12. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
7.5.2024 o 15:15 hod.
Mgr.
Daniel Karas
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.
Rozpracované
Vystúpenia
14:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:28
Štefan KiššPán Blcháč, beriem si z toho jednu vetu. Nemáte nič proti tomu, aby prišli, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak ich zavolajte, z mandátu, ktorý máte ako predseda výboru to môžte urobiť v princípe svojvoľne, takže ich pozvete ako predseda výboru a budeme sa tešiť na túto diskusiu.
Pani Vaľová, vo svojom prejave som hovoril presne o tom, že normálnou, slušnou, postupnou konsolidáciou ozdravení verejných financií sa...
Pán Blcháč, beriem si z toho jednu vetu. Nemáte nič proti tomu, aby prišli, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak ich zavolajte, z mandátu, ktorý máte ako predseda výboru to môžte urobiť v princípe svojvoľne, takže ich pozvete ako predseda výboru a budeme sa tešiť na túto diskusiu.
Pani Vaľová, vo svojom prejave som hovoril presne o tom, že normálnou, slušnou, postupnou konsolidáciou ozdravení verejných financií sa staráme práve o súčasných dôchodcov, ktorých vy, teda deklaratórne vravíte, že chránite, zalepujete im oči rôznymi, rôznymi trinástymi dôchodkami a ďalšími dávkami, ale ja som hovoril ako stav, ktorý dnes máme, ohrozuje súčasných dôchodcov, nie budúcu generáciu, nie my, keď budeme v dôchodku, ale súčasných dôchodcov, pretože o tri roky títo dôchodcovia, ktorí sú už dnes v dôchodku, nebudú mať na niečo, buď to budú trináste dôchodky alebo, alebo niečo iné v hodnote 1,3 mld. eur. To je viac peňazí ako trináste dôchodky, ktoré, ktoré, ktoré sme tuto schválili, a my im to všetkým doprajeme. A práve preto takto nahlas hovoríme, aký problém máme vo verejných financiách.
A ja rozumiem, že je to komplikovaná diskusia, verejné financie sú ťažká téma, a kľudne vás pozývam na túto diskusiu, ktorú teda pán Blcháč prisľúbil, že nemá problém aj s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, tak príďte na finančný výbor a veľmi radi sa, ja, veľmi rád sa ja budem o tom rozprávať a verím, že aj ďalší kolegovia.
Do Európskej komisie chodíme aj my a hovoríme tým ľuďom, že Slovensko nie je len Robert Fico a vládna väčšina, ale aj ďalší, a že nám úprimne záleží na našom rozvoji.
A mám iba päť sekúnd. Neviem ako vakcíny, nemám, nemám s tým prehľad, ale aj keď ich pošleme do Kambodže, tak sme zachránili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.5.2024 o 14:28 hod.
Ing. MSc.
Štefan Kišš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Pán Blcháč, beriem si z toho jednu vetu. Nemáte nič proti tomu, aby prišli, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak ich zavolajte, z mandátu, ktorý máte ako predseda výboru to môžte urobiť v princípe svojvoľne, takže ich pozvete ako predseda výboru a budeme sa tešiť na túto diskusiu.
Pani Vaľová, vo svojom prejave som hovoril presne o tom, že normálnou, slušnou, postupnou konsolidáciou ozdravení verejných financií sa staráme práve o súčasných dôchodcov, ktorých vy, teda deklaratórne vravíte, že chránite, zalepujete im oči rôznymi, rôznymi trinástymi dôchodkami a ďalšími dávkami, ale ja som hovoril ako stav, ktorý dnes máme, ohrozuje súčasných dôchodcov, nie budúcu generáciu, nie my, keď budeme v dôchodku, ale súčasných dôchodcov, pretože o tri roky títo dôchodcovia, ktorí sú už dnes v dôchodku, nebudú mať na niečo, buď to budú trináste dôchodky alebo, alebo niečo iné v hodnote 1,3 mld. eur. To je viac peňazí ako trináste dôchodky, ktoré, ktoré, ktoré sme tuto schválili, a my im to všetkým doprajeme. A práve preto takto nahlas hovoríme, aký problém máme vo verejných financiách.
A ja rozumiem, že je to komplikovaná diskusia, verejné financie sú ťažká téma, a kľudne vás pozývam na túto diskusiu, ktorú teda pán Blcháč prisľúbil, že nemá problém aj s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, tak príďte na finančný výbor a veľmi radi sa, ja, veľmi rád sa ja budem o tom rozprávať a verím, že aj ďalší kolegovia.
Do Európskej komisie chodíme aj my a hovoríme tým ľuďom, že Slovensko nie je len Robert Fico a vládna väčšina, ale aj ďalší, a že nám úprimne záleží na našom rozvoji.
A mám iba päť sekúnd. Neviem ako vakcíny, nemám, nemám s tým prehľad, ale aj keď ich pošleme do Kambodže, tak sme zachránili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
14:28
Vystúpenie v rozprave 14:28
Marián ViskupičTakže, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no ja začnem aktuálnou realitou. Ak sa pozrieme dnes na hotovostný vývoj štátneho rozpočtu, tak je tam 4 mld. deficit. Máme začiatok mesiaca, kto sa venujeme financiám, vieme, že najbližšie dva týždne to bude stúpať, až kým zasa neprídu nejaké platby dane z pridanej hodnoty. No každopádne je to za štyri mesiace...
Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no ja začnem aktuálnou realitou. Ak sa pozrieme dnes na hotovostný vývoj štátneho rozpočtu, tak je tam 4 mld. deficit. Máme začiatok mesiaca, kto sa venujeme financiám, vieme, že najbližšie dva týždne to bude stúpať, až kým zasa neprídu nejaké platby dane z pridanej hodnoty. No každopádne je to za štyri mesiace väčšia polovica deficitu, ktorý je plánovaný na celý budúci rok.
Ďalej keď sa pozrieme, ako sa vyvíjajú maloobchodné tržby, takmer nerastú, alebo aby som bol presný, rast je len 0,5 %. Vidíme napríklad na... tržby na čerpacích staniciach klesajú a tu sa vrátim k tomu, čo sme navrhovali, že tá šanca tam bola znížiť napríklad spotrebnú daň, jednoducho ľudia nakupujú v zahraničí a pohonné látky a podľa všetkého aj, aj teda ďalšie suroviny. Suroviny... To, čo potrebujú. Požičiavame si stále ťažšie, drahšie, no ale celý, celé, vlastne celý tento environment základný problém je, že výrazne rastú výdavky. Aj preto potrebujeme funkčné výdavkové limity. O tom sa, myslím, nemusíme baviť, na tom sa aj s pánom ministrom zhodneme, jednoducho treba ich.
No máme pred sebou ďalšie z radu skrátených legislatívnych konaní a, samozrejme, opäť raz môžeme diskutovať o tom, či sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, alebo nie sú splnené. Môžme diskutovať o tom, či hroziace škody, ako vláda píše v odôvodnení, odvrátenie hrozby zvrátenia a plnenia míľnika Plánu obnovy a odolnosti, a teda možné hospodárske škody, čo je cca 900 mil. naviazaných na plnenie tohto míľnika, bolo alebo nebolo možné vyriešiť inak.
Ak by totiž vláda akceptovala ešte stále aktuálne platný systém výdavkových limitov, ktorý bol schválený v predchádzajúcom volebnom období, tak by sa diali dve veci. Rozpočet by vyzeral trochu inak, pretože naplánovaný deficit by musel byť nižší, teda vláda by musela tento rok reálne konsolidovať nielen vyjadreniami.
Druhá vec je, že by sme dnes neboli v pléne a nediskutovali by sme tu o tejto téme, pretože by tie hospodárske škody jednoducho nehrozili.
A, samozrejme, môžme povedať ešte, tretia vec je, nebola by pozastavená platba v Plánu obnovy a odolnosti. Ale ja teda chcem byť férový a budem férový, tak treba povedať, že výdavkové limity sú dlhodobá téma. Môžme sa tváriť, že dlhodobá odborná téma, ale jednoducho populizmus valcuje odbornosť a jednoducho každá vláda chce rozdávať a v podstate nechce, aby jej v tom niekto alebo niečo bránilo. Toto je jednoducho dlhodobý stav, toto je dlhodobé pozorovanie slovenskej reality a týka sa to všetkých vlád, nielen vlád SMER-u, všetkých vlád, aké sme tu mali. Preto si dovolím taký trošku historický exkurz.
Už keď sa prijal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak súčasťou vtedajšieho konsenzu okolo roku ’10-’11 bolo, že výdavkové limity sa síce v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti spomínajú, ale nezavedú sa. Proste bolo tam spomínané, že niekedy v budúcnosti sa zavedú, ale jednoducho zavedené neboli. Čiže už, už vtedy jednoducho vtedajšia vláda, vtedajšia v podstate komplet celá politická scéna nechcela, aby boli výdavkové limity, to znamená, aby niečo operatívne obmedzovalo vládu v míňaní.
No potom nasledovalo, nasledovalo osem rokov, to boli vlády strany SMER. Počas tých ôsmich rokoch jednoducho neboli ani žiadne snahy, a teda ani sa žiadne výdavkové limity nezaviedli.
Tu možno poviem vlastne, že čo tie výdavkové limity sú, keď nás tu sedí tak veľa, a ja si veľmi vážim, prečo nás tu sedí veľa, a aj, ja aj viem, prečo nás tu sedí veľa, pretože sa hlasuje okamžite po, po odoznení rozpravy, takže to je ten dôvod, aj Štefanovi, že vlastne preto tu sedí veľa poslancov, ale ja si to vážim, pretože je priestor sa vlastne obracať na širšie publikum.
No každopádne výdavkový limit je, je v podstate jediný taký skutočne operatívny nástroj, ktorý dokáže v reálnom čase brzdiť vlády, zasa hovorím vlády, v nadmernom míňaní. No a preto v roku 2020 sa opäť oživili debaty o zavedení výdavkových limitov, to teda bola vlastne už vláda Igora Matoviča, prebiehali diskusie, výdavkové limity sa dostali aj do Plánu obnovy a odolnosti ako jeden z míľnikov, no, naveľa-naveľa teda boli prijaté aspoň ako obyčajný zákon, pamätáme si teda už nie ako ústavný, ale bola to novela zákona o rozpočtových pravidlách, no ale realita bola, a chcem byť férový a na rovinu to poviem, ani vláda Igora Matoviča, ani vláda Eduarda Hegera, proste nebolo po chuti jej ich teda skutočne, reálne zaviesť, aby boli že funkčné. No nakoniec sa pri prijímaní štátneho rozpočtu na rok 2023 doňho dostali, hej, lebo však už to bolo v Pláne obnovy a odolnosti, ale, samozrejme, sa zároveň schválila výnimka, ktorá teda hovorila, že Európa v tom momente ešte nešetrí, no tak vlastne patrí na ten rok výnimka, takže sa výdavkové limity uplatňovať nebudú.
No jednoducho ďalšia vláda, ktorá vo finále jasne povedala, že výdavkové limity nie. No potom už sa posúvame teda ku aktuálnej vláde. No aktuálna vláda to urobila zasa raz tak, ako to v podstate je ten 15-ročný exkurz historický, že, že jednoducho výdavkové limity neboli zahrnuté, neboli schválené, a teda do dnešného momentu zatiaľ výdavkové limity nemáme platné, a teda nijak míňanie v tohtoročnom rozpočte neobmedzujú.
No ale teda dostali sme sa do dnešnej situácie, do situácie aktuálneho skráteného legislatívneho konania. Európska únia vytvorila nové európske výdavkové limity, o ktorých zavedení do našej legislatívy tu práve teda rokujeme. No a sme teda v skrátenom legislatívnom konaní. Veľmi ťažko sa pri takejto debate oddeľuje forma od obsahu, takže dovolím si, dovolím si vlastne aj ku samotnému návrhu zákona pár slov.
No čiže vidíme, že 15 rokov od takých tých prvých snáh zaviesť výdavkové limity, žiadne výdavkové limity nikdy v platnosti neboli, takže z tohto pohľadu je prijatie týchto európskych všeobecných výdavkových limitov krok dopredu. Ich potrebu nijak nespochybňujem, práve naopak, vítam. Je fajn, že tu sedíme, je fajn, že tu rokujeme, a je fajn, že teda podľa všetkého teda budú asi aj prijaté. No je tu ale takisto viacero ale, ono to tak jednoduché úplne nebude.
No európske výdavkové limity sú postavené na čistých výdavkoch, čo teda je, samozrejme, nejaká, nejaká metodika, okej, je to plus-mínus rovnaká metodika pre všetkých 27 krajín EÚ. No a tu si treba povedať, že je veľmi ťažké v akejkoľvek oblasti vytvoriť jedno dokonale funkčné pravidlo postihujúce všetky rôzne situácie a veľmi ťažké je to, samozrejme aj, aj v prípadoch výdavkových limitov.
Zoberme si, že máme teda 27 krajín Európskej únie, sú v rôznom štádiu ekonomického vývoja, niektoré máme za sebou 40 rokov komunizmu, niektoré išli kontinuálne trhovým mechanizmom roky rokúce, sú teda oveľa vyspelejšie. Samozrejme, tých 27 krajín je aj v rôznom štádiu hospodárskeho cyklu, proste je to, je to tak, a zároveň tieto krajiny sú v rôznej demografickej situácii. To je, to je, tiež poviem bližšie za chvíľku, ale to je tiež veľmi, veľmi dôležité. No každopádne je veľmi náročné, aby akokoľvek stanovené proste výdavkové limity európske boli rovnako funkčné pre každú krajinu.
No a teraz vlastne trošku porovnám tie naše národné a tie európske. Keď sa pozrieme na Európu, tak jeden z veľkých rozdielov medzi nami a tými, tými tradičnými krajinami EÚ je vlastne demografická situácia. My sme dnes v stave, že sme, možno to znie divne, ale my sme ešte stále mladá krajina, kde ešte budúci rok nám stúpne zamestnanosť. Čiže my sme momentálne v tej dobrej situácii, že veľa ľudí pracuje a relatívne málo ľudí je na dôchodku. Proste vieme si ešte stále ako-tak dovoliť ten štedrý dôchodkový systém. No ale zároveň tie bežné európske krajiny... No a teda takto. Nás sa tá demografická kríza bude týkať o nejaké roky. Proste v dlhšom období. Už pomaličky začne klesať množstvo pracujúcich, stúpať množstvo dôchodcov, ale zasiahne nás to neskôr. Bežné európske krajiny sú v stave, že dnes tomu čelia, dnes to začínajú, takže tie európske výdavkové limity napríklad pozerajú na kratšie časové obdobie, tie naše národné pozerali na obdobie teda podstatne dlhšie, a v tomto napríklad teda európske limity nie sú úplne, akože úplne dokonale funkčné pre slovenské, pre slovenské reálie.
No ďalšia vec je, že áno, aj európske limity obsahujú nejaké sankcie a ony jedného dňa budú hrýzť, zasa poviem bližšie, ale zasa tak, ako to s európskymi riešeniami všeobecne býva, tá sankcia je jednoducho v ďalšej budúcnosti. Už dnes sa dá povedať, že ak teda my tu tento týždeň prijmeme tieto európske výdavkové limity, tak v podstate reálna sankcia z nich vyplývajúca sa nás bude týkať až za funkčným obdobím aktuálnej vlády. Ono je to, je to proste, takto sa to posúva, v podstate za tri roky najskôr je možná nejaká, nejaká sankcia. No je otázka, ako veľmi to bude vlastne disciplinovať aktuálnu vládu, ak, ak teda tie sankcie sú až neskôr. Ale hovorím ešte raz, ten čas plynie a tie európske, európske výdavkové limity budú jedného dňa zaberať, už možno to bude ďalšia vláda strany SMER, možno to bude nejaká vláda proste dnešných opozičných strán, uvidíme, zasa len poviem a poviem to akože pozitívne, že, okej, fajn akékoľvek výdavkové limity sú lepšie ako žiadne výdavkové limity. Aj to všeobecné, nie úplne dokonalé európske riešenie je lepšie ako riešenie, ktoré je aktuálne dnes, že teda síce sú zákonom platné, ale proste neboli schválené, takže vlastne sa neaplikujú, takže z tohto pohľadu zasa vo finále len dobre. No, z toho pohľadu teraz pán minister si teda vybral európske výdavkové limity, takže ja si myslím, že teda pán minister sa správa rovnako ako všetky bývalé vlády. Vybral si v podstate to jednoduchšie riešenie. V tomto momente takisto že robí všetko preto, aby žiadne limity neboli, ale teraz nie som presný, proste všetci vnímame aj vláda vníma, že teda nejaké je potrebné prijať, lebo Plán obnovy a odolnosti, lebo 900 mil., ale teda ak si má minister vybrať, tak si vyberá tie aktuálne najmenej bolestivé. Okej, je to, je to tak a proste takto si vybral. Hovorím, to ani nekritizujem, to akože konštatujem. Proste takto sa správali všetci ministri bez ohľadu na politické tričko, aj pán minister to vlastne z tohto pohľadu sa správa rovnako.
No, takže áno, ešte raz. Budú hrýzť aj európske výdavkové limity, ale teda až nasledujúcu vládu. A my ale máme problém už dnes s výdavkami. Proste tie výdavky nám, ako som na začiatku spomínal, veľmi, veľmi rastú. No ale, a ja sa zastanem pána ministra ešte raz, pretože pán minister nie je ten, kto sem chodí a navrhuje a predkladá tu nové výdavky, akože z tohto pohľadu má tú pozíciu veľmi, veľmi ťažkú, lebo on sa snaží strážiť tú kasu, ale teda jeho koaliční kolegovia mu do nej vŕtajú ďalšie a ďalšie diery, takže z tohto pohľadu je skutočne pozícia pána ministra ťažká. Verím, že aj tie európske výdavkové limity trošku posilnia jeho pozíciu a vlastne bude sa mu ľahšie vysvetľovať, že teda fakt treba, treba strážiť tie výdavky. O tom sú výdavkové limity.
Kde ale teda musím pána ministra skritizovať, a to je to, že ako sa postavil k tej konsolidácii, lebo akože keď sa skutočne pozrieme na program stability, tak tie ciele sú tam správne. Koniec koncov tie ciele mu zobrala aj, aj Standart and Poor’s. Ja to zasa objektívne poviem, že tie ciele sú správne, tie ciele sú okej, vyhodnotili to aj investori, že sú okej, len teda tá, tá realita, hej. A tu sa to rozchádza vlastne, že tie ciele sa s tou realitou rozchádzajú. Tá realita tých výdavkov je iná. Koniec koncov aj ten program stability hovorí, koľko treba šetriť, len teda nehovorí ako. Tam je napísané, že treba opatrenia vo výške 2,6 % hrubého domáceho produktu, čo je asi 3,9 mld., ak si to pamätám presne, nuž ale nie je tam napísané, že ako, hej, takže toto bude to ťažké a to čo budeme všetci aj z opozície sledovať, aby tie správne, v podstate správne ciele naplnil pán minister reálnymi, reálnymi parametrami.
No ale, a tu je tá kritika úplne zásadná, že jednoducho minister financií sa k tomu postavil, že to chce nechať zaplatiť ľudí a firmy, proste teda tvorcov hodnôt, a ja ho chcem veľmi a veľmi akože apelovať, že veď toto sa stalo už vlani, lex konsolidácia, veď už teraz máme platnú konsolidáciu, ktorú takmer zo 100 % zaplatili skutočne tvorcovia hodnôt, a vidíme to.
Ja zopakujem to, čo na začiatku. Nerastú nám maloobchodné tržby, tým pádom potom, samozrejme, nebudú rásť ani príjmy napríklad z dane z pridane hodnoty, dokonca klesajú, klesajú príjmy na čerpacích staniciach, čo je paradox, lebo však teda benzín je drahší a jednoducho malo, malo by to byť viac. Ale toto nevie fungovať, nevie fungovať. Proste nemôžte vyždímať ľudí ešte viacej. Jednoducho môžte zvýšiť sadzbu dane, môžte zvýšiť sadzbu spotrebnej dane, môžte vymyslieť novú spotrebnú daň, môžte zvýšiť odvody, môžte zvýšiť, ja neviem, aké poplatky, len toto nevie fungovať, pretože ľudia, ľudia nájdu cestu, alebo teda minimálne pôjdu kupovať niekam inakam a nie je to dobré a vo finále to nebude viesť k výsledku. Preto skutočne by bolo dôležité, aby sa štát pozeral na seba, aby sa znižovali výdavky, aby sa znižoval napríklad počet štátnych zamestnancov. Česko má 490-tisíc štátnych zamestnancoch pri cca 10 mil. obyvateľov. Slovensko má 440-tisíc štátnych, verejných zamestnancov, aby som bol presnejší, pri ale polovičnej populácii. Tam je ten priestor, proste štát musí začať šetriť na sebe, štát musí proste začať šetriť na množstve zamestnancov a, samozrejme, ešte predtým teda musí miznúť agenda, ktorú tí ľudia robia. Toto je tá cesta, ktorá nám umožní všetkým spoločne, lebo ja to budem furt hovoriť, aj keď sme v opozícii. Tie verejné financie máme jedny a vo finále sú spoločné a vo finále sa tam aj tak postaví minister z nejakej inej vlády a bude pozerať na tie isté čísla. Takže ja, ja úprimne chcem, aby proste fakt akože fungovalo to Slovensko, aby fungovali naše verejné financie. Takže toľkoto asi.
No a ja si na záver dovolím, dovolím spomenúť skutočne dnešné rokovanie finančného výboru. Už to spomínal kolega Števo Kišš a áno, ja som bol, veď to, potvrdil to aj pán predseda Blcháč, ja som bol v minulom volebnom období predseda finančného výboru a ja som vždy, vždy išiel do vecí s tým, že finančný výbor má byť ten, kde sa má diskutovať, kde sa má komunikovať, kde jednoducho tá diskusia má byť normálne že open end, kým sú otázky, tak proste vláda má dávať odpovede, akákoľvek. Veď vláda sa zodpovedá parlamentu. Proste ja som vždy chcel toto. Politiku nechajme sem, vo finančnom výbore proste treba debatovať odborne, treba sa pýtať, treba, treba vláde aj navrhovať, treba jednoducho diskutovať. Toto ja chcem v dobrom apelovať na aktuálneho pána predsedu. Prosím, akože je to, je to, Janko, v tvojich rukách momentálne. Akože nie je cesta, aby sme rýchlo, rýchlo, za pätnásť minút, za dvadsať minút proste prebrali niečo, ježiš, nie, hlavne nemajte nejaké doplňujúce otázky alebo niečo. Proste tú diskusiu potrebujú nielen my opoziční poslanci, ja vám garantujem, že tu diskusia, že je prínosná aj pre kolegov z koalície. Proste jednoducho finančný výbor má mať zdravý rozum a má tam fungovať diskusia, aj keby nikde inde v tomto parlamente už zdravý rozum nebol, na finančnom výbore musí byť, pretože tie verejné financie sú len jedny a sú spoločné.
Takže toto, toto jednoducho zasa bolo také, že okej, mohli sme sa spýtať, mohli sme sa trošku popýtať, ale jednoducho pán predseda rýchlo, rýchlo, len už hlavne sa nepýtajte, hlavne už skončime. No dobre, potom bolo bod rôzne, kde som jasne navrhol, aby sme zavolali na budúci výbor, najbližší výbor, kde už budeme preberať samotný zákon, aby sme tam zavolali zástupcu RRZ, aby proste povedal k tomu svoj, svoj názor, svoj pohľad. Je to normálne, veď je to zákon ich sa týkajúci a jednoducho patrí tam.
Zasa poviem, počas celého môjho funkčného obdobia vždy, nech bolo akokoľvek, proste vždy tam sedel predseda RRZ alebo zástupca RRZ všeobecne, pretože to normálne takto nejak má byť. No, áno, v rôznom som navrhol, teda že aby sme ho prizvali, v tom momente nás bolo sedem, hlasovať sa dalo, hej, dalo sa hlasovať a som presvedčený, že by sa to bolo aj odhlasovalo. Dobre, kolega odišiel, bolo nás šesť, hlasovať sa nedalo. Ale ani to nie je dôvod, aby proste nemohol byť zavolaný. Za prvé sa to dá spraviť všeobecným súhlasom, keď to chceme kvázi nejak akoby nazvať pekným slovom, ale úplne sa to dá normálne aj tým, aby proste pán predseda normálne povedal, že jednoducho ho zavolá. Na to netreba nič iné, než aby dvihol telefón do RRZ a povedal, rokujeme, ja neviem kedy, štvrtok, tu a tu, poďte, zavolajte sem, a teda dostanete, dostanete šancu sa k tomu vyjadriť. Je to úplne normálne že prirodzené. Takto by to malo byť, čokoľvek iné je, je divné.
A ja zasa to chcem brať pozitívne. Áno, aj ja som tu počul tie slová, že teda nakoniec to pánovi predsedovi teda nevadí, výboru, nevadí, tak už len ten krok. Prosím, pán kolega Blcháč, normálne treba zavolať pána Tótha alebo teda kohokoľvek ďalšieho z RRZ, nech, nech teda na ten výbor prídu a nech povedia svoj názor.
Veď zasa, berme to, je to niečo, oni majú inú úroveň expertízy ako my členovia výboru, majú inú úroveň vôbec toho pohľadu a vhľadu do problematiky, je fajn ak tam príde a povedia aj oni svoj, svoj názor. Proste skutočne je to téma, ktorá si zasluhuje túto pozornosť a normálne, že je naša psia povinnosť, všetkých poslancov, aby sme vždy, keď o niečom odbornom, konkrétnom rokujeme, zavolali toho konkrétneho zástupcu inštitúcie, ktorá má k tomu čo najviac povedať.
Takže toľko, ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
7.5.2024 o 14:28 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no ja začnem aktuálnou realitou. Ak sa pozrieme dnes na hotovostný vývoj štátneho rozpočtu, tak je tam 4 mld. deficit. Máme začiatok mesiaca, kto sa venujeme financiám, vieme, že najbližšie dva týždne to bude stúpať, až kým zasa neprídu nejaké platby dane z pridanej hodnoty. No každopádne je to za štyri mesiace väčšia polovica deficitu, ktorý je plánovaný na celý budúci rok.
Ďalej keď sa pozrieme, ako sa vyvíjajú maloobchodné tržby, takmer nerastú, alebo aby som bol presný, rast je len 0,5 %. Vidíme napríklad na... tržby na čerpacích staniciach klesajú a tu sa vrátim k tomu, čo sme navrhovali, že tá šanca tam bola znížiť napríklad spotrebnú daň, jednoducho ľudia nakupujú v zahraničí a pohonné látky a podľa všetkého aj, aj teda ďalšie suroviny. Suroviny... To, čo potrebujú. Požičiavame si stále ťažšie, drahšie, no ale celý, celé, vlastne celý tento environment základný problém je, že výrazne rastú výdavky. Aj preto potrebujeme funkčné výdavkové limity. O tom sa, myslím, nemusíme baviť, na tom sa aj s pánom ministrom zhodneme, jednoducho treba ich.
No máme pred sebou ďalšie z radu skrátených legislatívnych konaní a, samozrejme, opäť raz môžeme diskutovať o tom, či sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, alebo nie sú splnené. Môžme diskutovať o tom, či hroziace škody, ako vláda píše v odôvodnení, odvrátenie hrozby zvrátenia a plnenia míľnika Plánu obnovy a odolnosti, a teda možné hospodárske škody, čo je cca 900 mil. naviazaných na plnenie tohto míľnika, bolo alebo nebolo možné vyriešiť inak.
Ak by totiž vláda akceptovala ešte stále aktuálne platný systém výdavkových limitov, ktorý bol schválený v predchádzajúcom volebnom období, tak by sa diali dve veci. Rozpočet by vyzeral trochu inak, pretože naplánovaný deficit by musel byť nižší, teda vláda by musela tento rok reálne konsolidovať nielen vyjadreniami.
Druhá vec je, že by sme dnes neboli v pléne a nediskutovali by sme tu o tejto téme, pretože by tie hospodárske škody jednoducho nehrozili.
A, samozrejme, môžme povedať ešte, tretia vec je, nebola by pozastavená platba v Plánu obnovy a odolnosti. Ale ja teda chcem byť férový a budem férový, tak treba povedať, že výdavkové limity sú dlhodobá téma. Môžme sa tváriť, že dlhodobá odborná téma, ale jednoducho populizmus valcuje odbornosť a jednoducho každá vláda chce rozdávať a v podstate nechce, aby jej v tom niekto alebo niečo bránilo. Toto je jednoducho dlhodobý stav, toto je dlhodobé pozorovanie slovenskej reality a týka sa to všetkých vlád, nielen vlád SMER-u, všetkých vlád, aké sme tu mali. Preto si dovolím taký trošku historický exkurz.
Už keď sa prijal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak súčasťou vtedajšieho konsenzu okolo roku ’10-’11 bolo, že výdavkové limity sa síce v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti spomínajú, ale nezavedú sa. Proste bolo tam spomínané, že niekedy v budúcnosti sa zavedú, ale jednoducho zavedené neboli. Čiže už, už vtedy jednoducho vtedajšia vláda, vtedajšia v podstate komplet celá politická scéna nechcela, aby boli výdavkové limity, to znamená, aby niečo operatívne obmedzovalo vládu v míňaní.
No potom nasledovalo, nasledovalo osem rokov, to boli vlády strany SMER. Počas tých ôsmich rokoch jednoducho neboli ani žiadne snahy, a teda ani sa žiadne výdavkové limity nezaviedli.
Tu možno poviem vlastne, že čo tie výdavkové limity sú, keď nás tu sedí tak veľa, a ja si veľmi vážim, prečo nás tu sedí veľa, a aj, ja aj viem, prečo nás tu sedí veľa, pretože sa hlasuje okamžite po, po odoznení rozpravy, takže to je ten dôvod, aj Štefanovi, že vlastne preto tu sedí veľa poslancov, ale ja si to vážim, pretože je priestor sa vlastne obracať na širšie publikum.
No každopádne výdavkový limit je, je v podstate jediný taký skutočne operatívny nástroj, ktorý dokáže v reálnom čase brzdiť vlády, zasa hovorím vlády, v nadmernom míňaní. No a preto v roku 2020 sa opäť oživili debaty o zavedení výdavkových limitov, to teda bola vlastne už vláda Igora Matoviča, prebiehali diskusie, výdavkové limity sa dostali aj do Plánu obnovy a odolnosti ako jeden z míľnikov, no, naveľa-naveľa teda boli prijaté aspoň ako obyčajný zákon, pamätáme si teda už nie ako ústavný, ale bola to novela zákona o rozpočtových pravidlách, no ale realita bola, a chcem byť férový a na rovinu to poviem, ani vláda Igora Matoviča, ani vláda Eduarda Hegera, proste nebolo po chuti jej ich teda skutočne, reálne zaviesť, aby boli že funkčné. No nakoniec sa pri prijímaní štátneho rozpočtu na rok 2023 doňho dostali, hej, lebo však už to bolo v Pláne obnovy a odolnosti, ale, samozrejme, sa zároveň schválila výnimka, ktorá teda hovorila, že Európa v tom momente ešte nešetrí, no tak vlastne patrí na ten rok výnimka, takže sa výdavkové limity uplatňovať nebudú.
No jednoducho ďalšia vláda, ktorá vo finále jasne povedala, že výdavkové limity nie. No potom už sa posúvame teda ku aktuálnej vláde. No aktuálna vláda to urobila zasa raz tak, ako to v podstate je ten 15-ročný exkurz historický, že, že jednoducho výdavkové limity neboli zahrnuté, neboli schválené, a teda do dnešného momentu zatiaľ výdavkové limity nemáme platné, a teda nijak míňanie v tohtoročnom rozpočte neobmedzujú.
No ale teda dostali sme sa do dnešnej situácie, do situácie aktuálneho skráteného legislatívneho konania. Európska únia vytvorila nové európske výdavkové limity, o ktorých zavedení do našej legislatívy tu práve teda rokujeme. No a sme teda v skrátenom legislatívnom konaní. Veľmi ťažko sa pri takejto debate oddeľuje forma od obsahu, takže dovolím si, dovolím si vlastne aj ku samotnému návrhu zákona pár slov.
No čiže vidíme, že 15 rokov od takých tých prvých snáh zaviesť výdavkové limity, žiadne výdavkové limity nikdy v platnosti neboli, takže z tohto pohľadu je prijatie týchto európskych všeobecných výdavkových limitov krok dopredu. Ich potrebu nijak nespochybňujem, práve naopak, vítam. Je fajn, že tu sedíme, je fajn, že tu rokujeme, a je fajn, že teda podľa všetkého teda budú asi aj prijaté. No je tu ale takisto viacero ale, ono to tak jednoduché úplne nebude.
No európske výdavkové limity sú postavené na čistých výdavkoch, čo teda je, samozrejme, nejaká, nejaká metodika, okej, je to plus-mínus rovnaká metodika pre všetkých 27 krajín EÚ. No a tu si treba povedať, že je veľmi ťažké v akejkoľvek oblasti vytvoriť jedno dokonale funkčné pravidlo postihujúce všetky rôzne situácie a veľmi ťažké je to, samozrejme aj, aj v prípadoch výdavkových limitov.
Zoberme si, že máme teda 27 krajín Európskej únie, sú v rôznom štádiu ekonomického vývoja, niektoré máme za sebou 40 rokov komunizmu, niektoré išli kontinuálne trhovým mechanizmom roky rokúce, sú teda oveľa vyspelejšie. Samozrejme, tých 27 krajín je aj v rôznom štádiu hospodárskeho cyklu, proste je to, je to tak, a zároveň tieto krajiny sú v rôznej demografickej situácii. To je, to je, tiež poviem bližšie za chvíľku, ale to je tiež veľmi, veľmi dôležité. No každopádne je veľmi náročné, aby akokoľvek stanovené proste výdavkové limity európske boli rovnako funkčné pre každú krajinu.
No a teraz vlastne trošku porovnám tie naše národné a tie európske. Keď sa pozrieme na Európu, tak jeden z veľkých rozdielov medzi nami a tými, tými tradičnými krajinami EÚ je vlastne demografická situácia. My sme dnes v stave, že sme, možno to znie divne, ale my sme ešte stále mladá krajina, kde ešte budúci rok nám stúpne zamestnanosť. Čiže my sme momentálne v tej dobrej situácii, že veľa ľudí pracuje a relatívne málo ľudí je na dôchodku. Proste vieme si ešte stále ako-tak dovoliť ten štedrý dôchodkový systém. No ale zároveň tie bežné európske krajiny... No a teda takto. Nás sa tá demografická kríza bude týkať o nejaké roky. Proste v dlhšom období. Už pomaličky začne klesať množstvo pracujúcich, stúpať množstvo dôchodcov, ale zasiahne nás to neskôr. Bežné európske krajiny sú v stave, že dnes tomu čelia, dnes to začínajú, takže tie európske výdavkové limity napríklad pozerajú na kratšie časové obdobie, tie naše národné pozerali na obdobie teda podstatne dlhšie, a v tomto napríklad teda európske limity nie sú úplne, akože úplne dokonale funkčné pre slovenské, pre slovenské reálie.
No ďalšia vec je, že áno, aj európske limity obsahujú nejaké sankcie a ony jedného dňa budú hrýzť, zasa poviem bližšie, ale zasa tak, ako to s európskymi riešeniami všeobecne býva, tá sankcia je jednoducho v ďalšej budúcnosti. Už dnes sa dá povedať, že ak teda my tu tento týždeň prijmeme tieto európske výdavkové limity, tak v podstate reálna sankcia z nich vyplývajúca sa nás bude týkať až za funkčným obdobím aktuálnej vlády. Ono je to, je to proste, takto sa to posúva, v podstate za tri roky najskôr je možná nejaká, nejaká sankcia. No je otázka, ako veľmi to bude vlastne disciplinovať aktuálnu vládu, ak, ak teda tie sankcie sú až neskôr. Ale hovorím ešte raz, ten čas plynie a tie európske, európske výdavkové limity budú jedného dňa zaberať, už možno to bude ďalšia vláda strany SMER, možno to bude nejaká vláda proste dnešných opozičných strán, uvidíme, zasa len poviem a poviem to akože pozitívne, že, okej, fajn akékoľvek výdavkové limity sú lepšie ako žiadne výdavkové limity. Aj to všeobecné, nie úplne dokonalé európske riešenie je lepšie ako riešenie, ktoré je aktuálne dnes, že teda síce sú zákonom platné, ale proste neboli schválené, takže vlastne sa neaplikujú, takže z tohto pohľadu zasa vo finále len dobre. No, z toho pohľadu teraz pán minister si teda vybral európske výdavkové limity, takže ja si myslím, že teda pán minister sa správa rovnako ako všetky bývalé vlády. Vybral si v podstate to jednoduchšie riešenie. V tomto momente takisto že robí všetko preto, aby žiadne limity neboli, ale teraz nie som presný, proste všetci vnímame aj vláda vníma, že teda nejaké je potrebné prijať, lebo Plán obnovy a odolnosti, lebo 900 mil., ale teda ak si má minister vybrať, tak si vyberá tie aktuálne najmenej bolestivé. Okej, je to, je to tak a proste takto si vybral. Hovorím, to ani nekritizujem, to akože konštatujem. Proste takto sa správali všetci ministri bez ohľadu na politické tričko, aj pán minister to vlastne z tohto pohľadu sa správa rovnako.
No, takže áno, ešte raz. Budú hrýzť aj európske výdavkové limity, ale teda až nasledujúcu vládu. A my ale máme problém už dnes s výdavkami. Proste tie výdavky nám, ako som na začiatku spomínal, veľmi, veľmi rastú. No ale, a ja sa zastanem pána ministra ešte raz, pretože pán minister nie je ten, kto sem chodí a navrhuje a predkladá tu nové výdavky, akože z tohto pohľadu má tú pozíciu veľmi, veľmi ťažkú, lebo on sa snaží strážiť tú kasu, ale teda jeho koaliční kolegovia mu do nej vŕtajú ďalšie a ďalšie diery, takže z tohto pohľadu je skutočne pozícia pána ministra ťažká. Verím, že aj tie európske výdavkové limity trošku posilnia jeho pozíciu a vlastne bude sa mu ľahšie vysvetľovať, že teda fakt treba, treba strážiť tie výdavky. O tom sú výdavkové limity.
Kde ale teda musím pána ministra skritizovať, a to je to, že ako sa postavil k tej konsolidácii, lebo akože keď sa skutočne pozrieme na program stability, tak tie ciele sú tam správne. Koniec koncov tie ciele mu zobrala aj, aj Standart and Poor’s. Ja to zasa objektívne poviem, že tie ciele sú správne, tie ciele sú okej, vyhodnotili to aj investori, že sú okej, len teda tá, tá realita, hej. A tu sa to rozchádza vlastne, že tie ciele sa s tou realitou rozchádzajú. Tá realita tých výdavkov je iná. Koniec koncov aj ten program stability hovorí, koľko treba šetriť, len teda nehovorí ako. Tam je napísané, že treba opatrenia vo výške 2,6 % hrubého domáceho produktu, čo je asi 3,9 mld., ak si to pamätám presne, nuž ale nie je tam napísané, že ako, hej, takže toto bude to ťažké a to čo budeme všetci aj z opozície sledovať, aby tie správne, v podstate správne ciele naplnil pán minister reálnymi, reálnymi parametrami.
No ale, a tu je tá kritika úplne zásadná, že jednoducho minister financií sa k tomu postavil, že to chce nechať zaplatiť ľudí a firmy, proste teda tvorcov hodnôt, a ja ho chcem veľmi a veľmi akože apelovať, že veď toto sa stalo už vlani, lex konsolidácia, veď už teraz máme platnú konsolidáciu, ktorú takmer zo 100 % zaplatili skutočne tvorcovia hodnôt, a vidíme to.
Ja zopakujem to, čo na začiatku. Nerastú nám maloobchodné tržby, tým pádom potom, samozrejme, nebudú rásť ani príjmy napríklad z dane z pridane hodnoty, dokonca klesajú, klesajú príjmy na čerpacích staniciach, čo je paradox, lebo však teda benzín je drahší a jednoducho malo, malo by to byť viac. Ale toto nevie fungovať, nevie fungovať. Proste nemôžte vyždímať ľudí ešte viacej. Jednoducho môžte zvýšiť sadzbu dane, môžte zvýšiť sadzbu spotrebnej dane, môžte vymyslieť novú spotrebnú daň, môžte zvýšiť odvody, môžte zvýšiť, ja neviem, aké poplatky, len toto nevie fungovať, pretože ľudia, ľudia nájdu cestu, alebo teda minimálne pôjdu kupovať niekam inakam a nie je to dobré a vo finále to nebude viesť k výsledku. Preto skutočne by bolo dôležité, aby sa štát pozeral na seba, aby sa znižovali výdavky, aby sa znižoval napríklad počet štátnych zamestnancov. Česko má 490-tisíc štátnych zamestnancoch pri cca 10 mil. obyvateľov. Slovensko má 440-tisíc štátnych, verejných zamestnancov, aby som bol presnejší, pri ale polovičnej populácii. Tam je ten priestor, proste štát musí začať šetriť na sebe, štát musí proste začať šetriť na množstve zamestnancov a, samozrejme, ešte predtým teda musí miznúť agenda, ktorú tí ľudia robia. Toto je tá cesta, ktorá nám umožní všetkým spoločne, lebo ja to budem furt hovoriť, aj keď sme v opozícii. Tie verejné financie máme jedny a vo finále sú spoločné a vo finále sa tam aj tak postaví minister z nejakej inej vlády a bude pozerať na tie isté čísla. Takže ja, ja úprimne chcem, aby proste fakt akože fungovalo to Slovensko, aby fungovali naše verejné financie. Takže toľkoto asi.
No a ja si na záver dovolím, dovolím spomenúť skutočne dnešné rokovanie finančného výboru. Už to spomínal kolega Števo Kišš a áno, ja som bol, veď to, potvrdil to aj pán predseda Blcháč, ja som bol v minulom volebnom období predseda finančného výboru a ja som vždy, vždy išiel do vecí s tým, že finančný výbor má byť ten, kde sa má diskutovať, kde sa má komunikovať, kde jednoducho tá diskusia má byť normálne že open end, kým sú otázky, tak proste vláda má dávať odpovede, akákoľvek. Veď vláda sa zodpovedá parlamentu. Proste ja som vždy chcel toto. Politiku nechajme sem, vo finančnom výbore proste treba debatovať odborne, treba sa pýtať, treba, treba vláde aj navrhovať, treba jednoducho diskutovať. Toto ja chcem v dobrom apelovať na aktuálneho pána predsedu. Prosím, akože je to, je to, Janko, v tvojich rukách momentálne. Akože nie je cesta, aby sme rýchlo, rýchlo, za pätnásť minút, za dvadsať minút proste prebrali niečo, ježiš, nie, hlavne nemajte nejaké doplňujúce otázky alebo niečo. Proste tú diskusiu potrebujú nielen my opoziční poslanci, ja vám garantujem, že tu diskusia, že je prínosná aj pre kolegov z koalície. Proste jednoducho finančný výbor má mať zdravý rozum a má tam fungovať diskusia, aj keby nikde inde v tomto parlamente už zdravý rozum nebol, na finančnom výbore musí byť, pretože tie verejné financie sú len jedny a sú spoločné.
Takže toto, toto jednoducho zasa bolo také, že okej, mohli sme sa spýtať, mohli sme sa trošku popýtať, ale jednoducho pán predseda rýchlo, rýchlo, len už hlavne sa nepýtajte, hlavne už skončime. No dobre, potom bolo bod rôzne, kde som jasne navrhol, aby sme zavolali na budúci výbor, najbližší výbor, kde už budeme preberať samotný zákon, aby sme tam zavolali zástupcu RRZ, aby proste povedal k tomu svoj, svoj názor, svoj pohľad. Je to normálne, veď je to zákon ich sa týkajúci a jednoducho patrí tam.
Zasa poviem, počas celého môjho funkčného obdobia vždy, nech bolo akokoľvek, proste vždy tam sedel predseda RRZ alebo zástupca RRZ všeobecne, pretože to normálne takto nejak má byť. No, áno, v rôznom som navrhol, teda že aby sme ho prizvali, v tom momente nás bolo sedem, hlasovať sa dalo, hej, dalo sa hlasovať a som presvedčený, že by sa to bolo aj odhlasovalo. Dobre, kolega odišiel, bolo nás šesť, hlasovať sa nedalo. Ale ani to nie je dôvod, aby proste nemohol byť zavolaný. Za prvé sa to dá spraviť všeobecným súhlasom, keď to chceme kvázi nejak akoby nazvať pekným slovom, ale úplne sa to dá normálne aj tým, aby proste pán predseda normálne povedal, že jednoducho ho zavolá. Na to netreba nič iné, než aby dvihol telefón do RRZ a povedal, rokujeme, ja neviem kedy, štvrtok, tu a tu, poďte, zavolajte sem, a teda dostanete, dostanete šancu sa k tomu vyjadriť. Je to úplne normálne že prirodzené. Takto by to malo byť, čokoľvek iné je, je divné.
A ja zasa to chcem brať pozitívne. Áno, aj ja som tu počul tie slová, že teda nakoniec to pánovi predsedovi teda nevadí, výboru, nevadí, tak už len ten krok. Prosím, pán kolega Blcháč, normálne treba zavolať pána Tótha alebo teda kohokoľvek ďalšieho z RRZ, nech, nech teda na ten výbor prídu a nech povedia svoj názor.
Veď zasa, berme to, je to niečo, oni majú inú úroveň expertízy ako my členovia výboru, majú inú úroveň vôbec toho pohľadu a vhľadu do problematiky, je fajn ak tam príde a povedia aj oni svoj, svoj názor. Proste skutočne je to téma, ktorá si zasluhuje túto pozornosť a normálne, že je naša psia povinnosť, všetkých poslancov, aby sme vždy, keď o niečom odbornom, konkrétnom rokujeme, zavolali toho konkrétneho zástupcu inštitúcie, ktorá má k tomu čo najviac povedať.
Takže toľko, ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
14:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:50
Dušan MuňkoDivím sa ti, pokiaľ sa týka, že ty, ako bývalý predseda finančného výboru, za ktorej éry nastal najväčší rozvrat verejných financií, nás tu budeš poúčať o rozpočtových výdavkoch, o všetkom možnom. Mal si možnosť kedykoľvek reagovať proste za minulého obdobia. Ani jeden, ani minister neprišiel, ani Heger, ani Matovič nikdy nebol na finančnom výbore.
Ja doporučujem pánovi...
Divím sa ti, pokiaľ sa týka, že ty, ako bývalý predseda finančného výboru, za ktorej éry nastal najväčší rozvrat verejných financií, nás tu budeš poúčať o rozpočtových výdavkoch, o všetkom možnom. Mal si možnosť kedykoľvek reagovať proste za minulého obdobia. Ani jeden, ani minister neprišiel, ani Heger, ani Matovič nikdy nebol na finančnom výbore.
Ja doporučujem pánovi ministrovi, aby tiež nestrácal čas s tebou, lebo stále sa opakuješ a nevieš, o čom hovoríš. (Smiech v sále.) To treba povedať na rovinu, pretože jednoznačne rozvrat verejných financií nastal za minulej vlády. Dúfam, že to každý, ktorý tu sedí, vie. Vie to aj rozpočtová zodpovednosť, resp. tí, ktorí tam to mali strážiť, to nestrážili. Dneska sa tu oháňaš s novými pravidlami. Predsa pravidlá, ktoré boli nastavené pre minulú vládu, prestali platiť pre túto vládu. Je to napísané jasne tam. Ministerstvo financií komunikuje s Európskou úniou a nemusíte sa báť, že proste tie veci, ktoré sme sľúbili, že nedodržíme.
Stále sa tu vyhovárate na trinásty dôchodok. Ja sa vás pýtam ixkrát, povedzte mi, kde je nastavený II. pilier v Európskej únii tak, ako je nastavený u nás, aký je finančný, aký je tu finančný trh. A ďalšia vec. Prečo to skončilo v Maďarsku, prečo to skončilo v Poľsku, prečo to Česi nezaviedli, prečo to neni v Anglicku? Ja netvrdím, že nemá byť II. pilier, ale v druhom pilieri nemajú byť ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť, lebo ľudia, ktorí majú do 800-900 euro, si nič nenašetria.
Ale ja nemám o to obavy, proste že nebude na dôchodky. Umelá inteligencia vyrieši ďalšie veci a vy máte stále obavy proste jednoducho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.5.2024 o 14:50 hod.
Ing.
Dušan Muňko
Videokanál poslanca
Pán poslanec, je to asi skrátené legislatívne konanie.
Divím sa ti, pokiaľ sa týka, že ty, ako bývalý predseda finančného výboru, za ktorej éry nastal najväčší rozvrat verejných financií, nás tu budeš poúčať o rozpočtových výdavkoch, o všetkom možnom. Mal si možnosť kedykoľvek reagovať proste za minulého obdobia. Ani jeden, ani minister neprišiel, ani Heger, ani Matovič nikdy nebol na finančnom výbore.
Ja doporučujem pánovi ministrovi, aby tiež nestrácal čas s tebou, lebo stále sa opakuješ a nevieš, o čom hovoríš. (Smiech v sále.) To treba povedať na rovinu, pretože jednoznačne rozvrat verejných financií nastal za minulej vlády. Dúfam, že to každý, ktorý tu sedí, vie. Vie to aj rozpočtová zodpovednosť, resp. tí, ktorí tam to mali strážiť, to nestrážili. Dneska sa tu oháňaš s novými pravidlami. Predsa pravidlá, ktoré boli nastavené pre minulú vládu, prestali platiť pre túto vládu. Je to napísané jasne tam. Ministerstvo financií komunikuje s Európskou úniou a nemusíte sa báť, že proste tie veci, ktoré sme sľúbili, že nedodržíme.
Stále sa tu vyhovárate na trinásty dôchodok. Ja sa vás pýtam ixkrát, povedzte mi, kde je nastavený II. pilier v Európskej únii tak, ako je nastavený u nás, aký je finančný, aký je tu finančný trh. A ďalšia vec. Prečo to skončilo v Maďarsku, prečo to skončilo v Poľsku, prečo to Česi nezaviedli, prečo to neni v Anglicku? Ja netvrdím, že nemá byť II. pilier, ale v druhom pilieri nemajú byť ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť, lebo ľudia, ktorí majú do 800-900 euro, si nič nenašetria.
Ale ja nemám o to obavy, proste že nebude na dôchodky. Umelá inteligencia vyrieši ďalšie veci a vy máte stále obavy proste jednoducho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
14:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:52
Štefan KiššJa to skúsim ešte, ešte raz zosumarizovať. Výdavkové limity sú mantinely na to, ako sa má správať vláda, aby sme sa neúmerne nezadlžovali. Poznáte aj také to príslovie, perina, akú máme, takou sa prikrývajme. Dnes platné, ešte stále platné národné výdavkové limity prikazujú vláde skonsolidovať pomaly, postupne, sociálne citlivo 0,5 % HDP. Pamätáte sa? Predvolebný sľub Roberta Fica, že bude...
Ja to skúsim ešte, ešte raz zosumarizovať. Výdavkové limity sú mantinely na to, ako sa má správať vláda, aby sme sa neúmerne nezadlžovali. Poznáte aj také to príslovie, perina, akú máme, takou sa prikrývajme. Dnes platné, ešte stále platné národné výdavkové limity prikazujú vláde skonsolidovať pomaly, postupne, sociálne citlivo 0,5 % HDP. Pamätáte sa? Predvolebný sľub Roberta Fica, že bude konsolidovať presne 0,5. Pamätáte sa? Bolo také. Teraz nová legislatíva, tú, ktorú tu máme dnes, hovorí, že na papieri tento rok vláda nemusí konsolidovať, teda nekonsoliduje, a že je to okej. A od budúceho roka, že bude konsolidovať 1 % HDP každý ďalší... a každý ďalší rok. Teda viac ako 0,5, sľub Roberta Fica, pamätáte? Na papieri.
V skutočnosti buď môže robiť výrazne menej, alebo rôznymi účtovnými trikmi to predstierať, že konsoliduje, napríklad znižovanie príspevku do II. piliera nám všetkým alebo energopomocou, ktorú, jeden takýto účtovný trik sme tu už mali alebo ďalšími.
A znamená to, že teda verejné financie neozdraví a utrpia tým tie sociálne istoty, o ktorých, na ktorých sa, pani Vaľová, zhodujeme obaja, že, že chceme dodržiavať. Riešenie? Predstavte konečne nejaké opatrenia na tento rok. Urobte niečo, za prvé.
Za druhé, nechajte túto legislatívu tak, ako je, a predstavte riešenia na 0,5 % ročne, postupnú, pomalú, sociálne citlivú konsolidáciu, sľub Roberta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.5.2024 o 14:52 hod.
Ing. MSc.
Štefan Kišš
Videokanál poslanca
Ďakujem, Majo, za tvoje vystúpenie.
Ja to skúsim ešte, ešte raz zosumarizovať. Výdavkové limity sú mantinely na to, ako sa má správať vláda, aby sme sa neúmerne nezadlžovali. Poznáte aj také to príslovie, perina, akú máme, takou sa prikrývajme. Dnes platné, ešte stále platné národné výdavkové limity prikazujú vláde skonsolidovať pomaly, postupne, sociálne citlivo 0,5 % HDP. Pamätáte sa? Predvolebný sľub Roberta Fica, že bude konsolidovať presne 0,5. Pamätáte sa? Bolo také. Teraz nová legislatíva, tú, ktorú tu máme dnes, hovorí, že na papieri tento rok vláda nemusí konsolidovať, teda nekonsoliduje, a že je to okej. A od budúceho roka, že bude konsolidovať 1 % HDP každý ďalší... a každý ďalší rok. Teda viac ako 0,5, sľub Roberta Fica, pamätáte? Na papieri.
V skutočnosti buď môže robiť výrazne menej, alebo rôznymi účtovnými trikmi to predstierať, že konsoliduje, napríklad znižovanie príspevku do II. piliera nám všetkým alebo energopomocou, ktorú, jeden takýto účtovný trik sme tu už mali alebo ďalšími.
A znamená to, že teda verejné financie neozdraví a utrpia tým tie sociálne istoty, o ktorých, na ktorých sa, pani Vaľová, zhodujeme obaja, že, že chceme dodržiavať. Riešenie? Predstavte konečne nejaké opatrenia na tento rok. Urobte niečo, za prvé.
Za druhé, nechajte túto legislatívu tak, ako je, a predstavte riešenia na 0,5 % ročne, postupnú, pomalú, sociálne citlivú konsolidáciu, sľub Roberta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
14:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:54
Ján BlcháčMožno si preto nervózny, Marián Viskupič, podpredseda finančného výboru, lebo si uvedomuješ spolu s ďalšími niektorými kolegovcami vašu zodpovednosť za rozvrat verejných financií, a teraz sa snažíte prekryť nejakými poučovaniami, čo treba robiť, aby to bolo, aby sa to dostalo do správnych koľají. A keď, viete, keď sa prejavuje nervozita, potom sa používajú všelijaké slová aj osobné, aj o tom, že finančný výbor má mať...
Možno si preto nervózny, Marián Viskupič, podpredseda finančného výboru, lebo si uvedomuješ spolu s ďalšími niektorými kolegovcami vašu zodpovednosť za rozvrat verejných financií, a teraz sa snažíte prekryť nejakými poučovaniami, čo treba robiť, aby to bolo, aby sa to dostalo do správnych koľají. A keď, viete, keď sa prejavuje nervozita, potom sa používajú všelijaké slová aj osobné, aj o tom, že finančný výbor má mať zdravý rozum. No ja si myslím, že ho má. Ja si myslím, že ho má, ak si to myslíte vy, že ho nemá, tak pardon. A ešte také, že čokoľvek iné, čo sa tam robí, je divné. Tak takéto veci ja si aj vyprosím.
Ale asi treba znovu pripomenúť, že teraz rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Čiže tá diskusia, ktorá teraz prebieha, by mala byť o tom, či je potrebné, alebo nie je potrebné. O všeličom možnosť si tu spomenul, len toto nejako tak ostalo v pozadí a to je presne pomenované v tom materiáli, ktoré má jednu stranu, a tam je to presne vysvetlené, že prečo.
Nuž a ešte ti chcem povedať, pán Marián Viskupič, že si si asi pripravoval včera alebo predvčerom túto debatu, tento tvoje vystúpenie 20-minútové, zdržanie, dalo by sa povedať, lebo dnes vyšla správa štatistického úradu, že maloobchodné tržby sa zvyšujú. Ty si nám tu dvakrát povedal, že maloobchodné tržby sa znižujú. Všetci to berú ako hotový fakt a skutočnosť je úplne iná. Tak možno trošku aktualizácie toho, čo sa hovorí, a k veci.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.5.2024 o 14:54 hod.
Ing. PhD.
Ján Blcháč
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Možno si preto nervózny, Marián Viskupič, podpredseda finančného výboru, lebo si uvedomuješ spolu s ďalšími niektorými kolegovcami vašu zodpovednosť za rozvrat verejných financií, a teraz sa snažíte prekryť nejakými poučovaniami, čo treba robiť, aby to bolo, aby sa to dostalo do správnych koľají. A keď, viete, keď sa prejavuje nervozita, potom sa používajú všelijaké slová aj osobné, aj o tom, že finančný výbor má mať zdravý rozum. No ja si myslím, že ho má. Ja si myslím, že ho má, ak si to myslíte vy, že ho nemá, tak pardon. A ešte také, že čokoľvek iné, čo sa tam robí, je divné. Tak takéto veci ja si aj vyprosím.
Ale asi treba znovu pripomenúť, že teraz rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Čiže tá diskusia, ktorá teraz prebieha, by mala byť o tom, či je potrebné, alebo nie je potrebné. O všeličom možnosť si tu spomenul, len toto nejako tak ostalo v pozadí a to je presne pomenované v tom materiáli, ktoré má jednu stranu, a tam je to presne vysvetlené, že prečo.
Nuž a ešte ti chcem povedať, pán Marián Viskupič, že si si asi pripravoval včera alebo predvčerom túto debatu, tento tvoje vystúpenie 20-minútové, zdržanie, dalo by sa povedať, lebo dnes vyšla správa štatistického úradu, že maloobchodné tržby sa zvyšujú. Ty si nám tu dvakrát povedal, že maloobchodné tržby sa znižujú. Všetci to berú ako hotový fakt a skutočnosť je úplne iná. Tak možno trošku aktualizácie toho, čo sa hovorí, a k veci.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
14:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:56
Július JakabTá realita je úplne jednoduchá a musí ťa aj opraviť v tom, čo si hovoril, že 15 rokov tu výdavkové limity neboli, tak predchádzajúca vláda, ktorej si bol súčasťou, zaviedla výdavkové limity. To, že na konci Európska komisia povedala, že v tom danom roku sa nemusia dodržiavať, pretože je energetická kríza, neznamenalo, že by ich vláda nedodržala. Dobre vieš, že vláda, aj keď ich dodržať...
Tá realita je úplne jednoduchá a musí ťa aj opraviť v tom, čo si hovoril, že 15 rokov tu výdavkové limity neboli, tak predchádzajúca vláda, ktorej si bol súčasťou, zaviedla výdavkové limity. To, že na konci Európska komisia povedala, že v tom danom roku sa nemusia dodržiavať, pretože je energetická kríza, neznamenalo, že by ich vláda nedodržala. Dobre vieš, že vláda, aj keď ich dodržať nemusela, tak historicky prvýkrát dodržala výdavkové limity.
No a tá situácia, ktorá nastala po voľbách, je teda taká, že zostaviť rozpočet bol veľký problém pre súčasnú vládnu koalíciu tak, že sa snažila Európsku komisiu presvedčiť gaťafalšom v energodotáciách, že teda deficit za tento rok bude 6,5 % a po novom to bude len 6 % a to bude tá 0,5-percentná konsolidácia, ku ktorej sa zaviazali a ktorú sľúbili v programovom vyhlásení vlády. Ale skutočnosť bola taká, ktorú štatistický úrad, aj vedený teda ich poslancom za stranu SMER, odhalil a to je, že deficit nebol 6,5 % ako tvrdili, ale 4,9 %. No a zo 4,9 % urobiť 0,5-percentnú konsolidáciu znamená mať deficit na úrovni 4,4 % v roku 2024. Takže čo bolo treba urobiť? Začať presviedčať Európsku komisiu že treba nie dodržiavať tieto výdavkové limity, ktoré na Slovensku máme, ale iné, a že rok 2024 by sa teda počítať nemal, ten treba deficitne ešte nafúknuť a netreba konsolidovať 0,5 % ročne, ako sa sami zaviazali aj v programovom vyhlásení vlády, ale budú konsolidovať 1 % ročne, čiže dvojnásobne viac budú konsolidovať, som teda zvedavý ako, až od roku 2025 a teraz ešte v roku 2024 si ten deficit nafúknu, aby bolo z čoho šetriť.
Takže takáto je pravda. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.5.2024 o 14:56 hod.
Ing.
Július Jakab
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vďaka za vystúpenie kolegovi Viskupičovi.
Tá realita je úplne jednoduchá a musí ťa aj opraviť v tom, čo si hovoril, že 15 rokov tu výdavkové limity neboli, tak predchádzajúca vláda, ktorej si bol súčasťou, zaviedla výdavkové limity. To, že na konci Európska komisia povedala, že v tom danom roku sa nemusia dodržiavať, pretože je energetická kríza, neznamenalo, že by ich vláda nedodržala. Dobre vieš, že vláda, aj keď ich dodržať nemusela, tak historicky prvýkrát dodržala výdavkové limity.
No a tá situácia, ktorá nastala po voľbách, je teda taká, že zostaviť rozpočet bol veľký problém pre súčasnú vládnu koalíciu tak, že sa snažila Európsku komisiu presvedčiť gaťafalšom v energodotáciách, že teda deficit za tento rok bude 6,5 % a po novom to bude len 6 % a to bude tá 0,5-percentná konsolidácia, ku ktorej sa zaviazali a ktorú sľúbili v programovom vyhlásení vlády. Ale skutočnosť bola taká, ktorú štatistický úrad, aj vedený teda ich poslancom za stranu SMER, odhalil a to je, že deficit nebol 6,5 % ako tvrdili, ale 4,9 %. No a zo 4,9 % urobiť 0,5-percentnú konsolidáciu znamená mať deficit na úrovni 4,4 % v roku 2024. Takže čo bolo treba urobiť? Začať presviedčať Európsku komisiu že treba nie dodržiavať tieto výdavkové limity, ktoré na Slovensku máme, ale iné, a že rok 2024 by sa teda počítať nemal, ten treba deficitne ešte nafúknuť a netreba konsolidovať 0,5 % ročne, ako sa sami zaviazali aj v programovom vyhlásení vlády, ale budú konsolidovať 1 % ročne, čiže dvojnásobne viac budú konsolidovať, som teda zvedavý ako, až od roku 2025 a teraz ešte v roku 2024 si ten deficit nafúknu, aby bolo z čoho šetriť.
Takže takáto je pravda. (Potlesk.)
Rozpracované
14:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:58
Marián ViskupičNo, nadnesene, asi som teda fakt bol férový v tom prejave, podarilo sa mi nahnevať úplne každého, takže asi (povedané so smiechom), asi som teda bol spravodlivý ku každému.
No, každopádne, pán kolega Muňko, jednoznačne akože podľa mňa, veď ti to vieš, strana SaS, my sme robili všetko preto, aby sme disciplinovali aj predchádzajúcu vládu. Jednoducho my sme boli tí a ix razy to bolo aj na výbore proste, kde sme...
No, nadnesene, asi som teda fakt bol férový v tom prejave, podarilo sa mi nahnevať úplne každého, takže asi (povedané so smiechom), asi som teda bol spravodlivý ku každému.
No, každopádne, pán kolega Muňko, jednoznačne akože podľa mňa, veď ti to vieš, strana SaS, my sme robili všetko preto, aby sme disciplinovali aj predchádzajúcu vládu. Jednoducho my sme boli tí a ix razy to bolo aj na výbore proste, kde sme upozorňovali že sa teda míňa nadmieru a že sa aj vtedy prikrívame väčšou perinou, než na akú máme. Čiže tieto výhrady, ktoré si hovoril, nepatria smerom ku mne a nepatria ku strane SaS. Koniec-koncov my sme predchádzajúcu vládu po dva a pol roku opustili práve kvôli rozpočtovej nezodpovednosti. A, áno, proste tie výdavky narástli aj za bývalej vlády špeciálne v tom poslednom roku, je to fakt, hej, to je jasné.
Pán kolega Blcháč, no, pán predseda, musíme sa počúvať. Dneska si to hovoril, počúvajme sa. Ja prečítam znovu, čo som, čo som presne, ja to mám napísané, takže ja ti prečítam ešte raz. Maloobchodné tržby takmer nerastú, aby som bol úplne presný, rastú iba o pol percenta. Toto som povedal, čiže maloobchodné tržby takmer nerastú, pretože fakt rastú iba o pol percenta. Toto, toto som povedal, toto mám tu napísané a toto je fakt. Porovnaj so štatistickým úradom. A áno, keď sa pozreme na sektor proste palív, tak tam, tam to jednoducho klesá, hej. Takže neberiem výtku, lebo povedal som to takto a jednoducho takto to je.
Kolega Julo Jakab, jasné, takto, ja som to zase vysvetľoval. Osem rokov za strany SMER od 12 až 20 sa vôbec nebavilo o výdavkových limitoch. Áno, obaja vieme, aj ty aj ja, že sa robilo veľmi veľa, aby sa tie výdavkové limity prijali od toho ’20., no nakoniec sa naveľa dostali do toho rozpočtu, ale s tým, že boli zasa zablokované ihneď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.5.2024 o 14:58 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
No, nadnesene, asi som teda fakt bol férový v tom prejave, podarilo sa mi nahnevať úplne každého, takže asi (povedané so smiechom), asi som teda bol spravodlivý ku každému.
No, každopádne, pán kolega Muňko, jednoznačne akože podľa mňa, veď ti to vieš, strana SaS, my sme robili všetko preto, aby sme disciplinovali aj predchádzajúcu vládu. Jednoducho my sme boli tí a ix razy to bolo aj na výbore proste, kde sme upozorňovali že sa teda míňa nadmieru a že sa aj vtedy prikrívame väčšou perinou, než na akú máme. Čiže tieto výhrady, ktoré si hovoril, nepatria smerom ku mne a nepatria ku strane SaS. Koniec-koncov my sme predchádzajúcu vládu po dva a pol roku opustili práve kvôli rozpočtovej nezodpovednosti. A, áno, proste tie výdavky narástli aj za bývalej vlády špeciálne v tom poslednom roku, je to fakt, hej, to je jasné.
Pán kolega Blcháč, no, pán predseda, musíme sa počúvať. Dneska si to hovoril, počúvajme sa. Ja prečítam znovu, čo som, čo som presne, ja to mám napísané, takže ja ti prečítam ešte raz. Maloobchodné tržby takmer nerastú, aby som bol úplne presný, rastú iba o pol percenta. Toto som povedal, čiže maloobchodné tržby takmer nerastú, pretože fakt rastú iba o pol percenta. Toto, toto som povedal, toto mám tu napísané a toto je fakt. Porovnaj so štatistickým úradom. A áno, keď sa pozreme na sektor proste palív, tak tam, tam to jednoducho klesá, hej. Takže neberiem výtku, lebo povedal som to takto a jednoducho takto to je.
Kolega Julo Jakab, jasné, takto, ja som to zase vysvetľoval. Osem rokov za strany SMER od 12 až 20 sa vôbec nebavilo o výdavkových limitoch. Áno, obaja vieme, aj ty aj ja, že sa robilo veľmi veľa, aby sa tie výdavkové limity prijali od toho ’20., no nakoniec sa naveľa dostali do toho rozpočtu, ale s tým, že boli zasa zablokované ihneď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
15:01
Vystúpenie 15:01
Ladislav KamenickýHovorí sa o tom 15 rokov, súhlasím s pánom, s pánom Viskupičom. A nikdy ich nikto nedodržiaval a tí, čo ste si ich zaviedli, tak dnes chcete, aby ďalšia vláda ich dodržiavala. Ja poviem otvorene, viete čo, prijali sa výdavkové limity s tým, že nikto nevedel, ako to má spraviť. A spravil to tak, ako to nevedel, ako to má spraviť. Čo z toho vzniklo? Guláš, guláš, obyčajný guláš.
Ďalšia vec, odovzdali sa právomoci Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré má vláda. Však, preboha, vláda je exekutívny orgán, a nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aby určovala výdavkové limity vláde Slovenskej republiky. Opýtajte sa akéhokoľvek ministra financií, ten vám každý jasne povie, že výdavkové limity, ak niekto ich vôbec má, má ich máloktorá krajina, tak ich určuje minister financií, a nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďalšia vec. Pán Jakab, zmizli ste stadeto, máte... klamete! Vy ste tu nechali deficit na rok 2024, ten si poďte obhajovať. Viete, koľko je deficit, ste tu nechali? 6,5 %, 8,5 miliardy. A pán Viskupič tu upozorňuje, už tu máme deficit 4 mld.! Ale kto ho spôsobil, pán Viskupič?! Vy všetci, ktorí ste tu poprijímali všetky tie veci, ktoré spôsobili ten obrovský deficit na rok 2024. Ja hovorím o roku 2024, ten konsolidujeme. Niekto tu hovorí, že si niečo zľahčujeme. Na základe týchto pravidiel, ktoré tu ideme prijať, máme jedny z najprísnejších pravidiel pre všetky krajiny Európskej únie. Čo to tu tárate, páni?! To sú táraniny. Máme najvyššiu konsolidáciu prikázanú na základe nových pravidiel Európskej komisie.
Vyjadrím sa už teraz len k tomu, že k zrýchlenému konaniu, lebo bavíme sa o zrýchlenom konaní, že prečo. Ja som o tom hovoril, bývalí... bývalé limity boli nastavené zle. Ten, kto ich nastavoval, bol Igor Matovič, ktorý mal sám problémy ich prijať. Čo urobil? Na rok 2023 výnimka, necháme výdavkové limity pre ďalšiu vládu na ďalší rok. Nechcem povedať, že čo tá vláda ďalšia s tým má potom urobiť, keď to je zle. Ja som aj komisárom, keď sa pýtate, že či komunikujeme, ja som sedel niekoľkokrát s komisármi ohľadne výdavkových limitov. Dosiahli sme dohodu a to, čo tu predkladáme, je po dohode s Európskou komisiou. Tak neviem, o čom tu všetci rozprávate! Ja som hovoril komisárom, ako to bolo zle nastavené, vysvetlil som im veci a povedal som, ak niekto chce, aby minister financií Slovenskej republiky skončil do studne na povel, tak ja to nebudem, ja to nikdy neurobím. Tieto výdavkové limity, ja som povedal, rešpektujem to, dobre, prijala to bývalá vláda, nastavíme výdavkové limity. Akceptujem, a aby sme neprišli o peniaze napríklad z plánu obnovy, a urobíme to čo najskôr.
A teraz, že prečo skrátené legislatívne konanie. Všetci kričíte, poďme to urobiť rýchlo, rýchlo. Viete, kedy vyšla vyhláška alebo nariadenie Európskej komisie z 2024/1263? Možno týždeň dozadu. Nemali sme ani číslo, ktoré by sme napísali do toho zákona. Preto to robíme v expresne krátkom čase, preto skrátené legislatívne konanie.
Čo chcete? Chcete raz, aby to bolo rýchlo, a potom hovoríte, že to robíme pomaly. Tak musíte si vybrať, čo z toho chcete.
Takže toto je zdôvodnenie skráteného legislatívneho konania. Jasne som napísal, že hrozia nám hospodárske škody. Ja poviem otvorene, ja som komisárom povedal, rešpektujem zavedenie výdavkových limitov ako míľnika, nastavíme ich, ale my nechceme mať troje pravidlá, my chceme mať jedny pravidlá. Ja keď vám poviem jedno, že máte limit, aby ste sa dostali na nejakú olympiádu, a máte urobiť taký a taký čas, a niekto vám potom povie, vieš čo, mohol by si byť ešte o dva, o dva, o dve sekundy alebo o dve minúty rýchlejší, to proste nemôže fungovať.
My chceme jedny pravidlá. My sme si dohodli jedny z najprísnejších pravidiel pre Slovenskú republiku a ideme ich dodržiavať, neviem, o čom sa tu teraz bavíme, takže ďakujem pekne. Ja si vážim odbornú debatu a budeme ďalej diskutovať v prvom a druhom čítaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Bavíme sa o... dobrý deň, kolegovia, bavíme sa o skrátenom legislatívnom konaní, tak sa budem vyjadrovať len k nej. Budem krátky, viem, že aj kolegovia majú, majú svoje, svoje ešte veci. Z hľadiska nejakého času, samozrejme, dám ešte, aby prišli do pléna. Tento zákon považujem za veľmi dôležitý z hľadiska toho, aby sme v podstate vyhoveli tomu, čo ste si vy sami napísali, dámy a páni. Ja vravím jedno, v pláne obnovy žiadne výdavkové limity nemali byť.
Hovorí sa o tom 15 rokov, súhlasím s pánom, s pánom Viskupičom. A nikdy ich nikto nedodržiaval a tí, čo ste si ich zaviedli, tak dnes chcete, aby ďalšia vláda ich dodržiavala. Ja poviem otvorene, viete čo, prijali sa výdavkové limity s tým, že nikto nevedel, ako to má spraviť. A spravil to tak, ako to nevedel, ako to má spraviť. Čo z toho vzniklo? Guláš, guláš, obyčajný guláš.
Ďalšia vec, odovzdali sa právomoci Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré má vláda. Však, preboha, vláda je exekutívny orgán, a nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aby určovala výdavkové limity vláde Slovenskej republiky. Opýtajte sa akéhokoľvek ministra financií, ten vám každý jasne povie, že výdavkové limity, ak niekto ich vôbec má, má ich máloktorá krajina, tak ich určuje minister financií, a nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďalšia vec. Pán Jakab, zmizli ste stadeto, máte... klamete! Vy ste tu nechali deficit na rok 2024, ten si poďte obhajovať. Viete, koľko je deficit, ste tu nechali? 6,5 %, 8,5 miliardy. A pán Viskupič tu upozorňuje, už tu máme deficit 4 mld.! Ale kto ho spôsobil, pán Viskupič?! Vy všetci, ktorí ste tu poprijímali všetky tie veci, ktoré spôsobili ten obrovský deficit na rok 2024. Ja hovorím o roku 2024, ten konsolidujeme. Niekto tu hovorí, že si niečo zľahčujeme. Na základe týchto pravidiel, ktoré tu ideme prijať, máme jedny z najprísnejších pravidiel pre všetky krajiny Európskej únie. Čo to tu tárate, páni?! To sú táraniny. Máme najvyššiu konsolidáciu prikázanú na základe nových pravidiel Európskej komisie.
Vyjadrím sa už teraz len k tomu, že k zrýchlenému konaniu, lebo bavíme sa o zrýchlenom konaní, že prečo. Ja som o tom hovoril, bývalí... bývalé limity boli nastavené zle. Ten, kto ich nastavoval, bol Igor Matovič, ktorý mal sám problémy ich prijať. Čo urobil? Na rok 2023 výnimka, necháme výdavkové limity pre ďalšiu vládu na ďalší rok. Nechcem povedať, že čo tá vláda ďalšia s tým má potom urobiť, keď to je zle. Ja som aj komisárom, keď sa pýtate, že či komunikujeme, ja som sedel niekoľkokrát s komisármi ohľadne výdavkových limitov. Dosiahli sme dohodu a to, čo tu predkladáme, je po dohode s Európskou komisiou. Tak neviem, o čom tu všetci rozprávate! Ja som hovoril komisárom, ako to bolo zle nastavené, vysvetlil som im veci a povedal som, ak niekto chce, aby minister financií Slovenskej republiky skončil do studne na povel, tak ja to nebudem, ja to nikdy neurobím. Tieto výdavkové limity, ja som povedal, rešpektujem to, dobre, prijala to bývalá vláda, nastavíme výdavkové limity. Akceptujem, a aby sme neprišli o peniaze napríklad z plánu obnovy, a urobíme to čo najskôr.
A teraz, že prečo skrátené legislatívne konanie. Všetci kričíte, poďme to urobiť rýchlo, rýchlo. Viete, kedy vyšla vyhláška alebo nariadenie Európskej komisie z 2024/1263? Možno týždeň dozadu. Nemali sme ani číslo, ktoré by sme napísali do toho zákona. Preto to robíme v expresne krátkom čase, preto skrátené legislatívne konanie.
Čo chcete? Chcete raz, aby to bolo rýchlo, a potom hovoríte, že to robíme pomaly. Tak musíte si vybrať, čo z toho chcete.
Takže toto je zdôvodnenie skráteného legislatívneho konania. Jasne som napísal, že hrozia nám hospodárske škody. Ja poviem otvorene, ja som komisárom povedal, rešpektujem zavedenie výdavkových limitov ako míľnika, nastavíme ich, ale my nechceme mať troje pravidlá, my chceme mať jedny pravidlá. Ja keď vám poviem jedno, že máte limit, aby ste sa dostali na nejakú olympiádu, a máte urobiť taký a taký čas, a niekto vám potom povie, vieš čo, mohol by si byť ešte o dva, o dva, o dve sekundy alebo o dve minúty rýchlejší, to proste nemôže fungovať.
My chceme jedny pravidlá. My sme si dohodli jedny z najprísnejších pravidiel pre Slovenskú republiku a ideme ich dodržiavať, neviem, o čom sa tu teraz bavíme, takže ďakujem pekne. Ja si vážim odbornú debatu a budeme ďalej diskutovať v prvom a druhom čítaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
15:12
Vystúpenie 15:12
Ladislav KamenickýVážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, cieľom návrhu zákona je zosúladenie národnej právnej úpravy s novými európskymi fiškálnymi pravidlami, najmä prevzatie limitu verejných výdavkov na rast čistých výdavkov, trajektóriu ktorého stanoví Európska komisia.
Ukazovateľ čistých výdavkov sa stane operatívnym nástrojom nových pravidiel na zabezpečenie podpory zdravých a udržateľných verejných financií, ako aj podporu...
Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, cieľom návrhu zákona je zosúladenie národnej právnej úpravy s novými európskymi fiškálnymi pravidlami, najmä prevzatie limitu verejných výdavkov na rast čistých výdavkov, trajektóriu ktorého stanoví Európska komisia.
Ukazovateľ čistých výdavkov sa stane operatívnym nástrojom nových pravidiel na zabezpečenie podpory zdravých a udržateľných verejných financií, ako aj podporu udržateľného a inkluzívneho rastu. Tým sa zabezpečí odstránenie dvojkoľajnosti národných a európskych fiškálnych pravidiel. Rozpočet verejnej správy na roky ’25 až ’27 bude môcť byť zostavený v súlade s týmito novými fiškálnymi pravidlami.
Návrh zákona v nadväznosti na potrebu zabezpečenia dodržiavania limitu, ako aj v reakcii na potreby aplikačnej praxe obsahuje tiež úpravy týkajúce sa zjednotenia lehoty na použitie bežných výdavkov štátneho rozpočtu a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu, sprehľadnenie rezerv rozpočtovaných v zákone o štátnom rozpočte, úpravu spôsobu zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom, doplnenie nového titulu viazania prostriedkov štátneho rozpočtu, úpravu vo vzťahu k zostaveniu a realizácii rozpočtu subjektov verejnej správy v rámci informačných systémov ministerstva financií. Cieľom odvrátiť hrozbu zvrátenia plnenia míľnika Plánu obnovy a odolnosti, ktorým je limit verejných výdavkov, navrhuje sa priamo zákonom ustanoviť limit verejných výdavkov na rok 2024. Nesplnením tohto míľnika by mohli vzniknúť značné hospodárske škody.
Návrhom zákona sa dopĺňa aj zákon 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa umožňuje zjednodušenie vstupu dobrovoľných klientov do systému Štátnej pokladnice tým, že sa mu umožní ponechať si časť účtov týchto klientov v komerčnej banke.
V nadväznosti na nový rámec európskych fiškálnych pravidiel sa návrhom novelizuje tiež zákon 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom ide najmä o doplnenie oznamovacej povinnosti ministerstva financií republikovým združeniam obcí, zástupcom vyšších územných celkov týkajúcich sa limitu verejných výdavkov pre obce a vyššie územné celky, ktoré sú súčasťou rozpočtu verejnej správy.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, cieľom návrhu zákona je zosúladenie národnej právnej úpravy s novými európskymi fiškálnymi pravidlami, najmä prevzatie limitu verejných výdavkov na rast čistých výdavkov, trajektóriu ktorého stanoví Európska komisia.
Ukazovateľ čistých výdavkov sa stane operatívnym nástrojom nových pravidiel na zabezpečenie podpory zdravých a udržateľných verejných financií, ako aj podporu udržateľného a inkluzívneho rastu. Tým sa zabezpečí odstránenie dvojkoľajnosti národných a európskych fiškálnych pravidiel. Rozpočet verejnej správy na roky ’25 až ’27 bude môcť byť zostavený v súlade s týmito novými fiškálnymi pravidlami.
Návrh zákona v nadväznosti na potrebu zabezpečenia dodržiavania limitu, ako aj v reakcii na potreby aplikačnej praxe obsahuje tiež úpravy týkajúce sa zjednotenia lehoty na použitie bežných výdavkov štátneho rozpočtu a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu, sprehľadnenie rezerv rozpočtovaných v zákone o štátnom rozpočte, úpravu spôsobu zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom, doplnenie nového titulu viazania prostriedkov štátneho rozpočtu, úpravu vo vzťahu k zostaveniu a realizácii rozpočtu subjektov verejnej správy v rámci informačných systémov ministerstva financií. Cieľom odvrátiť hrozbu zvrátenia plnenia míľnika Plánu obnovy a odolnosti, ktorým je limit verejných výdavkov, navrhuje sa priamo zákonom ustanoviť limit verejných výdavkov na rok 2024. Nesplnením tohto míľnika by mohli vzniknúť značné hospodárske škody.
Návrhom zákona sa dopĺňa aj zákon 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa umožňuje zjednodušenie vstupu dobrovoľných klientov do systému Štátnej pokladnice tým, že sa mu umožní ponechať si časť účtov týchto klientov v komerčnej banke.
V nadväznosti na nový rámec európskych fiškálnych pravidiel sa návrhom novelizuje tiež zákon 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom ide najmä o doplnenie oznamovacej povinnosti ministerstva financií republikovým združeniam obcí, zástupcom vyšších územných celkov týkajúcich sa limitu verejných výdavkov pre obce a vyššie územné celky, ktoré sú súčasťou rozpočtu verejnej správy.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
15:15
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:15
Daniel KarasVážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania....
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
7.5.2024 o 15:15 hod.
Mgr.
Daniel Karas
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.
Rozpracované