15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len doplním, že ten prieskum sme robili zhruba pred dvoma rokmi a z 97 miestnych, teda obecných alebo mestských úradov, bolo len 37 úplne bezbariérových.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka nechcete vystúpiť, nie? Pani spravodajkyňa, chceli by ste sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Predtým, ako prejdeme k ďalšiemu bodu, na základe konzultácie s predkladateľmi pánom Vašečkom a pani poslankyňou Záborskou podávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS –, aby tlače 42 a 46 boli vypustené z tohto programu schôdze a boli premiestnené, preložené na septembrovú schôdzu. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie návrhu poslancov Simony Petrík a Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým a dopĺňa zákon č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uvedený ako tlač 337.
Dávam slovo pani poslankyni Simone Petrík, aby návrh zákona uviedla. Ja verím, že to za tých päť minút stihneme.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík a Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 337.)

Ja sa posnažím, ale nemám to úplne na päť minút, mám to tak možno na desať. Tak snáď to dáme. Áno, čiže predkladám vám návrh zákona najmä o sociálnom poistení a, ale teda dotýka sa aj zákona o vysokých školách. A v skratke, cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálne podmienky študentiek a študentov v dennej forme doktorandského štúdia tým, že tieto študentky a študenti budú nemocensky a dôchodkovo poistení, pokiaľ nevykonávajú žiadnu inú zárobkovú činnosť. Takto v skratke.
Rada by som bližšie predstavila tento návrh v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá, a chcela by som poprosiť, či by som mohla z miesta ho uviesť kvôli tehotnosti.
Ďakujem.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor, pani poslankyni Veslárovej.
Poprosím pani poslankyňu z miesta.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 337. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 337 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Evidujem prihlásenú pani navrhovateľku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pani navrhovateľka, máme dve minúty. Zvládnete to za dve minúty? Alebo tak ešte vám dáme tak dve minúty cez. Nech sa páči.

Pokúsim sa to teda nejak skrátiť, ale ono, ja považujem tento návrh zákona za pomerne dôležitý, tak by som mu chcela aspoň dať nejakú dôležitosť.
Zákon sa týka doktorandov a doktorandiek v dennom štúdiu, ktorí teda nevykonávajú žiadnu inú zárobkovú činnosť. Zameriavajú sa naozaj na oblasť vedy, výskumu, techniky, samostatnú, vykonávajú samostatnú tvorivú teoretickú činnosť a súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je aj vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti, treba povedať, a to v zákonom vymedzenom rozsahu. A napriek tomu, napriek vedeckým aj pedagogickým aktivitám sa mladým doktorandkám a doktorandom ich činnosť žiadnym spôsobom pozitívne neodráža v starobe pri poberaní starobného dôchodku a ani v materstve. Takže toho sa týka môj zákon.
Rovnako nemajú tak mladé doktorandky teda nárok na materské v prípade tehotenstva počas štúdia. Pokiaľ by primárne doktorandky vykonávali svoju činnosť v pracovnom pomere, podľa prílohy č. 1 k zákonu 311/2001 Zákonníka práce s rovnakou náplňou práce by ich pracovné miesto bolo na pomedzí niekde 4. stupňa náročnosti práce a 5. stupňa náročnosti práce. Samozrejmosťou by tým pádom bolo aj započítanie odpracovaných rokov v starobe, aj finančná pomoc v tehotenstve vo forme napríklad tehotenského a následne aj v materstve prostredníctvom materského. Mám za to, že formálne označenie doktorandov ako študentov by nemalo brániť ich spravodlivému postaveniu pre účely sociálneho poistenia. Aj samotné ministerstvo školstva vo svojom implementačnom pláne národného programu pre rozvoj výchovy a vzdelávania na roky ´24 až ´26 v kapitole venovanej doktorandskému štúdiu má za cieľ identifikovať vhodné modely podpory doktorandov s cieľom zlepšenia postavenia doktorandov a podmienok pre mladých výskumníkov. A ja si práve myslím, že priznanie nároku na materské je bezpochyby jedným z tých kľúčových sociálnych nástrojov podpory najtalentovanejších študentov a študentiek, aby sa mohli venovať vede, ale zároveň aj neodkladať materstvo.
Treba povedať, že novela zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2024, síce priznala nárok na materské aj študentkám doktorandského štúdia, ale až po úspešnom ukončení tohto stupňa štúdia. Čiže sa predpokladá, že absolventka štúdia musí vstúpiť na trh práce. Pracovná úprava stanovovala, že poistenkyňa, ktorá je tehotná a ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. A od januára 2024 sa situácia zmenila tak, že do tohto obdobia sa započíta aj doba štúdia na strednej škole, vysokej škola, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Do doby poistenia sa teda započítajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia. Ale táto novela má niekoľko nedostatkov. Len tieto zhrniem, lebo tie presne hovoria o tom, prečo vlastne predkladám tento návrh.
Prvý problém je, že novela kladie dôraz na absolvovanie príslušného stupňa štúdia. Neodstraňuje kľúčový problém, a to je skutočnosť, že študentka doktorandského štúdia nie je povinne nemocensky poistená, a teda nemá automaticky nárok na poberanie materského. Jej možnosti sú teda buď zamestnať sa, alebo si platiť dobrovoľné nemocenské poistenie. Väčšina doktorandiek však ale naplno chce vykonávať vedeckú činnosť, takže sa nezamestná. V súčasnosti vychádzame z predpokladu, že zhruba pätina študentov a študentiek doktorandského štúdia počas štúdia pracuje. Tí ostatní nie. Rovnako tak je málo pravdepodobné, že mladí doktorandi a doktorandky si budú chcieť platiť dobrovoľné nemocenské poistenie, keďže aktuálne poberajú štipendium v hodnote 1 050 eur.
Ďalším problémom je, že novela neriešila starobné dôchodkové poistenie študentov a študentiek doktorandského štúdia.
Štvrtým problémom je, že týmto študentkám počas PhD. štúdia, ktoré keď otehotnejú, nevzniká nárok ani na tehotenský príspevok. Áno, majú štipendium tehotenské, ale to nie ani v takej sume a z môjho pohľadu by bolo lepšie, aby mali nárok na klasický tehotenský príspevok.
A posledným problémom je, že aj tým pádom aj muži doktorandi, ktorí sa počas štúdia stanú otcami, nemajú nárok na otcovské, materské.
Čiže keď to zhrniem, aby som to už celé nenaťahovala, ide mi o to, aby doktorandi a doktorandky nemuseli voliť medzi tým, či ostať na doktorandskom štúdiu, alebo ho opustiť kvôli materstvu, ktoré sa im častokrát stáva počas štúdia. Chcela by som, aby mali nárok na nemocenské a dôchodkové poistenie. Tým pádom ženy budú mať nárok na tehotenské a materské, muži na materské, otcovské a všetkým dokopy sa bude zarátavať tieto roky aj do dôchodkového, teda do dôchodku ako dôchodkové poistenie.
Toľko za mňa, budem veľmi rada, keď tento návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za ukončenú. Pani navrhovateľka sa asi nechce vyjadriť, keďže teraz hovorila. Pani spravodajkyňa, nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem aj dnešné rokovanie.
Prajem vám príjemný víkend, stretneme sa v utorok o deviatej hodine.

(Prerušenie rokovania o 16.04 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanec Blcháč, Janas, Luščíková, Majerský, Majerský Milan, Majerský František, Marcinková, Turčanová. Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda Národnej rady Blaha a poslanci Goga, Lučanský, Plaváková, Záborská.
Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 360, výsledky rokovania výborov sú v tlači 360a.
Prosím ministra financií v zastúpení pána ministra Takáča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 360.)