9. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení ministri, dámy a páni, Európa tu nie je kvôli nám, ale my sme tu pre to, aby sme Európu a Slovensko uprostred nej vytvárali a formovali. Naše rozhodnutia tu doma, ale aj v Európe a v Bruseli majú, vytvárajú Slovensko v Európe a Európu vo svete. Všetci silno vnímame ekonomické a hospodárske dopady koronakrízy, ktorých vplyv na spoločnosť a vážnosť iba začína a môže sa táto recesia ešte prehlbovať. Uprostred tohto Európska únia prichádza s programom "EÚ pre ďalšie generácie," prostredníctvom ktorého si spoločne požičia a uvoľní 750 mld. eur. Tieto financie majú primárne slúžiť na absurdný reštart našej ekonomiky a hospodárstva. Áno, uvedomujeme si, že to má závan morálneho hazardu. No ani tzv. šetrné krajiny, ani fiškálne konzervatívni lídri sa nepostavili vyslovene proti tomu, aby sme si požičali peniaze na potrebné reformy.
Otázkou však ostáva, ako tieto prostriedky minúť zodpovedne a ako nastaviť výšku a pravidlá čerpania. Preto je dôležité, aby sa Slovenská republika nepozerala na celú záležitosť len cez prizmu, že dostaneme viac, ako dáme, ale prebrala spoluzodpovednosť za to, ako sa pravidlá nastavia a ako budú spravodlivé pre všetkých. Je našou morálnou povinnosťou, aby sa miera hazardu znížila na minimum a aby pravidlá boli nastavené spravodlivo a zodpovedne.
Čo sa týka Slovenska, ak zostaneme pri odhadoch, ktoré sa, ako všetci vieme, budú ešte pri nastávajúcich dlhých rokovaniach, hľadaní kompromisov a spravodlivých riešení meniť, len z balíka pre obnovu Slovensko môže získať do roku 2024 až 8 mld. eur, čo je 8 % nášho HDP. K tomu treba prirátať dosiaľ nevyčerpaté, nevyčerpané eurofondy a financie, ktoré získame v rámci stále pripravovaného viacročného finančného rámca, teda bežného rozpočtu EÚ.
Dokopy môžme vyčerpať približne 4 mld. eur ročne. Všetci vieme, že dlhodobo neschopní, že sme dlhodobo neschopní využívať európske prostriedky na obnovu a rozvoj našej krajiny pre prílišnú byrokraciu, zle nastavené postupy, ktoré sme si sami nastavili, ale aj hlavne kvôli preukázateľnej korupcii a klientelizmu. Preto vítam, že Únia podmieňuje využitie týchto finančných prostriedkov na reformy a štrukturálne a zmysluplné reformy v každej krajine. Je to šanca pre nás všetkých nájsť odvahu na nepopulárne, ale nutné systémové rozhodnutia. Výsledkom nemá byť minúť peniaze, ale postaviť ekonomiku na, na nohy. Výsledkom nemá byť útecha, že sme zo spoločného balíka dostali viac, ako doň naliali. Výsledkom nemajú byť peniaze vo vreckách spriaznených firiem a kamarátov, výsledkom nemajú byť, výsledkom majú byť silnejšie, zreformované členské štáty a Únia prep... pripravená čeliť geopolitickým výzvam 21. storočia, no pri dodržiavaní a zachovávaní princípu subsidiarity. A tu dodám, že si želám, aby výsledkom bolo aj zodpovednejšie a morálnejšie nakladanie s verejnými financiami, tak ako na Slovensku, tak aj v Európskej únii. Zodpovedný prístup si vyžaduje jasné podmienky. Naše reformy by mali pomôcť odbúrať zbytočné štátne výdavky a v budúcnosti urobiť štát lacnejším, no zároveň zmodernizovať ekonomiku tak, aby bola konkurencieschopná a udržateľná.
Alfou a omegou je určite školstvo. Ak chceme lepšiu životnú úroveň, lepšie mzdy, lepšiu prácu, je toto podstatné, na čom sa dá stavať. Tu chcem podotknúť, že napríklad investícia do platov kvalitných učiteľov nie je prejedením peňazí, ale je to strategický a má strategický význam. So školstvom je priamo prepojená aj aktuálna výzva štvrtej priemyselnej revolúcie, nástup umelej inteligencie. Želám si, aby sme vychovali generáciu schopných vývojárov, inovačne a invenčných ľudí, ktorí digitalizáciu nielen užívajú, ale aj tvoria a udržujú ju pod ľudskou kontrolou. A to je tiež úloha zodpovedného školstva a morálnej a etickej výchovy.
Potrebujeme flexibilný a hlavne inkluzívny trh práce, ktorý lepšie reaguje na potreby skĺbenia rodinného a pracovného života.
Potrebujeme dobudovať infraštruktúru a odbúrať administratívne a daňové zaťaženie pre malých a stredných podnikateľov.
Reformy potrebuje zdravotníctvo, o ktorého osud a schopnosť by sme sa tak báli v rámci, keď sme stáli zoči-voči korone, a ktoré doslova ohrozuje ľudskú dôstojnosť a nie chráni.
Potrebujeme tiež vybudovať spravodlivý a udržateľný sociálny systém, ktorý bude prorodinne zameraný a bude chrániť dôstojnosť seniorov, osoby so zdravotným postihnutím a tých najzraniteľnejších.
Výzvou sú aj otázky plnenia našich záväzkov v oblasti vývoja, používania a benefitovania zo zelených technológií a zelenej ekonomiky.
Reformy však majú slúžiť na postavenie členských štátov Únie v rámci geopolitických ...- kého sveta. Vybudovanie 5G siete vlastnými európskymi firmami síce môže byť drahšie, ale pre našu budúcnosť, nie, nebude vy... vytvárať bezpečnostné riziko, ako je to v prípade lacného čínskeho Huawei. Bude to výzva, ale verím, že dokážeme nastaviť jednotlivé veci tak, aby sme fondy minuli pružne, rýchlo a efektívne. Na záver zopakujem myšlienku z úvodného vystúpenia. Sme tu preto, lebo vytvárame Slovensko a Európu nie pre nás, ale predovšetkým pre ďalšie generácie. Preberáme veľkú zodpovednosť a je na nás, ako budeme úspešní a ako budeme napredovať. Našu budúcnosť tvorí to, čo robíme dnes, nie to, čo urobíme zajtra.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani pos... europoslankyňa.
Z rovnakej frakcie teraz dávam slovo pánovi europoslancovi Michalovi Wiezikovi, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, je mi cťou, že tu môžem stáť a predniesť vám moju víziu ohľadom zelenej obnovy Slovenska.
Odznelo tu už strašne veľa podnetných vecí a vzhľadom na to, že čas je vzácny, ja budem stručný. Aj po vypuknutí COVID-19 zostáva v platnosti odhodlanie Európskej únie realizovať Green Deal nie preto, že je to moderné alebo zelené, ale preto, že je to kriticky dôležité a nevyhnutné.
Kríza, ktorej momentálne čelíme, nevznikla náhodne. Je dôsledkom stavu životného prostredia, ktoré atakujeme svojimi neudržateľnými postupmi. Odkaz EÚ je jasný. Naša obnova musí byť zelená. Pred nami je extréme náročná úloha. Musíme myslieť v horizontoch rokov a v intervaloch miliárd. V týchto rámcom potrebujeme priniesť riešenia, ktoré musia byť funkčné, komplexné a koherentné. V budúcnosti, keď budeme musieť platiť dlhy, je dôležité, aby opatrenia dneška ešte stále fungovali a prinášali prospech. Je dôležité prejsť na udržateľnosť. No pozor, ak niečo prináša zisk za cenu znižovania biodiverzity a rozvratu ekosystémov, nie je to udržateľné. Ak niečo dokáže fungovať a konkurovať len za predpokladu štedrých dotácií, nie je to udržateľné. Ak niečo umožňuje profitovať podvodníkom, mafii a korupcii, nie je to udržateľné.
Odznelo už naozaj veľa dôležitých podnetov a ja sa zameriam na tie viazané na životné prostredie a pokúsim sa byť o čosi konkrétnejší. Vidím štyri okruhy, ktoré by mohli v prípade naplnenia naozaj spĺňať tie atribúty, že budú dostatočne veľké, plošné, systémové a budú zvládnuteľné naozaj v horizonte tých rokov a tých miliard, ktoré na nás čakajú.
Prvým z nich je zelená a modrá infraštruktúra. Tú považujem za kľúčovú budovať v našich sídlach kvôli adaptáciám na zmenu klímy, ktorej, žiaľ, budeme čeliť aj v prípade, že sa nám podarí dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Potrebujeme vytvoriť systém, ktorý naše sídla ochladí, zatraktívni a oživí. Zelené strechy, zelené steny, plochy pre opeľovače, roof gardening a hlavne využívanie dažďovej vody všade, kde je to možné. Je nemysliteľné, aby sme dnes s vodou naďalej hospodárili ako s odpadom. Musíme ju zachytávať, nechať vsakovať, ochladzovať ňou naše mestá a zavlažovať ňou naše zelené plochy.
Čo sa týka energie a energetiky. Bolo pomerne veľa pokusov o obnoviteľné zdroje energie, ale žiadny nemožno považovať za optimálny. Potrebujeme dostať solár z našich polí a lúk na naše strechy. Potrebujeme vytvoriť systém konverzie slnečnej energie, do ktorého môžu prispievať všetci malí aj veľkí, rodiny aj koncerny. Potrebujeme založiť úložné kapacity a v nadväznosti na ne funkčnú a dostatočnú infraštruktúru pre nabíjanie. Zvyšok obnoviteľných zdrojov vyžaduje kritické prehodnotenie. Malé vodné elektrárne a biomasa v dnešnej podobe sú katastrofou pre životné prostredie. To však neznamená, že sa nedajú optimalizovať. Otvorená krajina, naša poľnohospodárska krajina je krajinou najväčších lánov v Európskej únii. Aj 30 rokov po páde komunizmu sme sa neodklonili od škodlivých štruktúr a postupov kolektivizácie. Potrebujeme zmenšiť výmeru jednotlivých polí na polovicu. Potrebujeme do krajiny vrátiť život, stabilitu a menej chémie. Je ideálny čas na sadenie stromov. No pozor, nie v lesoch. Potrebujeme ich sadiť na poliach a ich okrajoch, popri poľných cestách, riekach, na medziach, v alejách či na pasienkoch. Je čas začať realizovať agrolesnícke postupy. Bez nich budeme bojovať so suchom, eróziou pôdy, neefektivitou a chemickým zaťažením. Je čas nechať rieky vylievať sa opäť do suchých rovín.
Národné parky sme vyhlásili na tých najkúzelnejších miestach Slovenska. To kúzlo sme zúročili a pretavili do parkovísk, zjazdoviek, roliek papiera, trofejí a tepla. Je na čase sfunkčniť naše národné parky, spraviť z nich najvýznamnejších regionálnych zamestnávateľov a podstatu rozvoja regiónov. Zároveň to budú najsilnejšie nástroje na boj so zmenami klímy a za zachovanie biodiverzity. Stačí málo, nechať parky rozhodovať za seba, dať im právnu subjektivitu a plne ich podporovať vo funkčnej ochrane prírody.
Toto sú veci, ktoré máme šancu vyriešiť. Nebude to vôbec jednoduché. No máme možnosť byť tými, ktorí to zvládnu, a ktorí zabezpečia obnovu ekonomiky Slovenska na princípoch zodpovedajúcich výzvam 21. storočia. Potrebujeme udržateľný svet, no do takého sveta mnohé aspekty našej súčasnosti jednoducho nepatria.
Máte šancu, ktorá sa neopakuje, pomôcť obnoviť Slovensko pre budúcnosť nás všetkých. Prosím, dajte do toho celú svoju silu, odhodlanie a um. Z tejto krízy môžeme vyjsť silnejší a lepší. Cieľom nie je nič menej, ako dosiahnuť kompatibilitu ľudskej spoločnosti s planétou. Ide o život.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Posledným z europoslancov, ktorý dnes vystúpi, je pán poslanec Milan Uhrík z nezaradených poslancov. Nech sa páči, pán poslanec, europoslanec, máte slovo.

Milé pani poslankyne, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste nezapredali Slovensko kvôli peniazom. Tá ponuka 8 mld. eur, ktorú nám Európska únia v súčasnosti dáva, je iste veľkou výzvou, ale takisto je aj veľkou príležitosťou, ale takisto je aj veľkou, veľkou hrozbou, ktorá sa môže obrátiť proti Slovensku.
Kolegovia predo mnou, niektorí, ktorí tu rozprávali, ja som mal pocit, že pracujú pre nejakú bruselskú propagačnú agentúru a nie pre Slovenskú republiku, za ktorú sú v Európskom parlamente zvolení. Ako viete, tých 8 mld. eur, ktoré nám Európska únia chce nejakým spôsobom poskytnúť, to nie je žiadna charitatívna akcia, to nie sú nejaké charitatívne peniaze. Je to pôžička. Pôžička, ktorú my Slováci budeme musieť skôr či neskôr splácať. Budeme ju musieť splácať niekedy v roku 2028 až do roku 2050. A splácať ju budeme dvomi spôsobmi. Po prvé, buď vyššími priamymi príspevkami, teda platbami do rozpočtu Európskej únie, alebo druhý spôsob, novými, a povedzme si to už na rovinu, európskymi federálnymi daňami. Hovorí sa o dani z uhlíkových emisií, o dani z plastov, o dani z finančných transakcií. Tých 8 mld. eur má pochádzať z toho obrovského, gigantického, priam kolosálneho balíčka 750 mld. eur, ktoré si Európska únia chce požičať.
Tých 750 mld. eur, aby ste mali predstavu, to je aj na európske pomery tak obrovský dlh, tak obrovský, tak obrovské zadlženie, ako keby si priemerná slovenská rodina zobrala úver 60-tisíc eur alebo ako keby si Slovenská republika, ktorá má v súčasnosti štátny dlh vo výške 46 mld. eur, zobrala ďalších 80 mld. eur dlhu. Európska únia keby päť rokov nekúrila a nesvietila, proste nerobila nič, až potom by dokázala tento dlh splácať.
Nehovoriac o tom, akým spôsobom sa k tomuto dlhu prišlo, že normálny, rozumný hospodár alebo aj otec rodiny, alebo ktokoľvek inteligentný, keď má nejaké škody, najprv si spočíta, koľko peňazí na vyriešenie svojich problémov potrebuje, a až potom si požičiava, ideálne postupne požičiava, aby tieto problémy sanoval. Politici v Bruseli presne naopak. Z brucha strelili číslo 750 mld. eur, teraz zháňajú, kde ich zoženú a teraz vymýšľajú, na čo ich vlastne minú.
Dôkazom je aj to, že tu vlastne sedíme a že hľadáme spôsoby, na čo tie peniaze vlastne majú ísť. Pretože Slovensko nemá pripravené projekty, relevantné, zmysluplné projekty za také sumy. Z toho vyplýva, aby bolo úplne jasné pre všetkých, že Európska únia týmito peniazmi nerieši nejakú hospodársku krízu. V prvom rade rieši svoje vnútorné politické problémy, pretože sklamala, sklamala občanov, sklamala jednotlivé členské štáty. Preto si lídri Európskej únie povedali, že požičajme si 750 mld. eur, necháme si teraz bozkávať za to nohy a splácať to budú o 30 rokov po nás naše deti, naši vnuci. Preto potrebujú peniaze, aby mohli zachrániť Grécko, Taliansko, Španielsko, na ktoré pôjde viac ako polovica z týchto peňazí, aby tieto štáty neskrachovali a neodišli z Únie. To je realita, prečo sa to požičiava, prečo sa to robí. Európska únia zároveň využíva títo, túto krízu na, na posilnenie svojej politickej moci. Nám ako europoslancom chodí pred rokovaním Európskeho parlamentu, chodia také prieskumy verejnej mienky. To sú prieskumy verejnej mienky vždy na aktuálne body programu, aktuálne témy, ktoré sa na danom plenárnom zasadnutí preberajú. Jedným z týchto prieskumov bolo aj to, že aj viac ako 60 %, tuším 2/3 občanov Európskej únie si želajú, aby Európska únia dostala viac kompetencií na to, aby mohla viac pomáhať. Proste oni spravili prieskum, manipulatívny prieskum so sugestívnou otázkou, či ľudia súhlasia s tým, aby Európska únia dostala viac kompetencií, aby mohla viac pomáhať, a potom, samozrejme, mnohí jednoduchší ľudia, ktorí nechápali otázke, povedia, áno, chceme, aby viac mohla pomáhať, tak jej dajme tie kompetencie. Ale nevidia, čo je za tým.
Už teraz sa hovorí o tom, že pomoc z Európskej únie má byť podmienená. A nehovorím o podmienenosti, ktorá tu bola spomínaná, že by mali byť tie peniaze smerované primárne na digitalizáciu verejnej správy, alebo teda na nejaké zelené projekty, ktoré budú chrániť životné prostredie. Hovorím tu podmienenosti, ktorú už aj Nemci verejne hlásajú, že čerpanie týchto peňazí by malo byť podmienené dodržiavaním tzv. demokratických princípov právneho štátu.
Čo je to demokratický štát? Je to štát, kde sú opoziční politici alebo aj občania zatváraní do basy za svoj politický názor? To je demokratický štát? Čo je to demokra... Definíciu demokratického štátu, samozrejme, nebude robiť nikto iný ako zase nejakí politici, nejakí úradníci v Bruseli.
A toto je varovaním aj pre Slovensko, aby sme si na túto podmienku definícia demokratického štátu dávali obrovský pozor pri čerpaní tých eurofondov. Lebo ak s tým budeme bezhl... bezhlavo, bezbreho súhlasiť, dopadneme presne takisto ako Maďarsko a ako Poľsko, ktorých konzervatívne vlády sú v súčasnosti Európskou úniou, Bruselom, trestané za to, že nechcú slepo poslúchať nariadenia z Bruselu, že nech... nechcú slepo slúžiť mimovládkam, že chránia svoje krajiny pred imigrantmi z Afriky, že bránia svoje tradičné hodnoty.
Európska únia sa už teraz vyhráža Maďarsku, že im stopne čerpanie európskych fondov. Viete, ako to chcú spraviť? Viete, ako to chcú spraviť? Len tak pre zaujímavosť, lebo to nie je také priamočiare, oni nechcú prestať Maďarom vyplácať eurofondy, oni chcú tieto eurofondy zobrať maďarskej vláde, zriadiť si kancelárie Európskej komisie v jednotlivých okresných, krajských mestách Maďarska a priamo cez tieto európske úrady vyplácať tie peniaze mestám, obciam, žiadateľom, podnikateľom, proste občanom. Čiže maďarská vláda bude do rozpočtu Európskej únie musieť platiť, nebude mať peniaze na to, aby ich mohla dávať vlastným ľuďom a namiesto maďarskej vlády budú tieto peniaze dávať ľuďom, maďarské peniaze, dávať ľuďom vlastne nejaké európske kancelárie. Je to dvojnásobná, je to v podstate, keď to poviem, umocnená komparatívna nevýhoda, ktorá veľmi ľahko môže postihnúť aj Slovensko, a potom proti takejto politickej presile je veľmi ťažké zájsť. Kam až sú schopní liberáli zájsť, svedčí aj to, že teraz na poslednom zasadnutí Európskeho parlamentu sa zriadila Komisia na boj proti dezinformáciám. Keď budete kritizovať Európsku úniu, že robí málo, robí neskoro alebo robí zle, tak povedia, že zavádzate, šírite dezinformácie, a preto vás budeme blokovať na sociálnych sieťach, a preto vás budeme cenzurovať v médiách.
Vážení priatelia, poslankyne, poslanci, ak Európska únia tu tieto peniaze schváli, Európsky parlament ich už schválil, to zadlženie Únie, ak sa na tom zhodnú aj predstavitelia členských štátov a schvália zadlženie a ak budú čerpať tieto peniaze všetky okolité štáty, potom skutočne logicky je rozumnou možnosťou a jedinou rozumnou voľbou, aby aj Slovensko čerpalo tieto peniaze, aby sme sa nedostali do komparatívnej nevýhody.
Ale na záver vás vyzývam, dávajte si pozor na tie malé písmenká, ktoré budú pri tých pôžičkách napísané... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
22a
Ďakujem pekne.

Uhrík, Milan, poslanec Európskeho parlamentu
22b
Nezapredajte Slovensko naozaj kvôli peniazom zahraničiu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vystúpenie pána europoslanca Uhríka bolo posledné. Vystúpili všetci europoslanci, ktorí mali záujem predniesť svoje 7-minútové vystúpenie. Teraz sa spýtam, panie poslankyne, paní poslankýň a pánov poslancov nášho parlamentu, či budú chcieť sa vyjadriť, či má niekto z nich otázky. Najprv sa teda môžu prihlásiť s faktickou poznámkou všetci poslanci, ktorí by chceli dať otázky. Tie najprv zaznejú a potom europoslanci, ktorí by chceli odpovedať, budú mať dve minúty na to, aby odpovedali. Čiže zvážte aj množstvo otázok, pretože jeden europoslanec musí v dvoch minútach odpovedať na všetky.
Ukážte mi, či číslo 10 je konečné. Jedenásť, pán Vašečka Richard je posledným. Takže jedenásť otázok alebo komentárov.
Ako prvý pán poslanec Suja. Máte dve minúty, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade, Miňo, ďakujem, za tvoj príspevok, v ktorom si povedal pravdu na rovinu. Verím, že veľa ľuďom si otvoril oči.
Ďalej by som sa chcel vyjadriť, pán Hojsík, vy ste včera bol na výbore pôdohospodárstva a životného prostredia, ale ani jedného poslanca, čo tam bol či už z koalície, alebo opozície, ste nepresvedčil. Akurát ste nás utvrdil v tom, že ste extrémista alebo ekofanatik, ktorý na propagáciu samého seba je ochotný zbičovať celú Európu, celú Európu. Ste odtrhnutý od reality. Chcete, aby sa Európa samobičovala rôznymi nezmyselnými nariadeniami, ale najväčší znečisťovatelia na svete, ako je Čína, USA a India, tých ste vôbec nespomenul. Ani raz ste nepovedal, že by ste ich vyzval vy osobne alebo vaša frakcia k zodpovednosti. Ale pritom veľmi sám dobre veľmi viete, že keď ony sa nezapoja do tejto vašej iniciatívy, tak maličká Európa nemá šanca niečo zmeniť. Takže beriem to z vašej strany ako veľké farizejstvo. A rád by som počul dneska odpoveď na otázku, ktorú som vám dal včera a zastupujúci podpredseda vám nedovolil na ňu odpovedať, že vás tlačím touto otázkou do kúta. A to je otázka na Rámsarskú zmluvu na oficiálne vyjadrenie Európskej komisie, kde sa hovorí, že každá mláka, ktorá napadne alebo naprší na suchom poli, je mokraď. Normálne by som chcel vedieť od vás a možno aj od ostatných kolegov, či toto je so zdravým sedliackym rozumom. Aby mláka, ktorá naprší hoci len na dve hodiny na hociktorom poli, bola mokraď a mala ochranné pásmo. Toto je oficiálne vyjadrenie Európskej komisie. Ide tu len o to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán podpredseda Grendel.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hojsík, zaujala ma frčka na záver vášho vystúpenia do nosa vlády Igora Matoviča. Povedali ste, že po jej sto dňoch máte pochybnosti o tom, ako zvládne reštart ekonomiky, a postavili ste do kontrastu s vytvorením vašej brožúrky. Tak k tomu by som mal tri poznámky.
Po prvé, kým vy ste zostavovali brožúrku, koalícia OĽANO, SME RODINA, SaS, ZA ĽUDÍ tu robila všetko pre to, aby zachránila čo najviac ľudských životov ohrozených chorobou COVID-19 a stali sme sa v tom európskou špičkou a zamlčiavať tento fakt je nekorektné.
Druhá poznámka. Ja osobne by som bol celkom rád, keby vaši kolegovia z PS/SPOLU sedeli tu s nami v parlamente a niesli rovnakú zodpovednosť za riadenie štátu ako my.
A posledná vec. Vašu zlomyseľnú frčku vnímam ako vyjadrenie ľútosti, že sa to vašim kolegom nepodarilo, ale budem citovať rovnakého klasika na záver, ako ste citovali vy: "My sme vám to nepokazili." (Potlesk.)

Pán poslanec Kazda.