12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Skúsim, mám pár minút, takže skúsim, skúsim reagovať a teda budem pokračovať vlastne v tej mojej faktickej.
Čiže áno, tá analýza hovorí, že ak by sme tú sadzbu zvýšili, tak, samozrejme, tam je nejaký výpadok. Zároveň ale tá analýza nedokáže, nedokáže urobiť to, že ako sa zvýši ekonomická aktivita tých, ktorí teda posledný mesiac nerobili, lebo proste za ten svet nechceli už ísť do systému DPH, alebo aj tých, ktorí z toho dôvodu síce robili, ale načierno, a jednoducho toto v tej analýze nie je. A ja som presvedčený, že keby sa tieto dynamické efekty proste naštítali, tak jednoducho prídeme k tomu, že to minimálne bude jedna k jednej. Ale, samozrejme, nevieme to, preto si myslím, že ten priestor tu je, aby sa to, nazvime to kľudne, že vyskúšalo, proste dalo sa to na tých 80-tisíc a uvidíme, čo sa stane. Jednoducho keby aj hneď sa ten výpadok zrealizoval v tej výške, tak ja nechcem povedať, že 30 mil. alebo 40 mil. že je málo, nie je málo, samozrejme aj to je kopa peňazí, ale zároveň, keď hovorí, neviem, myslím, že pán kolega Svoboda, Svoboda to hovoril, tak akože ja chápem, že teda rozpočtová zodpovednosť, ja chápem, že teda výdavky alebo teda nižšie príjmy, len potom sa pýtam, že ako to, že sme tu minulý štvrtok, či kedy to bolo, proste schválili ďalší výdavok 850 mil., trvalý, hej. Ďalší rok to bude 900 a myslím, že v ´27 podľa, podľa analýz to už bude dosahovať miliardu, hej.
Takže ako bral by som to, že áno, však veď pozerajme na každý milión, pozerajme na každé jedno euro, veď samozrejme, však to nie sú naše peniaze, tých peňazí sa museli vzdať ľudia a museli ich vygenerovať, ale teda potom buďme že konzistentní, hej? Keď nám proste chýba za prvé štyri mesiace 4 mld., tak asi by sme nemali vyrobiť ďalší výdavok v tom istom roku za 850 mil., to proste by sme asi fakt robiť nemali, lebo potom akože ani jedno z toho vie byť pravda.
No čo sa týka, na pána Svobodu budem reagovať, áno, mali sme, samozrejme, debatovali sme, prepáč, debatovali sme, samozrejme, s pani štátnou, ja vždy oceňujem, ja si myslím, že finančný výbor, aj ja som sa ho snažil tak viesť a teda myslím, že nám to vcelku funguje, že vieme tam debatovať, máme priestor na otázky, dostávame odpovede. Áno, debatovali sme s pani štátnou, áno, nájdeme krajiny naokolo, ktoré tú hranicu povinného platbu DPH majú nižšiu ako my. Ale teraz to je otázka, že tak veď ale berme si príklad z toho akoby lepšieho, skúsme byť proste lídri my. Viete, ako fungujú krajiny, ktoré sa chcú vyhrabať z problémov? Proste niekde musia niečo zmeniť, aby jednoducho boli zaujímaví, aby boli, aby proste mali, mali konkurenčnú výhodu, aby proste veci fungovali.
Takže ja toto beriem ako analýzu, že áno, sú krajiny, ktoré majú nižšiu hranicu povinného platcu, zároveň ale ja hovorím, že Európska únia umožňuje 85-tisíc, normálne že žiadne výnimky, žiadne proste povolenia, normálne povolená, najvyššia povolená hranica je 85-tisíc euro, inak to vybojovala zhodou okolností Česká republika, ktorá je k nám blízko aj kultúrne, aj podnikateľsky, aj, no ekonomicky už neni ku nám blízko, lebo nás už hodne predbehla, ale jednoducho proste je náš veľký partner a urobme to. Zasa, my ani tú Česko, to Česko nedokážeme predbehnúť, ale dokážeme ho aspoň dobehnúť a predbehneme tých iných, hej. Takže to je, to je akoby jedna vec. A potom, samozrejme, viete, môžme pozerať, že ako je na tom Maďarsko so sadzbou povinnej sadzby DPH, ale potom sa tam treba pozrieť aj na daň z príjmu, ktorá je v niektorých prípadoch že 9 %, u nás 21 %, takže ono, ono treba proste akože pozerať, pozerať na rôzne, rôzne parametre, hej.
No, čo tu ešte bolo? Aha, áno, kolega Glück medzitým odišiel, no, takto. Čo sa týka, čo sa týka tých, tých, rozpočtovej nezodpovednosti bývalej vlády. My sme mali iks výhrad, proste my sme strana jednoducho, ktorá vždy pomenováva problém a prináša riešenia. Proste veď sú tu kolegovci, pamätáme si, že sme sa sekali o rôznych veciach, kde sme jasne hovorili, že toto je rozpočtovo nezodpovedné, že toto je fakt že rozdávanie bez toho, aby sme hľadali toho, kto to potrebuje, proste, že, že, že sa tie peniaze dali minúť efektívnejšie. Toto určite áno, veď si za tým stojím, pán Glück správne povedal, že my sme vo finále z tej vlády odišli kvôli rozpočtovej nezodpovednosti. Ale zároveň si treba povedať, že pres to všetko to ešte bolo, keď si pozrieme, samozrejme, že bola kríza a porovnáme si to s inými krajinami, ktorým, samozrejme, tiež rástli deficity, no tak tá bývalá vláda hospodárila ešte teda oproti iným vládam fakt že ešte veľmi dobre. A ja to fakt ešte zopakujem, že teda tie bývalé vlády, lebo však teraz tam spadá aj úradnícka, za posledné dva roky vyrobili osem miliárd, dva a šesť, dokopy osem, hej? To teda hovorím, že je sakra veľa a proste ja som tu onehda spílal pánovi ešte vtedajšiemu ministrovi financií, keď mal, ja neviem, deficit podstatne nižší, hej, v devätnástom roku. A proste tiež som mu, takto som tu stál a som mu hovoril, že mali sme mať prebytok, lebo, lebo, hej, boli dobré časy. Ale ešte raz, bývalá vláda za posledné dva roky vyrobila 8 mld. deficitu, dva a šesť, 8 mld., to sú čísla jasné, overené, opečiatkované Eurostatom. No a aktuálna vláda má nastavených 7,8 mld., ale nie na najbližšie dva roky, za tento rok. A za necelé štyri mesiace z toho stihla 4 mld. už zrealizovať, hej? To tam už pán minister sedí, ja neviem, od 17. 10.? Ondro, tak? Nejak proste, to je jedno, už v novembri tam sedel a v decembri tam sedel a keď si pozriete, jak v novembri vyleteli výdavky štátneho rozpočtu vlani, tak to sa točia ciferníky.
Takže tu už akože môžme sa o tom baviť, že sú nejaké presahy, samozrejme, že tu boli prijaté nejaké zákony, však ich mohla za polroka koalícia zrušiť, ak boli rozpočtovo nezodpovedné a hlavne nemala prísť s ďalšími svojimi rozpočtovo nezodpovednými. Takže keď sa tu bavíme o tom, že kto je ako rozpočtovo zodpovedný, tak ja hovorím, že táto vláda sa javí byť minimálne dvojnásobne rozpočtovo nezodpovedná, pretože deficit, ktoré bývalé vlády zvládli za dva roky, a nebolo to málo, proste našli skratku, proste aktuálna vláda to zvládne za rok. Proste fakt. Toto, toto si treba uvedomiť.
A blížime sa proste, sme na gréckej ceste, proste tá lokomotíva, ja neviem, či má vôbec rušňovodiča, alebo možno má, ale či má brzdy funkčné, a treba si to, treba si to uvedomovať. Akože ja tu nechcem že strašiť, že ako to dopadlo v Grécku, alebo že možným krachom, ale vidíme, že jednoducho máme, už sme mali teda najhoršie úroky v celej EÚ, teraz posledne nás teda znovu preskočilo, preskočilo Taliansko, tak sme slávnostne druhí najhorší, ale zároveň proste musí ísť pán minister na turné do, musel ísť na turné do Švajčiarska, pretože v eurozóne už nemáme ten potenciál si požičať. Proste nechcú nám požičať viac ako 10 mld. ročne. Tak proste pán minister išiel, išiel do Švajčiarska a teda tam nejakých cca šesťsto niečo požičal. Takže ako okej, hej, ale je to z núdze cnosť, hej? A proste fakt máme problém a ten problém sa zväčšuje. Ale to som ani nechcel hovoriť.
Chcem hovoriť to, že robme všetko pre to, aby sme ten problém mali menší. Veď akože sme jeden národ, jedna krajina, aj ten rozpočet je jeden. Aj tie verejné financie sú naše spoločné, hej? Takže, prosím, zamerajme sa na tie pozmeňujúce návrhy, to je to, čo vie priniesť akože niečo pozitívne verejným financiám a momentálne aktuálnej vláde. A ja zopakujem, aby som bol nakoniec aj pozitívny, fakt ten zákon ako taký táto proste ročná úprava, toto, čo teda prináša ten samotný zákon, tam je kopu dobrých vecí, ktoré skutočne pomôžu. Takže to fakt takto to berte, prosím, nielen kritiku. Proste mne záleží na krajine, či som v opozícii, alebo v koalícii. O to mi ide.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja absolútne chápem ako občan pravicového ekonóma, ak to tak môžem povedať, alebo politika pána Viskupiča. Chápem aj to, že ten dlh, ten deficit, ktorý tu vzniká, treba niekde, odniekadiaľ vziať peniaze, hej? Máme tu dve sociálnodemokratické strany, ktoré väčšinovo zostavili vládu, a ja som len toľko chcel povedať, že ja som bol ten malý podnikateľ, aj kolegyňa tu hovorila, že ktorého sa to dotýkalo. A niekedy v deväťdesiatych, koncom deväťdesiatych rokov som mal také že podnikanie, že obchod s potravinami. A keď prišla Dzurindova tvrdá pravicová vláda, ktorá tak sekla sociálne škrty, znížili sa dôchodky a stúpli ceny, tak ja som na tej tržbe videl, že hlavne tí dôchodcovia, dôchodkyne, vdovy, oni si už nevedeli kúpiť ani maslo na ten chleba, hej? A ja som ešte robil úverovú banku tým ľuďom a dával som týždeň na dlh a tá tržba, tá klesala a stúpala, ako boli podpory v nezamestnanosti, ako boli dôchodky a trhalo mi to srdce. Samozrejme, potom prišli také opatrenia, že aj ja som skrachoval ako podnikateľ, hej, keď sa sem pustili reťazce. Viem, čo to presne znamená. Ale vládnu tu sociálnodemokratické vlády a ja som v tomto s nimi za jedno, aj keď rozumiem pravicovému pohľadu. Musia sa tí silnejší podeliť s tými slabšími. Viete, už tie dôchodkyne chytajú dažďovú vodu, aby splachovali s ňou záchod, ony si už nedovolia tie dve eurá za kubík, hej? A to k tomuto sme dospeli? Hej? To je, to je tragédia a my môžme debatovať aj pri káve, aj na klube a možno prídeme na nejaké riešenia, kde je ten balans medzi týmito dvomi pohľadmi. Len toľko.

Ďakujem veľmi pekne.
Maroš, budeš ma počúvať? A ide preč. Škoda, Maroško. Škoda. No viem, ideš riešiť veci. Tak dobre, Maroško. Ide riešiť veci, lebo on chce s každým vychádzať, aj s tými, čo tu kradli roky. On nemal s nimi problém. Maroško je taký úžasný, škoda, že odišiel.
Ale som rád, že pochválil našu vládu, že sme boli zodpovední aj v čase covidu, v čase vojny na Ukrajine, keď nám zdvíhali ceny vo všetkom, keď sa tu, keď tu bol klondajk pre nezodpovedných, ako bol Fico, ktorý tu robili naozaj antikampaň na všetko. Na všetko. Takže zodpovednejšie sme riadili túto krajinu, ako teraz za štyri mesiace Fico, ktorý už len za štyri mesiace urobil takú, takú, takú ťažobu na Slovensku, že to nie je možné. Škoda, že to Maroško si nevypočuje. No mňa mrzí to, že Maroško pri tom všetkom, ako ste to mysleli dobre, ste povalili našu vládu a dovolili ste týmto kšeftárom a maniakom, aby nám začali vládnuť, aby to tu robili tak, ako to robia, aby naozaj všetko, všetko, kultúru, RTVS, ekonomiku, aby to takto valcovali, aby si robili, čo chceli.
Tak škoda, Maroško, že si odišiel, aby si si vypočul, že som rád, že si pochválil našu vládu, ale to, že ste hlavne vy povalili so SMER-om, s fašistami vládu, ktorá mohla ešte vládnuť, a dovolili ste Ficovi, aby zrušil špeciálnu prokuratúru, tak, Maroško, toto si za klobúk nedáš ty.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Hlavný rečník k tomuto zákonu odišiel, preto vystúpim v záverečnom slove. Nemám problém diskutovať, ale tu sa narozprávalo toľko, toľko nezmyslov, dámy a páni, že nám sa ani nedá na všetko reagovať, ale poviem, budem len vecný. Ja myslím, že s pánom Viskupičom si to budeme môcť rozdať v O päť minút 12 tento týždeň, takže tam budem mať hodinu na to, aby som si s ním potom, keď teda tu bude prítomný, tak aby sme si niečo povedali. K tomuto poviem len zopár vecí.
K tým pozmeňovákom, poviem otvorene, prvý pozmeňovák, zníženie DPH na palivá, no asi si pán Viskupič nevšimol, že ideme konsolidovať 1,4 mld. tento rok, takže znižovanie DPH je úplne najlepší spôsob, ako sa konsoliduje. To znamená, že my budeme, budeme mať nižšie príjmy, o to viac budeme musieť tých ostatných príjmov potom zvyšovať, daní a ostatných vecí, aby sme skonsolidovali to, a nebudem to tu rozoberať, čo tu napáchala bývalá vláda a kde sme sa dostali. Pripomínam, že na rok 2024, a to je proste fakt holý, to nie je moje číslo, ste mi tu zanechali deficit vo výške 8,5 mld. eur tým, čo sa tu poprijímalo v roku 2023. Budeme niektoré veci upravovať, samozrejme, ale nebudem, to nie je asi téma tohto zákona.
Druhá vec. To, čo tu povedal pán poslanec, myslím, Svoboda, je faktom. To znamená, že ak by sme zobrali tú hranicu DPH, pani poslankyňa, tuším, tiež s pánom poslancom hovorila, ako by to bolo super, keby sme mali 80-tisíc. Bolo by to fajn, hovorím, pre podnikateľa, ktorý nechce platiť DPH, stálo, stálo by to navyše asi 50 mil. eur. Čiže zase hovorím, že v dobe konsolidácie to je dekonsolidácia opäť, a to tu hovorí pán Viskupič, ktorý hovorí, že on je expert, ekonóm za SaS.
Ďalšia vec. Áno, vám prečítam hranice, od ktorých sa platí dépeháčka, napríklad v Maďarsku 32 384 eur, v Rakúsku 35-tisíc, v Poľsku 45 905 eur, v Španielsku nula, čiže tam žiadne neplatené DPH neexistuje, Dánsko 6 702 eur, Švédsko 8-tisíc, Belgicko 25-tisíc eur. Na to, aby ste, áno, maximálna hranica, ktorú napríklad má Česká republika teda od ´23. roku, je to výnimka, musíte mať výnimku udelenú od Európskej únie na to. Samozrejme, že prichádzate o peniaze do štátneho rozpočtu, to je prvá, prvá poznámka. A ďalšia vec, že pán, pán Viskupič urobil pozmeňovák, ktorý nie je dobre technicky urobený. To oznamujem. Čiže nesúhlasím ani s navýšením a nesúhlasím ani tak, jak je urobený. On tam dal totiž tú sumu 80-tisíc maximálnu a tú druhú dal na 85-tisíc eur. To navýšenie podľa smernice musí byť buď o, myslím, že 10 alebo 25 %, takže tam nie je to v súlade so smernicou Európskej únie. Takže za mňa, za mňa k tomuto pozmeňováku asi toľko.
Vyjadrím sa k tomu, k tomu, čo tu narozprával pán Viskupič v jednej veci. Prepáčte, ako keď si niekto hovorí ekonóm a my predáme dlhopisy vo Švajčiarsku a že to je z núdze cnosť, to je taký nezmysel jak voda v koši. Prepáčte, ja keď, to sa môže, to keď sme počúvali na ministerstve financií, že toto tu niekto vypustil, a myslím, že aj Denník N o tom písal, tak ten nech odovzdá diplom, tento človek. Poviem prečo. My máme určitú kapacitu, ktorú predávame. My vždy, poviem otvorene, my máme na rok ´24 predané dlhopisy, to znamená, my máme zabezpečené financovanie štátu napriek tomu, že tie prirážky máme z dôvodu rozvrátených verejných financií, ktoré ste nám tu nechali, máme ich jedny z najvyšších, to je pravda. Už sa vraciame. Ja si myslím, že sme na dobrej ceste z hľadiska toho, čo robíme.
Švajčiarske dlhopisy. Na jednej stra... potom rozprával o úrokoch (povedané s pobavením) a o diferenciály, vôbec tomu nerozumie. Na jednej strane keď my vytvoríme konferenciu tým, že predáme švajčiarske dlhopisy, lebo máme len určitý objem, ktorý chceme každý rok nakúpiť, tak, samozrejme, tie, tí, ktorí nakupujú dlhopisy v eurách, a poviem otvorene, dneska majú veľmi atraktívnu prirážku, o ktorej sa bavíme, čiže na tom zarábajú, to nie je ich charita, že niekto kupuje od nás dlhopisy, a môžem oznámiť, že je dvakrát vyšší záujem o naše dlhopisy, ako akceptujeme. To znamená, že by sme mohli dvakrát viac predať. Len, samozrejme, keby sme dvakrát viac chceli predať, predáme, ale tá prirážka bude ešte vyššia. Takže vytvárame konkurenciu, diverzifikujeme to portfólio, ktoré robíme, a to je aj signál pre slovenských investorov, aby sa trošku pobili o ten zbytok tej kapacity, ktorú budeme na ten trh dávať. A poviem otvorene, na ´24. rok je Slovenská republika odfinancovaná. Máme zabezpečený predaj toľko dlhopisov, že nemáme problém, dnes práveže Chevard, alebo to nazval že cherry picking, že si vyberáme čerešničky, kto nám dá najlepšie podmienky, predáme a za lepších podmienok. Samozrejme, že vo Švajčiarsku, vo Švajčiarsku ideme vo švajčiarskych frankoch, ale hedžujeme tieto veci a ten úrok je oveľa nižší, ako bol na Európskej únii.
Takže to je fakt a ja, ja to preto musím povedať a budem to opakovať donekonečna, dokedy tu nezavládne zdravý rozum, ktorý bude hovoriť pravdu, to, čo je tu že z núdze cnosť, že my sme, my sme urobili ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), aby sme diverzifikovali. My máme všetky dlhopisy v eurách. My budeme to ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) pokračovať, ideme do Paríža, ideme do Londýna, chceme predať aj na iných trhoch naše dlhopisy, nech sa pobijú a vtedy nám pôjde prirážka na tých dlhopisoch dole, to je logické. Lebo je väčší dopyt po tých, po tej kapacite, o ktorej sa bavíme, a je jedno, či tá kapacita je v eurách alebo je, alebo je vo švajčiarskych frankoch. To je pravda o tom, čo sa tu narozprávalo. A ja za to fakt nemôžem, viete, ja keď si čítam noviny, to je džihád. Ja keby som mal reagovať na každé klamstvo, ktoré tam ide o ekonomike, tak nič nerobím, len odpisujem a ja na to fakt nemám čas. Ja musím sa starať o to, aby sme dosiahli to, čo chceme. A nesúhlasím s tým, že tu niekto ide spôsobiť bankrot. My máme jasný plán odsúhlasený Európskou komisiou a ukazujeme, že chceme ísť jednopercentuálny dlh s deficitom dole, keď dosiahneme v ´27. roku 3 % deficitu, pôjde nám dlh dole, začína ísť dole.
A dnes vám oznamujem, že máme nové fiškálne pravidlá. A keď si ich niekto naštuduje, lebo každý o tom len rozpráva, nevie o tom absolútne nič, tak táto konsolidácia, ktorú keď by sme ju dodržali, je ešte ambicióznejšia ako to, čo nám hovoria nové európske pravidlá, ktoré na Slovensku sú najprísnejšie, pre nás sú najprísnejšie. Máme najväčšiu konsolidáciu zo všetkých krajín Európskej únie. A my ideme ešte prísnejšie s tým, čo robíme, o niečo, samozrejme. Nemôžeme to urobiť drasticky, lebo by sme uškrtili tú ekonomiku.
To, čo povedal pán kolega, tá analýza, hovorím, je o tom, koľko to stojí, to je 85-tisíc. Samozrejme, pri tej daňovej sadzbe, no ja chcem pripomenúť, no ja možno dovolím si trošku tu polemizovať o tom, že či je, či bude viac peňazí, keď nám klesnú dane. Chcem pripomenúť situáciu napríklad vo Veľkej Británii, ak si pamätáte, tak keď sa, posledne bola tam, premiérku majú, tuším, tak tá vydržala dva týždne, dva týždne, keď znížila sadzby daní v Británii. Rishi Sunak ju nahradil, lebo finančné trhy urobili to, že skoro tá Británia skrachovala. Lebo tam vám musí, viete, ja vám poviem jednu vec, ja som to videl na ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), ja som bol v tom Švajčiarsku a boli tam tí investori, tých nezaujímajú bláboly, tých zaujímajú tvrdé fakty, ich nezaujíma to, kto čo rozpráva, ich zaujímajú čísla. A keď sa na to pozriete, tak tie čísla stále držíme tak a veria, veria stále vláde, že dosiahneme, dosiahneme tú konsolidáciu tak, aby si, aby išli do toho rizika. Viete, to je tak, ako keby vy ste povedali, že ste na burze a chcete si niečo kúpiť, tak ja sa vás opýtam, keď niečomu nebudete veriť, kúpite si to? Nekúpite si to. To je proste o tom. Samozrejme, ak je tam tá atraktívna prirážka, stále je to pre tých investorov zaujímavé.
Takže za mňa asi toľko, nebudem naťahovať čas, máme ďalšie veci, ale, samozrejme, som otvorený každej odbornej debate, ktorá sa bude držať faktov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona o cenných papieroch a investičných službách.
Cieľom zákona je implementácia čl. 18 nariadenia o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy tzv. blockchain, pričom sa rozširuje definícia finančných nástrojov alebo finančné nástroje vydané prostredníctvom distribuovanej databázy, transakcie, úpravy súvisiace s nariadením o zelených dlhopisoch. Medzi hlavné legislatívne úpravy, ktoré sa týkajú tohto zákona, patrí implementácia niektorých smerníc, najmä smernice o trhoch finančných nástrojoch, takzvaných MiFID, ďalšia o správcoch alternatívnych investičných fondov AIFMD a delegovaných smerníc Komisie. Riešenie zániku záložného práva pri uplatňovaní práva výkupu, tzv. squeeze out, kde sa teda chce zabrániť rôznym špekuláciám, ktoré sa snažia obchádzať tieto pravidlá.
Ďalej hovoríme o tom, že sa bude, v prípade burzy cenných papierov sa upúšťa od povinnosti zriaďovať osobitný útvar na kontrolu burzových obchodov, chcem pripomenúť, že bude postačovať len jeden zodpovedný zamestnanec a umožňuje efektívnejšie spravovanie vlastného majetku pre malé burzy, kde je skutočne, jak je napríklad slovenská burza, mať tam nejaký osobitný útvar je úplne zbytočné, takže toto je pozlacovanie tých smerníc a snažíme sa to teda zefektívniť, aby sa na niektorých veciach aj ušetrilo.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol ako určený spravodajca výboru túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 131. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 118 z 13. februára 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 131, týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti.
Z uznesení výboru Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce aj doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výboru hlasovať takto: V bodoch spoločnej správy č. 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, tlač 131, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 63 zo 17. apríla 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Zdenka Svobodu, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

(Rečník hovoril do vypnutého mikrofónu.)

Mikrofón. Aha, už. Dobre. Ďakujem pekne.
V krátkosti, jedná sa o transpozíciu smernice Európskej únie, ktorej cieľom je zníženie administratívnej záťaže zmenou veľkosti kritérií na definovanie jednotlivých kritérií účtovných jednotiek, mikro, malá a veľká, to znamená, že sa tie jednotlivé hranice zvyšujú, to znamená, že je to úľava pre podnikateľov a budú môcť dotknuté subjekty využiť úľavy pri vykazovaní informácií.
Ďalej, zvyšuje sa kvalita, porovnateľnosť spoľahlivosti informácií, udržateľnosti uvádzaných vo výročných správach veľkých spoločností, emitentov, bánk, poisťovní a zaisťovní, týkajúce sa aj vplyvu na environmentálnu oblasť, sociálnu oblasť a oblasť riadenia a správy. Takisto sa zavádza jednotný elektronický formát výročnej správy, externé uistenie týchto informácií štatistickým a štatutárnym audítorom, zavedenie požiadavky na odborné znalosti štatutárnych audítorov, organizácii ich práce, podmienky na poskytovanie uistenia pre oblasť udržateľnosti vrátane výkonu dohľadu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Teraz by som rád dal slovo pánovi poslancovi Karasovi, ktorý je spoločným spravodajcom z výboru pre financie a rozpočet, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh gestorského výboru.
Prosím, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 132. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu.
Národná rada uznesením č. 119 z 13. februára 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 132, týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámil v určenej, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Za prvé, odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 22 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, tlač 132, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov, tlač 132, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 64 zo 17. apríla 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Daniela Karasa, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.