12. schôdza

Vážené kolegyne, kolegovia, keďže som konzultoval s vystupujúcimi v rozprave a avizujú mi, že aj pani poslankyňa Kalmárová aj pán poslanec Čaučík majú dlhšie vystúpenia ako, ako 20 minút, tak sa ešte opýtam pána poslanca Grendela, či by stihol do dvanástej svoj príspevok alebo to, alebo urobíme obedňajšiu prestávku a necháme to potom na poobedňajšie rokovanie.
Prerušujem rokovanie na obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o štrnástej hodine. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 11.47 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu druhým čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 201. Návrh vlády odôvodní predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pán Gregorčok.
Prosím ho, aby sa ujal slova.

(Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach, tlač 201.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, materiál, ktorý predkladám, je Ženevský akt Lisabonskej dohody o označovaniach pôvodu a zemepisných označeniach, ktorý predstavuje revíziu pôvodnej Lisabonskej dohody. Bol prijatý 20. mája 2015 v Ženeve. Predstavuje, predstavuje, ako som povedal, ten revidovaný materiál, čo sa týka ochrany označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu z roku 1967, ktorými, ktorej zmluvnými stranami je 30 krajín, vrátane Slovenskej republiky a ďalších šiestich štátov Európskej únie.
Lisabonská dohoda, ktorú spravuje Svetová organizácia duševného vlastníctva, vytvorila pred desiatkami rokov medzinárodný systém ochrany práv priemyselného vlastníctva v označení pôvodu, ktoré sú významným nástrojom na podporu, rozvoj a ochranu výnimočných regionálnych výrobkov, ktorých špecifické vlastnosti, kvalita alebo povesť sú dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi. Ženevský akt Lisabonskú dohodu modernizoval, rozšíril jej pôsobnosť aj na zemepisné označenia a jeho prijatím sa umožnilo pristúpenie k medzivládnym, aj medzivládnym organizáciám, a teda aj Európskej únii, ktorá k Ženevskému aktu pristúpila v roku 2020.
Prístup k Ženevskému aktu má aj Slovenská republika, pre Slovenskú republiku zásadný význam. Dôvodom je zachovanie medzinárodných zápisov a kontinuity ochrany existujúcich práv v systéme Lisabonskej dohody. Nepristúpenie by malo v zmysle platnej legislatívy Európskej únie za následok povinnosť slovenských subjektov požiadať o zrušenie ich už existujúcich zápisov označení pôvodu v medzinárodnom registri WIPO. V prípade Slovenskej republiky ide o tieto označenia pôvodu zapísané v medzinárodnom registri na základe Lisabonskej dohody, ide o Slovenský oštiepok, Tokajské víno zo slovenskej oblasti, Trenčianska borovička, Karpatské brandy a Karpatská perla. Zrušenie ich zápisov by predstavovalo nielen nevyčísliteľnú nemateriálnu škodu na kultúrnych hodnotách, ale aj možné materiálne škody, ktoré by voči Slovenskej republike mohli znášať jednotliví držitelia týchto práv.
Ženevský akt je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. V zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktorá si vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, je súčasne mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktorá bude mať po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonov prednosť pred zákonmi. Ženevský akt zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z iných medzinárodných dokumentov.
Návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a ani služby verejnej správy pre občana.
Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie môjho návrhu.

Ďakujem. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Sedláka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborom o tomto návrhu vlády.

Vážení pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o určeniach pôvodu a zemepisných označeniach, tlač 201a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 212 29. februára 2024 pridelil návrh prerokovania ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárke záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor navrhol o návrhu, navrhol, o návrhu rokoval 11. apríla 2024 a prijal uznesenie č. 69. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 9. apríla 2024 a prijal uznesenie č. 38.
Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vytvoriť súhlas so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a o zemepisných označeniach a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor taktiež odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 44 zo 16. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, otváram rozpravu o tomtom bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú, prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďakujem pánovi predsedovi úradu priemyselného vlastníctva.
Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona číslo 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 130. Spoločná správa výborom má tlač 130a.
Prosím ministra financií Slovenskej republiky Ladislava Kamenického, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 130.)

Ďakujem pekne, takže dnes sa budeme zaoberať asi siedmimi mojimi zákonmi, takže teším sa na korektnú debatu.
V tomto návrhu zákona primárne sa preberá smernica Rady Európskej únie s cieľom umožniť malým podnikom od roku 2025 využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, ak bude spĺňať ustanovené podmienky. Zásadným spôsobom sa upravujú skutočnosti, na základe ktorých sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, ako aj práva a povinnosti týchto platiteľov dani, ktorí nespĺňali zákonnú registračnú povinnosť. Tu chcem povedať, že v podstate sa bude spočítavať celková suma obratov do, až od 1. 1. nasledujúceho roku s tým, že maximálna suma je 50-tisíc eur, dokedy nie je platca DPH, s tým, že s tým, že potom v rámci, ak teda nepresiahne určitý obrat ešte v rámci toho roku, tak až od 1. 1. bude mať registračnú povinnosť.
Nastávajú podmienky a pravidlá uplatňovania samozdanenia pri dovozu tovaru do tuzemska tak, aby tento inštitút mohol byť od roku 2025 uplatňovaný vybranými platiteľmi dane, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky o spoľahlivosti. Tu chcem upozorniť, toto je už dávno nejaký cieľ ministerstva financií, ktorý sa nikdy nesplnil, len sme si dali do, do, samozrejme stojí to, viaže to nejaké finančné prostriedky zo štátnych finančných aktív, ale chceme k tomu pristúpiť a hlavne voči tým spoľahlivým subjektom, ktoré si plnia svoje povinnosti pri dovoze tovaru. Dávali sme tam posun z hľadiska nejakej inej úpravy systémov tak, aby sa táto povinnosť dokázala splniť. Čiže od 1 . 7., časť od 1. 7. 2025 a ďalšia často od 1. 1. 2026.
Upravujú sa iné oblasti zákona o DPH, napríklad podmienky uplatňovania zníženej sadzby dane na dodanie a uskutočnenie sociálnymi podnikmi.
Pokiaľ ide o ďalšie zákony, vládnym návrhom sa upravujú ustanovenie zákona o používaní elektronických registračných pokladníc v daňovom poriadku s cieľom podporiť dobrovoľné plnenie daňovým povinností, znižuje sa, znižuje sa výška úroku za odklad platenia dane a platenie v splátkach.
Zatiaľ toľko na úvod, ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Ľuptákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vám ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 130.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 117 z 13. februára 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 130, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady SR pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a aj lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh zákona pridelení, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská, a to vlastne Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Z uznesenia výborov Národnej rady s uvedeným, uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod borom IV tejto správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 – 20 a 22 – 31 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru a teda schváliť. O bode spoločnej správy č. 21 hlasovať s návrhom gestorského výboru a bod č. 21 nechváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrh zákona, tlač 130, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov, tlač 130a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 60 zo 17. apríla 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajca Pavla Ľuptáka, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, skončil som a, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku.
Pán poslane Viskupič ako člen poslaneckého klubu SaS, nech sa páči.