15. schôdza

Pán poslanec Hajko, som rád, že si prečítal to celé znenie 11 profesných združení, ktoré zahrnujú vlastne celú filmovú tvorbu a celú filmovú kultúru na Slovensku.
Ja sa vrátim znovu k tomu neverejnému zasadaniu. Rada Audiovizuálneho fondu má možnosť rokovať neverejne podľa tohto zákona. Podľa navrhovanej novely by sa rada mala možnosť sama rozhodnúť o tom, že bude rokovať s vylúčením verejnosti, pričom tak môže urobiť bez udania dôvodu, hocikedy, ak bude chcieť, vždy. Predkladatelia tohto ideologického paškvilu už nemajú najmenší dôvod ani predstierať, že sú demokratickými politikmi a poslancami. Spokojne si dajú do zákona, že budú rozhodovať a rokovať tajne.
Pán poslanec Farkašovský, tajne sa schádzajú zlodeji v noci. Rokovania v tajnosti sú typickým... (Potlesk.)
Vy ste sa rozprávali, ja som povedal, že tajne sa schádzajú zlodeji v noci, že to je znak proste ich konšpirácie. A vy ste to dali do zákona ako navrhovateľ, že rada môže zasadať tajne. Rokovania v tajnosti sú typickým znakom totalitných a autoritatívnych režimov. Ale tajné rokovania hovoria najmä o tom, že jeho členovia majú strach.
Páni poslanci, navrhovatelia, vy máte strach, lebo viete, že s takýmto zákonom, s takýmto zákonom... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
111.
Nechajte, prosím vás, pána poslanca dohovoriť.

Mikloško, František, poslanec NR SR
Pán poslanec, ja viem, že vy ste veľmi vtipný a duchaplný, ale teraz hovorím ja, ak dovolíte. (Reakcia z pléna.) Čiže to je dobrý znak. To znamená, že viete, že s takýmto zákonom sa pred celou kultúrnou obcou budete veľmi ťažko proste obhajovať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán kolega poslanec Jozef Hajko, za tvoj profesionálny prístup a príspevok, ktorý bol veľmi vecný.
Mňa v ňom zaujalo, na viacerých miestach rezonovalo v tvojom príspevku apel na profesionalitu, odbornosť a na nezlučiteľnosť kontroly politickej moci a slobody tvorby kultúry. A tieto veci sa pokúšali znásilniť už totalitné režimy, režimy v komunizme. Rozumiem tomu, keď... aj keď niekomu sa nepáči nejaký umelecký tvorivý výstup nie z pohľadu vkusu, ale z pohľadu toho, že si umeleckou formou vypovedá, vysporadúva sa s niečím, čo ten umelec slobodne cíti. Toto je ale priestor, do ktorého ani politik, ani moc nemá veľmi čo vstupovať.
Jednoducho ak si myslíte, že tieto štyri roky, keď ste pri moci, tak budete diktovať o tom, čo sú tie správne názory a čo je tá dovolená, žiaduca a nežiaduca tvorba, ľahko sa vám môže stať, že keď bude pri moci niekto iný a by si osvojil tento istý princíp, tak tu budeme mať kultúrno-etické vojny na dlhú trať. Jednoducho nemiešajme slobodnú tvorbu umelcov, kultúry od zodpovednosti, štátnickosti politických rádoby elít.
Našou úlohou je vytvoriť podmienky na to, aby kultúra mohla slúžiť na pozdvihnutie životnej úrovne ľudí v tom spirituálnom slova zmysle. Nech sa páči, pretože kultúra je súčasťou bytostnej výbavy človeka, ale ona potrebuje byť na toto slobodná. Apelujem na to.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj kolegovi Hajkovi, že pripomenul tento veľmi dôležitý otvorený list, ktorý naozaj podpísali všetky relevantné asociácie a združenia v oblasti audiovízie. To sú organizácie, ktoré združujú všetkých, ktorí sú potenciálni prijímatelia podpory z Audiovizuálneho fondu.
Čiže my kladieme a budeme to asi až do konca tejto rozpravy, klásť tú otázku, že kto chcel tento zákon? Kto je to, keď všetci tí, pre ktorých Audiovizuálny fond je, to nechcú? A ono to len ukazuje na to, aký veľmi ohnutý a legislatívne nesprávny je ten proces, ale ukazuje to aj to, že vlastne strana SNS, ktorá teda, bohužiaľ, dostala rezort kultúry, tak podobne ako vtedy, keď pani minister, žiadosť o odvolanie pani ministerky podpísalo 200-tisíc ľudí, a boli tam veľmi významné postavy kultúrneho života, tak pani ministerke to bolo jedno, lebo ona tých ľudí nepozná. A takisto sa obávam, že aj strane SNS je vlastne jedno, že celý ten sektor audiovízie proti tomu protestuje, lebo to nie sú ich ľudia a oni reálne chcú tie peniaze použiť na niečo iné.
A ja by som vás len chcela varovať, lebo podľa mňa už tu sa dejú tie veci naozaj spôsobom, kedy sa tú struna napína až na prasknutie, a tá miera frustrácie, ktorú spôsobujete v tom sektore, jedného dňa sa vyleje. A kultúra funguje tak, že ona sa z vás bude smiať naďalej. Budú sa z vás smiať ešte o to viac, o čo ste smiešnejší v týchto svojich snahách, len tá kultúra tu bude, keď tu už vy nebudete.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Hajko, veľmi správne ste upozornili na stanovisko organizácií v oblasti audiovízie.
Je to vlastne len taká ilustrácia toho, že ako deformovaný je proces schvaľovania tohto zákona, že miesto toho, aby tie zásadné veci, jak už ich chce koalícia robiť, boli diskutované vo verejnom priestore aj za účasti tých, ktorých sa týkajú, a to sú organizácie pôsobiace v oblasti audiovízie, tak miesto toho sa zásadné zmeny dostávajú do zákona alebo do návrhu zákona cez pozmeňujúci návrh predložený poslancom v pléne.
A nielen absencia diskusie a netransparentný postup, ale teda aj zvýšené riziko, riziko chýb to prináša alebo, keď sa veci robia skrátene, nie je, nie je dostatočný priestor. Jednu takú chybu, priznávam, som spravil aj ja vo svojom vystúpení, keď som poukazoval na rozpor medzi tým, čo sa tvrdí v odôvodnení bodu 1, teda, že iba piati členovia rady budú menovaní priamo ministrom, a upozornil som na ten podbod 2, kde sa vypúšťa, že členovia sú menovaní na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii v Slovenskej republike, ale teda prehliadol som, že v bode, v podbode 4 sa teda opäť dopĺňa táto formulácia, že je to na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii, takže neuvedomil som si to, je to chyba, priznávam a ospravedlňujem sa za to obvinenie z klamstva v odôvodnení. Nie je to tak.
Ale teda aj to, že na mňa nikto nezareagoval, ako dokumentuje úroveň tej diskusie, lebo to bola pekná nahrávka na smeč, a keby tu sedel niekto kto by na to vedel reagovať, tak mohol upozorniť na to, že buď sa mýlim, alebo ma dokonca obviniť z toho, že zavádzam, aj keď som nezavádzal.
Ale takto je tá diskusia iba takým hádzaním hrachu na stenu, že my niečo hovoríme a žiadna odozva.

Ďakujem za slovo.
Vidíte, pán poslanec Hajko, že sme konštruktívna opozícia, aj keď niekto spraví chybu, tak sa vie ospravedlniť a priznať si to. To ale nie je mentálna kapacita koalície, ako máme možnosť už niekoľko mesiacov sledovať. A vďaka za to, že ste spomenuli ten list profesijných organizácií, ktoré sa snažili, najviac ako vedia, upozorniť na to, že ak sa pripravuje hocijaká novela, špeciálne táto, tajne a následne sa prednesie v pléne na poslednú chvíľu ešte aj chaoticky, tak naozaj nielenže ide o obchádzanie procesu, ktorý zabezpečuje za normálnych okolností, podotýkam, za normálnych okolností transparentnosť, ale aj účasť verejnosti v legislatívnom procese.
Nám koalícia ako keby sa snaží demonštratívne ukázať, že vlastne toto je ten nový normál, ktorý nám sľubovali, ale toto je nie niečo, na čo si chceme, môžeme, vieme zvyknúť. A určite si na to nezvykneme.
A nie je to len otázka rezortu kultúry, ono to SNS ukazuje vlastne všade tam, kam sa dostane, aj napriek tomu minimálnemu mandátu sa rozmáha do takmer všetkých aspektov spoločenského života a je to alarmujúce.
No a v neposlednom rade tento postup, ktorý volia pri svojej parlamentnej a legislatívnej činnosti, spôsobuje právnu neistotu a nedostatočnú predvídateľnosť. A my máme ix, naozaj ix prípadov z blízkej alebo aj vzdialenej minulosti, akú škodu vie nepredvídateľnosť a právna neistota narobiť. A nemusíme dlho listovať, aby sme prišli aj k nedávnej minulosti na ukážky toho, že ako tento zbesilý a rýchly proces dokáže ničiť stav slovenského spoločenského života.

Vďaka, pán predsedajúci, ale aj vďaka pánu poslancovi Hajkovi.
Správne, ale smutne vypichol, že, z toho, citujúc tú výzvu profesných organizácií, že rozpletenie tohto klbka, odstraňovanie následkov tohto hrozného rozhodnutia, ak ho teda tento parlament urobí, je niečo, čo sa bude musieť robiť potom roky a roky, aj dávno po odchode tejto koalície z moci. Je to, bohužiaľ, jeden z tých danajských darov, z tých nášľapných mín, ktoré tu po nich ostanú, a v tomto zmysle aj ďalšie parlamentné voľby, ktoré, chcem veriť, povedú k odchodu tejto nešťastnej koalície SMER-u, HLAS-u a SNS, nebudú koncom, ale vlastne len začiatkom konca. To, čo bude musieť nasledovať, je potom naprávanie všetkých tých pokrivených zákonov aj tých inštitúcií, ktoré tu poctivo teraz už ôsmy mesiac systematicky a úplne cielene rozoberáte.
Druhý postreh, a to je taký skôr že metapostreh, som rád, že pán poslanec Hajko a jeho kolegovia prehovorili a že vyjadrili postoj, ktorý vyjadrili. Ono je totiž často využívané v tej diskusii o Audiovizuálnom fonde tá kritika alebo ten argument, čo je, že, samozrejme, že ho bránite progresívci a saskári, lebo však to sú tie vaše liberálne srandičky, ktoré ten fond financoval a, nedajbože, občas aj apage satanas, priam progresívne srandičky čo financoval.
Nuž je dôležité opäť, že tieto argumenty zazneli a že zazneli, odkiaľ, kade zazneli, pretože poukazujú na to, čo vám hovoríme celé mesiace. Rozdiel medzi vládou a opozíciou nie je v tom, že jedni sú liberálni a jedni sú progresívni alebo konzervatívni. Rozdiel medzi vládou a opozíciou je v tom, že opozícia rozumie tomu, že sú proste nejaké štátne záujmy, pardon, sú nejaké verejné záujmy, že sú verejnoprávne inštitúcie, ktoré slúžia ľuďom, a nie politikom, a, žiaľ, vláda dokazuje každým svojím činom, že proste pre nich politika a vláda je štát, individuálne záujmy, stranícke záujmy sú štátne záujmy a mňa absolútne netrápi záujem verejný, a čo už absolútne netrápi, čo tu bude o desať rokov.

Ďakujem veľmi pekne.
Úplne neúmyselne, ale budem vlastne ako keby nadväzovať na poslanca Valáška, ale budem reagovať teda na pána Hajka.
Je to taký, taký paradox, lebo vlastne my sa pánom Hajkom sme na úplne rozdielnych ideologických ako kebyže póloch slovenskej politiky. Ja som čítal napríklad jeho knihu Nezrelá republika, kde som relatívne s mnohými vecami interpretácie slovenských dejín nesúhlasil. Pre mňa to bola ako keby častokrát aj novinka, takáto interpretácia a tak ďalej. Ale nikdy by ma nenapadlo pána Hajka vylučovať z debaty, naopak, je super, že majú ľudia inú interpretáciu dejín, majú iné názory a tak ďalej. Ale tu obidvaja spoločne bojujeme za to, aby proste to nerozhodovala nejaká politická strana bez mandátu, vydieračská politická strana, ale aby proste tu boli jasné pravidlá diskusie, aby to boli jasné pravidlá rozhodovania o tom, kto dostane a za akých pravidiel povedzme dotáciu na film, alebo nie. A obidvaja sa opierame o odbornú verejnosť.
O koho iného sa treba opierať, ako o tých, ktorí v tom ekosystéme žijú, ako tí, ktorí reálne sú jeho aj spolutvorcovia, sú a nezabudneme to povedať, sú z 85 % jeho spolufinancovači alebo spolufinancovatelia. To je dôležité. Lebo 15 % do toho fondu v skutočnosti prispieva len štát a v skutočnosti to tak vyzerá, že SNS chce cestovať v prvej triede s lístkom na druhú. To znamená, že z pätnástimi percentami chce mať väčší rozhodovací hlas ako tí, ktorí financujú 85 %.
Takže tu si, páni koaliční partneri, pozrite, že toto nie je súboj medzi liberalizmom a národniarstvom alebo konzervativizmom, tu je súbor... teda súboj o pravidlá, o pravidlá, normálne pravidlá demokratickej súťaže.

Ďakujem za slovo.
Pán Hajko veľmi presne, fundovane vyzdvihol všetky negatívne prvky tohto zákona, poukázal na ich škodlivosť. Ja by som sa chcel venovať tomu, že zákonne umožňuje ľubovoľne tej rade rozhodovať neverejne. Neverejne, to znamená utajene. V demokratickej spoločnosti takéto formy jednoducho existujú. Napríklad trestný, lebo prípravné konanie trestné je neverejné, ale má svoje dôvody, prečo je neverejné, hlavne aby chránilo princíp prezumpcie neviny aj účel celého trestného konania. Následné konanie pred súdom už je verejné.
Väčšinou to, čo má vyť utajené pre verejnosť, musí ohrozovať štátny záujem, musí ohrozovať bezpečnosť úst... bezpečnosť štátu, ústavy. Máme zákon na ochranu utajovaných skutočností, kde podstatou celého je chrániť podstatu demokracie utajenou formou.
Ale tu sa má rozhodovať o poskytovaní dotácií pre nejaké filmovú tvorbu, čiže tu nejde o podozrenie, že nejaká špionážna agentúra má byť, rozkvitá, jednoducho tu je, to je verejná záležitosť, že či sa natočí, či nenatočí, alebo aká, aká tvorba dostane podporu. To nemôže byť bez informovania verejnosti. Jedine preto, že tí, ktorí sa o tom takto neverejne chcú rozhodovať, sa hanbia priznať, že on bol ten, ktorý bol proti, on bol ten, ktorý mal taký názor, že dobre sám vie, že to je v rozpore s etikou, kultúrou, a neviem s čím všetkým to má byť, jednoducho, že sa bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj vám, pán poslanec Hajko, že ste nám takýmto spôsobom interpretovali ten otvorený list od Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a ďalších teda podpísaných organizácií.
Ale my sme ich nemenovali, ale keď sa pozrieme na ten menoslov tých organizácií alebo asociácií, tak hovoríme o Slovenskej filmovej a televíznej akadémii, hovoríme o Asociácii slovenského dokumentárneho filmu, hovoríme o Asociácii scenáristov v slovenskej audiovízii, hovoríme o Asociácii nezávislých producentov, hovoríme o Asociácii producentov animovaného filmu, hovoríme o Asociácii slovenských kameramanov, hovoríme o Asociácii slovenských filmových strihačov, hovoríme o asociácii, resp. Únii filmových distribútorov, o Združení prevádzkovateľov kín, o Slovenskej asociácii producentov v audiovízii, a dokonca aj o platforme Otvorená kultúra, čo je, to je naozaj veľmi mimoriadne široká filmová a kultúra obec.
Čiže naozaj ten okruh je taký široký, ten okruh tých, ktorí hovoria, že nie, že, že brzdite, že spomaľte, že nadýchnime sa, nadýchnite sa a naozaj to neuponáhľajme, pretože tak ako sa už neraz v tomto volebnom období ukázalo, tak je to potom na škodu veci. Skúsme ešte zabrzdiť, ak je to čo i len trochu možné, spomaliť, nadýchnuť sa, upokojiť sa, ukľudniť sa. Možno ešte stále nie je neskoro.
Ďakujem pekne.

Kolegyne, kolegovia, ďakujem za vaše postrehy. Nebudem reagovať na všetko. Vypichnem dve veci.
Prvá vec, tak ako hovorili kolegovia Valášek a Štefunko, áno, sme síce názorovo alebo hodnotovo niekde inde, a predsa ideme spolu za jednu vec. Ja by som povedal, že každá vláda, ktorá takého niečo zaregistruje, tak by mala významne spozornieť, pretože keď sa spektrum uzatvára názorové aj vystupuje proti, proti vláde, proti jej konaniu, tak je to pre ňu veľmi nebezpečné, je to veľmi zlý signál.
Spomeňme si z minulosti, z našej histórie, keď sme spomínali, či to bol rok 1944, keď sa spojili odbojové, odbojové strany s komunistami a dokonca aj s niektorými vládnymi predstaviteľmi vtedajšími. Spomeňme si na rok 1989, keď sa spojila celá spoločnosť, alebo na rok 1998, keď opäť zase vzniklo dosť ideologicky pestré spoločenstvo, ktoré sa postavilo proti vláde Vladimíra Mečiara, takže berte to ako signál, že niečo vážne sa deje v spoločnosti.
A druhý postreh, ktorý ma zaujal. Kolegyne Jaurová hovorila o tom, že raz sa budú možno na vás smiať. Je to celkom možné, ale ja to pozrem, ja sa na to pozriem z iného konca. Pamätám si dosť dobre, je to už skoro 30 rokov, keď zrazu sa stali terčom útoku na Slovensku humoristi, bolo to za vlády Vladimíra Mečiara. A humoristi dokonca utekali za, za hranice, Markoviča spomeniem ako jedného z nich. Utekali, pretože cítili, že je to taká, taká tichá cenzúra.
No a najsmutnejšie je, keď kráľ zotne šaša, hej. Ja sa nechcem toho dožiť, aby, aby na Slovensku sme išli do, vyslovene do cenzúry, že zrazu nebudeme môcť rozprávať to, čo chceme rozprávať.