12. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, materiál, ktorý predkladám, je Ženevský akt Lisabonskej dohody o označovaniach pôvodu a zemepisných označeniach, ktorý predstavuje revíziu pôvodnej Lisabonskej dohody. Bol prijatý 20. mája 2015 v Ženeve. Predstavuje, predstavuje, ako som povedal, ten revidovaný materiál, čo sa týka ochrany označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu z roku 1967, ktorými, ktorej zmluvnými stranami je 30 krajín, vrátane Slovenskej republiky a ďalších šiestich štátov Európskej únie.
Lisabonská dohoda, ktorú spravuje Svetová organizácia duševného vlastníctva, vytvorila pred desiatkami rokov medzinárodný systém ochrany práv priemyselného vlastníctva v označení pôvodu, ktoré sú významným nástrojom na podporu, rozvoj a ochranu výnimočných regionálnych výrobkov, ktorých špecifické vlastnosti, kvalita alebo povesť sú dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi. Ženevský akt Lisabonskú dohodu modernizoval, rozšíril jej pôsobnosť aj na zemepisné označenia a jeho prijatím sa umožnilo pristúpenie k medzivládnym, aj medzivládnym organizáciám, a teda aj Európskej únii, ktorá k Ženevskému aktu pristúpila v roku 2020.
Prístup k Ženevskému aktu má aj Slovenská republika, pre Slovenskú republiku zásadný význam. Dôvodom je zachovanie medzinárodných zápisov a kontinuity ochrany existujúcich práv v systéme Lisabonskej dohody. Nepristúpenie by malo v zmysle platnej legislatívy Európskej únie za následok povinnosť slovenských subjektov požiadať o zrušenie ich už existujúcich zápisov označení pôvodu v medzinárodnom registri WIPO. V prípade Slovenskej republiky ide o tieto označenia pôvodu zapísané v medzinárodnom registri na základe Lisabonskej dohody, ide o Slovenský oštiepok, Tokajské víno zo slovenskej oblasti, Trenčianska borovička, Karpatské brandy a Karpatská perla. Zrušenie ich zápisov by predstavovalo nielen nevyčísliteľnú nemateriálnu škodu na kultúrnych hodnotách, ale aj možné materiálne škody, ktoré by voči Slovenskej republike mohli znášať jednotliví držitelia týchto práv.
Ženevský akt je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. V zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktorá si vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, je súčasne mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktorá bude mať po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonov prednosť pred zákonmi. Ženevský akt zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z iných medzinárodných dokumentov.
Návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a ani služby verejnej správy pre občana.
Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie môjho návrhu.

Vážení pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o určeniach pôvodu a zemepisných označeniach, tlač 201a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 212 29. februára 2024 pridelil návrh prerokovania ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárke záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor navrhol o návrhu, navrhol, o návrhu rokoval 11. apríla 2024 a prijal uznesenie č. 69. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 9. apríla 2024 a prijal uznesenie č. 38.
Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vytvoriť súhlas so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a o zemepisných označeniach a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor taktiež odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Ženevským aktom Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 44 zo 16. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, takže dnes sa budeme zaoberať asi siedmimi mojimi zákonmi, takže teším sa na korektnú debatu.
V tomto návrhu zákona primárne sa preberá smernica Rady Európskej únie s cieľom umožniť malým podnikom od roku 2025 využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, ak bude spĺňať ustanovené podmienky. Zásadným spôsobom sa upravujú skutočnosti, na základe ktorých sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, ako aj práva a povinnosti týchto platiteľov dani, ktorí nespĺňali zákonnú registračnú povinnosť. Tu chcem povedať, že v podstate sa bude spočítavať celková suma obratov do, až od 1. 1. nasledujúceho roku s tým, že maximálna suma je 50-tisíc eur, dokedy nie je platca DPH, s tým, že s tým, že potom v rámci, ak teda nepresiahne určitý obrat ešte v rámci toho roku, tak až od 1. 1. bude mať registračnú povinnosť.
Nastávajú podmienky a pravidlá uplatňovania samozdanenia pri dovozu tovaru do tuzemska tak, aby tento inštitút mohol byť od roku 2025 uplatňovaný vybranými platiteľmi dane, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky o spoľahlivosti. Tu chcem upozorniť, toto je už dávno nejaký cieľ ministerstva financií, ktorý sa nikdy nesplnil, len sme si dali do, do, samozrejme stojí to, viaže to nejaké finančné prostriedky zo štátnych finančných aktív, ale chceme k tomu pristúpiť a hlavne voči tým spoľahlivým subjektom, ktoré si plnia svoje povinnosti pri dovoze tovaru. Dávali sme tam posun z hľadiska nejakej inej úpravy systémov tak, aby sa táto povinnosť dokázala splniť. Čiže od 1 . 7., časť od 1. 7. 2025 a ďalšia často od 1. 1. 2026.
Upravujú sa iné oblasti zákona o DPH, napríklad podmienky uplatňovania zníženej sadzby dane na dodanie a uskutočnenie sociálnymi podnikmi.
Pokiaľ ide o ďalšie zákony, vládnym návrhom sa upravujú ustanovenie zákona o používaní elektronických registračných pokladníc v daňovom poriadku s cieľom podporiť dobrovoľné plnenie daňovým povinností, znižuje sa, znižuje sa výška úroku za odklad platenia dane a platenie v splátkach.
Zatiaľ toľko na úvod, ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vám ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 130.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 117 z 13. februára 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 130, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady SR pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a aj lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh zákona pridelení, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská, a to vlastne Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Z uznesenia výborov Národnej rady s uvedeným, uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod borom IV tejto správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 – 20 a 22 – 31 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru a teda schváliť. O bode spoločnej správy č. 21 hlasovať s návrhom gestorského výboru a bod č. 21 nechváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrh zákona, tlač 130, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov, tlač 130a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 60 zo 17. apríla 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajca Pavla Ľuptáka, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, skončil som a, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k predkladanému zákonu. Upravujeme teda daň z pridanej hodnoty. Myslím si, že tá základná myšlienka alebo ten základný bod, ktorý, ktorým je teda zosúladenie ustanovení so smernicou Rady EÚ 2020/285 z 18. februára 2020, je jednoznačne plne legitímny a plne ho v podstate, myslím si, že všetci podporujeme, minimálne teda ja áno. Je tam vlastne, cieľom je znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby malého podniku a teda mení sa tam systém uplatňovania oslobodenia dane pre malý podnik, zahraničnej, ako aj tuzemskej osoby. Čiže toto je, myslím si, že úplne v poriadku a úplne okej.
Takisto si myslím, že sa dá plne súhlasiť aj teda s ďalšími bodmi, ktorým sa tento návrh zákona venuje, či už teda vykonanie zmien v procese registrácie tuzemských a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane, alebo teda aj úprava práva, povinností platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Takisto si myslím, že aj tie veci okolo, okolo eKasy, že zosúladenie požiadaviek na povinné náležitosti pokladničného dokladu sú úplne okej. Takisto, samozrejme, to veľmi kvitujem, zníženie úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane, to, samozrejme, pomôže, pomôže podnikom. Takže myslím si, že toto všetko je úplne v poriadku.
A teraz teda by som sa skôr venoval tomu, čo tam nevidím, a záverom teda predložím dva pozmeňujúce návrhy, ktoré, samozrejme, odôvodním a prečítam ich, kde teda môže byť, a ja verím, že nájdeme aj v koalícii zhodu, že sú to veci, za ktoré sa stavali v minulosti aj oni. Takže verím, že by sme mohli teda ten, poviem to, že dobrý predložený zákon spoločne ešte vylepšiť.
No, tak máme to takto označené ako prvý pozmeňujúci návrh. Takže asi si všetci pamätáme vyjadrenia Roberta Fica v tom známom a slávnom videu, kde teda bývalej vláde rozprával o tom, že pri cene benzínu 1,53 eura vláda nič nerobí, vláda kašle na ľudí a tieto všetky veci okolo toho, s tým, že navrhoval, veď, samozrejme, existujú riešenia, Robert Fico spomínal zníženie spotrebnej dane a takisto spomínal a teda ukazoval, ako dobre to urobili v Poľsku, kde dočasne znížili daň z pridanej hodnoty na pohonné hmoty. Čiže vychádzajúc z týchto jasných zadefinovaných a verejne známych slov Roberta Fica, tak sme, za prvé, teda pripravili dva návrhy zákonov, či už na zníženie spotrebnej dane, alebo aj na dočasné zníženie dépeháčky, ktoré sme teda vložili do Národnej rady a budú, bude sa o nich rokovať na budúcej schôdzi, hej. Ale keďže máme momentálne otvorený zákon 222 o dani z pridanej hodnoty, tak jedna z tých možností, ktorá teda je dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty na pohonné hmoty z 20 % na 8 %, je možné dať sem ako pozmeňujúci návrh a toto takto teda činíme.
Skutočne je tam teda jedna, jeden dôvod je, veď to sám Robert Fico hovoril, keď teda nemal politickú moc, dnes má politickú moc, čiže o to skôr sa vie tomuto svojmu bývalému sľubu dostať a zabezpečiť pre občanov a firmy nižšie, nižšie ceny pohonných hmôt, špeciálne benzínu. Zároveň, my ako strana SaS robíme, vždy sa snažíme prinášať zmysluplné riešenia, ktoré, za prvé, teda zlepšia konkurencieschopnosť ekonomiky alebo vôbec teda prinesú nejaké pozitívne, pozitívne efekty. Čiže vláda práve naopak rozmýšľa o zvyšovaní spotrebných daní, o zvyšovaní dépeháčky. My hovoríme, že nie, to je cesta zlá, to je cesta, ktorá len môže dočasne prekryť existujúce problémy vyššími príjmami, ale to je cesta proste úplne že nesprávnym smerom,
Pozrime sa teda na ten druhý dôvod, prečo predkladáme tento pozmeňujúci návrh, a to je ten, že my dnes máme, špeciálne ceny benzínu, najdrahšie z krajín V4, ale napríklad aj Rakúsko, proste všetky okolité krajiny majú podstatne lacnejšie ceny pohonných hmôt, hlavne benzínu. No, čo to znamená? Znamená to to, že celý sever tankuje v Poľsku, Záhoráci tankujú v Česku, juh Slovenska úplne prirodzene tankuje v Maďarsku, Bratislava tankuje v Rakúsku a v tomto prípade sa deje to, že každý jeden občan, ktorý natankuje v zahraničí, štát, verejné financie prídu o komplet celú dépeháčku, o komplet celú daň z pridanej hodnoty a vieme, že to nie je málo, hej, 60 % ceny benzínov sú platby, ktoré idú štátu, všetky tieto dane.
No a my, za prvé, sme nie schopní vôbec, akože nie je dôvod, prečo by sme mali mať akože v krajinách najvyššie ceny a treba urobiť práve ten opak. Urobiť všetko preto, aby sme tie ceny mali nižšie ako okolité krajiny a stanú sa dve veci. Jedna vec je, že prestane byť dôvod, aby Slováci chodili tankovať do zahraničia. To sa nezdá, takýchto prípadov je veľa a toto automaticky prinesie, prinesie významný, významné zvýšenie príjmov aj štátneho rozpočtu. No a zároveň, a to sa tiež vie stať, ak sú ceny nižšie tu, no tak, samozrejme, môžu opačne ľudia z pohraničia, z okolitých krajín ísť tankovať na Slovensko. Alebo ďalšia vec je, samozrejme, sme v strede Európy a veľa, veľa, veľa, veľa motoristov nami prechádza. No a keďže je známe, že tu máme vyššie ceny ako všade naokolo, tak nami len prejdú a nenatankujú. No ak budeme mať nižšie ceny, tak sa tu aj zastavia a niečo si kúpia na pumpe a hlavne natankujú, čo sú ďalšie príjmy do štátneho rozpočtu.
Čiže tento pozmeňujúci návrh má parameter splniť sľub Roberta Fica, zabezpečiť, druhý, druhá vec je teda zabezpečiť občanom Slovenskej republiky nižšie ceny palív a za tretie teda pomôcť aj ekonomike a verejným financiám Slovenskej republiky. Všetky tieto veci potrebujeme, tak ja teraz poprosím o zastavenie času a prečítam prvý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 130.
1. V článku, v článku, pardon, ešte raz, v čl. I v 59. bode úvodná veta znie: „Za § 85km sa vkladajú § 85kn a § 85ko, ktoré vrátane nadpisov znejú:".
2. V čl. I 59. bode sa za úvodnú vetu vkladá nový § 85n, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠85kn
Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2024
(1) Sadzba dane na tovar uvedený v odseku 2 je v období od 1. júla 2024 do 31. decembra 2025 8 % zo základu dane; ustanovenie § 27 ods. I sa v tomto období nepoužije.
(2) Sadza dane podľa odseku I sa vzťahuje na tovar uvedený v prílohe č. 7b.".
2. Za prílohu č. 7a sa vkladá príloha č. 7b, ktorá vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 7b k zákonu č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2024 Z. z.
Teraz ide tabuľka, ktorej nadpis znie: Zoznam tovarov so sadzbou dane podľa § 85kn
Stĺpce tabuľky, Kód kombinovanej nomenklatúry; Opis tovaru
2710 12 41; 2710 12 45; 2710 12 49; motorový benzín
2710 19 43; 2710 19 46; 2710 19 47; 2710 19 48; 2710 20 11; 2710 20 16; 2710 20 19; plynový olej
Koniec tabuľky.
3. V čl. I 59. bode sa slová
㤠85kn
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025”.
nahrádzajú slovami
㤠85k0
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1 . januára 2025”.
Ďakujem pekne, to bol prvý pozmeňujúci návrh.
No a druhý pozmeňujúci návrh, najprv ho teda odôvodním. Navrhujeme zvýšenie, zmenu hraničnej sumy obratu, nad ktorú sa subjekt stáva platiteľom dane z pridanej hodnoty. Dnešná suma je 49 790 euro a inak sa menila v niekedy v polovicu roku 2009, odvtedy, odvtedy sa nemenila. Samozrejme 49-tisíc v tej dobe boli úplne iné peniaze, ako sú v dobe dnes, vtedy to bolo skutočne zmysluplná hranica, pokiaľ malý, malý živnostník, malá firma nemusí platiť DPH, dnes je to suma, poviem, že smiešne nízka, ktorá už neplní tú svoju základnú funkciu, aby proste malá firma, malý živnostník sa naplno alebo čo najviac venoval tomu, čo vie, opravovať, vytvárať, vyrábať, čo ja viem, čo všetko, a aby nemusel kopu svojho času venovať účtovaniu v sústave podvojného účtovníctva a teda účtovať o DPH. Takže toto je, toto je dôvod, prečo to chceme zmeniť, neuveríte, mení to v tomto zákone aj vláda, ale mení to z tej sumy 49 790 na sumu 50-tisíc, o celých 210 euro, to je podľa mňa že asi výsmech do očí malým, malým podnikateľom, živnostníkom, toto sa nedá ani inak nazvať. Ale dobre, veď okej, máme takto, navrhujem lepšie riešenie, no.
Čiže podľa návrhu vládneho zákona sa teda zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane z pridanej hodnoty od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka v prípade, ak jej obrat presiahne v niektorom roku 50-tisíc eur. Podľa vládneho návrhu sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane z pridanej hodnoty dodaním tovaru alebo služby, teda okamžite v aktuálne prebiehajúcom kalendárnom roku, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto zdaniteľnou osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v tuzemsku, presiahla v prebiehajúcom kalendárnom roku 62 500 eur. Čiže toto je dobré, dobré, dobrá zmena, ktorú zákon prináša, že teda sa nemusíte stať okamžite platcom DPH ako je to dnes, dnes keď máte 49 790, okamžite od ďalšieho mesiaca ste platcom. Teraz to bude, budete okamžite až keď to bude 62, ale to je jednorazová vec, a teda platcom sa stávate od ďalšieho roka, keď máte 50. Toto teda zachovávame, toto je zmena k lepšiemu, ale navrhujeme tam, navrhujem tam proste iné čísla.
Zvyšujem obe tieto sumy, teda tú sumu 50-tisíc, to mizerné zvýšenie, ktoré navrhla vláda, na 80-tisíc eur, čo považujem za sumu, ktorá teda korešponduje s nejakou tou infláciou, a je to suma, ktorá jednoducho zabezpečí, aby ten malý živnostník sa nemusel stať platcom DPH, a je to zároveň suma, ktorú umožňuje Európska únia, to treba, to treba tiež povedať. No a aby sme tam zachovali aj to, že do nejakej miery sa nemusíte platcom stať hneď, tak tam som použil tú sumu 85-tisíc, a to je vlastne maximálna suma, ktorú povoľuje Európska únia, čo si teda môžme dovoliť.
No takže v postate ten dôvod som už povedal, nemenilo sa to 15 rokov, nespĺňa to ten svoj účel a keď, keď budú tie sumy proste zmenené, bude to zasa, zasa spĺňať ten účel, aby fakt ten malý podnikateľ sa venoval tomu, čo vie. Áno, môžu to byť, môžu to byť výhrady, veď som sa aj s pánom ministrom bavil, že teda sú určité firmy, ktoré to zneužívajú a keď bude suma vyššia, že sa to dá zneužívať viacej. Veď samozrejme, veď všade sú nejaké daňové podvody, ale asi nemôžte ukázať na každého toho živnostníka, že aj tento podvádza, aj tento, jednoducho na to je potom finančná správa, aby tých, ktorí ten systém zneužívajú, aby ich naháňala, aby ich kontrolovala, aby ich penalizovala, jednoducho aby zjednala nápravu. Ale proste je dôležité, aby všetci títo živnostníci mali zmysluplnú hranicu, aby sa nemuseli trápiť namiesto opravovania, namiesto vlastnej kreatívnej práce, aby sa nemuseli trápiť s účtovníctvom.
No, ja by ešte teda som povedal jeden príklad, lebo zasa, toto má aj ten ekonomický aspekt, pretože vždy robíme to, aby sme podporili ekonomiku, podporili ekonomickú aktivitu, zvýšili konkurencieschopnosť. No a presne toto sa stane, lebo ja si myslím, že všetci máte známych, veď však teda živnostníkov je veľké množstvo, alebo malých firiem, no a skúste sa ich spýtať, viete, čo sa deje, tá hranica bola, aká bola, a veľa živnostníkov robí dve veci. Buď na konci roka si povedia, okej, nechcem sa stať platcom, to znamená nepracujem, dám si mesiac pauzu, čokoľvek, aby som neprekročil tú sumu. Čo to znamená? Ekonomická aktivita klesá, pretože ten človek by inak, samozrejme, robil. To je jedna možnosť, druhá možnosť je, samozrejme, tá, o ktorej tiež všetci viete, že jednoducho od toho momentu prestane vydávať faktúry a bude to robiť že úplne načierno. V oboch prípadoch mohol aj štát získať viac a v oboch mohla byť ekonomická aktivita silnejšia.
Takže toto je ten ekonomický dôvod, tu sa, hovorím, nehrajme na opozíciu alebo koalíciu, proste pozerajme na ľudí, pozerajme na firmy, pozerajme na živnostníkov, takže toto zabezpečí, že ten živnostník, ktorý pri tých 49-tisícoch už teda čakal, kedy bude nový rok a teraz bude pracovať ďalej, lebo bude stále ešte mať možnosť pracovať a nestane sa platcom DPH, alebo ten, ktorý teda jednoducho z toho istého dôvodu podvádzal, už robil veci bez faktúry, no tak ten ich bude môcť robiť zasa s faktúrou, lebo nehrozí, aby sa stal platcom DPH.
Takže zasa, prosím, toto je zmena, ktorá dokonca si myslím, že vie dynamickými efektami priniesť aj nejaké pozitívne vplyvy do štátneho rozpočtu. Hovorím, nebavme sa o tom, že to pomôže samotnej, samotnej ekonomike a teda zabezpečí, zabezpečí, aby tu na toto fungovalo celé. V tomto je, možno poviem ešte než prečítam ten samotný pozmeňujúci návrh, vôbec ten celý princíp. Sú dve možnosti, to, že sú verejné financie v zlom stave, to vnímame všetci, hej. Neviem koľko, koľko kolegov, ako tu sedíme, viete, že aký máme ku dnešku deficit štátneho rozpočtu. Prosím pekne, štyri miliardy. Necelé štyri mesiace ubehli a máme štyri miliardy, veľké číslo. V roku 2022 bol koncoročný deficit, a to teda aj ja som kritizoval vládu, že teda nie všetko bolo rozpočtovo zodpovedné, ale celoročný deficit bol dve miliardy a vlani bol šesť miliárd za celý rok. Ja viem, je to veľké číslo, brutálne číslo, samozrejme, ale bolo to šesť miliárd za celý rok, za dvanásť mesiacov. Teraz sme na štyroch miliardách za necelé štyri mesiace. No a pritom vlastne jeden lex konsolidácia máme za sebou, kde si koalícia povedala, že no však chýbajú nám peniaze, tak zoberme ich od ľudí, hej, kde všetky opatrenia okrem jedného, zrušenie sviatku, všetko proste bolo, že ľudia platia vyššie dane, vyššie poplatky, vyššie odvody a vidíme aleže to nepomáha, všetko to už je v platnosti a proste ten deficit je takýto, deficit sme nikdy nemali po štyroch mesiacoch.
Jednoducho to je presne to, čo hovorím, viete, čím viacej zaťažíte ekonomiku, čím viacej zaťažíte ekonomické subjekty, no to spomaľuje ekonomickú aktivitu a ten efekt je v prvom rade taký, že nefunguje to proste symetricky, že teda zvýšite sadzbu o toľko a o toľko vám príde viac, častokrát to funguje opačne a niekedy že úplne opačne. Že ten pokles ekonomickej aktivity je vyšší než to samotné zvýšenie sadzby a štátny rozpočet vyberie menej. Toto sa nám začína diať a ja upozorňujem, že ak aj tohtoročná, teda tá konsolidácia, ktorá je potrebná vo výške 1,4 mld., to znamená, že bola za jednu, jednu, za sto miliónov zaplatia ľudia, tak ak aj ten zvyšok dáte zaplatiť ľudí, a to je napríklad aj to, že, a ja to poviem, ja to cítim, že sa jednoducho plánuje zvýšiť dépeháčka, proste toto bude problém, toto proste nevyrieši tú situáciu a bude to pôsobiť presne opačne.
Preto hovorím, treba robiť takéto opatrenia, skúsme znížiť dane na benzín, verím, že sa ho predáva viacej a prinesie to viacej. Detto aj toto druhé opatrenie, čo spomínam, jednoducho ak umožníme tým malým podnikateľom robiť viacej, zvýšime im tú hranicu, jednoducho budú pracovať, budú tvoriť a proste z toho má vždy aj štát niečo, takže tá cesta je nieže zobrať ľuďom, to, samozrejme, stojí byrokraciu, náklady, kontrolu, úniky a potom teda niekomu pomáhať a teda to zasa stojí peniaze, musíte vyselektovať, komu pomáhať, musíte to nejak dať, medzitým sa vždy niečo stratí. Opačne, neberme ľuďom, nechajme peniaze u nich, o to menej im bude treba potom pomáhať. Keď neberiete ľuďom, nepotrebujete úradníkov, nepotrebujete byrokraciu, nepotrebujete toľko kontroly, ešte aj únikov bude menej a keď nemusíte toľkým ľuďom potom pomáhať, tak to je zasa jednoduchšie, pretože si jednoducho vedia pomôcť sami.
Tak aby som nezabudol, tak musím prečítať aj ten druhý pozmeňujúci návrh, ktorý som teda už odôvodnil. Zasa poprosím o zastavenie času.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 130.
Tak znenie:
1. V čl. I § 4 ods. 1 písm. a) sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”.
2. V čl. I § 4 ods. 1 písm. a) sa číslo „62 500” nahrádza číslom „85 000”.
3. V čl. I § 4 ods. 8 úvodnej vete sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”.
4. V čl. I § 4 ods. 8 písm. a) sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”.
5. V čl. I § 68f ods. 1 písm. a) prvom bode sa číslo „62 500” nahrádza číslom „85 000” a číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”.
6. V čl. I § 68f ods. 6 písm. a) sa číslo „50 000” nahrádza číslom „80 000”.
7. V čl. I § 68f ods. 6 písm. b) sa číslo „62 500” nahrádza číslom „85 000”.
Ďakujem pekne, to je celé znenie druhého pozmeňujúce návrhu.
No, ešte mám chvíľku času, predpokladám, ešte raz by som teda chcel poprosiť, samozrejme, či už opozičných kolegov, alebo aj koaličných kolegov, toto skutočne nie je politika, hej, toto nie je to, že sa musíme deliť na opozíciu a koalíciu, rozumiem, samozrejme, máte proste koaličnú zmluvu a tieto veci, ale to všetko sa dá, keď je zhoda a vôľa urobiť. Myslím si, že obe tieto veci pomôžu jasne firmám, jasne občanom a zároveň, a to poviem ešte raz, obe sú to veci, ku ktorým fakt sa aj strana HLAS, aj strana, strana SMER ústami svojho, svojho predsedu proste dlhodobo hlásili.
Takže skúsme zahodiť tie kabáty koaličné, opozičné a teda ja si dovolím úctivo a slušne poprosiť každého jedného poslanca a pani poslankyňu v tejto snemovni, aby fakt zvážila svoje hlasovanie a dala, dala podporu týmto zákonom. To nie je o nás, to nie je o SaS-ke, to je o firmách, o ľuďoch, o našej ekonomike, o našej krajine, aby nám tu všetkým bolo lepšie. Aj ja toto prinášam s tým, aby vo finále proste tie verejné financie boli v lepšej kondícii, zdravšie a dávali Slovensku priestor na ďalší rozvoj.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Viskupič, ako obvykle, aj teraz ti poviem, že vystúpenie ako celok hodnotím pozitívne v tom slova zmysle, že sa snažíš prinášať riešenia do debaty a poďme debatovať a hľadať tie najlepšie riešenia. Zopár bodov, však by som ťa chcel na to upozorniť, že spomínal si video predsedu Fica, kde bol tankovať v zahraničí, no faktom však je, že v roku 2022, bol to jún, bola priemerná cena na Slovensku pohonných hmôt 1,907 eura. Čiže ten problém tu máme dlhodobo a ja súhlasím aj s tebou a myslím si, že na tom sa zhodne celá sála Národnej rady Slovenskej republiky, že tie ceny, ktoré momentálne sú, nie sú dobré a za vládnu koalíciu môžem povedať, že všemožne hľadá všetky možné riešenia k tomu, ako čo najlepšie pomôcť občanom, voličom vašim aj našim. Faktom však je, že bolo by to pre nás určite oveľa jednoduchšie, a pre pána ministra Kamenického, ak by nenašiel verejné financie v najhoršej, v najhoršej kondícii v celej Európskej únii. A tento stav bol spôsobený za bývalých vlád, veď potvrdzuje to predsa aj to, že ste z vlády odišli, pretože ste sa už nemohli pozerať na to, akým spôsobom boli verejné financie drancované, či už keď sa bavíme o covide, o nákupoch počas mimoriadneho stavu, kde ešte ani netušíme, kde tie peniaze išli. Či sa bavíme o najnovšom zistení NKÚ, ktoré konštatuje, že v roku 2022, keď Slovensko nepotrebovalo kúpiť ani jednu jedinú vakcínu na covid, tak ich nakúpili za 151 mil. eur. Čiže to sú takéto animozity, ktoré sa diali, a dnes nemôžte robiť odpočet po polroku vlády, že v akom stave sú verejné financie, keď za tri a pol roka tieto verejné financie boli do slova a do písmena zdevastované.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja sa vyjadrím k veci a hlavne sa vyjadrím k návrhu zákona o zvýšení obratu pre registráciu za platcu DPH. A myslím, že malí podnikatelia veľmi uvítajú túto zmenu, ak by sa schválila, kvôli tomu, že byť platcom DPH je pre mnohých malých podnikateľov doslova likvidačné. Zvyšuje to ich náklady na účtovníctvo, zvyšuje to administratívnu záťaž, malí podnikatelia sa zaoberajú vecami, ktorým až tak veľmi nerozumejú a musia tráviť naozaj veľa času vecami, ktoré ich oberajú o ten čas, ktorý potrebujú venovať tomu, čo ich naozaj živí. Jedná sa o podnikateľov, ktorí sa živia vlastnými rukami, vlastnou hlavou, je to váš obuvník, je to vaša kaderníčka alebo barbier, alebo ten, kto vám opraví tento počítať, nie tento, ktorý máte pred sebou (povedané so smiechom), ale ten, ktorý máte doma. A je to naozaj nevyhnutné, aby tie ceny, ktoré sa zvyšujú od roku 2009, sa zvýšili naozaj výrazne, boli zohľadnené v tomto obrate DPH. Preto naozaj toto považujem pre malých podnikateľov za veľmi užitočný návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, tiež ako tá myšlienka, idea je fajn aj z pohľadu podnikateľských subjektov, určite by to uvítali, avšak neuviedol si, že aj na výbore bolo uvedené zo strany štátnej tajomníčky, aké sú sadzby, čo sa týka okolitých krajín alebo v jednotlivých krajinách Európskej únie, kde my tu sadzbu máme nastavenú nejako, ale ostatné krajiny sú do značnej miery pod touto sadzbou. A teraz vlastne v priebehu roka, keď vieme, ako si uviedol, aj verejné financie, aj výška deficitu aká je, pristúpiť k takémuto prijatiu zákona by asi nebolo optimálne a pán minister by sa asi nepotešil, kebyže mu urobíme takýto škrt cez rozpočet. Takže možnože v nejakých lepších ekonomických časoch fajn, ale teraz asi nie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Spomínali ste, že pán premiér Fico teda že nám navrhoval také riešenie, však znížme spotrebné dane a tak ďalej, treba povedať, že v akom čase to navrhoval. Navrhoval to v čase prudko rastúcej inflácie, ešte sa nevedelo, kde sa tá inflácia zastaví a jednoducho toto urobilo veľký prievan v peňaženkách firiem, ale aj bežných občanov a hlavne tých, tých najslabších, ktorí sa doteraz z toho ešte nespamätali, hej. Takže, samozrejme, z opozície sa dostal SMER do vlády, aj my niektorí nezávislí poslanci, dobre viete, pán Viskupič, že stojí pred nami úloha vyriešiť tú sekeru, ktorá je neskutočná, a plus máme najvyššie 1,5 mld. tento rok akože konsolidácie verejných financií.
Ale mám na vás otázku, že vy tento návrh dávate na základe nejakej analýzy, ktorú ste si ako robili, vypočítali ste si niečo, alebo to len tak ako keby odhadujete? Lebo platí také to staroveké, že nemáte peniaze v štátnej kase, znížte dane, ale ja keď si predstavím mapku Slovenska, keď si predstavím tých občanov, ktorí chodia či už do Poľska, do Maďarska alebo do Rakúska lacnejšie natankovať, tak možno mi vynde, že sa ušetrí, alebo ten príjem do štátneho rozpočtu, že natankujú tu, je možno plus 15 %, ale stále sme 85 % vlastne mínus v príjmoch štátneho rozpočtu, a to je asi zlé číslo. Možno mi pán Kamenický odpovie, či existuje takáto nejaká analýza, keby sa takéto niečo urobilo, aký to bude mať dopad na štátny rozpočet.
Takže len toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne za slovo. No ja skúsim, čo stihnem, zvyšok by som prípadne ešte v ústnej debate teda povedal.
No, v prvom rade ako chcem oceniť to, čo povedal pán Ľupták, v prvom rade, že nemáte peniaze, znížte dane. Skutočne toto je to, čo potrebujeme, toto je tá rokmi overená pravda, hej, a nemusíme ani chodiť ďaleko. Ja by som možno ukázal rýchlo na Česko, ktoré sa asi štyri roky dozadu rozhodlo zvýšiť spotrebné dane z tabaku, výrazne zvýšiť, a ten výsledok bol, že tri roky vlastne mali ten výber ešte nižší ako mali a až na štvrtý rok sa to ako-tak vyrovnalo. No a ten dôvod bol úplne že prozaický, a to je ten, že ten výber daní v Čechách bol spôsobený tým, že každý jeden Rakúšan, každý jeden Nemec, keď len trošku mohli, tak si tie cigarety kúpili v Čechách. Zaplatili českému štátu dane. Po zvýšení daní jednoducho to prestali robiť, pretože to prestalo byť pre nich zaujímavé. Výsledok bol zvýšené dane, znížené príjmy, hej. Úplne že žijúca ukážka, toto isté vlastne je to, čo aj pán Ľupták naznačoval a čo je vlastne zhmotnené napríklad teda pri tom benzíne, či už teda spotrebná daň alebo teda v tomto prípade tá dépeháčka, čiže toto, toto je tá úplne rovnaká ekonomická logika.
No a, koľko mám ešte, tridsať sekúnd, no čo sa týka tej analýzy, tak áno, je analýza, ktorú sme si tu povedali a vypracovala, vypracovalo ju ministerstvo financií, resp. asi IFP-čko, a tá analýza hovorí o nejakom miernom znížení príjmov v rádovo asi 30 mil., ak si to dobre pamätám, za rok, ale, samozrejme, tam tá analýza nedokáže, tam sú nie, nie sú tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)