15. schôdza

Pán poslanec Hlina, mne to pripadá, pripadá to vaše vystúpenie, ako postav ten múr na tom, na tej Obchodnej. (Ruch v sále.)
Ale poďme k pani Kolíkovej. Bola ministerka spravodlivosti. Bola tu čítaná správa Slovenskej informačnej služby, ktorá bola vierohodná... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... vierohodná, prečo pani Kolíková vôbec nemala byť zvolená za šéfku Slovenskej informačnej služby.
Bola vyzvaná, aby konala, tak ako mal konať k tej správe slovenský generálny prokurátor, špeciálny prokurátor. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... takže pani Kolíková, keď ju tu spomínal, prakticky nič nekonala.
Takže, pán Hlina, keď budete vedieť všetky veci, ktoré sa tu diali za Matovičovej vlády, tak potom budete hovoriť niečo iné.

Ďakujem pekne.
Skúsim teda na niečo kolegovi Štefunkovi. Nehanbia sa, nebudú sa hanbiť a ja som nepovedal, že netreba apelovať. Ja som práveže povedal, že treba apelovať, dokonca, že aj ja som apeloval, aj že teraz apelujem, ale niekedy to proste nedá, nevydá.
Ale teraz mi to zasociovalo tým, čo tu povedal kolega Muňko, že ten múr... Viete, ja som v prvom mojom funkčnom období, viete, čo som tu ja dral jazyk? Ja som, ja som tu už všetkým liezol na nervy, lebo furt som hovoril o tej úžerníckej, úžerníckej loby, ktorá zdiera našich ľudí – a nič, nič, nič, nič. Absolútne. To boli, to boli hodiny, hodiny vystúpení, kde som na to upozorňoval, predkladal návrhy, hovoril o tom, dával riešenia. A viete, čo pomohlo? Že som vymuroval ten múr na tej Obchodnej, ktorý spomínal pán Muňko. Viete, jak sa to zosypalo? Raz-dva sa všetko upravilo. A ja už do nebíčka pôjdem, lebo ja som pomohol desaťtisícom ľudí tým, že som vás smerákov... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)