15. schôdza

Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho, vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, cestný zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 217, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 201 zo 17. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na pre prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 89 zo 6. júna 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 60 z 10. júna 2024.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú dve, dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadril v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanoviská poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona a odporúča Národnej rady Slovenskej republiky uvedený vládny zákon schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 80 z 11. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa za klub Progresívne Slovensko k navrhovanej novele zákona o pozemných komunikáciách.
Začala by som tým, že skúsme si všetci odpovedať na jednoduchú otázku a tá otázka je: Ak si obec, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad ako orgán verejnej správy poverený úlohami štátneho odborného dozoru plní svoje úlohy, existuje relevantný dôvod na zásah ministerstva? Myslím si, všetci odpovieme, že nie, nie je. Nie je tu dôvod na zásah ministerstva. Ten môže byť až v prípade, ak tieto orgány riadne nevykonávajú úlohy štátneho odborného dozoru, resp. sú nečinné, tak môže nastúpiť ministerstvo ako nadriadený orgán. Iste sa zhodneme, že ide o štandardnú schému vzťahov medzi orgánmi vykonávajúcimi štátnu správu na zverenom úseku. Ministerstvo nemôže ukladať pokuty inak, ako je skutková podstata za správny delikt a tá už v cestnom zákone je jasne uvedená. Nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby bola vytvorená nová.
Zároveň obdobne ako pri iných sankciách, subjekt, ktorému bola uložená sankcia, musí mať garantované právo namietať nezákonnosť postupu alebo nesprávne posúdenie skutkovej podstaty zo strany sankcionujúceho subjektu a teda nezákonnosť toho postihu. V právnom štáte, sa asi zhodneme, že nie je prípustné, aby nebola možnosť odvolania a riadneho preskúmania správneho aktu. Predpokladám teda, že na týchto rámcoch sa zhodneme.
To, čo som doteraz hovorila, je vlastne pozmeňujúci návrh, ktorý si vám dovoľujem predložiť, vážené poslankyne, vážení poslanci. Daný pozmeňovací návrh prečítam na konci. V jednoduchosti ide o to, že len dáva logiku do postupov v konaní orgánov. Vopred ďakujem za jeho podporu. Apelujem na koaličných poslancov a poslankyne na jeho podporu. Zbytočne by bez tohto pozmeňovacieho návrhu mali obce, z ktorých mnohí a mnohé ste vo vedeniach, chaos a brali by sa im kompetencie, ktoré teraz majú a ktorými napĺňajú svoj program a doručujú svojim obyvateľom predvolebné sľuby a želania.
Nás v Progresívnom Slovensku by naozaj zaujímalo, aký názor majú poslanci za koalíciu, ktorí sú zároveň primátormi miest či starostami obcí práve napríklad k tomu odobratiu kompetencií v rozhodovaní o ich vlastníctve, pokutovanie ich obcí a podobne. V novele je tu problémom viac vecí, ja skúsim sa na to pozrieť. Napríklad sa naďalej v ňom objavujú pojmy, ako je verejný záujem či osobitý zreteľ, osobitný zreteľ. V praxi napríklad v samosprávach má aplikácia osobitného zreteľa jasné procedurálne postupy a musí byť pri jeho aplikovaní prvok zapojenia verejnosti. Podobne je to aj pri verejnom záujme, ktorý vzniká zo skupinového záujmu práve procedúrou hľadania vecného, odborného a následne aj politického konsenzu a opäť pri povinnom zapojení verejnosti. Postup, procedúra pri formulovaní verejného záujmu alebo osobitného zreteľa je pritom natoľko dôležitá, že v prípade jej nedodržania môže byť rozhodnutie orgánu vyhlásené za nezákonné, a to asi nikto z nás nechce.
Predkladateľ tohto návrhu síce v dôvodovej správe používa tieto pojmy, no neuvádza ani tú procedúru a ani spôsob zavedenia, zapojenia verejnosti. Tiež je tu argumentácia naliehavým verejným záujmom pri zasahovaní do kompetencie orgánov miestnej štátnej správy z úrovne ústrednej štátnej správy. No ale o dva novelizačné body ďalej teda je doslovne uvedená až dvojročná lehota ukladania sankcií na vykonanie uloženého opatrenia a neviem, či je dobrý argument naliehavý verejný záujem, ktorý môže počkať dva roky.
Čo sa navrhuje v tomto cestnom zákone zmeniť? Navrhuje sa tu rozšíriť dozornú, kontrolnú právomoc ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie na cestách 1. až 3. triedy a miestnych cestách. V dôvodovej správe konštatujú, že súčasná právna úprava neposkytuje ministerstvu náležité kompetencie v prípadoch, ak nežiaducimi opatreniami orgánov miestnej štátnej správy či obcí dôjde k ohrozeniu verejného záujmu na zabezpečení plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Ako príklad sa uvádza, že ministerstvo by malo mať možnosť kontroly zmien organizácie dopravy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky s nežiaducimi socioekonomickými vplyvmi na určitý región. Pod bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky sa dá rozumieť toho viacej. My predpokladáme teda, že navrhovatelia vnímajú predovšetkým bezpečnosť a plynulosť automobilovej premávky bez ohľadu na iný typ dopravy v mestách a obciach. Vieme teda, prečo si to môžeme myslieť. Je dôležité, aby obce vedeli doručovať svojim voličom plnenie svojich programov a mali svoje kompetencie, ktoré nie je dobré, keď sa im okliešťujú.
K pokutám. Ministerstvo môže uložiť pokutu, a to vo výške, ktorá by bola pre niektoré obce aj likvidačná, pričom odvolanie voči rozhodnutiu o udelení pokuty nemá odkladný účinok. V prípade opakovanej pokuty odvolanie ani nie je možné. Ministerstvo toto odôvodňuje motiváciou subjektov, ktoré vykonali porušenie, na včasnú nápravu. Predkladateľ v dôvodovej správe uvádzal, že ide o posilnenie dozorovej, čiže kontrolnej právomoci ministerstva, ale dozor a kontrola, ako som už hovorila aj minule, sú dve odlišné právne kategórie. V predloženom návrhu sa ale podľa nášho názoru nejedná ani o dozor a ani o kontrolu. O dozor by sa mohlo jednať v prípade, ak by žiadateľ mohol požiadať alebo ministerstvo si mohlo vyžiadať ex offo platné rozhodnutie a na základe jeho preštudovania a posúdenia uložiť príslušnému orgánu nejaké kroky na vykonanie. A o kontrolu by išlo v prípade, ak by sa skúmal celý rozhodovací postup, spracovanie žiadostí, ich vyhodnocovanie a podobne.
Na tento návrh zákona prišlo aj veľké množstvo pripomienok rôznych inštitúcií, orgánov, miest, obcí, združení, takých zásadných bolo 31. Rozpory k predloženému návrhu zákona majú napríklad Únia miest Slovenska, hlavné mesto Slovenska, mesto Košice, mesto Nitra, viaceré samosprávne kraje, občianske združenie Cyklokoalícia, ale aj generálna prokuratúra a iné.
V Progresívnom Slovensku vnímame dôležité počúvať ľudí z regiónov, ich zástupcov, a je dôležité počúvať pripomienky a skúsenosti samospráv pozorne, zamyslieť sa nad ich podstatou, a to obsahovou aj právnou.
Samotná sekcia vládnej legislatívy Úradu vlády kritizuje tento návrh tým, že konštatuje, že: "Zavedenie odlišných postupov pri udeľovaní pokuty nie je riadnym spôsobom odôvodnené a javia sa ako nesystémové riešenie vo vzťahu k platnému zneniu cestného zákona. Navrhovaná úprava navyše umožňuje dvojaký prístup pri ukladaní pokút bez jasných pravidiel v nadväznosti na to, ktorý subjekt vykonáva štátny dozor." Kľúčový je tiež rozpor so strategickým plánom rozvoja dopravy do roku 2030, vydaný v roku 2016, a aj súčasným programovým vyhlásením vlády schváleným v roku 2023, touto vládou. Treba spomenúť aj obmedzenie práv územnej samosprávy a rozpory s Európskou chartou miestnej samosprávy.
Návrh zákona je v priamom rozpore s princípmi, na ktorých stoja princípy samosprávy, lebo nedá sa zodpovednosť dať a aj ju nedať. Demarkačné línie rozhodovania musia byť v zásade jasné pre všetkých. Návrh by mohol vytvárať aj možnosť možno politického nátlaku, šikany, potenciálneho papalašizmu, proste na toto sa tiež treba dosť dôležito pozrieť.
Podľa § 4 ods. 3 písm. f) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone miestnej samosprávy, citujem: „zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií..." Je preto možné argumentovať, že správa miestnych komunikácií je výkonom samosprávy obce a podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. decembra roku 2000, citujem, je: „Ústavný princíp územnej samosprávy, ktorý je jedným zo základných demokratických hodnôt demokratického a právneho štátu, článok 1 Ústavy SR, musí požívať ústavnú ochranu nezávisle od zákonnej úpravy."
Tento návrh zákona podporuje hierarchizáciu namiesto partnerského vzťahu medzi štátom a samosprávami a obmedzuje práva územnej samosprávy a ani dokonca neumožňuje niesť zodpovednosť volených zastupiteľov, predstaviteľov územnej samosprávy, znemožňuje im riešiť problémy tam, kde vznikli, podľa potrieb komunity ľudí, ktorí žijú v danom územní. Skúsenosti zo sveta, ale aj naša krátka história, kedy sa v roku 1990 rozhodlo o rozdelení štátnej správy a samosprávy, ukazujú, že efektivitu a atraktivitu verejnej správy je možné zvýšiť len decentralizáciou právomoci zo štátnej správy na územnú samosprávu, ale cieľom tejto novely je však v zásade výkon dohľadu nad činnosťou samospráv použitím pojmu štátny odborný dozor.
Ďalším naším protiargumentom voči návrhu zákona je, že je v rozpore s Európskou chartou miestnej samosprávy. Úloha štátu vo vzťahu k činnostiam samosprávy vrátane správy miestnych ciest je obmedzená len na posúdenie zákonnosti činnosti obce. Štát by teda nemal mať právo vykonávať túto dozornú právomoc en bloc, a teda prevziať správu miestnych komunikácií od obce, pokiaľ táto túto nevykonáva v rozpore so zákonom.
Podľa § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení teda ten zákon obciam stanovuje povinnosť v rámci samosprávy utvárať a chrániť zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce či chrániť životné prostredie. Myslím si, že aj výraz životné prostredie je veľmi dôležitý na to, aby sme sa pozreli na tento zákon touto optikou. Obdobne podľa zákona o obecnom zriadení je obec povinná dbať o zachovanie prírodných hodnôt. Obec je teda pri výkone samosprávy orgánom, ktorý je povinný vážiť rôzne záujmy vrátane ochrany životného prostredia. Inými slovami, pri výkone správy miestnych komunikácií je obec povinná zohľadňovať aj svoju povinnosť chrániť životné prostredie, resp. zdravý spôsob života obyvateľov obce.
Ministerstvo dopravy na druhej strane dáva do popredia záujmy plynulosti dopravy a ochrana životného prostredia spadá primárne do kompetencie ministerstva životného prostredia. (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, je 17.00, keby ste ten prejav mali už len niekoľko minút, vieme vám ho, samozrejme, umožniť, ale pokiaľ je to ešte dlhšie, tak by sme asi prerušili váš príhovor.

Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR
Prerušme teda.

Procedurálny. Pri hlasovaní o tlači 353 svietilo na tabuli, že hlasujeme o tlači 323 a tak to vyšlo aj na webe Národnej rady. Takže bolo by to treba opraviť, lebo formálne sme schválili zákon o mediálnych službách a nie zákon o azyle.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budem sa opakovať aj, ako som mal úvodné slovo pri skrátenom návrhu zákona, tak aj teraz vás oboznámim s tým, že o pri ubytovaní odídencov z Ukrajiny je z hľadiska ich pobytu na našom území kľúčové, aby tento zákon bol schválený, nakoľko súčasný systém umožňuje poskytnúť všetkým odídencom dotované ubytovanie do konca júna 2024. Predložená novela zákona o azyle, ktorá má nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2024, už s takýmto systémom nepočíta, pretože predstavuje enormnú záťaž na verejné financie. V prípade neprijatia nových opatrení, ktoré by zabezpečili kontinuitu podpory odídencov, by veľký počet z nich mohol zostať bez strechy nad hlavou.
Vzhľadom na to, že Slovenská republika je povinná zabezpečiť podporu aspoň zraniteľným skupinám odídencov, je potrebné prijať príslušné opatrenia čo najskôr. Prijatie týchto opatrení prispeje k zabezpečeniu základných ľudských práv a slobôd osobám, ktoré hromadne utekajú pred vojnovým konfliktom na naše územie, ako aj osobám, ktoré už na území Slovenskej republiky požívajú ochranu. Ochrana života a ľudskej dôstojnosti sú v čase vojnového konfliktu prvoradé. Rovnako dôležité je aj zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, ktorú zraniteľným a chráneným osobám návrh zákona zaručuje.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, záverom si Vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda NR SR posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážené dámy, vážení páni, skončila som moju rozpravu o novele cestného zákona pri tom, že sme sa pozerali na to, aké právomoci, alebo aké záujmy musia sledovať obce ako samosprávy a aké záujmy od podstaty veci musí sledovať ministerstvo dopravy. A tam by som teda nadviazala.
Obec je pri výkone samosprávy orgánom, ktorý je teda nutný alebo povinný vážiť rôzne záujmy vrátane ochrany životného prostredia, pričom ministerstvo dopravy na druhej strane dáva do popredia záujmy, záujmy, do popredia teda záujmy plynulosti dopravy a ochrana životného prostredia spadá primárne do kompetencie ministerstva životného prostredia a to sú proste špecifiká, ktoré jednoducho sú takto dané a ktoré, samozrejme, vymedzujú teda kompetencie daným orgánom. Prebratím kompetencie spravovať miestne komunikácie od obce ministerstvom dopravy kontrolovať, dozorovať, už akokoľvek sme sa o tom rozprávali, bez vstupov od ministerstva životného prostredia, aby teda došlo ku principiálnemu posunu pri správe miestnych komunikácií, keďže by došlo k obmedzeniu zohľadňovania iných záujmov, ktoré obce inak pri správe miestnych komunikácií zohľadňujú, čím teda môže dochádzať aj k porušovaniu práv obyvateľov na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň by tým došlo aj ku obmedzeniu vykonávania ďalších povinností obcí, keďže vzhľadom na zásadnosť dopadu premávky na miestnych komunikáciách, na životné prostredie v obci, bez riadnej možnosti spravovať tieto komunikácie by obce nemohli efektívne vykonávať svoje povinnosti a teda jednou z nich je aj chrániť životné prostredie.
V skutočnosti ešte dôležité je povedať, že tento návrh má negatívny dopad na štátny rozpočet, aj keď teda ministerstvo tvrdí, že je dopad pozitívny. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky nedisponuje ani zďaleka potrebnými kapacitami, ktoré sú potrebné v súvislosti s predkladanou novelou a ak by nám pomohli dáta, ja ich znova opakujem, už som ich hovorila v prvom čítaní, a to sú napríklad také, že v roku 2021 až 2023 Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky malo počet vykonaných štátnych odborných dozorov dvadsať, počet uložených pokút dve, počet žiadostí o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení 350. No a máme tu napríklad dáta z hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, počet vykonaných štátnych odborných dozorov 1 750, počet uložených pokút viac ako 200, počet žiadostí o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení 6 150. Pre ministerstvo vnútra platí obdobne, toto ministerstvo sa nikdy k stanoviskám dopravných inšpektorátov nevyjadrovalo, z čoho je zreteľné, že nemá vytvorené kapacity na túto činnosť a bude musieť prijať zamestnancov. Vo výsledku má návrh negatívny dopad na rozpočet (zaznievanie gongu, rečníčka sa obrátila na predsedajúceho), áno, na rozpočet verejnej správy - ja už mám celkom stres z týchto gongov - kvôli novým kompetenciám ministerstiev a novej povinnosti obcí a cestných správnych orgánov.
Paradox argumentu pozitívneho dopadu Únie miest Slovenska môžeme deklarovať ich pripomienkou, ktorá znie, citujem: "Nesúhlasíme s tým, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet. Odôvodnenie: z dôvodu zasielania žiadostí na dve ministerstvá sa zvýšia náklady na zamestnancov, materiál a doručovanie. Zvýšenie nákladov spôsobí aj potenciálne ukladanie pokút samosprávam. Návrh má zreteľne negatívny vplyv na rozpočet samospráv. Nerozumieme preto, ako môže predkladateľ uviesť, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu ukladania pokút. Verejnou správou sa rozumejú aj samosprávy, preto presun položky zo samosprávy na štát je vo výsledku nula. Rovnako nové kompetencie ministerstva dopravy musia mať nevyhnutne za následok potrebu prijatia nových zamestnancov, čo vo výsledku bude mať znova negatívny dopad na rozpočet verejnej správy."
Návrh umožňuje Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky vykonávať štátny odborný dozor, pričom sa odvoláva na naliehavý verejný záujem alebo na dôvody hodné osobitného zreteľa. Dovoľujeme si uviesť, že tieto vágne a bližšie nešpecifikované pojmy neposkytujú dostatočný základ pre objektívne posudzovanie v jednotlivých prípadoch tak, aby nedochádzalo k svojvoľnému konaniu Ministerstva dopravy Slovenskej republiky voči obciam. Voči obciam.
Štátny odborný dozor nad miestnymi cestami a účelovými cestami vykonávajú obce. Obdobné platí pre cesty, nad ktorými vykonávajú štátny odborný dozor okresné úrady. Predmetný návrh je v rozpore s deľbou kompetencií v štáte a v zásade zasahuje do kompetencií samospráv. Obce majú bližšie k obyvateľovi ako štátne orgány, preto je v niektorých prípadoch efektívnejšie a naozaj racionálnejšie, aby určitý okruh pôsobnosti štátnej správy vykonávali obce. Konkrétne pri dopravnom značení poznajú obce lepšie miestne pomery a potreby, to asi sa na tom tiež všetci zhodneme.
Tento návrh je v rozpore so zákonom, v zmysle ktorého ministerstvo vykonáva dohľad na výkon štátneho odborného dozoru nad cestami, miestnymi cestami a účelovými cestami. Ide o tzv. hlavný štátny odborný dozor. Po novom by teda ministerstvo vykonávalo aj štátny odborný dozor a následne by ministerstvo samo seba skontrolovalo ako tzv. hlavný štátny odborný dozor. Dozorná právomoc ministerstva nad cestami, miestnymi cestami a účelovými cestami teda je už dnes v zákone zakotvená a nie je nutná zmena legislatívy. Týmto návrhom by de iure aj de facto vykonávali rovnakú pôsobnosť dva subjekty, čo je ďalší legislatívny nezmysel.
Predkladateľ v dôvodovej správe chce zvýšiť dozornú právomoc nad obcami, ktoré môže až likvidačne spokutovať. V tomto bode jasne opisuje, že jeho zámerom je priame zasahovanie do procesu, použitia dopravných značiek, aj dopravných zariadení, čiže priamo zasahovať do kompetencie tzv. cestných správnych orgánov a obcí, inými slovami povedané Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky chce prostredníctvom takejto kontroly priamo diktovať obciam, ako má vyzerať organizácia dopravy v obciach.
Pretože keď to zosumarizujeme teda, tak návrh v tejto podobe on zaťaží štátny rozpočet, vzal by kompetencie dané obci, obciam, zaviedol by možnosť politického nátlaku neproporčne vysokými pokutami bez možnosti odvolania. Je v rozpore s programovým vyhlásením vlády aj s prijatým Strategickým plánom rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2030 a jasne sa proti nemu postavili aj združenia miest a samospráv a profesionálne organizácie.
Dámy a páni, s mnohým v tomto návrhu zákona nemusíme súhlasiť, v zásade vieme, že kvôli jednému úseku cesty v hlavnom meste vznikol tento popud, avšak principiálne sa asi zhodneme, že nie je správne kvôli jednej konkrétnej veci, ktorá sa niekomu nepáči, nech už je dôvod akýkoľvek, obmedziť všetky obce na Slovensku. Ak treba, opravujme, ale neničme systém, ktorý funguje naprieč takmer tritisíc obcami Slovenska. Ja preto predkladám nasledujúci pozmeňovací návrh a jedným dychom vás prosím o jeho podporu, určite to ocenia všetky obce a mestá.
Pán minister, verím, že zvážite konkrétnosť a navrhované riešenie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý neneguje váš návrh ako celok, ale vnáša doň logiku v kompetencii orgánov.
Prečítam teraz odôvodnenie, je to krátke, budem veľmi rada za vašu pozornosť.
Ak si obec, to odôvodnenie znie: Ak si obec, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad ako orgán verejnej správy poverený úlohami štátneho odborného dozoru plní svoje úlohy, neexistuje žiadny relevantný dôvod na zásah ministerstva. Až v prípade, ak tieto orgány riadne nevykonávajú úlohy štátneho odborného dozoru, resp. sú nečinné, tak môže nastúpiť ministerstvo ako nadriadený orgán. Ide o štandardnú schému vzťahov medzi orgánmi vykonávajúcimi štátnu správu na zverenom úseku minis... zverenom úseku. Ministerstvo nemôže ukladať pokuty inak alebo využívať inú skutkovú podstatu, ako je uvedené v § 22a písm. e). Skutková podstata za správny delikt už je v cestnom zákone jasne uvedená a nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby bola vytvorená nová. Zároveň obdobne ako pri iných sankciách subjekt, ktorému bola uložená sankcia, musí mať garantované právo namietať nezákonnosť postupu alebo nesprávne posúdenie skutkovej podstaty zo strany sankcionujúceho subjektu, a teda nezákonnosť postihu. V právnom štáte nie je prípustné, aby nebola možnosť odvolania a riadneho prieskumu správneho aktu.
To je teda odôvodnenie tohto pozmeňovacieho návrhu. Verím, že sa zhodneme naprieč koalíciou aj, aj opozíciou, pretože naozaj tu ide o logiku veci naprieč všetkými obcami a samosprávami tohto štátu. Takže idem teraz čítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dany Kleinert k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, cestný zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 217.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 217).
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
V čl. I body 1 a 2 znejú:
„1. V § 3c sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Ak je orgán štátneho odborného dozoru podľa odseku 1 písm. b) až d) nečinný, štátny odborný dozor nad cestami I. triedy, cestami II. triedy, cestami III. triedy, miestnymi cestami a účelovými cestami je oprávnené vykonať ministerstvo.”
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
2. Doterajší text § 22a sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Ministerstvo je pri výkone štátneho odborného dozoru podľa § 3c ods. 2 oprávnené uložiť pokutu podľa odseku 1 písm. e).”.".
To je všetko.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ďakujem aj za podporu tohto podľa mňa logického pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem, pán minister.

Termín hlasovania zajtra o 11.00 h.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom návrhu zákona je čiastočná transpozícia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2022/362 z 24. februára 2022, ktorou sa menia smernice 1999/60/ES, 1999/37/ES a EÚ 2019/520, pokiaľ ide o poplatky za používanie určitej dopravnej infraštruktúry vozidlami.
Cieľom návrhu je zaviesť možnosť úhrady jednodňovej diaľničnej známky, ako aj vykonať legislatívno-technické úpravy v zákone č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, ako aj vplyvy na podnikateľské prostredie. Nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu, služby vo verejnej správe pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Na záver mi dovoľte vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu.
Ďakujem pekne.

Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač č. 218, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 202 zo 17. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 90 zo 6. júna 2024, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 82, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 61 z 10. júna 2024. Uznesením výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 8 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 81 z 11. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, na záver svojho vystúpenia budem čítať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Okej.
Pán minister, pripravil som jednoduchý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý už bol predkladaný v minulom volebnom období a ktorý aj našiel podporu v radoch poslancov za stranu SMER a za stranu HLAS a dokonca aj podporu poslancov hnutia OĽANO. Bolo o ňom hlasované v marci 2023, ale tento návrh zákona neprešiel, a preto ja som ho pripravil teraz ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Myslím si, že je to, že je to praktický návrh, ktorý sa, ktorý sa týka vodičov a týka sa vlastne aj diaľničnej známky, preto som si dovolil ho pridať k tomuto návrhu zákona, ktorý predkladáte.
Ja by som si dovolil aj na začiatok v rýchlosti vysvetliť, nebude, nebude to dlhé, o čom tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je. Mnohí si pamätáte, ktorí ste boli v parlamente minulé volebné obdobie, predkladal ho pán súčasný minister Taraba a tento zákon hovoril o tom, že, že pri pokutách za diaľničné známky, ktoré vlastne chodia vodičom domov, lebo ich zdetekuje systém, mýtny, na diaľnici. Takže v rámci tejto pokuty by bola aj 365-dňová diaľničná známka automaticky vlastne pridelená, pretože tieto pokuty v mnohých, ak nie vo väčšine prípadov dostávajú vodiči, ktorí sa na diaľnici objavili omylom alebo zabudli na to, že si majú obnoviť ročnú alebo 365-dňovú alebo akúkoľvek inú diaľničnú známku. A samozrejme nikto, keď každý vie, že keď prídete na diaľnicu alebo na nejaký úsek, ktorý je teda diaľničným úsekom, tak je stopercentná istota, že vás vlastne ten kamerový, kamera vás zaznamená, zaznamená vašu ŠPZ-ku a že v nejakom čase vám príde pokuta za diaľničnú známku, takže nikto tých 150 euro určite nechce zo svojej peňaženky úmyselne niekde odovzdávať, ale väčšinou sa to teda stáva omylom.
Ja budem aj citovať pána súčasného ministra Tarabu, ktorý hovoril pred rokom vo svojej rozprave: "Tento zákon vyrieši situáciu, ktorá je na Slovensku abnormálna, že dávame pokuty ľuďom za to, ak náhodou vstúpia na slovenskú diaľnicu, na ktorej je stopercentná istota, že vás mýtny systém zachytí, pretože ten mýtny systém je nastavený tak, že každého jedného zachytí." To znamená, že to nie sú prípady, ako napríklad keď idete do električky načierno a neviete, či tam ten revízor bude, alebo nebude. Tam je nejaká pravdepodobnosť, že či vás chytí, alebo nechytí. Tam má zmysel dávať veľké pokuty. Ale nemá zmysel a nikto racionálny na Slovensku nejde použiť diaľnicu, keď vie, že dostane trojnásobnú pokutu." Vtedy ešte, myslím, že diaľničná známka stála 50 eur ročne, momentálne stojí šesťdesiat, 60 eur ročne alebo teda 365-dňová.
Teda ja navrhujem v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu to, čo navrhoval pán minister súčasný Taraba, vtedy a teda že pokiaľ vám už príde tá pokuta 150 eur, tak v rámci nej máte zaplatenú 365-dňovú diaľničnú známku. Keďže tu hovorím aj o tom, že často sa to stáva ľuďom, ktorí si neuvedomia, že im už vypršala platnosť diaľničnej známky a že si majú objednať novú a že často keď ten priestupok spáchate na diaľnici a tá pokuta vám príde dajme tomu o mesiac, o mesiac a pol, o dva mesiace, tak medzičasom ste si 365-dňovú známku dajme tomu kúpili, tak pán Taraba to vtedy v návrhu nemal zapracované, ale ja som to zapracoval takým spôsobom, že ten systém, keď bude vyhodnocovať, že teda vám príde domov pokuta, tak sa pozrie na to, či medzičasom ste si tú 365-dňovú náhodou nezaplatili a v takom prípade by vám hodnotu 365-dňovej diaľničnej známky, o tú hodnotu by vám bola ponížená tá pokuta, hej? Čiže inými slovami, porušili ste zákon, spravili ste priestupok na diaľnici, má vám prísť 150-eurová pokuta, pokiaľ medzičasom nemáte diaľničnú známku, tak vám príde 150 euro, ale aj s tým, že diaľničnú známku na 365 dní máte a ak medzičasom ste si 365-dňovú známku kúpili, tak systém povie, že áno, tento človek má 365-dňovú známku, pošlite mu pokutu len v hodnote 90 eur, čo je 150 mínus 60.
Takto jednoducho som to nastavil tak, aby aj vlastne ten informačný systém to dokázal zvládnuť. Neriešim tam týždňovú, dňovú, mesačnú atď., lebo 365-dňová je pomerne veľký úsek. Aj keby ten človek medzičasom si kúpil týždňovú diaľničnú známku, tak nevadí, tak si kúpil týždňovú, ale mu príde 365-dňová aj, aj s tou, s tou pokutou. Ako hovorím, naposledy to hlasovanie bolo v marci 2023 s tým, že vlastne hlasovala aj strana SMER, aj strana HLAS, aj niektorí poslanci hnutia vtedajšieho OĽANO. Bohužiaľ, nemalo to 76, ale bolo to tesné, hej? Čiže si myslím, že keď to predkladal pán minister Taraba, chcel by som vás poprosiť o zváženie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Predložil som ho dnes do Národnej rady a chcel by som ho aj prečítať. Myslím si, že je to, že je to veľmi fajn pre vodičov, je to ukážka toho, že chceme im pomôcť, že ich netrestáme úplne zbytočne za ľudské chyby, ktoré sa proste v živote vyskytnú. Stalo sa to aj mne, stalo sa to možno mnohým vám. Mne sa to stalo presne z toho prípadu, že som si nevšimol, že už jeden deň nemám platnú diaľničnú známku a takto, takto sa to stáva mnohým ďalším.
Čiže, pán predsedajúci, pristúpil by som k prečítaniu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Jakaba k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov, číslo parlamentnej tlače 218.
1. V čl. I sa za bod 5 vkladajú nové body 6 až 10, ktoré znejú:
„6. Za § 5 sa vkladá § 5a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠5a
Osobitné ustanovenia o úhrade diaľničnej známky
(1) Za úhradu diaľničnej známky s platnosťou podľa § 3 ods. 1 sa považuje aj úhrada pokuty podľa § 10, § 10a a § 11, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak.
(2) Počiatočný deň platnosti diaľničnej známky uhradenej podľa odseku 1 sa považuje deň úhrady pokuty.
(3) O úhrade diaľničnej známky prostredníctvom pokuty sa vydáva potvrdenie o úhrade podľa § 5 ods. 3. Podrobnosti o vydaní potvrdenia podľa predchádzajúcej vety určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných podmienkach úhrady diaľničnej známky.
(4) V prípade, že v čase od spáchania priestupku podľa § 10 ods. 1 do vydania rozhodnutia o spáchaní priestupku si vodič zakúpi diaľničnú známku s platnosťou podľa § 3 ods. 1, príslušný okresný úrad alebo orgán policajného zboru zníži výšku pokuty o sumu ustanovenú osobitným predpisom^6a).
Paragraf 5. (Správne: Odsek 5, pozn. red.)
(5) V prípade, že v čase od spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 alebo § 11 do vydania rozhodnutia o spáchaní správneho deliktu si prevádzkovateľ vozidla zakúpi diaľničnú známku s platnosťou podľa § 3 ods. 1, príslušný okresný úrad zníži výšku pokuty o sumu ustanovenú osobitným predpisom^6a)."
Poznámka pod čiarou k odkazu 6a) znie:
„^6a) § 1 ods.1 písm. b) Nariadenia vlády č. 410/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest v znení neskorších predpisov.".
7. V § 10 ods. 2 sa číslovka „50" nahrádza číslovkou „60".
8. V § 10 odsek 6 znie:
„(6) Výnos pokuty uloženej za priestupok je
a) vo výške ustanovenej osobitným predpisom^6a) príjmom správcu výberu úhrady diaľničnej známky,
b) vo zvyšnej časti príjmom štátneho rozpočtu.".
9. V § 10a odsek 10 znie:
„(10) Výnos pokuty uloženej za správny delikt je
a) vo výške ustanovenej osobitným predpisom^6a) príjmom správcu výberu úhrady diaľničnej známky,
b) vo zvyšnej časti príjmom štátneho rozpočtu.".
10. V § 11 odsek 9 znie:
„(9) Výnos pokuty uloženej za správny delikt podľa odseku 1 je
a) vo výške ustanovenej osobitným predpisom^6a) príjmom správcu výberu úhrady diaľničnej známky,
b) vo zvyšnej časti príjmom štátneho rozpočtu.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
K bodu 6: Zmyslom a hlavnou podstatou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je rozšírenie možností úhrady diaľničnej známky formou zaplatenia pokuty za použitie vymedzených úsekov ciest bez úhrady diaľničnej známky. Vodičovi alebo prevádzkovateľovi vozidla sa po úhrade pokuty za porušenie povinnosti vykonať úhradu diaľničnej známky za použitie vymedzených úsekov ciest doručí okrem pokuty aj potvrdenie o úhrade diaľničnej známky s platnosťou 365 dní. Inými slovami, zaplatením pokuty získa aj ročnú diaľničnú známku.
V praxi môže neraz dôjsť k situácii, že vodič, resp. prevádzkovateľ vozidla si napríklad nepoznačí dátum vypršania platnosti diaľničnej známky a až s odstupom času si sám uvedomí, že viedol motorové vozidlo na diaľnici bez úhrady diaľničnej známky, pričom diaľničnú známku si dodatočne zakúpi. Keďže podľa navrhovanej právnej úpravy získa 365-dňovú známku automaticky po úhrade pokuty, zmyslom odsekov 4 a 5 v § 5a je zabrániť dvojitej úhrade diaľničnej známky. Z tohto dôvodu získajú vodiči, ktorí si diaľničnú známku zakúpili ešte pred doručením rozhodnutia o pokute, de facto len zľavu z pokuty. Výška pokuty sa totiž zníži o sumu 365-dňovej diaľničnej známky; tým pádom úhradou pokuty v tomto prípade nezíska ďalšiu 365-dňovú diaľničnú známku.
K bodu 7: Z dôvodu ceny 365-dňovej diaľničnej známky, aktuálne je to 60 eur, sa spodná hranica sadzby pokuty v blokovom konaní navrhuje zvýšiť práve na sumu 60 eur, aby nedošlo k situácii, že vodič získa 365-dňovú diaľničnú známku za nižšiu sumu, ako keby si ju riadne zakúpil.
K bodom 8 až 10: Ustanovuje sa rozdelenie príjmov z pokút. Zaplatená pokuta za priestupky a správne delikty podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 10a ods. 1 a § 11 ods. 1 bude príjmom správcu výberu úhrady diaľničnej známky, ktorým je Národná diaľničná spoločnosť, a. s., a to vo výške úhrady za určenej pre diaľničnú známku s platnosťou 365 dní, zvyšok je príjmom štátneho rozpočtu. Výšku poplatku za jednotlivé druhy diaľničných známok upravuje Nariadenie vlády č. 410/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest v znení neskorších predpisov, pričom cena 365-dňovej diaľničnej známky je aktuálne 60 eur.
2. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
„7. V § 14 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Nakoľko uhradením pokuty za použitie vymedzených úsekov ciest bez úhrady diaľničnej známky dôjde zároveň aj k úhrade za diaľničnú známku, po prijatí tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k súbežným konaniam uvedeným v § 14 ods. 3 a ods. 4 nebude dochádzať.
3. V čl. I bod 7 znie:
„7. Za § 16h sa vkladá § 16i, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠16i
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2024
(1) Diaľničná známka s ročnou platnosťou uhradená na kalendárny rok 2024 je platná do 31. januára 2025.
(2) Konania o priestupkoch alebo o správnych deliktoch začaté a právoplatne neskončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2024.".".
Odôvodnenie: Cieľom prechodných ustanovení je aplikovať novú právnu úpravu týkajúcu sa udeľovania pokút za spáchanie priestupku, resp. správneho deliktu, za jazdu po diaľnici bez diaľničnej známky, s automatickým získaním 365-dňovej diaľničnej známky až na tie porušenia zákona, ktoré nastanú po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy. Ide o štandardnú úpravu, ktorej zmyslom je zavedenie právnej lehoty a zabráneniu vzniku retroaktivity právneho predpisu.
Ukončil som čítanie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem.
Pán minister, možno je niečo dobré urobiť pre ľudí, tak chcel by som vás poprosiť o podporu.
Ďakujem veľmi pekne.