9. schôdza

7.7.2020 - 15.7.2020
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

8.7.2020 o 14:15 hod.

Mgr. PhD.

Peter Pollák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 14:15

Peter Pollák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené poslankyne, vážení poslanci, milí kolegovia, v prvom rade mi dovoľte úprimne poďakovať. Ďakujem, za efektívne, promptné prijímanie opatrení na elimináciu COVID-u-19. Vďaka patrí vláde, ale aj vám, vážené pani poslankyne a vážení poslanci, ktorí opatreniam, ktorí opatrenia prijímali. Vďaka patrí všetkým ľuďom, ktorí týmto opatreniam porozumeli a rešpektovali ich. Slovensko sa stalo vzorom celej Európe aj teda svetu. Veľká vďaka patrí aj premiérovi Igorovi Matovičovi, boj za zdravie a životy vnímal citlivo a osobne.
Som vďačný, že som mohol byť pri ťažkých, no zároveň dôležitých rozhodnutiach pre Slovensko a bojovať v prvej línii s množstvom skvelých ľudí dobrovoľníkov. Boj s pandémiou sme nateraz zvládli. Pevne verím, že si to nepokazíme. Pokúsme sa však toto zlo, ktoré sme teda prekonali, obrátiť na niečo dobré.
Koronavírus prináša pre Slovensko zároveň obrovskú príležitosť. Ide o niekoľko miliónová finančná podpora Európskej únie, vďaka ktorej môžme postaviť Slovensko na nohy. Aj v týchto ťažkých časoch sa potvrdilo, že vstup do Európskeho spoločenstva bol správnym rozhodnutím.
Minulá vláda tlačila pred sebou množstvo zanedbaných vecí ešte pred vypuknutím pandémie. Nemáme vyriešený problém, nemáme vyriešené problémy v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, infraštruktúry, dôchodkového systému, životného prostredia, ekonomiky, no ani v rómskej téme, na ktorú boli aj z prostriedkov Európskej únie vyčlenené stovky miliónov eur.
V chudobných regiónoch, tam, kde žijú aj Rómovia, sa životná úroveň neustále zhoršuje. Máme pred sebou príležitosť, ktorá sa však už nikdy nezopakuje. Každý jeden problém, ktorý budete riešiť, je akútny. Je dôležitý, aby sa všetky, je dôležité, aby sa všetky prostriedky využili racionálne v prospech Slovenska. Vnímajte ich ako príležitosť pre budúcnosť všetkých obyvateľov vašej krajiny. Podpora Európskej únie musí viesť k zmene nášho školstva tak, aby tie deti nielenže nemali problém s učivom, s porozumením, ale aby z našej školy, z našich škôl vychádzali alebo naše školy vychovali špičkových odborníkov a vedcov. Z každého dieťaťa, aj z toho, ktoré žije v najchudobnejšom regióne, musia školy vychovať človeka s dostatočným, s dostatočnými zručnosťami a kvalifikáciou. Aby aj on mal budúcnosť na trhu práce a nie v sociálnom systéme. Školstvo dlhodobo volá po reforme, ktorá zabezpečí aj, aj, aby aj rómske deti obchá... odchádzali zo vzdelávacieho systému pripravené na trh práce. Len ak začneme vnímať chudobné rómske deti ako potenciál pre Slovensko, bude naše vzdelávanie na tej správnej ceste. Desiatky rokov zanedbané zdravotníctvo je v súčasnosti na kolenách. Nemáme budovy, nemáme prístroje, nemáme ani ľudí, ktorí by tieto prístroje obsluhovali. Súčasné zdravotníctvo nezvláda ani bežné situácie, nieto ešte mimoriadny stav. Zo Slovenska, kde sa dnes vyrábajú automobily, z krajiny, kde masa ľudí pracuje za nízke mzdy za pásom, musíme vytvoriť Slovensko úspešné, moderné. Mnohé problémy, o ktorých rozprávam, vrátane riešení sú súčasťou programového vyhlásenia vlády. Dôsledne ich poznáte a práve vy máte v rukách kľúče, ktorými môžte odomknúť bránu pre lepšie, moderné Slovensko.
Na naplnenie ambiciózneho dokumentu treba však zdroje. A tie budete mať. Slovensko môže byť zelené, moderné, kultúrne, s dobrou infraštruktúrou, rozvinutými regiónmi, kvalitným zdravotníctvom a školstvom. Slovensko môže byť bez korupcie, rodinkárstva a mafiánskych praktík. Smerujte finančnú podporu Európskej únie do našich regiónov. Aj v tom najchudobnejšom regióne v Rožňave, v Medzilaborciach či v Jarovniciach žijú ľudia. Je absurdné, že na Slovensku máme aj v 21. storočí množstvo občanov, ktorí snívajú o prístupe k vode alebo ku kanalizácii. Snívajú o dobrej platenej, o dobre platenej práce, práci vo svojom regióne. O diaľnici z Košíc do Bratislavy, ktorá sa stala symbolom neschopnosti bývalých vlád.
Akúkoľvek prioritu si vyberiete spomedzi všetkých problémov, ktoré Slovensko trápia, ktoré som vymenoval, bude správna. Dôležité je však neurobiť rovnakú chybu, akú urobili politici pred vami. Slovensko Európa v súvislosti s čerpaním eurofondov vníma ako problematické. OLAF potvrdil, že 20 %, čiže pätina financií z Európskej únie bola minutá podvodne, čiže s nezrovna... s nezrovnalosťami.
Dostali ste sa, súčasná vláda dostala mandát, aby Slovensko očistila od korupcie. Dostali ste sa do zložitej situácie, aby ste, avšak máte obrovskú možnosť zabiť dve muchy jednou ranou. Počas vášho mandátu môžete skoncovať s korupciou a postaviť Slovensko na nohy. Stačí začať efektívne využívať podporu, ktorú máme. Prestaňme klásť byrokratické bariéry pre žiadateľov. Zjednodušme žiadosti a nebojme sa ísť do veľkých reforiem. Možno si už niekto, niektorí z vás pamätáte na Miklošove reformy, svojho času zachránili Slovensko. Vytiahli Slovensko z ekonomickej priepasti. Dnes sa nachádzame v podobnej situácii. Stojíme pred priepasťou a je na vás, či padneme, alebo sa pohneme vpred. História si vašu prácu bude pamätať. Budeme si pamätať váš úspech alebo vaše zlyhanie.
Dámy a páni, evidentne nám dnes doma chýbajú kvalitní ľudia so skúsenosťami s eurofondami. Mnohí špičkoví odborníci na eurofondy odišli do zahraničia. Nebojme sa ich pritiahnuť späť. Nebojme sa ich zaplatiť. Nebojme sa zaplatiť ľudí, ktorí dnes pracujú v európskych inštitúciách. V súčasnej dobe, kedy potrebujeme efektívne využiť prichádzajúce financie, môže byť ich pomoc pre Slovensko zlatom. Dajte vedieť všetkým expertom, že ich, že ich Slovensko potrebuje. Pozvite ľudí, ktorí vytvárali hodnoty v zahraničí, nech sa vrátia, dnes ich treba doma. Pošlite im signál, že ich Slovensko, že Slovensko o nich stojí. Napíšte nový príbeh úspešného, moderného Slovenska. Táto história alebo to, čo píšeme dnes, sa nebude opakovať. Máme jedinečnú šancu naozaj pomôcť budúcim generáciám. Vaše výsledky alebo výsledky vašej práce budeme môcť teda o desať rokov zhodnotiť, či boli dobré, alebo nie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

8.7.2020 o 14:15 hod.

Mgr. PhD.

Peter Pollák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:22

Robert Hajšel
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi poďakovať za to, že sme dostali my ako europoslanci zo všetkých politických frakcií sa vám prihovoriť a práve sa vám prihovoriť v tento dôležitý čas, kedy treba naozaj upozorniť na to, že sme možno na križovatke rozvoja Slovenska.
Máme šancu urobiť Slovensko modernou krajinou založenou na dobre fungujúcej ekonomike, digitálnej, čoraz zelenšej a zároveň odolnejšej voči takým krízam, ako bola táto kríza. Keďže na rozdiel od predrečníka, a teda aj ďalšieho predrečníka, nebol som nikdy poslancom ani europoslancom, dovoľte mi povedať pár slov o sebe.
Volám sa Robert Hajšel a som, hlavne poviem a obmedzím sa na to, že backgroundom som bývalý novinár, prvý novinár vôbec v Bruseli. Neskôr som bol riaditeľom kancelárie ruského parlamentu na Slovensku a teraz som bol zvolený na kandidátskej listine SMER - sociálna demokracia ako nezávislý kandidát do Európskeho parlamentu. Chcel by som zdôrazniť, že moje ťažisko práce v Európskom parlamente je odborná práca vo výbore pre priemysel, energetiku a výskum. Myslím si, že to je jeden z najstrategickejších výborov v rámci Európskeho parlamentu, lebo schvaľuje v podstate aj teraz, ako sa ukazuje v rámci fondu obnovy, všetky tie najťažšie a tie najdôležitejšie legislatívne akty, ktoré sú spojené so, s našou snahou naštartovať ekonomiku.
Dá sa povedať, že keď sme vstupovali pred rokom do Európskeho parlamentu po voľbách, každý mal svoje vlastné ciele, ale to gro cieľov bolo urobiť z Európy zelenšiu, digitálnejšiu a urobiť to čím skôr. Teraz však prišla COVID kríza alebo koronakríza, všetko sa zmenilo a v podstate jedinou prioritou je zvládnuť túto krízu tak, aby sme znížili počet nezamestnaných, ktorých aj tak pribudne, aby sme prijali opatrenia, že budeme odolnejší voči takýmto krízam a zároveň aby sme naštartovali ekonomiku a pohli ju tým smerom, čo sme aj si zaumienili po týchto voľbách, čiže tým zeleným a tým digitálnym smerom. Toto všetko nám ponúkajú tieto dva nástroje, ktoré sa nám ponúkajú, a to je práve ten klasický sedemročný finančný rámec, z ktorého my hlavne profitujeme cez štrukturálne fondy a kohézny fond, čiže Európsky sociálny fond alebo európsky fond rozvoja. A potom ďalej máme teraz fond obnovy a odolnosti. To sú úplne nové peniaze, ktoré z dvoch tretín budú tvoriť granty a z jednej tretiny pôžičky.
My sa musíme pripraviť, aby sme zvládli a pohltili čo najväčšie kvantum peňazí už v prvých dvoch, troch, štyroch rokoch. Čiže od roku 2020 do roku 2024. Možno to bude okolo 12 - 16 mld. eur. To sme ešte nikdy nerobili. Vždy, aj v tých najlepších rokoch míňania, sme vedeli minúť zmysluplne aj nezmysluplne možno 1,5 - 2 mld. Teraz budeme musieť míňať 3 - 4 mld. za rok. A musíme to urobiť zmysluplne. A ten plán obnovy musí byť postavený na prioritách Európskej únie a na tých našich nedostatkoch, ktoré nám Európska komisia vytkla v tzv. európskom semestri. Tých vecí je veľa. Nejde len o reformy verejnej správy alebo dôchodkové reformy, alebo reformy zdravotníctva, reformy školstva alebo fungovania vedy a výskumu u nás, aplikovaného výskumu, ale ide hlavne o to, aby sme my sa pohli dopredu aj v energetických oblastiach, a teda v budovaní zelenšej ekonomiky na Slovensku.
Možnože niektorí ani z vás nevedia, koľko my už máme záväzkov na seba prijatých a čo všetko treba prijať a urobiť, aby sme ich vedeli splniť, lebo raz, ak ich nesplníme, budeme trestaní.
My musíme zvýšiť našu napríklad energetickú efektívnosť aj zatepľovaním budov, práve aj tam môžu ísť tieto peniaze.
My môžme a musíme znižovať energetickú náročnosť nášho priemyslu. My máme jednu z najhorších štruktúr priemyslu vôbec v Európskej únii. My musíme zároveň urobiť ďalšie opatrenia, ktoré povedú k tomu, aby sme napríklad znížili, aby sme, aby sme zvýšili, zvýšili podiel alternatívnych zdrojov, t. j. zelených zdrojov energie. My musíme niečo vymyslieť, ako, ako, a musíme mať na to aj svojich spojencov v rámci Európskej únie, ako prinútiť Európsku úniu, lebo dnes každý je proti plynu, dnes je každý proti jadru v Európskej únii, a musíme vymyslieť, aby sme aspoň na tých desať, dvadsať rokov mohli využiť aj tieto technológie ako premosťovací zdroj energie a premosťovacie technológie. Viete, že dnes je módou brojiť proti plynu aj proti jadru. Nevylučovať, resp. nevyčleňovať žiadne peniaze z európskych programov, z európskych zdrojov na tieto veci. To by nás mohlo poškodiť. Čiže my musíme mať toto všetko na zreteli. Ale my musíme využiť tento plán obnovy a ponúkajúce sa peniaze, aby sme sa čo najviac odabstrahovali od tohto plynu aj od jadra a aby sme zvládli ten nástup na alternatívne zdroje, lebo to je budúcnosťou. My musíme si všímať, čo sa deje v Nemecku napríklad s vodíkom, zeleným vodíkom, hej, ktorý sa vyrába elektrolýzou z vody. Je to, a s elektrikou... (Ruch v sále. Zaznenie gongu.) Pomocou elektriky, ktorá je z alternatívnych zdrojov. Ja si myslím, že je toho veľa a každý vie, čo máme robiť. A každý sa bojí toho, že my to nezvládneme v zmysle toho, že nevyčerpáme to všetko, ale o to nejde, že máme viac peňazí, my musíme, my môžme urobiť aj väčšie projekty a my máme v podstate predpísané, čo máme robiť.
My musíme robiť zelenú transformáciu, my musíme robiť digitálnu transformáciu a teraz s COVID-om my vieme, že my musíme urobiť sektory aj v priemysle, aj v celkovej ekonomike, ktoré budú oveľa odolnejšie voči takýmto otrasom. Napríklad byť zásobený dostatočne v oblasti zdravotných pomôcok, v oblasti testovacích sád, v oblasti, keď len vypichujem toto zdravotníctvo, v oblasti zdravotného materiálu celkovo. My sme neboli na to pripravení, ale neboli na to pripravené ani iné štáty. Nefungoval v tom dobre ani vnútorný trh. A keď sa stala kalamita, každý si chránil, každý zatvoril hranice a nič sa nikde nevyvážalo a videli sme zábery, ako chodia ruské lietadlá alebo čínske lietadlá do Talianska a prinášajú materiál. Toto sa nemôže stať. Čiže aj my musíme tu s našimi spojencami v Európskej únii sa postarať o to, aby fungoval vnútorný trh.
Dovoľte mi posledné sekundy využiť na to, aby som vám povedal, že pracujem, bol som tieňovým spravodajcom pre Fond pre spravodlivú transformáciu, z ktorého Slovensko môže dostať až jednu miliardu eur a tá musí ísť práve na tú zelenú transformáciu, o ktorej som hovoril a postaral som sa o to, aby nebolo treba dokladať ku každému euru k tomuto, k tomuto fondu z kohéznej politiky. Postaral som sa aj o to, aby nebol, nemuselo byť povinné kofinancovanie zo štátneho rozpočtu.
Teraz ide o to, že som spravodajcom pre ďalší fond, pre ďalší nástroj, a to je nástroj pre zachovanie solventnosti tých podnikov, ktoré boli pred COVID-om zdravé. Aj to je niečo pre nás. Môžme zachrániť firmy, ktoré inak by boli zdravé, ale v dôsledku COVID-u pomaly smerujú ku krachu.
Takže asi toľko. Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na takéto stretnutie aj v budúcnosti.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

8.7.2020 o 14:22 hod.

Robert Hajšel

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:25

Michal Šimečka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslan... poslankyne, vážení páni poslanci, je mi veľkou cťou tu byť a chcem týmto poďakovať aj vedeniu parlamentu za to, že nám ako europoslancom dalo príležitosť dnes vystúpiť, lebo skutočne tá téma a tá výzva, pred ktorou Slovensko stojí, presahuje národný rámec a presahuje aj pôsobnosť a mandát tohto parlamentu či tejto vlády. A ako sme aj uviedli v tom spoločnom vyhlásení, a ako aj bolo mnohokrát povedané, ten európsky fond obnovy a špeciálne teda tých 8 mld. euro navyše pre Slovensko je historickou príležitosťou na transformáciu celej ekonomiky nielen na jej ozdravenie, ale aj na jej zmenu. A dá sa tu predstaviť ako akýsi odrazový mostík na jeden razantný skok do 21. storočia pre Slovensko, ktorým zabezpečíme prosperitu na celé generácie dopredu.
Ale už menej sa hovorí o tom, že táto veľká príležitosť je zároveň aj veľkým rizikom a že z toho odrazového mostíka môžme aj celkom ľahko spadnúť, pretože ak tých 6, 8 mld. nedokážeme strategicky zainvestovať, ak ich prejeme alebo prebetónujeme, tak na tom budeme v skutočnosti ešte horšie, než sme na tom dnes. Aj jednak preto, lebo tak ako je to nastavené, tak časť tých peňazí budeme musieť splácať bez ohľadu na to, ako ich minieme, ale najmä preto, lebo ostatní partneri v Európskej únii nám vďaka tomuto nástroju ujdú. Ak zaostaneme v odvetviach, ktoré budú kľúčové pre budúci hospodársky rast, napríklad zelené inovácie, veda, výskum alebo, samozrejme, digitálne služby, tak už nikdy našich partnerov nemusíme dobehnúť a zostaneme závislí na tom tradičnom priemysle, ktorý stráca konkurencieschopnosť každým rokom, ktorý ničí životné prostredie a ktorý je najviac ohrozený robotizáciou. A to riziko je o to väčšie, že na tento skok do modernity máme vlastne iba jeden pokus, lebo tie stámiliónové granty a pôžičky na reformy sú jednorazovou záležitosťou. To už sa v Európskej únii nebude opakovať.
A teda povedzme si pravdu, a už to tu bolo aj povedané, nemáme najlepšiu štartovaciu pozíciu, lebo ako vieme, tak v čerpaní eurofondov, európskych peňazí, sme skoro na chvoste a ako aj môj predrečník povedal, ak sme mali problém preinvestovať miliardu ročne, vyčerpať, tak ako zvládneme štyri miliardy ročne? Je tam však pre Slovensko jedno veľké šťastie a to je, a to treba naozaj zdôrazniť, že špeciálne v tom fonde obnovy a v rámci tzv. resilience and recovery facility, čo sú peniaze na reformy, to nie sú eurofondy. To je 6 mld. eur, kde sa nebudeme musieť, ak to tak dopadne, boriť s tou klasickou eurofondovou byrokraciou, operačnými programami, výzvami a vyúčtovaním. To sú peniaze, ktoré prídu priamo do štátneho rozpočtu výmenou za kvalitný, zmysluplný ten národný plán obnovy a reformný plán, a, samozrejme, jeho realizáciu.
Inak aj pre Európsku úniu ako takú ide, ide o úplné nóvum vo financovaní. A táto jednotívna pružnosť a jednoduchosť znamená tri veci pre nás. Za prvé, že vláda sa nebude môcť veľmi vyhovárať na ten doterajší zlý mechanizmus čerpania eurofondov.
Po druhé to znamená, že na tom strategickom pláne treba začať pracovať už teraz, už včera bolo neskoro. A mňa mrzí v tejto súvislosti, že premiér aj celá vládna koalícia trochu stratila drahocenný čas, celé týždne a politický kapitál tým sporom o plagiát diplomovky, ktorý teda, a tá kauza samotná by v každej vyspelej demokracii skončila po pár hodinách, a to odstúpením z funkcie. Ale teraz už Slovensko naozaj nesmie stratiť ani deň, lebo v ostatných krajinách už sa pracuje na projektoch a pracuje sa na strategických prioritách. A dnes musí líderstvo v tomto celom, v tom procese, prevziať predseda vlády a dovnútra vlády, dovnútra koalície aj smerom k verejnosti, lebo ide vyslovene o premiérsku tému, ktorá musí mať jasnú autoritu a jasnú zodpovednosť. A po tretie, z toho dizajnu fondu obnovy, ako som ho, ako som o ňom hovoril, ešte vyplýva to, že Slovensko dnes musí byť pri vyjednávaní s Európskou komisiou zdravo sebavedomé. Pochopiteľne, členské štáty budú tlačiť na to, aby, a Komisia, aby tam boli nastavené nejaké fixné podmienky, kritériá pre uvoľňovanie jednotlivých tých tranží na tie reformy, ale všetko sa dá obhájiť, všetko sa dá v Bruseli vyjednať, ak bude ten náš plán reforiem zmysluplný a podložený solídnou argumentáciou, lebo to je spôsob, akým sa v Bruseli obhajujú národné záujmy.
V závere, ešte mám pár minút, mi, prosím vás, dovoľte zmieniť jeden dôležitý aspekt, ktorý je skôr celoeurópsky a tým sú hodnoty právneho štátu a demokracie. V Európskom parlamente pôsobím ako spravodajca pre túto oblasť a som hlboko presvedčený, že Slovensko by malo podporiť nariadenie, mechanizmus, ktoré podmieni čerpanie týchto európskych peňazí dodržiavaním zásad právneho štátu. Nielenže je to v súlade s protikorupčným étosom našej vlády, ale je to aj v našom vlastnom finančnom záujme, pretože na fond obnovy, a na celý ten rozpočet sa budú skladať aj slovenskí daňoví poplatníci a budú ho splácať aj ich deti a nechceme, aby tie peniaze skončili napríklad vo vreckách skorumpovaných oligarchov spriaznených s režimom Viktora Orbána.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, najbližšie roky skutočne budú testom, že či Slovensko v Európskej únii definitívne dospeje, či sa konečne zbavíme nálepky tej novej členskej krajiny s jej postkomunistickou štruktúrou priemyslu a ekonomiky, ale budú aj testom našej politickej vyspelosti, schopnosti nášho štátu obhájiť si, nastaviť priority, obhájiť ich v Bruseli a potom ich realizovať. A budú aj testom toho, či sme pripravení prevziať zodpovednosť za EÚ ako celok vrátane ochrany spoločných hodnôt. A ja verím, že Slovensku sa tento skok do modernity podarí, a hovorím asi za všetkých mojich kolegov europoslancov, že sme pripravení priložiť ruku k dielu a teraz je asi najdôležitejšie sa nezľaknúť toho odrazového mostíka, ktorý je práve pred nami.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

8.7.2020 o 14:25 hod.

Michal Šimečka

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:25

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené vedenie Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a milí ministri, neviem, kde je ten druhý pán minister, tu je, veľmi pekne ďakujem za to, že ste si aj vy teda prišli vypočuť vystúpenia europoslancov.
Treba povedať, tak ako hovorili moji predrečníci, že sa na nás naozaj valí obrovské množstvo peňazí, ktoré musíme minúť a musíme ich minúť na zmysluplné veci a faktom je, že my nie sme dobrí ani v míňaní europeňazí a už vôbec nie sme dobrí v míňaní peňazí na dobré veci.
Z fondu obnovy dostaneme takmer 12 mld. eur. Tam rátame teda granty a rátame tam aj pôžičky. Dostaneme dva- až trikrát viac, ako splatíme, to znamená, Slovensko bude čistým príjemcom a paradoxne obstáli sme takto veľmi dobre v porovnaní s inými štátmi práve preto, že tie naše čísla z minulosti boli oveľa menej lichotivé, ako mali iné členské štáty Európskej únie. V tých eurofondoch, to znamená ten viacročný finančný rámec, by sme mali dostať zase ďalších 12 mld. eur. Toto všetko je pre nás obrovská výzva, a aby sme to nepokazili, podľa mňa sa musíme pozrieť do minulosti na to, aké chyby sme urobili, a je mi teraz úplne jedno, kto tie chyby robil, či, či súčasná vláda, minulá alebo akákoľvek, ale my sa naozaj pre budúcnosť musíme z tých chýb poučiť.
Pozrime sa najprv na celkom nedávne chyby, ktoré súviseli so štátnou pomocou po koronakríze. Európska komisia schválila, na základe dočasného rámca štátnej pomoci, prvú schému štátnej pomoci pre Slovensko vo výške 2 mld. eur, potom tá ďalšia vo výške 200 mil. eur na podporu podnikov zasiahnutých koronakrízou a potom to boli ďalšie tri schémy štátnej pomoci, ktoré boli v celkovej výške 4 mld. eur.
Teraz úplne objektívne zhodnotenie tej našej štátnej pomoci napriek tomu, že tieto peniaze z Európskej únie sme mohli míňať maximálne flexibilne. Tam naozaj padli všetky podmienky, ktoré boli v minulosti známe. Slovenské schémy štátnej pomoci prišli pomerne neskoro. My sme boli medzi poslednými krajinami, ktoré dávali na Európsku komisiu schémy štátnej pomoci na schválenie. Čo je škoda. Tá štátna pomoc bola vnímaná v porovnaní s inými krajinami ako pomerne pomalá, nedostatočná a úplne zbytočne sme mali limity na dotácie nastavené veľmi nízko v porovnaní s inými členskými štátmi. To znamená, reálne sme akože dávali menej, ako sme mohli dávať.
Toto je veľmi dôležité si to uvedomiť pre ten obrovský balík peňazí, ktorý sa na nás valí. A hlavne ak Slovensko má mať šiesty najhorší ekonomický výsledok z hľadiska HDP s veľkým očakávaným nárastom nezamestnanosti, pretože ako veľmi dobre viete, Komisia zhoršila prognózu, ekonomika celkovo eurozóny klesne o 8,7 %, Slovensko si pohorší až o 9 %.
Viete, hovoril o tom aj kolega Šimečka, že máme obrovské problémy, dlhodobé, s čerpaním eurofondov. Vyčerpali sme v poslednom období iba 35 % európskych štrukturálnych a investičných fondov, to je hlboko pod priemerom Európskej únie, ktorý je na úrovni 41 %. To čerpanie našich, teda eurofondov, je preto také mizerné na Slovensku, pretože máme veľmi komplikovanú štruktúru riadenia eurofondov. Doba medzi tým, keď si žiadateľ podal žiadosť a keď dostal prvú platbu, trvala približne 680 dní. To je absurdné v porovnaní s inými členskými štátmi.
Verejné obstarávanie. Obrovské problémy máme pri verejnom obstarávaní. Časté zmeny a celkový rozsah riadiacej dokumentácie, proste byrokratická záťaž. A paradoxne, aj keď sa administratívne kapacity v tých minulých volebných obdobiach navýšili, to znamená, máme stále viac a viac úradníkov, ktorí dealujú s tými eurofondami, celkovo na ten proces to má veľmi negatívny vplyv, pretože je ešte pomalší ako pred tým.
Aj podľa OLAF-u je hlavným problémom práve verejné obstarávanie, keďže práve pri ňom je detekovaných najviac nezrovnalostí. V tých rokoch 2014 až 2018 malo Slovensko suverénne najväčší počet nezrovnalostí pri čerpaní európskych dotácií, bolo to až 19,29 %. Pre porovnanie druhou krajinou za nami s takýmito chybami pri verejných obstarávaniach je Španielsko, ale to je iba na úrovni 3,31 %, takže to je naozaj neporovnateľné. My veľmi vyčnievame pri tých verejných obstarávaniach. OLAF za 5 rokov ukončil 14 vyšetrovaní na Slovensku v súvislosti s nejakými podvodmi pri eurofondoch, ale vôbec sa to ako keby nestretlo s ohlasom pri našich orgánoch činných v trestnom konaní. A toto je obrovský problém, lebo tým, že my sme sa nedokázali vysporiadať s korupciou pri eurofondoch, my prakticky do dnešného dňa na každého prijímateľa pozeráme ako na potenciálneho zlodeja. A toto je veľmi zlé, tu musí nastať zmena paradigmy, pretože inak ten obrovský balík, ktorý má prísť z Európskej únie, jednoducho neminieme, keď to budeme takto byrokraticky šnurovať.
Kam má Slovensko dodatočné európske zdroje investovať? Určite za mňa hovorím, ja som šéfka Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci, určite automatizácia a celoživotné vzdelávanie. My veľmi výrazne zaostávame za členskými štátmi Európskej únie. Na Slovensku máme automatizáciu, to znamená robotizáciou ohrozených v súčasnosti okolo 30 % pracovných miest na našom pracovnom trhu, ďalších 30 % sa môže veľmi negatívnym spôsobom zmeniť, ak niečo neurobíme. To znamená, my potrebujeme zmenu prípravy ľudí na automatizovaný pracovný trh. Určite celoživotné vzdelávanie, tam veľmi zaostávame. Švédsko, Fínsko má najvyšší podiel dospelých v dlhodobom vzdelávaní, je to okolo 30 %. Priemer Európskej únie je 11 %, na Slovensku iba 4 %. Takže jednoznačne do tohto veda, výskum, to ani nemusím hovoriť, o tom hovorili aj kolegovia, to, samozrejme, súvisí s digitalizáciou. Európska komisia teraz v oblasti digitalizácie otvára obrovské témy, ako je vstup napríklad umelej inteligencie a podobne. Na Slovensku sme sa ďaleko nedostali. V minulom období sa iba hovorilo niečo o zdaňovaní robotov, ale prakticky, že by došlo k nejakej reforme alebo predstaveniu tej reformy, tak tam sme sa k tomu nedostali. Takže určite prepojiť potreby pracovného trhu so vzdelávaním.
Veľkou témou na pôde Európskej únie je nezamestnanosť mladých. Ja nie som veľmi zástancom toho, aby sme mladých po tom, ako si ukončia strednú alebo vysokú školu, ešte prechádzali nejakou rekvalifikáciou za ďalšie veľké peniaze. To znamená, jednoznačne treba vstúpiť do reformy vzdelávania, ktorá možno bude drahá. Ale ak sa pýtame, kde minúť, na akú reformu tie peniaze, ktoré prídu z fondu obnovy, tak je to stopercentne zdravotníctvo, určite vzdelávanie a nemali by sme sa naozaj báť veľkých reforiem, ktoré sa potom ukážu v tých pozitívnych číslach na trhu práce.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

8.7.2020 o 14:25 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:40

Vladimír Bilčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, ďakujem naozaj za možnosť vystúpiť spolu s kolegyňami, kolegami pri téme, ktorá hýbe Európou. Ostatných niekoľko volieb občanom Slovenskej republiky ukázalo, ako veľmi prítomný je u nás hlad po zmene, spravodlivosti a zodpovednejšom prístupe k správe vecí verejných. Ja som veľmi vďačný, že táto zmena je dnes vo veľkej miere v rukách ľudí so silným demokratickým mandátom, inštinktami a verím tiež, že v rukách presvedčených Európanov.
V podobe fondu obnovy sa nám dnes ponúka generačná šanca. Je aj na vás, na nás, aby ste ju svojím vplyvom a mandátom pomáhali premeniť na poznateľne lepší život občanov Slovenska. Je dnes možno lákavé tráviť čas parlamentnými prestrelkami a pútaním krátkodobej pozornosti. Takáto služba je len medveďou službou občanom. Nepríde nik iný, kto prácu, ktorú je potrebné vykonať, urobí za nás. Je to len a len na nás, na vás. Premenu Slovenska na modernú európsku, teda spravodlivú, vzdelanú a zelenú krajinu máme dnes vo vlastných rukách. Je to podobná príležitosť, ako keď mali politici na Slovensku pred 20 rokmi v rukách premenu krajiny z čiernej diery Európy na plnoprávneho člena Európskej únie. Téma, ktorá pred niekoľkými mesiacmi doslova vyhrala na Slovensku voľby, je téma funkčnej spravodlivosti, fungujúceho a spoľahlivého štátu, ktorý patrí každému, nielen pár vyvoleným. Fond obnovy môže byť prostriedkom, ako túto víziu naplniť. Práve na túto skutočnosť by som chcel dnes upriamiť vašu pozornosť. Generačná zmena totiž nie je len o dobudovaní, obrazne povedané, ciest, káblov, budov či koľajníc, pre mnohých z nás sú životne dôležité, áno. No práve pre takéto investície máme už dlhodobo k dispozícii klasické eurofondy, ktoré, žiaľ, nie sme roky schopní využívať naplno a zmysluplne.
Dámy a páni, fond obnovy nie je ďalší eurofond. Je to príležitosť naviac pre krajinu. Na systémovú zmenu kvalitatívne premeniť Slovensko a urobiť z neho vzor a zdroj inšpirácie pre iných. Je to jedinečná šanca, ako ponúknuť ľuďom nádej aj cez spôsob, ako finančné prostriedky z fondu obnovy využijeme. Je to príležitosť, ako sa v tom najlepšom zmysle slova odlíšiť a dlhodobo nezostávať len v akomsi závese európskeho diania, na periférii, ktorá sa vždy len doťahuje za lepšími, a ak nevie inak, kričí, ako iní škodia.
Viac ako 30 rokov od nežnej revolúcie, dámy a páni, máme šancu byť ťahúňom zmien. Byť vzorom nielen sa učiť od iných, ale aj inšpirovať iných okolo. Skrátka, meniť krajinu a, áno, robiť reformy, ktoré dajú nádej na lepšiu budúcnosť nám aj našim deťom, ktoré sa nás budú právom pýtať, kam sme európske prostriedky pre ich budúcnosť investovali.
Dámy a páni, naozaj nemusíme vymýšľať nič nové a nové veci a princípy, ktoré sú už dnes obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády. Naozaj je tam napísané všetko. Kladie v oblasti spravodlivosti a právneho štátu dôraz na osobnú profesionalitu a etiku. Chceme vzdelaných profesionálov, ktorí budú konať a rozhodovať transparentne a spravodlivo. Dovoľte mi pripomenúť slová, ktoré programové vyhlásenie obsahuje: "Jedným zo základných predpokladov v boji proti korupcii sú silné odborne pripravené a nezávislé kontrolné inštitúcie, ktoré dokážu odhaliť podvody a systémové chyby." V našej krajine potrebujeme systémovú zmenu nášho vzdelávania podobne, ako potrebujeme systémovú zmenu našich tovární a montážnych hál na modernú digitálnu a zelenú ekonomiku. Nič z toho, dámy a páni, však, nedosiahneme úspešne a dôsledne, ak od podlahy nezmeníme náš prístup k pravidlám, k právu a spravodlivosti v našej krajine. Buďme pripravení, konečne 16 rokov po našom vstupe do Európskej únie, poňať toto členstvo ako príležitosť. Fond obnovy je príležitosť reformovať našu krajinu, ukázať, že Slovensko má na to, aby sme vrátili ľuďom dôveru v spravodlivosť a právny štát. Európa, európske inštitúcie musia byť v tomto úsilí naším kľúčovým spojencom.
Dnes sme tu spolu s kolegyňami a kolegami, aby sme do diskusie priniesli aj európsku dimenziu a vnímanie a môžeme tak poslúžiť aj ako akýsi informačný kanál pre vás. Dámy a páni, rád by som preto túto príležitosť využil na to, aby som vás upozornil na jeden reputačný problém, ktorý na Slovensku máme. Zaznieva neformálny, ale aj oficiálny rozhovor o veľa príležitostiach. Zvlášť vypuklý je tento problém v otázkach právneho štátu a spôsobu, akým sa politici správajú k vlastnej krajine, občanom a médiám, ale aj k širšiemu európskemu spoločenstvu a susedom. Veľmi často sme vnímaní v skupine štátov, ktoré, ktorá nám nepomáha presviedčať našich partnerov, že to myslíme s našou oddanosťou k európskej myšlienke vážne. Vážne ju berieme predovšetkým transakčne a bažíme len po výhodách. Pritom sú to práve Slováci a Slovenky, ktorí stáli na námestiach v roku 1989, ale aj 2018 kvôli demokratickému presvedčeniu. Zaslúžia si politických lídrov, ktorí napĺňajú očakávania. Je nesporné, že politika súčasných vlád v Budapešti a Varšave, či vzťah predstaviteľov Českej republiky k európskym partnerom má ďaleko od férových vzťahov. Zlá správa je, že mimo veľmi, ale veľmi úzkej skupiny odborníkov len málokto odlišuje slovenskú pozíciu. Častejšie ostávame v závese myšlienok a správania iných. Nie je to správne. Často nám to nepomáha a, naopak, niekedy nám to vyslovene škodí. V oblasti európskej spolupráce v strategických a politických otázkach, ako aj táto diskusia o fonde obnovy, potrebujeme práve dnes získavať dôveryhodných nových partnerov, s ktorými zdieľame hodnoty v oblasti spravodlivosti a spoločnú víziu Európy. Európska únia je úniou 27 členských krajín. Inšpirujme sa úspešnými príbehmi naprieč EÚ, hľadajme nové spojenectvá, od Írska po Portugalsko, pracujme na našej spolupráci s veľkými hráčmi ako Nemecko a menšími úspešnými partnermi napríklad v Pobaltí.
Keď sme vstupovali do Európskej únie, vybrali sme si jasnú proeurópsku cestu. Je teraz našou úlohou si pripomenúť, kam ukazuje náš hodnotový kompas, a podľa toho si vybrať spojencov. Po smeráckych vládach je čas ukázať, prečo skutočne patríme do Európy, ako ju vieme využiť a zároveň obohatiť. Našou dlhodobou úlohou je zachovať zmysluplnú kvalitu susedskej a regionálnej spolupráce a predovšetkým snažiť sa vrátiť nášmu regiónu jeho silnú európsku tvár.
Dámy a páni, pamätajme pri našich rozhodnutiach, že tak ako platilo v minulosti, dnes to platí ešte naliehavejšie, čím silnejšia bude Európska únia, tým silnejšie bude naše Slovensko.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

8.7.2020 o 14:40 hod.

Vladimír Bilčík

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:40

Miroslav Číž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne poďakovať za príležitosť, že môžme vystúpiť v našom parlamente pri tak dôležitej príležitosti, ako je naozaj post COVID-ová doba, ak by som to tak povedal. A pokus riešiť obrovské prepady v hospodárskych výsledkoch jednotlivých krajín, samozrejme, veľmi silnými dopadmi sociálnymi, ktoré majú veľký vplyv na hospodársky život.
Nepochybne Európska únia bola vystavená veľkému tlaku a aj kritike vo vzťahu povedzme že k pandemickému konaniu v prvom období a nie vždy sa nám darilo vnímať reálie, že teda kompetenčné otázky, ktoré sú spojené v Európskej únii a vzhľadom aj na veľmi zložité rozhodovanie, keďže Európsku úniu predsa len Európska rada riadi rovnako ako Európsky parlament a, samozrejme, aj Európska komisia, hľadať jednoduché riešenia ide veľmi ťažko. V každom prípade myslím si, že to, čo sa pripravuje je na jednej strane grandiózne, lebo je obrovskou príležitosťou pre revitalizáciu hospodárskych životov. Dokonca hovorí sa teda o formách, formách obnovy a nielen hospodárskej, ale, samozrejme, aj možno do istej miery spoločenskej a v danom prípade, samozrejme, diskusie, ktorej sme boli účastní v rámci Európskeho parlamentu, jednoznačne naznačujú, že schválený program pomoci, ktoré majú smerovať k členským krajinám, môže mať v realizačnej praxi veľké problémy.
Nepochybne už viacerí kolegovia upozornili na to, že už teraz pri štandardných formách obstarávania, resp. iných potrieb, ktoré sú potrebné pre uskutočňovanie hospodárskych operácií, máme obrovské problémy, a ak teraz chceme pracovať s dvojnásobnými sumami v najbližšom období, tak sa ukazuje, že je celý rad vecí, o ktorých treba rozprávať, a jedna z nich je, ale, a to mi dovoľte povedať, je otázka politického prostredia, v ktorom sa to bude odohrávať. Ak je súčasťou našej krajiny a, ale, bohužiaľ, je to prakticky všade, kde som mal možnosť vidieť, ako vyzerá politický život.
Základnou metódou politického zápasu - konfrontácia, odoberá obrovské množstvo energie, veľmi výrazne znižuje schopnosť prijímať optimálne rozhodnutia. Prakticky nikto nejde do hospodárskeho rizika, lebo v takom prípade okamžite nastávajú obrovské odsudky a dokonca ešte teda v, za istej atmosféry a pri radikalizácii názorov, aj k ohroze... ohrozeniu aj základných osobných záujmov.
Takže ja si myslím, že je veľmi dôležité, aj tento apel myslím má význam na to, aby sme predsa len zvažovali, že aj konsenzualita má svoj význam. Osobne si dokonca myslím, že v tejto atmosfére by bolo dobré, keby sa stretli všetci dovia... všetci predsedovia politických strán a dohodli sa na tento čas. Predovšetkým aj obdobie jedného roka, keď sa vytvorí základný rámec užívania finančných prostriedkov. Ja si myslím, že pri štandardnom riadení, ak budeme vychádzať iba z doterajších možností výkonnej moci, my jednoducho tieto úlohy nezvládneme. Nezvládneme ich.
Čiže pokiaľ, samozrejme, budeme hľadať programové vyjadrenie pre prvé obdobie, pre prvý rok, pre ten jeden, jeden a pol miliardy, to ešte pôjde, ale som osobne presvedčený, že bolo by veľmi dôležité aktivizovať všetky ostatné prvky politického systému a dramaticky viacej začať využívať vedecký potenciál našej krajiny - Akadémiu vied. Jednotlivé ústavy, ktoré pracujú, ktoré, ktoré prognozujú rôzne typy aktivít. Samozrejme, potom treba zvažovať aplikované momenty, ktoré súvisia s tým, aké máme reálne kapacity na to, ako užiť zverené finančné prostriedky.
Po ďalšie, zostáva ďalšia kardiálna otázka, o ktorej nikto nehovorí, a to je otázka taká, že ak je pravda, že až 80 % HDP robia nadnárodné spoločnosti, akým spôsobom majú smerovať tieto prostriedky? Máme chápať obnovu Slovenska aj tým, že podporujeme aj nadnárodné spoločnosti pôsobiace u nás? To znamená aj prostriedky na vedu a výskum pôjdu napríklad aj do Volkswagenu? A keď, kam ich ideme smerovať, ako ideme smerovať? Samozrejme, nejde mi o žiadne formy niečoho, aby sme diskriminovali toho a onoho, ide mi len o to, že o týchto veciach by mala prebehnúť širšia diskusia. Ja verím kolektívnemu rozumu a som presvedčený, že keby sme vtiahli do takejto diskusie, ktorú treba iniciovať z politického prostredia, predovšetkým s Akadémiou vied, ale aj s ďalšími významnými prvkami, zamestnávateľskými zväzmi. Všímate si, ste zaregistrovali napríklad stanovisko nášho najväčšieho zamestnávateľského zväzu, ktorý upozorňuje na, na riziká, že ide až o 750 mld. euro, že síce sa začnú splácať v roku 2028, ale nesieme záväzky aj za krajiny, ktoré nebudú splácať a že do istej miery môžme našu budúcnosť za... za... za... zaviazať až do roku ´58, 2058.
To sú vážne momenty, ktoré nás nemajú odstrašovať ani v žiadnom prípade nechcem spochybniť možnosť, len chcem tým povedať, že my musíme veľmi významne pracovať na tom, aby efek..., aby prostriedky, ktoré budeme vkladať do nášho, hospodárskej a sociálnej sféry, aby boli čo najobjektívnejšie využité.
Ak to neurobíme vtedy, potom môžme a tie riziká tu sú. Takže za týchto okolností pre výkonnú moc vzniká veľmi osobitná situácia. Máme obdobie leta, máme obdobie COVID-u, ale obávam sa, ak nepodarí, ak sa nám nepodarí priam štatáriová aktivizácia všetkých zložiek výkonnej moci zásadným spôsobom, ale aj hospodárskych subjektov, ktoré teraz pôsobia, kde treba okamžite začať robiť po prijatí základného plánu fungovania aj mediálnu a inú kampaň a zásadným spôsobom aktivizovať všetko, čo sa len dá na to, aby sme vedeli tie peniaze aspoň v primeranej časti reálne užiť. Hovorím, to obdobie je relatívne dlhé, máme v ten prvý, jeden a pol roka, teoreticky sa dá zvládnuť a buď si pre to ďalšie obdobie vytvoríme efektívne prostredie, dokážeme aktivizovať celú spoločnosť, tak iba za tých okolností môžme byť úspešní.
No a úplne k poslednej sfére, naozaj mám tú česť byť tieňovým spravodajcom u nás pre pomoc pre malé a stredné podniky, je to nesmierne zložité. Veľmi ťažko sa v neoliberálnom prostredí hľadá pomoc pre malé a stredné podniky, kde však formálne má byť konkurencia, súťaž a tak ďalej. Nevytvárať, neochraňovať nikoho, trh a ruka trhu všetko vyrieši. Je to veľký problém. Budeme musieť ísť do regulačných opatrení, ale hľadať zas mechanizmy pre tú obrovskú rozdielnu formu malých a stredných podnikov v celej Európe, kde dramaticky inak to vyzerá, povedzme si, v Bulharsku a povedzme že vo Francúzsku, že tá univerza... univerzalizácia pravidiel je hrozbou. Samozrejme, máme nejaké inštrumenty, ktoré sú na to, ktoré majú identifikovať potreby v jednotlivých krajinách, ale je nesmierne dôležité, aby sme našli predpovede a aby sme aj my v parlamente mohli hájiť potreby, ktoré identifikujeme pre našu krajinu, ale tie musia byť dobré. Musia byť konkurencieschopné, a preto je dôležité konsenzuálne, zmysluplné politické prostredie, v rámci ktorého môžme byť úspešní.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

8.7.2020 o 14:40 hod.

JUDr.

Miroslav Číž

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:55

Martin Hojsík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vaše rozhodnutia budú tie, ktoré určia budúcnosť Slovenska nie na tieto štyri roky, ktoré sú vaším volebným obdobím, ale podľa všetkého na desiatky rokov dopredu. Je to niečo, čo bude určovať to, ako naša krajina bude vyzerať a to je obrovská zodpovednosť. Pretože to, čomu čelíme, neni len korona a netvárme sa, že skončila.
Vo svete sa tá situácia stále zhoršuje a včerajších 31 prípadov na Slovensku hovorí o tom, že ani my nie sme za vodou. Je to aj ekonomická kríza, ktorá sa ešte len začína rozbiehať, ale ktorej dôsledky budeme cítiť ešte dosť dlhú dobu. A nesmieme zabudnúť ani na klimatickú krízu. Klimatická kríza, oproti ktorej, keď ju nebudeme riešiť, si budeme hovoriť, že, ú, korona, tá bola taká jednoduchá, pretože naozaj si žijeme nad pomery. Povedzme si rovno, ako by vyzeral štátny rozpočet, keby išiel od polovičky mája na dlh? A to je presne to, čo robíme s naším planetárnym rozpočtom my Slováci, nie nejakí bohatí Američania. My žijeme nad planetárne pomery na Slovensku od polovičky mája a to je varovanie. To som presvedčený, že vy ako minister financií, tak minister hospodárstva si trhali vlasy, keby sme takto fungovali. Preto musíme zvládnuť všetky tri krízy, koronu, ekonomickú krízu aj klimatickú krízu. A musíme ich zvládnuť tak, že budeme na konci dňa mať tri P: budeme mať prácu, budeme mať planétu, na ktorej sa dá žiť, a budeme mať profit. Pretože povedzme si rovno, nemôžme to robiť tak, že budeme vyhadzovať peniaze z okna a tlačiť ďalšie. Potrebujeme mať dôstojnú prácu pre ľudí na Slovensku, ktorá bude dôstojne odmenená. Potrebujeme mať životné prostredie, ktoré si zachováme ako našu dedovizeň aj pre budúce generácie. A potrebujeme sa k planéte správať tak, že nebudeme svoje problémy znečisťovania vyvážať inde. A potrebujeme profit, aby sme dokázali na konci dňa tie záväzky, ktoré zoberieme, splatiť, aby sme dokázali to, aby sa u nás oplatilo nielen pracovať a žiť, ale aj podnikať.
Fond obnovy sa naozaj dá prirovnať k Marshallovmu plánu, ale ono sa dá prirovnať aj k Marshallovmu plánu to, ako bude, sa k nemu postaví Slovensko. Kedysi pred vyše 70 rokmi sme ešte ako Československo, ešte pred komunistickým pučom pod tlakom Moskvy Marshallov plán odmietli a vrátili sme sa naspäť do budovania ťažkého priemyslu, do budovania takpovediac hospodárstva 19. storočia, zatiaľ čo Západ sa progresívne posúval dopredu a budoval modernú ekonomiku.
V podobnej situácii sme teraz, je to otázka, či sa my budeme vracať naspäť, alebo si budeme budovať ekonomiku, ktorá je pripravená na 21. storočie, ktorá aj dokáže byť digitálna, ktorá funguje v limitoch, ktoré nám planéta dáva. Svet sa mení. My si môžme hovoriť, že, nie, my neuznávame klimatickú krízu, veda, to je celé niečo, čo sa nás netýka. My musíme myslieť len na náš zisk. V skutočnosti to je tak, že svet sa bude meniť aj bez nás. Či chceme, či nie, ten automobilový priemysel od spaľovacích motorov odíde. A viete čo? Tie elektromobily alebo vodíkové automobily potrebujú omnoho menej súčiastok. Pokiaľ my sa nezačneme teraz meniť, tak o desať rokov sa budeme pozerať na Detroit a hovoriť si, že, ú, tí sa majú ale naozaj dobre. A na tieto zmeny musíme začať myslieť teraz a musíme ich začať teraz robiť a tragickou zhodou okolností plán obnovy je našou jedinečnou šancou ich teraz rozbehnúť.
Musíme myslieť na to, ako budeme transformovať náš ťažký priemysel, lebo je zmyslom nie, aby to, aby sa zavrel U. S. Steel. Zmyslom má byť to, aby sme dokázali im pomôcť, aby sme dokázali udržať pracovné miesta a prejsť na výrobu, ktorá nebude produkovať emisie. Nebude to dnes, nebude to zajtra, ale začať musíme dnes.
Priznám sa, po sto dňoch tejto vlády mám veľké obavy, či to zvládneme. Nedokázali sme dostatočne rýchlo čerpať prostriedky európske, ktoré nám boli uvoľnené a urobené ako flexibilné. Riešime obmedzovanie práv žien, riešime kauzu plagiátu, ale nevidím poriadne na stole plány na to, ako tú krajinu posunúť dopredu. Ja som behom troch týždňov dokázal so svojím tímom pripraviť, a s vypočutím rôznych stakeholderov, návrhy plánu zelenej obnovy ešte začiatkom mája. To sú z projektov, ktoré už existujú v celkovej hodnote asi 1,5 mld. A čo som ja? Ja som len obyčajný europoslanec. Ja očakávam, že vláda a že aj vy sa zapojíte do toho, ako postaviť plán zelenej obnovy. A ja v Európskom parlamente urobím všetko pre to, aby som Slovensku vybojoval čo najlepšie podmienky, a budem sa snažiť prispieť do tejto debaty aj tu, ale to, ako to dopadne, je na vás aj na tejto vláde.
Preto, pán premiér Matovič, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, nepokazte nám to!
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

8.7.2020 o 14:55 hod.

Martin Hojsík

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:55

Miriam Lexmann
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení ministri, dámy a páni, Európa tu nie je kvôli nám, ale my sme tu pre to, aby sme Európu a Slovensko uprostred nej vytvárali a formovali. Naše rozhodnutia tu doma, ale aj v Európe a v Bruseli majú, vytvárajú Slovensko v Európe a Európu vo svete. Všetci silno vnímame ekonomické a hospodárske dopady koronakrízy, ktorých vplyv na spoločnosť a vážnosť iba začína a môže sa táto recesia ešte prehlbovať. Uprostred tohto Európska únia prichádza s programom "EÚ pre ďalšie generácie," prostredníctvom ktorého si spoločne požičia a uvoľní 750 mld. eur. Tieto financie majú primárne slúžiť na absurdný reštart našej ekonomiky a hospodárstva. Áno, uvedomujeme si, že to má závan morálneho hazardu. No ani tzv. šetrné krajiny, ani fiškálne konzervatívni lídri sa nepostavili vyslovene proti tomu, aby sme si požičali peniaze na potrebné reformy.
Otázkou však ostáva, ako tieto prostriedky minúť zodpovedne a ako nastaviť výšku a pravidlá čerpania. Preto je dôležité, aby sa Slovenská republika nepozerala na celú záležitosť len cez prizmu, že dostaneme viac, ako dáme, ale prebrala spoluzodpovednosť za to, ako sa pravidlá nastavia a ako budú spravodlivé pre všetkých. Je našou morálnou povinnosťou, aby sa miera hazardu znížila na minimum a aby pravidlá boli nastavené spravodlivo a zodpovedne.
Čo sa týka Slovenska, ak zostaneme pri odhadoch, ktoré sa, ako všetci vieme, budú ešte pri nastávajúcich dlhých rokovaniach, hľadaní kompromisov a spravodlivých riešení meniť, len z balíka pre obnovu Slovensko môže získať do roku 2024 až 8 mld. eur, čo je 8 % nášho HDP. K tomu treba prirátať dosiaľ nevyčerpaté, nevyčerpané eurofondy a financie, ktoré získame v rámci stále pripravovaného viacročného finančného rámca, teda bežného rozpočtu EÚ.
Dokopy môžme vyčerpať približne 4 mld. eur ročne. Všetci vieme, že dlhodobo neschopní, že sme dlhodobo neschopní využívať európske prostriedky na obnovu a rozvoj našej krajiny pre prílišnú byrokraciu, zle nastavené postupy, ktoré sme si sami nastavili, ale aj hlavne kvôli preukázateľnej korupcii a klientelizmu. Preto vítam, že Únia podmieňuje využitie týchto finančných prostriedkov na reformy a štrukturálne a zmysluplné reformy v každej krajine. Je to šanca pre nás všetkých nájsť odvahu na nepopulárne, ale nutné systémové rozhodnutia. Výsledkom nemá byť minúť peniaze, ale postaviť ekonomiku na, na nohy. Výsledkom nemá byť útecha, že sme zo spoločného balíka dostali viac, ako doň naliali. Výsledkom nemajú byť peniaze vo vreckách spriaznených firiem a kamarátov, výsledkom nemajú byť, výsledkom majú byť silnejšie, zreformované členské štáty a Únia prep... pripravená čeliť geopolitickým výzvam 21. storočia, no pri dodržiavaní a zachovávaní princípu subsidiarity. A tu dodám, že si želám, aby výsledkom bolo aj zodpovednejšie a morálnejšie nakladanie s verejnými financiami, tak ako na Slovensku, tak aj v Európskej únii. Zodpovedný prístup si vyžaduje jasné podmienky. Naše reformy by mali pomôcť odbúrať zbytočné štátne výdavky a v budúcnosti urobiť štát lacnejším, no zároveň zmodernizovať ekonomiku tak, aby bola konkurencieschopná a udržateľná.
Alfou a omegou je určite školstvo. Ak chceme lepšiu životnú úroveň, lepšie mzdy, lepšiu prácu, je toto podstatné, na čom sa dá stavať. Tu chcem podotknúť, že napríklad investícia do platov kvalitných učiteľov nie je prejedením peňazí, ale je to strategický a má strategický význam. So školstvom je priamo prepojená aj aktuálna výzva štvrtej priemyselnej revolúcie, nástup umelej inteligencie. Želám si, aby sme vychovali generáciu schopných vývojárov, inovačne a invenčných ľudí, ktorí digitalizáciu nielen užívajú, ale aj tvoria a udržujú ju pod ľudskou kontrolou. A to je tiež úloha zodpovedného školstva a morálnej a etickej výchovy.
Potrebujeme flexibilný a hlavne inkluzívny trh práce, ktorý lepšie reaguje na potreby skĺbenia rodinného a pracovného života.
Potrebujeme dobudovať infraštruktúru a odbúrať administratívne a daňové zaťaženie pre malých a stredných podnikateľov.
Reformy potrebuje zdravotníctvo, o ktorého osud a schopnosť by sme sa tak báli v rámci, keď sme stáli zoči-voči korone, a ktoré doslova ohrozuje ľudskú dôstojnosť a nie chráni.
Potrebujeme tiež vybudovať spravodlivý a udržateľný sociálny systém, ktorý bude prorodinne zameraný a bude chrániť dôstojnosť seniorov, osoby so zdravotným postihnutím a tých najzraniteľnejších.
Výzvou sú aj otázky plnenia našich záväzkov v oblasti vývoja, používania a benefitovania zo zelených technológií a zelenej ekonomiky.
Reformy však majú slúžiť na postavenie členských štátov Únie v rámci geopolitických ...- kého sveta. Vybudovanie 5G siete vlastnými európskymi firmami síce môže byť drahšie, ale pre našu budúcnosť, nie, nebude vy... vytvárať bezpečnostné riziko, ako je to v prípade lacného čínskeho Huawei. Bude to výzva, ale verím, že dokážeme nastaviť jednotlivé veci tak, aby sme fondy minuli pružne, rýchlo a efektívne. Na záver zopakujem myšlienku z úvodného vystúpenia. Sme tu preto, lebo vytvárame Slovensko a Európu nie pre nás, ale predovšetkým pre ďalšie generácie. Preberáme veľkú zodpovednosť a je na nás, ako budeme úspešní a ako budeme napredovať. Našu budúcnosť tvorí to, čo robíme dnes, nie to, čo urobíme zajtra.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

8.7.2020 o 14:55 hod.

Miriam Lexmann

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:10

Michal Wiezik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, je mi cťou, že tu môžem stáť a predniesť vám moju víziu ohľadom zelenej obnovy Slovenska.
Odznelo tu už strašne veľa podnetných vecí a vzhľadom na to, že čas je vzácny, ja budem stručný. Aj po vypuknutí COVID-19 zostáva v platnosti odhodlanie Európskej únie realizovať Green Deal nie preto, že je to moderné alebo zelené, ale preto, že je to kriticky dôležité a nevyhnutné.
Kríza, ktorej momentálne čelíme, nevznikla náhodne. Je dôsledkom stavu životného prostredia, ktoré atakujeme svojimi neudržateľnými postupmi. Odkaz EÚ je jasný. Naša obnova musí byť zelená. Pred nami je extréme náročná úloha. Musíme myslieť v horizontoch rokov a v intervaloch miliárd. V týchto rámcom potrebujeme priniesť riešenia, ktoré musia byť funkčné, komplexné a koherentné. V budúcnosti, keď budeme musieť platiť dlhy, je dôležité, aby opatrenia dneška ešte stále fungovali a prinášali prospech. Je dôležité prejsť na udržateľnosť. No pozor, ak niečo prináša zisk za cenu znižovania biodiverzity a rozvratu ekosystémov, nie je to udržateľné. Ak niečo dokáže fungovať a konkurovať len za predpokladu štedrých dotácií, nie je to udržateľné. Ak niečo umožňuje profitovať podvodníkom, mafii a korupcii, nie je to udržateľné.
Odznelo už naozaj veľa dôležitých podnetov a ja sa zameriam na tie viazané na životné prostredie a pokúsim sa byť o čosi konkrétnejší. Vidím štyri okruhy, ktoré by mohli v prípade naplnenia naozaj spĺňať tie atribúty, že budú dostatočne veľké, plošné, systémové a budú zvládnuteľné naozaj v horizonte tých rokov a tých miliard, ktoré na nás čakajú.
Prvým z nich je zelená a modrá infraštruktúra. Tú považujem za kľúčovú budovať v našich sídlach kvôli adaptáciám na zmenu klímy, ktorej, žiaľ, budeme čeliť aj v prípade, že sa nám podarí dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Potrebujeme vytvoriť systém, ktorý naše sídla ochladí, zatraktívni a oživí. Zelené strechy, zelené steny, plochy pre opeľovače, roof gardening a hlavne využívanie dažďovej vody všade, kde je to možné. Je nemysliteľné, aby sme dnes s vodou naďalej hospodárili ako s odpadom. Musíme ju zachytávať, nechať vsakovať, ochladzovať ňou naše mestá a zavlažovať ňou naše zelené plochy.
Čo sa týka energie a energetiky. Bolo pomerne veľa pokusov o obnoviteľné zdroje energie, ale žiadny nemožno považovať za optimálny. Potrebujeme dostať solár z našich polí a lúk na naše strechy. Potrebujeme vytvoriť systém konverzie slnečnej energie, do ktorého môžu prispievať všetci malí aj veľkí, rodiny aj koncerny. Potrebujeme založiť úložné kapacity a v nadväznosti na ne funkčnú a dostatočnú infraštruktúru pre nabíjanie. Zvyšok obnoviteľných zdrojov vyžaduje kritické prehodnotenie. Malé vodné elektrárne a biomasa v dnešnej podobe sú katastrofou pre životné prostredie. To však neznamená, že sa nedajú optimalizovať. Otvorená krajina, naša poľnohospodárska krajina je krajinou najväčších lánov v Európskej únii. Aj 30 rokov po páde komunizmu sme sa neodklonili od škodlivých štruktúr a postupov kolektivizácie. Potrebujeme zmenšiť výmeru jednotlivých polí na polovicu. Potrebujeme do krajiny vrátiť život, stabilitu a menej chémie. Je ideálny čas na sadenie stromov. No pozor, nie v lesoch. Potrebujeme ich sadiť na poliach a ich okrajoch, popri poľných cestách, riekach, na medziach, v alejách či na pasienkoch. Je čas začať realizovať agrolesnícke postupy. Bez nich budeme bojovať so suchom, eróziou pôdy, neefektivitou a chemickým zaťažením. Je čas nechať rieky vylievať sa opäť do suchých rovín.
Národné parky sme vyhlásili na tých najkúzelnejších miestach Slovenska. To kúzlo sme zúročili a pretavili do parkovísk, zjazdoviek, roliek papiera, trofejí a tepla. Je na čase sfunkčniť naše národné parky, spraviť z nich najvýznamnejších regionálnych zamestnávateľov a podstatu rozvoja regiónov. Zároveň to budú najsilnejšie nástroje na boj so zmenami klímy a za zachovanie biodiverzity. Stačí málo, nechať parky rozhodovať za seba, dať im právnu subjektivitu a plne ich podporovať vo funkčnej ochrane prírody.
Toto sú veci, ktoré máme šancu vyriešiť. Nebude to vôbec jednoduché. No máme možnosť byť tými, ktorí to zvládnu, a ktorí zabezpečia obnovu ekonomiky Slovenska na princípoch zodpovedajúcich výzvam 21. storočia. Potrebujeme udržateľný svet, no do takého sveta mnohé aspekty našej súčasnosti jednoducho nepatria.
Máte šancu, ktorá sa neopakuje, pomôcť obnoviť Slovensko pre budúcnosť nás všetkých. Prosím, dajte do toho celú svoju silu, odhodlanie a um. Z tejto krízy môžeme vyjsť silnejší a lepší. Cieľom nie je nič menej, ako dosiahnuť kompatibilitu ľudskej spoločnosti s planétou. Ide o život.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

8.7.2020 o 15:10 hod.

Michal Wiezik

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:10

Milan Uhrík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Milé pani poslankyne, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste nezapredali Slovensko kvôli peniazom. Tá ponuka 8 mld. eur, ktorú nám Európska únia v súčasnosti dáva, je iste veľkou výzvou, ale takisto je aj veľkou príležitosťou, ale takisto je aj veľkou, veľkou hrozbou, ktorá sa môže obrátiť proti Slovensku.
Kolegovia predo mnou, niektorí, ktorí tu rozprávali, ja som mal pocit, že pracujú pre nejakú bruselskú propagačnú agentúru a nie pre Slovenskú republiku, za ktorú sú v Európskom parlamente zvolení. Ako viete, tých 8 mld. eur, ktoré nám Európska únia chce nejakým spôsobom poskytnúť, to nie je žiadna charitatívna akcia, to nie sú nejaké charitatívne peniaze. Je to pôžička. Pôžička, ktorú my Slováci budeme musieť skôr či neskôr splácať. Budeme ju musieť splácať niekedy v roku 2028 až do roku 2050. A splácať ju budeme dvomi spôsobmi. Po prvé, buď vyššími priamymi príspevkami, teda platbami do rozpočtu Európskej únie, alebo druhý spôsob, novými, a povedzme si to už na rovinu, európskymi federálnymi daňami. Hovorí sa o dani z uhlíkových emisií, o dani z plastov, o dani z finančných transakcií. Tých 8 mld. eur má pochádzať z toho obrovského, gigantického, priam kolosálneho balíčka 750 mld. eur, ktoré si Európska únia chce požičať.
Tých 750 mld. eur, aby ste mali predstavu, to je aj na európske pomery tak obrovský dlh, tak obrovský, tak obrovské zadlženie, ako keby si priemerná slovenská rodina zobrala úver 60-tisíc eur alebo ako keby si Slovenská republika, ktorá má v súčasnosti štátny dlh vo výške 46 mld. eur, zobrala ďalších 80 mld. eur dlhu. Európska únia keby päť rokov nekúrila a nesvietila, proste nerobila nič, až potom by dokázala tento dlh splácať.
Nehovoriac o tom, akým spôsobom sa k tomuto dlhu prišlo, že normálny, rozumný hospodár alebo aj otec rodiny, alebo ktokoľvek inteligentný, keď má nejaké škody, najprv si spočíta, koľko peňazí na vyriešenie svojich problémov potrebuje, a až potom si požičiava, ideálne postupne požičiava, aby tieto problémy sanoval. Politici v Bruseli presne naopak. Z brucha strelili číslo 750 mld. eur, teraz zháňajú, kde ich zoženú a teraz vymýšľajú, na čo ich vlastne minú.
Dôkazom je aj to, že tu vlastne sedíme a že hľadáme spôsoby, na čo tie peniaze vlastne majú ísť. Pretože Slovensko nemá pripravené projekty, relevantné, zmysluplné projekty za také sumy. Z toho vyplýva, aby bolo úplne jasné pre všetkých, že Európska únia týmito peniazmi nerieši nejakú hospodársku krízu. V prvom rade rieši svoje vnútorné politické problémy, pretože sklamala, sklamala občanov, sklamala jednotlivé členské štáty. Preto si lídri Európskej únie povedali, že požičajme si 750 mld. eur, necháme si teraz bozkávať za to nohy a splácať to budú o 30 rokov po nás naše deti, naši vnuci. Preto potrebujú peniaze, aby mohli zachrániť Grécko, Taliansko, Španielsko, na ktoré pôjde viac ako polovica z týchto peňazí, aby tieto štáty neskrachovali a neodišli z Únie. To je realita, prečo sa to požičiava, prečo sa to robí. Európska únia zároveň využíva títo, túto krízu na, na posilnenie svojej politickej moci. Nám ako europoslancom chodí pred rokovaním Európskeho parlamentu, chodia také prieskumy verejnej mienky. To sú prieskumy verejnej mienky vždy na aktuálne body programu, aktuálne témy, ktoré sa na danom plenárnom zasadnutí preberajú. Jedným z týchto prieskumov bolo aj to, že aj viac ako 60 %, tuším 2/3 občanov Európskej únie si želajú, aby Európska únia dostala viac kompetencií na to, aby mohla viac pomáhať. Proste oni spravili prieskum, manipulatívny prieskum so sugestívnou otázkou, či ľudia súhlasia s tým, aby Európska únia dostala viac kompetencií, aby mohla viac pomáhať, a potom, samozrejme, mnohí jednoduchší ľudia, ktorí nechápali otázke, povedia, áno, chceme, aby viac mohla pomáhať, tak jej dajme tie kompetencie. Ale nevidia, čo je za tým.
Už teraz sa hovorí o tom, že pomoc z Európskej únie má byť podmienená. A nehovorím o podmienenosti, ktorá tu bola spomínaná, že by mali byť tie peniaze smerované primárne na digitalizáciu verejnej správy, alebo teda na nejaké zelené projekty, ktoré budú chrániť životné prostredie. Hovorím tu podmienenosti, ktorú už aj Nemci verejne hlásajú, že čerpanie týchto peňazí by malo byť podmienené dodržiavaním tzv. demokratických princípov právneho štátu.
Čo je to demokratický štát? Je to štát, kde sú opoziční politici alebo aj občania zatváraní do basy za svoj politický názor? To je demokratický štát? Čo je to demokra... Definíciu demokratického štátu, samozrejme, nebude robiť nikto iný ako zase nejakí politici, nejakí úradníci v Bruseli.
A toto je varovaním aj pre Slovensko, aby sme si na túto podmienku definícia demokratického štátu dávali obrovský pozor pri čerpaní tých eurofondov. Lebo ak s tým budeme bezhl... bezhlavo, bezbreho súhlasiť, dopadneme presne takisto ako Maďarsko a ako Poľsko, ktorých konzervatívne vlády sú v súčasnosti Európskou úniou, Bruselom, trestané za to, že nechcú slepo poslúchať nariadenia z Bruselu, že nech... nechcú slepo slúžiť mimovládkam, že chránia svoje krajiny pred imigrantmi z Afriky, že bránia svoje tradičné hodnoty.
Európska únia sa už teraz vyhráža Maďarsku, že im stopne čerpanie európskych fondov. Viete, ako to chcú spraviť? Viete, ako to chcú spraviť? Len tak pre zaujímavosť, lebo to nie je také priamočiare, oni nechcú prestať Maďarom vyplácať eurofondy, oni chcú tieto eurofondy zobrať maďarskej vláde, zriadiť si kancelárie Európskej komisie v jednotlivých okresných, krajských mestách Maďarska a priamo cez tieto európske úrady vyplácať tie peniaze mestám, obciam, žiadateľom, podnikateľom, proste občanom. Čiže maďarská vláda bude do rozpočtu Európskej únie musieť platiť, nebude mať peniaze na to, aby ich mohla dávať vlastným ľuďom a namiesto maďarskej vlády budú tieto peniaze dávať ľuďom, maďarské peniaze, dávať ľuďom vlastne nejaké európske kancelárie. Je to dvojnásobná, je to v podstate, keď to poviem, umocnená komparatívna nevýhoda, ktorá veľmi ľahko môže postihnúť aj Slovensko, a potom proti takejto politickej presile je veľmi ťažké zájsť. Kam až sú schopní liberáli zájsť, svedčí aj to, že teraz na poslednom zasadnutí Európskeho parlamentu sa zriadila Komisia na boj proti dezinformáciám. Keď budete kritizovať Európsku úniu, že robí málo, robí neskoro alebo robí zle, tak povedia, že zavádzate, šírite dezinformácie, a preto vás budeme blokovať na sociálnych sieťach, a preto vás budeme cenzurovať v médiách.
Vážení priatelia, poslankyne, poslanci, ak Európska únia tu tieto peniaze schváli, Európsky parlament ich už schválil, to zadlženie Únie, ak sa na tom zhodnú aj predstavitelia členských štátov a schvália zadlženie a ak budú čerpať tieto peniaze všetky okolité štáty, potom skutočne logicky je rozumnou možnosťou a jedinou rozumnou voľbou, aby aj Slovensko čerpalo tieto peniaze, aby sme sa nedostali do komparatívnej nevýhody.
Ale na záver vás vyzývam, dávajte si pozor na tie malé písmenká, ktoré budú pri tých pôžičkách napísané... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
22a
Ďakujem pekne.

Uhrík, Milan, poslanec Európskeho parlamentu
22b
Nezapredajte Slovensko naozaj kvôli peniazom zahraničiu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

8.7.2020 o 15:10 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video