12. schôdza

Pán predsedajúci, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, musím pripomenúť na úvod, že sme svedkami rokovania o zákonoch z oblasti kultúry a umenia, ktoré by mala štandardne predkladať ministerka kultúry a jej rezort, a to po riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré by ešte pred tým, ako sa zákon dostane do pléna, vyriešilo väčšinu problémov, ktoré by sa tak nemuseli komunikovať na tlačových konferenciách či osobných interpeláciách u predkladajúcich poslancov, zo strany kultúrnej verejnosti, ktorým však chýba akákoľvek transparentnosť, na úkor ktorej sa rodí a prekvitá niečo ako poslanecký papalášizmus.
Je to ten typ mocenskej istoty, ktorá sa zastiera už sprofanovaným sloganom vyhraj voľby, môžeš všetko, alebo zostav koalíciu, odhlasuje, odhlasujte si všetko, odhlasuje si všetko, čo chce bez ohľadu na to, čo sa schvaľuje. A tak celá vládna koalícia, podobne ako to bolo pri zákone o Fonde na podporu umenia, poslušne odhlasuje prvé čítanie zákona, ku ktorému príde pred druhým čítaním pozmeňujúci návrh, ktorý absolútne mení obsah zákona z prvého čítania. A buď tu ide o vopred premyslenú legislatívnu lesť, alebo absolútnu nezodpovednosť a hazardovanie s dôveryhodnosťou rozhodovacieho procesu Národnej rady Slovenskej republiky.
V prípade zákona o múzeách a galériách je toho príkladom zrušenie výberových konaní na funkciu štatutára a umožnenie jeho odvolania bez udania dôvodu, ktoré som v prvom čítaní významne kritizoval a hodnotil ako snahu personálne a mocensky flagrantne ovládnuť aj tento druh kultúrnych inštitúcií.
Pozmeňovací návrh, ktorý si zástupcovia vládnych strán na výbore pre kultúru a médiá schválili pred druhým čítaním, však opäť výberové konania na štatutára vracia do hry a ruší bod, ktorý ho umožňoval odvolať bez udania, udania dôvodu. Ide teda o všetko iné, len nie o odborné a zodpovedné konanie zo strany navrhovateľov a pripomína mi to známu frázu zo známej českej rozprávky odvolávam, čo som odvolal. Ono to však na smiech nie je, ale, žiaľ, sedí to.
Výberové konania sú často vnímané ako alibizmus zriaďovateľa a takisto ako komplikácia v stanovení zodpovednosti v prípadných súdnych sporoch medzi zriaďovateľom a štatutárom, ako sme to počuli aj v argumentoch navrhovateľov. V prípade kultúrnych a umeleckých inštitúcií však výberové konania minimálne zabezpečujú to, že do ich riadiacich orgánov sa nedostanú ľudia absolútne neznalí problematiky, ako by tomu bolo len pri možnosti priameho menovania, a je jedno, či ide o erbovú inštitúciu zriaďovanú ministerstvom kultúry, či pamätnú izbu zriaďovanú obcou v niektorom z regiónov Slovenska.
V prípade múzeí ide o oblasť hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a sú to práve jeho regionálne špecifiká, ktoré treba odborne pomenovať, klasifikovať a často je to pre výskum zásadná i zodpovednejšia úloha ako pri povedzme erbových inštitúciách národného významu. Prípadné neodborné vedenie inštitúcie už na regionálnej úrovni by mohlo mať na oblasť práce s kultúrnym dedičstvom nedozierne následky, a preto v tomto prípade vítam, že navrhovatelia urobili spiatočku a výberové konanie ako podmienku pre menovanie štatutárneho orgánu múzeí a galérií vrátili späť do hry. Odpadlo však výberové konanie, čo je, verejné výberové konanie, čo je z hľadiska transparentnosti zrejme ten optimálny spôsob výberu štatutára. Aspoň pri inštitúciách zriaďovaných ministerstvom kultúry by stálo za úvahu povinné verejné výberové konanie ponechať, lebo tam je argument o vysokých nákladoch na takýto typ konania asi irelevantný. Na druhej strane v čase, keď sociálne médiá umožňujú komukoľvek vysielať verejne cez jednoduché kliknutie na príslušné ikonky, je argument o zrušení verejných výberových konaní z dôvodu vysokých nákladov irelevantný asi na každej úrovni ich konania.
Vrátim sa však k bodu, ktorý umožňoval odvolať štatutára bez udania dôvodu, ktoré sa pozmeňovacím návrhom z návrhu novely zákona odstraňuje. Je to len zdanlivé odstránenie tohto prejavu svojvôle zo strany zriaďovateľa, lebo do, sa do zákona dostáva kompetencia v znení, že zriaďovateľ menuje a odvoláva, citujem, "zriaďovateľ menuje a odvoláva", čo mu aj bez špeciálneho paragrafu umožňuje nevhodného štatutára odvolať z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez dôvodu. Teda odvolávam, čo som odvolal, a dopĺňam, aby som mohol kohokoľvek kedykoľvek odvolať. Tak to môžem parafrázovať.
Navrhovateľ na výbore pre kultúru a médiá argumentoval tým, že medzi zriaďovateľom a štatutárom nemusí zafungovať chémia, a preto tam táto možnosť je. Tento argument však, žiaľ, len dokazuje, o čo tu ide a ako nám to ukazujú predstavitelia vládnej moci, že je to spriechodnenie politiky „našich ľudí“ s tou správnou chémiou. Problém je, že obsahom tej chémie nemusí byť odbornosť a kvalita, ale napríklad príslušnosť k jednej politickej strane či servilnosť k aktuálnej politickej moci.
Inými slovami povedané, aj pri tomto zákone sa vládna moc snaží do zákona vtesnať mechanizmus, ako ovládnuť aj tento typ inštitúcií. A tým, že zákon, že je zákon platný aj pre všetky stupne samospráv, podporuje, žiaľ, svojvoľnosť konania politikov na úkor odbornosti. Do tohto výpočtu patria tiež štandardy, ktoré bude pre múzeá a galérie pripravovať ministerstvo kultúry, a podľa oblastí, ktoré pozmeňovací návrh spomína, to vyzerá tak, že okrem personálneho ovládnutia inštitúcií je tu snaha ovládnuť tieto inštitúcie aj obsahovo či metodicky a to na úkor kurátorskej nezávislosti. Veľmi si želám, aby sa nestalo to, že múzeá a galérie budú po novom napĺňať zadania vládnej doktríny a to na úkor hľadania svojich špecifík z regionálneho pôsobenia či umeleckých a kurátorských zámerov, ktoré môžu často, aj musia byť skôr katalyzátor spoločenských tém a problémov ako ich slepým agitátorom.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. Poslanec Dostál.

Pán poslanec Hajko, no, samotný fakt, že sa uskutoční výberové konanie, je pozitívny, je pozitívny voči, voči tomu pôvodnému návrhu, aj keď, samozrejme, že tie dôvody pre neuskutočnenie verejného vypočutia sú, sú veľmi chabé. Veľmi chabo boli zdôvodnené v návrhu zákona, v jeho dôvodovej správe, a ani to, že sa to zachová, lebo verejné vypočutia vypadnú, nie je nijako zdôvodnené ani vo vzťahu k štátu, ale ani vo vzťahu povedzme k mestám a krajom, lebo ani tie nemôžu mať žiadny problém s uskutočňovaním verejných vypočutí. Dnes, ako ste povedali, sa, ako nie je absolútne technický problém uskutočniť akýkoľvek verejný prenos, dnes aj niektoré obce uskutočňujú či už formálne, alebo neformálne zo zasadnutí svojich obecných zastupiteľstiev verejné prenosy a, ale dokonca ani to nie je potrebné, lebo aby bolo niečo verejné, nie je nevyhnutné, aby to bolo verejne prenášané. Tá podmienka verejnosti je, že sú, je splnená vtedy, keď majú, majú verejný, teda má verejnosť prístup na, na to vypočutie. Áno, je dobré, keď je tam aj prenos, keď sa môže oboznámiť s priebehom nielen ten, kto je fyzicky prítomný, ale ani to nie je nevyhnutné. Môže byť verejné vypočutie, ktoré nebude verejne prenášané, resp. nebude zriaďovateľom verejne prenášané, ak ne... ak tam príde nejaké médium a urobí z toho prenos, tak, tak urobí, nemôžme mu v tom brániť, ale aj to je verejné vypočutie prístupné verejnosti bez toho, aby bol verejne prenáš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Keďže vystúpili všetci písomne prihlásení, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán Pročko. Dobre, uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Dostál.

Sľubujem, že nebudem naťahovať, aj keď teda neviem, v akom naladení mi bude odpovedať pán poslanec Michelko ako predkladateľ po tom nasledujúcom vystupujúcom, ale teda ešte kým sme v rámci tej, tej pokojnej a vecnej roviny, tak naozaj ja by som rád, rád pochopil, že ako je myslené to prechodné ustanovenie, lebo nemožno to prechodné ustanovenie, ktoré hovorí, že tie novelizované ustanovenia sa vzťahujú aj na štatutárny orgán múzea a galérie, ktorý je vymenovaný pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, nemožno na nich vztiahnuť tú časť, ktorá sa týka vymenúvania, lebo sú, sú vymenúvaní a o odvolávaní sa tam nehovorí nič, teda s výnimkou toho, že, že sú vymenúvaní a odvolávaní štatutárnym orgánom zriaďovateľa.
Takže ako je to myslené? Je to teda myslené tak, že keď dnes je, dnes je, že nemôžu byť odvolaní bez uvedenia dôvodu, a keď tam bude iba samotné konštatovanie, že sú odvolávaní bez toho, aby tam bolo uvedené, či je potrebné, alebo nie je potrebné, aby odvolanie bolo zdôvodnené, či sa teda implicitne predpokladá, že keď to nie je uvedené, tak odôvodnenie návrhu na odvolanie nie je potrebné a aj tých, ktorí sú dnes vo funkciách, tak možno odvolať bez uvedenia dôvodu, či je to teda myslené, myslené takto. Lebo teda po vystúpení pána poslanca Hajka som nadobudol dojem, že, že je to tak myslené, ale v tom prípade, ak by to tak malo byť, tak nezdá sa mi tá úprava, úprava dostatočná, ak by, ak by to ostalo v tom znení, ako to išlo do prvého čítania, tak tam by bolo jasné, že tým myslíte, že možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu, teraz to jasné nie je.
A navyše tam je otázne, že či by to nebolo retroaktívne a či, či by riaditelia múzeí a galérií, ktorí prišli do funkcií za platnosti predchádzajúcej právnej úpravy, nemohli v prípade odvolania bez uvedenia dôvodu spochybňovať, že nemohli riadne vykonávať svoju funkciu za podmienok, ktoré platili v zákone v čase, keď tú funkciu nadobudli. Lebo, lebo ak sa to zmení smerom do budúcnosti, tak môžme s tým súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale, ale keď niekto po 1. júni sa dostane do funkcie, tak bude musieť počítať s tým, že môže byť odvolaný aj bez uvedenia dôvodu, ale keď niekto nastúpil do funkcie pred 1. júnom, keď v zákone je napísané, že ho nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, tak si myslím, že bude môcť spochybniť, ak bude odvolaný, odvolaný bez uvedenia dôvodu. Tak či aj na toto ste mysleli.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. Poslanec Michelko.

Ďakujem za slovo.
Diskutovali sme aj s právnikmi, s legislatívcami, podľa ich názoru také explicitné vyjadrenie typu, že bez dôvodu je zbytočné, samozrejme, nejaké dôvody sa vždycky uvedú. A v podstate povedali, samozrejme, teoreticky by potom prípadne, ak by si ten odvolaný riaditeľ galérie, múzea mal za to, že tie dôvody sú zbytočné, absurdné, môže sa brániť súdne a môže zažalovať, ja neviem, zriaďovateľa a môže zriaďovateľ čeliť nejakému súdnemu procesu, ale v tomto zmysle nemusí to byť takto detailne a explicitne, vraveli, že je to zbytočný, zbytočný paragraf, takže preto sa to vypustilo.

Ďakujem.
S reakciou poslanec Dostál.

No asi zbytočný nie je, lebo bráni úplnej svojvôli pri, pri odvolávaní riaditeľov múzeí a galérií. Tam skôr sa mi zdalo, že je zbytočný ten odsek, ktorý ste navrhli vy, že možno odvolať bez, bez uvedenia dôvodu, lebo keď, keď to tam nie je, tak áno, dosiahnete v podstate ten istý účel, ale keď to tam je, tak v zásade zákon nehovorí, aké sú tie dôvody. Zákon nehovorí, že možno odvolať iba v prípade, že je právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu alebo stratí občianstvo, alebo, alebo niečo podobné. V podstate tam dáva široké možnosti zriaďovateľovi, aby odvolal riaditeľa múzea alebo galérie, ktorý postupuje spôsobom, s ktorým ten zriaďovateľ nesúhlasí, má k nemu výhrady, ale nemala by to byť úplná svojvôľa, hej? Asi to nemôžu byť dôvody, ktoré by napríklad dali sa považovať za, za diskrimináciu alebo boli by dôvody obsiahnuté v niektorých, v niektorých ustanoveniach antidiskriminačného zákona, alebo, alebo by mali charakter úplnej svojvôle, ale to asi nechceme. Alebo chceme, aby mohol zriaďovateľ odvolávať riaditeľa múzea a galérie úplne svojvoľne? Lebo zákon, ak sa to primerane zdôvodní, tak, tak nemá kto posúdiť, že či tie dôvody sú, alebo nie sú dostatočné, to má posúdiť zriaďovateľ a prípadne by to súd mohol posudzovať iba v prípade, keby to bolo nejaké úplné extrémne vybočenie z normy.
A neodpovedali ste mi celkom na tú otázku, že či to nebude retroaktívne a či to nebudú môcť napádať, že nastúpili do funkcie a te... platí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Pročko, nech sa páči.