kde jednotlivé vagóny predstavujú dôležité oblasti spoločenského života – školstvo, zdravotníctvo, kultúra a tak ďalej a tak ďalej, tak otázka, čo bude na čele tohto vlaku, aké tam nájdeme zariadenie, no je tam, samozrejme, rušeň a ten rušeň sa volá veda a výskum. Som presvedčený, že tento ťahúň spoločnosti je nenahraditeľný a tam bude smerovať aj téma a taký leitmotív mojej interpelácie na pána premiéra.
Ono to má svoju históriu, nie je to úplne akože by sme začali túto tému na zelenej lúke, pretože sme sa dotkli už záležitostí ohľadom databáz, ktoré sú nevyhnutné pre prácu vedcov, doslova ako životná nutnosť pre ich každodennú prácu. Stretli sme sa s tým práve v oblasti chémie, keď vo vládnom programe predchádzajúcej vlády alebo predchádzajúcich dvoch vlád bola aj likvidácia ekologických záťaží a my sme veľmi rýchlo prišli na to, že politici síce majú veľa právomocí, ale nemajú dostatok schopností na to, aby tento problém vyriešili. Ani napokon to nie je ich povinnosť. Majú vytvárať mantinely a tie mantinely boli vytvorené tak, aby vedecká obec mohla riešiť, povedzme, aj túto dôležitú oblasť, ktorou je Slovensko zaťažené extrémne veľa, veľmi.
A v tejto oblasti nám vtedy začali pomáhať veľmi účinne vedci zo slovenskej technickej univerzity, ktorí pomáhajú dodnes, ale myslím, že na balkóne môžem pozdraviť aj pána docenta Štibrányiho, ktorý je jeden z tých, ktorý denne doslova pracuje nielen vo svojom laboratóriu medzi tými svojimi bankami, teda banky ako chemické nádoby, nemal som na mysli banky ako peňažné ústavy. A zároveň je veľmi často práve aj v teréne, veľmi si to vážime, aj mal množstvo ďalších kolegov, ale to je teraz nie leitmotív. Podstata je v tom, že som sa vtedy dozvedel, že existuje databáza od roku 1800, veľmi dôležitá, informačná, ktorá je zriaďovaná americkou chemickou spoločnosťou. Obsahuje desiatky miliónov informácií o rôznych zlúčeninách. Denne tam pribúdajú desiatky a desiatky nových. A Slovensko už niekoľko rokov, teda Slovensko ako Slovensko, ale tí, ktorí to denne potrebujú k svojej práci, vedci, výskumníci už od roku 2019 sú od tejto databázy odrezaní. Databáza sa volá SciFinder a je to databáza, ktorú využívajú vo veľkom okolité štáty, len Slovensko je Popoluška. A ak sa nejaký slovenský vedátor, chemik chce dostať k nejakým informáciám, lebo keď sme to používali, tak denne bolo 187 prístupov zaznamenaných z vedeckých pracovísk, tak teraz musia zavolať kolegiálne kamarátom na Ukrajinu, do Poľsko, do Rakúska, do Čiech, do Maďarska, prosím ťa pekne, mám tu nové zlúčeniny, potrebujem zistiť fakty o tom, nože mi to daj zistiť. Proste je to na dennej báze a je to zlé.
Interpeloval som vtedy pána premiéra Hegera, odpoveď bola nádejná, aj keď tu teraz nie je, ale fakt je ten, že musím uznať, že urobil v tej chvíli takmer všetko, čo mohol. Malo to byť už spustené od 1. januára tohto roku na štyri roky, do konca roku 2026, no len, žiaľ, fakt je ten, že napriek že to, tomu, že sa to uznalo ako mimoriadne závažná okolnosť, bez ktorej naozaj sa nedá, aby ten rušeň ťahal túto spoločnosť, rušeň menom veda a technika, dopredu, že to stále ani dnes, k dnešnému dňu nemáme.
Ja som s tým nebol spokojný a keďže tie databázy a ich financovanie spravuje ministerstvo školstva, konkrétne ten názov je nejaké centrum vedecko-technických informácií, lakonicky CVTI, tak pred nejakým časom, dva mesiace dozadu, aj pán minister školstva z tohto miesta mi prisľúbil, že jasné, že tu niet pochybnosti o dôležitosti tejto záležitosti a že sa na tom pracuje a že čoskoro to bude. No ale opäť musím konštatovať, nerád a úprimne bez toho, aby som do toho vkladal nejaký hanlivý tón, že uvedomujeme si vážnosť potreby takýchto databáz, ale ani k dnešnému dňu, pokiaľ teda mám informácie, ak sú nepresné, tak sa pánovi bývalému ministrovi školstva ospravedlňujem, ale nemáme výsledok, ktorý by umožnil do tej databázy vstúpiť. A teraz už pozor, nehovoríme len o SciFindri, ktorý používajú chemici, hovoríme o množstve ďalších databáz a tieto databázy majú klesajúcu tendenciu s tým, že ak v minulosti, ja tu mám nejakú štatistiku, nebudem tie čísla hovoriť, ony budú v písomnej časti zaznamenané, scvrklo sa to už na zlomok a je tam veta, ktorú, aha, ja rád si píšem sám svoje texty, ale tento som, túto vetu som si prečítal tak, ako by to kolegovia zo slovenskej technickej univerzity pripomenuli, a znie tak naozaj, že stojí za to, aby zaznela v tejto sieni zákonnosti: „Tento dramatický pokles,“ teda podpory databáz, „naznačuje, že štát šetrí na databázach a obmedzuje prístup vedeckej obce a ostatných výskumných inštitúcií, čím strácame zásadnú podmienku pre konkurencieschopnosť slovenskej vedy a výskumu vo svetovom meradle,“ a ten záver sa mi páči najviac, je smutný, „a pri takomto prístupe nám svetová veda míľovými rukami sa stráca a na vlaku poznania už nevidieť ani zadné brzdové svetlá.“
Takže je to možno trocha nadnesene, ale myslím, že veľmi uveriteľne. Ak som ja začal s tým vlakom, tak ten vlak, ale nie ten náš, ale ten svetový, je ďaleko vpredu a my, základný predpoklad, ja nevravím, že na tých databázach stojí desať, dvadsať nositeľov Nobelových cien, ktorí keď to budú mať, tak hneď ich bude mať, no ale bez toho sa nedá. Ak chcete, aby kováč robil svoju robotu poriadne, no tak musíme mu dať hrivnu, bez toho to neurobí, aj keď to bude majster nad majstrov, a to platí aj vo vede. Denne vstupovali naši vedci do tejto databázy, kým sme to mali k dispozícii. Za pani Lubyovej sa to zrušilo a od vtedy sa venujeme nie databázam a ich využívaniu, ale sľubom o ich obnovení.
Mám tu aj štatistiku, ktorá hovorí o tom, že nie že či majú okolité štáty databázy vedecké k dispozícii, ale že koľko majú prístupov, koľko majú centier, kde sa môžu jednotlivé vedecké pracoviská, školy, výskumné ústavy a podobné im inštitúcie denne napájať. Nuž čujme, Poliaci 23 prístupov. Ak teda jeden prístup stojí 270-tisíc eur ročne a my si nevieme dovoliť ani tento jeden zaplatiť, konkrétne v prípade tej databázy chemickej SciFinder, no tak bratia Poliaci majú 23 prístupov krát 270-tisíc. Stojí im to za to. Sú takí rozhadzovační títo naši Poliaci, alebo ako to mám pochopiť, že, že oni to bez problémov vedia zaplatiť. Rakúsko 9, Maďarsko 6, Ukrajina 1, Česko 10. A Slovensko ani jeden jediný oficiálny prístup do svetovej databázy.
Takže tu si dovolím v mene tých, ktorí o to žiadajú, v mene Slovenskej akadémie vied, v mene univerzity Komenského, v mene slovenskej technickej univerzity, v mene Slovenskej chemickej spoločnosti, aby sa po tých päťdesiatich pokusoch, ktoré oni majú zaznamenané, koho všetko už za tie roky žiadali, komu písali, koho prosili. A toto je interpelácia teda na pána predsedu vlády Ľudovíta Ódora, o ktorom nepochybujem, že si uvedomuje význam tejto záležitosti.
Mimochodom chcem aj z tohto miesta poďakovať, keď pred chvíľočkou som ho poprosil, aby sme sa s pánom Štibrányim na chvíľočku rozprávali o tých nevyhnutných krokoch, ktoré môže urobiť táto vláda veľmi efektívne a bez nároku na akékoľvek veľké financie s tou skládkou v Chemku Strážske, že sa tak aj uskutoční, lebo nech to zaznie, tie kontajnery musia zmiznúť do 48 hodín, keď padne príkaz, to nemôže byť otázka toho, že za kontajnery sme dali 400-tisíc eur a ony tam budú dva roky naďalej kysnúť a rozpadať sa a hrdzavieť a pomaličky sublimovať a obsah bude vytekať, a takisto vyhlásenie medzinárodnej súťaže na likvidáciu tých 1 200 ton, ktoré sú v Teplárni, plus 152 ton, ktoré sú v tých kontajneroch, tiež je rozhodnutie, ktoré nás nestojí nič, len zápis do vedeckého, teda do vestníka medzinárodných vedeckých verejných obstarávaní.
Vážený pán predseda vlády, naozaj si vážim vašu misiu, nie je ľahká a máte veľa takýchto žiadateľov, ale toto je naozaj vec prežitia vedcov a ich povinností potiahnuť tým pomyselným rušňom našu spoločnosť dopredu. Takže to je interpelácia, ktorú, samozrejme, aj s tými faktami predložím úradným postupom tak, ako sme boli upozornení pánom predsedajúcim.
Druhá interpelácia, ktorú chcem predniesť, je moja interpelácia na pána ministra Michala Palkoviča, ktorý zodpovedá v tomto čase za zdravotníctvo, rezort zdravotníctva. Tá interpelácia, ja si ju dosť dovolím, pán minister, začať poďakovaním za to, že keď som minulý týždeň mal možnosť vypočuť si váš vecný, otvorený, jasný prístup k tomu, ako ste odpovedali na otázku, ktorá je na verejnosti pertraktovaná pod takým laickým pojmom potratová tabletka, mne sa to veľmi páčilo, že ste proste bez toho, aby ste sa stavali na nejakú ideovú pozíciu a komusi chytali stranu, alebo naopak niekoho kritizovali, že ste veľmi jasne, zrozumiteľne aj pre nás laikov popísali výhody, nevýhody a ozaj sa mi to veľmi páčilo. Máte vynikajúcu schopnosť interpretovať odborné veci zrozumiteľným spôsobom, čo je vlastnosť, ktorá mnohokrát veľmi múdrym ľuďom, hej, nie je dopriata. Takže vo vašej osobe sa zjavne toto skĺbuje, ja si to vážim a veľmi sa to dobre počúvalo. A verím, že teda aj na túto moju interpeláciu budete mať možnosť zareagovať obdobným spôsobom, aj keď to bude písomný, lebo nie je to na hodinu otázok. Ja si myslím, že takéto veci vyžadujú skôr zamyslenie sa než 24 hodín na to, aby sme rýchlo poslancovi odpovedali.
A týka sa to, pán minister, témy, ktorá je vlastne veľmi známa, jasná a neviem, či vôbec som s ňou originálny, ale ja sa denne stretávam s tým, že sa na mňa obracajú ľudia pri náhodných stretnutiach, niekedy doslova pri pive alebo kdesi na autobusovej zastávke, že, prosím vás pekne, vy ste asi dali očkovať, alebo nedali ste sa, viete, máme toľko tých prípadov, každý mi hovorí, aké sú tragické dôsledky očkovania, ľudia majú také a také problémy veľmi veľké a ja ako človek trikrát očkovaný mám s tým problém, že by som veľmi rád povedal, prosím vás pekne, nepočúvajte to, lebo je to zrejme nie zo zdroja, ktorý sa dá nazvať hodnoverným, ale predsa len by som rád položil túto interpeláciu kvôli tomu, aby som možno aj pri tých rozhovoroch, a nejde vlastne len o moje rozhovory, ide o spoločenské poznanie týchto súvislosti, aj keď si uvedomujem, že zrejme otázka vedľajších účinkov vakcinácie je otvorená, veľmi zložitá a zrejme ešte k dnešnému dňu nie jasne zodpovedaná a napriek tomu tú otázku, ktorú som tu vyznačil si aj boldom, dávam pomerne jednoznačne takto.
Vážený pán minister, disponuje k dnešnému dňu Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo akákoľvek organizácia vo vašej zriaďovateľskej pôsobnosti hodnovernými informáciami, ktoré by potvrdzovali, že niektoré vakcíny vyvolali závažné vedľajšie účinky? A ak áno, aké sú to z hľadiska diagnóz účinky a aká je početnosť týchto vedľajších účinkov vo vzťahu k počtu podaným vakcín, ako aj k počtu vakcinovaných osôb, a to podľa jednotlivých výrobcov.
Ja, ja som si tu dovolil napísať aj také, že fakt aby, som si vedomý, že toto je téma, ktorá stále bublá, veď ten covid sme, máme, už rúška nemáme, ale v mysli stále máme tie ťažké časy, že vôbec nemám na mysli nejakú bulvarizáciu tejto témy alebo dokonca živenie nejakých nepríjemností, ale že by som bol veľmi rád, keby sme sa vyhli tomu, napadá ma ten príklad s tým dávnym tragickým prípadom v černobyľskej elektrárni, keď bolo všetko zdanlivo v poriadku a pritom skutočnosť bola tragicky iná. Takže ak sa to dá, ja som si kvôli tomu, aby som si tu otázky, ktoré sa dajú možno interpretovať rôzne, ja tam prikladám aj tabuľku. Ja som si tam napísal tabuľku – Pfizer, Moderna, AstraZeneca, Sputnik, ďalšie, počet podaných vakcín na území Slovenska, počet vakcinovaných osôb, počet osôb, u ktorých sa vyskytli závažné vedľajšie účinky a o aké účinky išlo. Verím, že táto odpoveď umožní nielen mne, ale ako pri tých diskusiách nekonečných o tom, že čo zlé sa vakcináciou spôsobilo, zaujať jasné stanovisko. Určite nejaké vedľajšie účinky sú, ale ich percentuálne množstvo musí byť tou hlavnou podstatou odpovedi, že keďže vieme, že vakcinácia má stáročné korene a históriu a spochybňovať ju v princípe mi pripadá ako neuveriteľné pre ľudí 21. storočia. Takže to bola dvojka.
A tretia a štvrtá, ale nebudem čítať dve, lebo je to totožné, sú moje interpelácie na dvoch pánov ministrov odrazu, ale poprosím ich, aby každý zo svojej strany k tomu zaujali stanovisko. Je to aj na pána opäť ministra Michala Palkoviča za zdravotníctvo a pána ministra Milana Chrenka za životné prostredie. Týka sa toho, že som sa viackrát stretol s otázkou ľudí, ktorí, ale opäť to trocha súvisí s covidom, ktorí mali problémy, zdravotné, po covide s pľúcami, že v minulosti Slovensko ako veľmoc jaskyniarstva, naozaj 6-tisíc jaskýň, ak sa nemýlim, z toho 14 je prístupných, boli využívané jaskynné priestory nielen na osvetu kultúrnu a prírodnú a poznania týchto našich hodnôt, ale aj na speleoterapie. Fungovalo to, detičky chodili, bolo to pod dozorom lekárov, mali tam svoje hodiny, odležali si to a výsledky boli priaznivé. Ja už som v tejto veci konal a prišla vtedy odpoveď od pána docenta doktora Petra Pružinca, ktorý má na starosti klinickú imunológiu a alergológiu, kde hovorí: „Klimatické pobyty pre pacientov s chronickými chorobami dýchacích ciest tu existovali dlhé roky. Takýto pobyt musí byť, samozrejme, pod dozorom lekára, má svoje časové obmedzenie, ale aj výber prostredia, nie každá jaskyňa je vhodná. Speleoterapia má svoje miesto pri rehabilitácii pacientov s astmou a pri vybraných diagnózach z pohľadu závažnosti aktuálneho stavu môže zlepšiť celkový zdravotný stav pacienta." Toľko reč odborníkov a keďže speleoterapia je k dnešnému dňu zastavená na nulu, sú na to rôzne dôvody, pán minister životného prostredia zase bude môcť zrejme povedať, že, že sú tam nejaké výhrady zo ŠOP-ky, ktorá hovorí, že nie sú na to vhodné celkom priestory, že to môžu, do istej miery môže poškodzovať jaskynné prostredie.
Ja nechcem vyjadriť touto interpeláciu presvedčenie, že je to jednoduchá téma, ale keď to v minulosti fungovalo, keď sa to dalo urobiť tak, že ľudia, ktorí boli v tých sieňach, kde si neprekážali s návštevníckymi sprievodmi a naozaj tie výsledky sú medicínsky potvrdené, tak ja si myslím, že je takou dobrou našou akože povinnosťou čestnou a potrebnou, aby sme možno zvlášť aj po tom covide, keď tie pľúca vo všeobecnosti dostali záťaž a u niektorých ľudí sa to prejavuje závažnými nejakými dôsledkami, možno aby sme umožnili opäť obnoviť speleoterapiu, tak by som poprosil obidvoch pánov ministrov, keby v duchu toho textu, ktorý je tam podrobnejšie rozvádzaný, ale ten leitmotív je jasný, proste pomôžme im, keď môžeme, ak to fungovalo dlhé roky bez problémov, tak by bolo dobré, keby sa ministerstvá dohodli, vaše, že teda je to nielen dobré pre zdravie ľudí, ale že neublížime ani zdraviu slovenských jaskýň.
Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo, skončil som a ďakujem aj pánom ministrom, aj pánovi premiérovi, že teda sa bude už s nimi zaoberať nie kvôli povinnosti, že tak sa to má, ale kvôli tomu, že myslím si, že tie otázky obsahujú podstatu, ktorá môže životu v spoločnosti pomôcť. Ďakujem.
Rozpracované
15:25
Vystúpenie v rozprave 15:25
Michal PalkovičĎakujem pekne za interpeláciu, pán poslanec, a dovolím si reagovať v krátkosti, lebo obidve témy sú mi veľmi blízke. Iste viete, že som pôsobil veľmi dlhú dobu na úrade pre dohľad, kde som hodnotil práve vedľajšie účinky a teda fatálne následky vedľajších účinkov vakcinácií. Bol som riaditeľ sekcie súdneho lekárstva a patologickej anatómie, kde sme zavádzali práve postupy na monitoring ako jediní, musím...
Ďakujem pekne za interpeláciu, pán poslanec, a dovolím si reagovať v krátkosti, lebo obidve témy sú mi veľmi blízke. Iste viete, že som pôsobil veľmi dlhú dobu na úrade pre dohľad, kde som hodnotil práve vedľajšie účinky a teda fatálne následky vedľajších účinkov vakcinácií. Bol som riaditeľ sekcie súdneho lekárstva a patologickej anatómie, kde sme zavádzali práve postupy na monitoring ako jediní, musím povedať, že systematicky, jediní na svete. To znamená, v roku ´21 sme vykonávali pitvu u všetkých pacientov, ktorí zomreli a boli očkovaní počas troch mesiacov, to je január, február, marec, a tieto informácie výrazne prispievali k tomu, že to poznanie sme obohacovali, to vedecké poznanie, ale aj, samozrejme, tú klinickú aplikáciu sme rozšírili naozaj veľmi, musím povedať, veľkým dielom, a povedal by som, aby som to trošku skrátil, samozrejme, dostanete kompletnú odpoveď, kde vám poviem, že, samozrejme, tak ako každé jedno očkovanie na svete má nežiaduce účinky, tak ako každé jedno liečivo. Paralen má celú sadu veľmi vážnych vedľajších účinkov, tak je jasné, že každé iné liečivo takisto bude mať možné vedľajšie účinky a treba s nimi rátať. Takisto vakcinácia bude mať a má vedľajšie účinky.
Celosvetovo boli pozastavené niektoré typy a šarže vakcín, ktoré boli na vektorovej báze, pretože sa zistilo, že efekt práve toho vektora spôsobuje krvácanie a najmä do mozgových splavov. A udialo sa to aj v Slovenskej republike a takisto sme zastavili očkovanie týmto preparátom alebo touto látkou. Je to aj jeden z vážnych, respektíve viac, myslím, že tam boli nakoniec tri prípady krvácania do mozgu, ktoré sa udiali aj na Slovensku a boli hlásené do EMA ako nežiaduce účinky v úrovni ´pravdepodobné´, pretože v každom jednom prípade bol nejaký substrát, ktorý spôsoboval, že tá vakcína mala ako sa prejaviť.
Na druhej strane môžeme, musíme povedať jednu veľmi dôležitú vec, že nikdy v histórii ľudstva nebolo aplikovaných sedem miliárd dávok behom jeden a pol roka, a teda, samozrejme, keby sme napríklad očkovanie proti chrípke roztiahli na sedem a pol miliardy dávok, čo by bolo možnože 200-300 rokov pri frekvencii, ako očkujeme, tak určite by sme našli veľmi podobné, aj keď zanedbateľné percento takýchto prípadov. Čiže určite treba s tým rátať, treba sa na to zamerať, monitorovať a áno, sú databázy práve EMA, ale sú napríklad aj VAERS databázy v rámci Spojených štátov a CDC, ktoré monitorujú dve časti, hlásené nežiaduce účinky a potom potvrdené. Je tam veľmi veľký rozdiel, pretože pri dopátravaní tých prípadov sa zistí, že napríklad to nebol nežiaduci účinok vakcinácie, ale bol tam napríklad vplyv toxickej dávky alkoholu, bol to jeden aj prípad na Slovensku, metabolické poruchy a podobne, ktoré viedli ku závažným komplikáciám a v niektorých veľmi-veľmi zriedkavých situáciách až k úmrtiu. Takže to by som len povedal, samozrejme, spracujeme vám to, čiže áno, obozretnosť, ale na druhej strane určite nie strach, pretože benefit verzus negatívny efekt je nepomerný. A teraz určite vidíme, že napríklad aj v sérotype XBB.1.5 ´Kraken´, to je typ omikronu, vidíme, že, samozrejme, aj zraniteľné skupiny ľudí, to sú ľudia nad 65 rokov s tromi a viac závažnými civilizačnými chorobami, majú byť chránení a takisto sú to, samozrejme, ľudia s dlhodobými chronickými ochoreniami, napríklad dýchacej sústavy, ale aj kardiovaskulárneho systému. Tam určite tá opodstatnenosť je, ministerstvo zdravotníctva s tým aj ráta, a preto kontrahovalo 200-tisíc dávok vakcín práve na toto obdobie, čo príde jeseň, a teda aby sme s tým my rátali a boli pripravení, že nejaký typ napríklad aj mutácie môže prísť. Takže zameriame sa na to.
A k druhej otázke by som tiež povedal, keďže asi je to možnože trošku známejšie o mne, že ja som teda inštruktor speleopotápania a nadšený speleológ, takže, a venujem sa tomu veľmi veľa rokov, musím povedať, že trošku ma prekvapila vaša informácia, že nie je na Slovensku speleoterapia rozvinutá. Máme tri jaskyne, kde sa speleoterapia prevádza, a to je Jasovská, Bystrianska jaskyňa a Domica. Ale čo poviem hneď jedným dychom, nie je to preplácané z verejného zdravotného poistenia, a to znamená, že nie je to to, čo by sme si priali, aby sme to my vedeli jednak uhradiť a jednak že aby sme možnože rozvíjali aj túto, túto aktivitu, ktorú ja považujem za veľmi dôležitú. Porovnajme si napríklad v Maďarsku, kde máme Tapolcu, veľmi významné miesto, kde práve speleoterapia detských pacientov prebieha a určite tá, ten, to ovzdušie je, je prospešné. Takže z mojej strany treba sa na to pozrieť, treba pravdepodobne aj túto aktivitu podporovať do budúcna a, ale to je asi tak všetko, čo môžem v tomto momente povedať. Samozrejme, zamyslime sa nad tým, určite vám odpovieme, aký by sme nastavili systém a plán, aby možnože táto aktivita bola podporená.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne za interpeláciu, pán poslanec, a dovolím si reagovať v krátkosti, lebo obidve témy sú mi veľmi blízke. Iste viete, že som pôsobil veľmi dlhú dobu na úrade pre dohľad, kde som hodnotil práve vedľajšie účinky a teda fatálne následky vedľajších účinkov vakcinácií. Bol som riaditeľ sekcie súdneho lekárstva a patologickej anatómie, kde sme zavádzali práve postupy na monitoring ako jediní, musím povedať, že systematicky, jediní na svete. To znamená, v roku ´21 sme vykonávali pitvu u všetkých pacientov, ktorí zomreli a boli očkovaní počas troch mesiacov, to je január, február, marec, a tieto informácie výrazne prispievali k tomu, že to poznanie sme obohacovali, to vedecké poznanie, ale aj, samozrejme, tú klinickú aplikáciu sme rozšírili naozaj veľmi, musím povedať, veľkým dielom, a povedal by som, aby som to trošku skrátil, samozrejme, dostanete kompletnú odpoveď, kde vám poviem, že, samozrejme, tak ako každé jedno očkovanie na svete má nežiaduce účinky, tak ako každé jedno liečivo. Paralen má celú sadu veľmi vážnych vedľajších účinkov, tak je jasné, že každé iné liečivo takisto bude mať možné vedľajšie účinky a treba s nimi rátať. Takisto vakcinácia bude mať a má vedľajšie účinky.
Celosvetovo boli pozastavené niektoré typy a šarže vakcín, ktoré boli na vektorovej báze, pretože sa zistilo, že efekt práve toho vektora spôsobuje krvácanie a najmä do mozgových splavov. A udialo sa to aj v Slovenskej republike a takisto sme zastavili očkovanie týmto preparátom alebo touto látkou. Je to aj jeden z vážnych, respektíve viac, myslím, že tam boli nakoniec tri prípady krvácania do mozgu, ktoré sa udiali aj na Slovensku a boli hlásené do EMA ako nežiaduce účinky v úrovni ´pravdepodobné´, pretože v každom jednom prípade bol nejaký substrát, ktorý spôsoboval, že tá vakcína mala ako sa prejaviť.
Na druhej strane môžeme, musíme povedať jednu veľmi dôležitú vec, že nikdy v histórii ľudstva nebolo aplikovaných sedem miliárd dávok behom jeden a pol roka, a teda, samozrejme, keby sme napríklad očkovanie proti chrípke roztiahli na sedem a pol miliardy dávok, čo by bolo možnože 200-300 rokov pri frekvencii, ako očkujeme, tak určite by sme našli veľmi podobné, aj keď zanedbateľné percento takýchto prípadov. Čiže určite treba s tým rátať, treba sa na to zamerať, monitorovať a áno, sú databázy práve EMA, ale sú napríklad aj VAERS databázy v rámci Spojených štátov a CDC, ktoré monitorujú dve časti, hlásené nežiaduce účinky a potom potvrdené. Je tam veľmi veľký rozdiel, pretože pri dopátravaní tých prípadov sa zistí, že napríklad to nebol nežiaduci účinok vakcinácie, ale bol tam napríklad vplyv toxickej dávky alkoholu, bol to jeden aj prípad na Slovensku, metabolické poruchy a podobne, ktoré viedli ku závažným komplikáciám a v niektorých veľmi-veľmi zriedkavých situáciách až k úmrtiu. Takže to by som len povedal, samozrejme, spracujeme vám to, čiže áno, obozretnosť, ale na druhej strane určite nie strach, pretože benefit verzus negatívny efekt je nepomerný. A teraz určite vidíme, že napríklad aj v sérotype XBB.1.5 ´Kraken´, to je typ omikronu, vidíme, že, samozrejme, aj zraniteľné skupiny ľudí, to sú ľudia nad 65 rokov s tromi a viac závažnými civilizačnými chorobami, majú byť chránení a takisto sú to, samozrejme, ľudia s dlhodobými chronickými ochoreniami, napríklad dýchacej sústavy, ale aj kardiovaskulárneho systému. Tam určite tá opodstatnenosť je, ministerstvo zdravotníctva s tým aj ráta, a preto kontrahovalo 200-tisíc dávok vakcín práve na toto obdobie, čo príde jeseň, a teda aby sme s tým my rátali a boli pripravení, že nejaký typ napríklad aj mutácie môže prísť. Takže zameriame sa na to.
A k druhej otázke by som tiež povedal, keďže asi je to možnože trošku známejšie o mne, že ja som teda inštruktor speleopotápania a nadšený speleológ, takže, a venujem sa tomu veľmi veľa rokov, musím povedať, že trošku ma prekvapila vaša informácia, že nie je na Slovensku speleoterapia rozvinutá. Máme tri jaskyne, kde sa speleoterapia prevádza, a to je Jasovská, Bystrianska jaskyňa a Domica. Ale čo poviem hneď jedným dychom, nie je to preplácané z verejného zdravotného poistenia, a to znamená, že nie je to to, čo by sme si priali, aby sme to my vedeli jednak uhradiť a jednak že aby sme možnože rozvíjali aj túto, túto aktivitu, ktorú ja považujem za veľmi dôležitú. Porovnajme si napríklad v Maďarsku, kde máme Tapolcu, veľmi významné miesto, kde práve speleoterapia detských pacientov prebieha a určite tá, ten, to ovzdušie je, je prospešné. Takže z mojej strany treba sa na to pozrieť, treba pravdepodobne aj túto aktivitu podporovať do budúcna a, ale to je asi tak všetko, čo môžem v tomto momente povedať. Samozrejme, zamyslime sa nad tým, určite vám odpovieme, aký by sme nastavili systém a plán, aby možnože táto aktivita bola podporená.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
15:32
Uvádzajúci uvádza bod 15:32
Jana DubovcováCieľom vládneho návrhu zákona je popri transpozícii uvedenej smernice vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy, ktorá bude upravovať vnútroštátne premeny, cezhraničné premeny a zmenu právnej formy obchodných spoločností. Návrhom zákona príde k vyňatiu ustanovení o vnútroštátnych premenách, cezhraničných premenách a zmene právnej formy z Obchodného zákonníka. Zároveň sa návrh zákona rozšíri o nové inštitúty, ktorými sú cezhraničná premena, cezhraničná fúzia, cezhraničné rozdelenie či cezhraničná zmena právnej formy a podobne.
Tento návrh zákona bol už prejednaný vo výboroch. Stanovisko k spoločnej správe výborov z nášho ministerstva je také, že sa stotožňujeme so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy výborov a myslíme si, že ich schválenie prispeje k skvalitneniu tejto novej právnej úpravy. Taktiež medzi pozmeňujúcimi návrhmi je aj návrh a právna úprava týkajúca sa insolvenčného registra, ktorej prijatie je nevyhnutné s ohľadom na splnenie míľnikov plánu obnovy a odolnosti.
Takže z týchto dôvodov vás prosím, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste podporili predložený vládny návrh zákona vo svojom hlasovaní. Ďakujem.
Tak, vážení, vážené poslankyne a vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, predkladám vládny návrh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento vládny návrh bol vypracovaný za účelom vykonania transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica EÚ 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia.
Cieľom vládneho návrhu zákona je popri transpozícii uvedenej smernice vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy, ktorá bude upravovať vnútroštátne premeny, cezhraničné premeny a zmenu právnej formy obchodných spoločností. Návrhom zákona príde k vyňatiu ustanovení o vnútroštátnych premenách, cezhraničných premenách a zmene právnej formy z Obchodného zákonníka. Zároveň sa návrh zákona rozšíri o nové inštitúty, ktorými sú cezhraničná premena, cezhraničná fúzia, cezhraničné rozdelenie či cezhraničná zmena právnej formy a podobne.
Tento návrh zákona bol už prejednaný vo výboroch. Stanovisko k spoločnej správe výborov z nášho ministerstva je také, že sa stotožňujeme so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy výborov a myslíme si, že ich schválenie prispeje k skvalitneniu tejto novej právnej úpravy. Taktiež medzi pozmeňujúcimi návrhmi je aj návrh a právna úprava týkajúca sa insolvenčného registra, ktorej prijatie je nevyhnutné s ohľadom na splnenie míľnikov plánu obnovy a odolnosti.
Takže z týchto dôvodov vás prosím, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste podporili predložený vládny návrh zákona vo svojom hlasovaní. Ďakujem.
Rozpracované
15:35
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:35
Juraj Šeliga56.
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, rovnako lehoty na jeho prerokovanie.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru žiadne...
56.
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, rovnako lehoty na jeho prerokovanie.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru žiadne stanoviská. Všetky výbory návrh prerokovali a všetky ho rovnako odporučili schváliť.
Časť IV spoločnej správy obsahuje 59 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok. Spoločná správa má tlač 1557a a tam nájdete aj všetky body, ktoré sú pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Mnohé z nich sú legislatívno-technické. Zároveň, samozrejme, bol som poverený, aby som informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal všetky príslušné návrhy v zmysle rokovacieho poriadku.
Chcem upriamiť pozornosť ešte na to, že je dôležité a dobré, aby sme si, aby teda vy, ktorí o tom budete rozhodovať, pozreli tie pozmeňujúce návrhy a potom ďalej sa o tom budeme baviť v rozprave.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
22.6.2023 o 15:35 hod.
PhD.
Juraj Šeliga
Videokanál poslanca
56.
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, rovnako lehoty na jeho prerokovanie.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru žiadne stanoviská. Všetky výbory návrh prerokovali a všetky ho rovnako odporučili schváliť.
Časť IV spoločnej správy obsahuje 59 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok. Spoločná správa má tlač 1557a a tam nájdete aj všetky body, ktoré sú pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Mnohé z nich sú legislatívno-technické. Zároveň, samozrejme, bol som poverený, aby som informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal všetky príslušné návrhy v zmysle rokovacieho poriadku.
Chcem upriamiť pozornosť ešte na to, že je dôležité a dobré, aby sme si, aby teda vy, ktorí o tom budete rozhodovať, pozreli tie pozmeňujúce návrhy a potom ďalej sa o tom budeme baviť v rozprave.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
15:37
Vystúpenie v rozprave 15:37
Miloš SvrčekVážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, máme na stole vládny návrh, ktorým sa reaguje na potrebu zabezpečenia jednak transpozície európskych smerníc, ale je to aj dôležitý zákon z toho dôvodu, že jeho cieľom alebo cieľom tohto návrhu je vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy splynutí, rozdelení, zlúčení, zmeny právnej formy a tiež aj ich cezhraničných alternatív, ktorá...
Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, máme na stole vládny návrh, ktorým sa reaguje na potrebu zabezpečenia jednak transpozície európskych smerníc, ale je to aj dôležitý zákon z toho dôvodu, že jeho cieľom alebo cieľom tohto návrhu je vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy splynutí, rozdelení, zlúčení, zmeny právnej formy a tiež aj ich cezhraničných alternatív, ktorá nahrádza aktuálne platnú právnu úpravu.
Ja tu nebudem zachádzať do detailov, pretože aj v prvom čítaní, aj v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru k tomu bola živá debata. Celkovo čom si pozeral, tak by malo byť predložených sedem pozmeňujúcich návrhov. Ja prichádzam s jedným pozmeňujúcim návrhom a tým dôvodom predloženia je predovšetkým to, že ide o gramatické spresnenie právnej úpravy v § 9 ods. 4 za účelom odstránenia výkladových nejasností.
Nemalo by byť podľa môjho názoru pochýb, že veriteľ poskytujúci finančné služby dlžníkovi má na základe zmluvy alebo zákona voči dlžníkovi niektoré oprávnenia súvisiace s možnosťou sledovania jeho finančnej situácie a vyvodzovania tých dôsledkov z preddefinovaných parametrov určitej situácie vrátane prípadného výkonu záložného práva či inej formy zábezpeky.
Takéto oprávnenia však nezakladajú vzťahu spriaznenosti s dlžníkom. Inak povedané, ak veriteľ má zmluvné alebo zákonné oprávnenie uplatňovať, respektíve možnosť uplatňovať vplyv na riadenie právnickej osoby prostredníctvom svojich zmluvných alebo zákonných oprávnení dojednaných v zmluvách a finančných službách alebo zabezpečovacej dokumentácie a zabezpečovacích prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie jeho pohľadávok zo zmlúv o finančných službách, nemožno takéhoto veriteľa považovať za spriaznenú osobu, najmä ak je účelom uvedených oprávnení zabezpečenie splnenia záväzku z poskytovanej finančnej služby a plnenie s tým súvisiacich podmienok.
Záujmy takéhoto veriteľa na splnení pohľadávky zo zmluvy o finančnej službe sú časovo obmedzené a sú zásadne odlišné od záujmov spriaznenej osoby, ktorá ovláda alebo má možnosť ovládať dlžníka cez kvalifikovanú účasť v ňom.
Aj v prípade § 9 ods. 5, to je ten druhý bod v mojom pozmeňujúcom návrhu, ide o spresnenie právnej úpravy vo vzťahu k jednoznačnejšiemu špecifikovaniu výnimky pre banky, ktorou sa rozumie nielen slovenská banka, ale aj pobočka zahraničnej banky a zahraničná banka so sídlom v zmluvnom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Takže toľko v krátkosti odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu a teraz by som prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k vládnemu návrhu zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1557).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V čl. XXI sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
„1. V § 9 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4., ktorý znie:
„(4) Za možnosť uplatňovať vplyv na riadenie právnickej osoby podľa ods. 3 sa nepovažujú zmluvné dojednania alebo zákonné oprávnenia veriteľa, ktorých účelom je ochrana práv alebo oprávnených záujmov veriteľa v súvislosti s poskytnutím finančných služieb dlžníkovi vrátane ich zábezpeky."
Doterajší ods. 4 sa označuje ako ods. 5.
2. V § 9 ods. 5 sa za slovo „bankou" vkladá čiarka a slová „pobočkou zahraničnej banky alebo zahraničnou bankou so sídlom v zmluvnom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
22.6.2023 o 15:37 hod.
JUDr. Mgr. PhD., LL.M.
Miloš Svrček
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, máme na stole vládny návrh, ktorým sa reaguje na potrebu zabezpečenia jednak transpozície európskych smerníc, ale je to aj dôležitý zákon z toho dôvodu, že jeho cieľom alebo cieľom tohto návrhu je vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy splynutí, rozdelení, zlúčení, zmeny právnej formy a tiež aj ich cezhraničných alternatív, ktorá nahrádza aktuálne platnú právnu úpravu.
Ja tu nebudem zachádzať do detailov, pretože aj v prvom čítaní, aj v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru k tomu bola živá debata. Celkovo čom si pozeral, tak by malo byť predložených sedem pozmeňujúcich návrhov. Ja prichádzam s jedným pozmeňujúcim návrhom a tým dôvodom predloženia je predovšetkým to, že ide o gramatické spresnenie právnej úpravy v § 9 ods. 4 za účelom odstránenia výkladových nejasností.
Nemalo by byť podľa môjho názoru pochýb, že veriteľ poskytujúci finančné služby dlžníkovi má na základe zmluvy alebo zákona voči dlžníkovi niektoré oprávnenia súvisiace s možnosťou sledovania jeho finančnej situácie a vyvodzovania tých dôsledkov z preddefinovaných parametrov určitej situácie vrátane prípadného výkonu záložného práva či inej formy zábezpeky.
Takéto oprávnenia však nezakladajú vzťahu spriaznenosti s dlžníkom. Inak povedané, ak veriteľ má zmluvné alebo zákonné oprávnenie uplatňovať, respektíve možnosť uplatňovať vplyv na riadenie právnickej osoby prostredníctvom svojich zmluvných alebo zákonných oprávnení dojednaných v zmluvách a finančných službách alebo zabezpečovacej dokumentácie a zabezpečovacích prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie jeho pohľadávok zo zmlúv o finančných službách, nemožno takéhoto veriteľa považovať za spriaznenú osobu, najmä ak je účelom uvedených oprávnení zabezpečenie splnenia záväzku z poskytovanej finančnej služby a plnenie s tým súvisiacich podmienok.
Záujmy takéhoto veriteľa na splnení pohľadávky zo zmluvy o finančnej službe sú časovo obmedzené a sú zásadne odlišné od záujmov spriaznenej osoby, ktorá ovláda alebo má možnosť ovládať dlžníka cez kvalifikovanú účasť v ňom.
Aj v prípade § 9 ods. 5, to je ten druhý bod v mojom pozmeňujúcom návrhu, ide o spresnenie právnej úpravy vo vzťahu k jednoznačnejšiemu špecifikovaniu výnimky pre banky, ktorou sa rozumie nielen slovenská banka, ale aj pobočka zahraničnej banky a zahraničná banka so sídlom v zmluvnom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Takže toľko v krátkosti odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu a teraz by som prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k vládnemu návrhu zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1557).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V čl. XXI sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
„1. V § 9 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4., ktorý znie:
„(4) Za možnosť uplatňovať vplyv na riadenie právnickej osoby podľa ods. 3 sa nepovažujú zmluvné dojednania alebo zákonné oprávnenia veriteľa, ktorých účelom je ochrana práv alebo oprávnených záujmov veriteľa v súvislosti s poskytnutím finančných služieb dlžníkovi vrátane ich zábezpeky."
Doterajší ods. 4 sa označuje ako ods. 5.
2. V § 9 ods. 5 sa za slovo „bankou" vkladá čiarka a slová „pobočkou zahraničnej banky alebo zahraničnou bankou so sídlom v zmluvnom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:42
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:42
Juraj ŠeligaDámy a páni, to plénum je také vyprázdnené, už sme si zvykli, ja som, priznám sa, že som očakával, že tento zákon bude taká trochu rutina, hej, je to transpozícia smernice, ale teraz ako som sa pripravoval na vystúpenie, som tu našiel pozmeňujúce návrhy, ktoré som si predtým prečítal a mám pár otázok teda nie iba k pánovi Svrčekovi, ale potom aj k pánovi Šefčíkovi, k pánovi Kremskému a ďalším. Že...
Dámy a páni, to plénum je také vyprázdnené, už sme si zvykli, ja som, priznám sa, že som očakával, že tento zákon bude taká trochu rutina, hej, je to transpozícia smernice, ale teraz ako som sa pripravoval na vystúpenie, som tu našiel pozmeňujúce návrhy, ktoré som si predtým prečítal a mám pár otázok teda nie iba k pánovi Svrčekovi, ale potom aj k pánovi Šefčíkovi, k pánovi Kremskému a ďalším. Že napríklad tu, že ja nerozumiem, prečo potrebujeme vypustiť ustanovenie, ktoré v praktickom jazyku znamená to. Máte firmu, požičiate jej strašne veľa peňazí, tým pádom získate záložné zmluvy alebo rozhodujúci vplyv na riadenie spoločnosti. Keď niekomu požičiate milión eur a on nemá dosť peňazí, tak bude robiť to, čo chcete, ak nechcete, aby ho dali do krachu, respektíve dali návrh na konkurz. A keď prejde tento pozmeňovák pána Svrčeka, tak to bude znamenať, že to tak nie je, požičiate peniaze a nemáte podľa tohto znenia rozhodujúci vplyv na riadenie spoločnosti. A má to praktickú konzekvenciu. Nezapisuje sa to do proti schránkového registra. Nevidíme tam konečného užívateľa výhod, respektíve osobu, ktorá má faktický vplyv na riadenie. Len mi povedzte, prečo, ja to rád prijmem a potom vystúpim aj k pánovi Šefčíkovi, aj k pánovi Mičovskému, aj k pánovi Kyselicovi, lebo v poslednej dobe naozaj je asi dobre, že už tento parlament skončí. Že to, čo sa tu akože tlačí, tie pozmeňováky, to je naozaj legislatívna smršť.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
22.6.2023 o 15:42 hod.
PhD.
Juraj Šeliga
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, to plénum je také vyprázdnené, už sme si zvykli, ja som, priznám sa, že som očakával, že tento zákon bude taká trochu rutina, hej, je to transpozícia smernice, ale teraz ako som sa pripravoval na vystúpenie, som tu našiel pozmeňujúce návrhy, ktoré som si predtým prečítal a mám pár otázok teda nie iba k pánovi Svrčekovi, ale potom aj k pánovi Šefčíkovi, k pánovi Kremskému a ďalším. Že napríklad tu, že ja nerozumiem, prečo potrebujeme vypustiť ustanovenie, ktoré v praktickom jazyku znamená to. Máte firmu, požičiate jej strašne veľa peňazí, tým pádom získate záložné zmluvy alebo rozhodujúci vplyv na riadenie spoločnosti. Keď niekomu požičiate milión eur a on nemá dosť peňazí, tak bude robiť to, čo chcete, ak nechcete, aby ho dali do krachu, respektíve dali návrh na konkurz. A keď prejde tento pozmeňovák pána Svrčeka, tak to bude znamenať, že to tak nie je, požičiate peniaze a nemáte podľa tohto znenia rozhodujúci vplyv na riadenie spoločnosti. A má to praktickú konzekvenciu. Nezapisuje sa to do proti schránkového registra. Nevidíme tam konečného užívateľa výhod, respektíve osobu, ktorá má faktický vplyv na riadenie. Len mi povedzte, prečo, ja to rád prijmem a potom vystúpim aj k pánovi Šefčíkovi, aj k pánovi Mičovskému, aj k pánovi Kyselicovi, lebo v poslednej dobe naozaj je asi dobre, že už tento parlament skončí. Že to, čo sa tu akože tlačí, tie pozmeňováky, to je naozaj legislatívna smršť.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:44
Milan VetrákVystúpenie s faktickou poznámkou
22.6.2023 o 15:44 hod.
JUDr. PhD.
Milan Vetrák
Videokanál poslanca
Tak ja nebudem obhajovať ten pozmeňovací návrh, to musí predkladateľ, ale chcem povedať, že áno, tým, že je posledné, posledný termín na predkladanie zákonov a na ich presadanie v parlamente, tak my vo veľa veciach aj pri tých pozmeňujúcich návrhoch, nehovorím, že toto bude zrovna ten prípad, ale veľakrát my vychádzame v ústrety aj samotnej terajšej vláde, lebo aj oni už veľa vecí nepostíhali a jednoducho sa to týmto spôsobom nabaľuje, čiže to je ako aj vysvetlenie tebe, Juraj, že ja viem, že si rozhorčený, však máš pravdu, že je toho teraz veľa, ale je toho veľa nielen kvôli samotným poslancom, ale je toho veľa aj kvôli vláde, ktorá už, žiaľ, nestihla zbehnúť svoj legislatívny proces a prosí v mnohom poslancov, aby to sanovali za nich a to je jedno, či to bola táto, aj táto to je už, aj tá predchádzajúca, čiže my sa snažíme aj takéto veci sanovať. Treba potom asi rozlišovať, o aké pozmeňováky ide.
Rozpracované