Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 667. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyni vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 686 zo 16. januára 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci. Dovoľte mi začať tým, že toto je historický moment. Dnes po prvýkrát v pléne Národnej rady Slovenskej republiky rokujeme o návrhu zákona, ktorý je pre nás všetkých, pre našu spoločnosť nesmierne dôležitý. Je to návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam. Táto téma a títo ľudia príliš dlho čakali na adekvátnu pozornosť a reakciu. A možno by toto ani nebolo potrebné, keby štát systematicky a adresne podporoval všetky typy rodín na Slovensku. Aj počas 14 rokov vlád Roberta Fica. Je naozaj pozoruhodné, že tento návrh sa dostal na rokovanie až po roku a pol fungovania tejto sociálno-demokratickej vlády a zároveň aj koalície, ktorá ho však nepredkladá. Ďakujem mojim kolegyniam Lucii Plavákovej a Simone Petrík za pomoc a neustály boj za tých, ktorí sú na Slovensku aktuálne tí najohrozenejší. Možno si spomínate, že pred niekoľkými mesiacmi som na tento fakt, na tieto typy rodín poukázala aj tu v pléne Národnej rady, no nestretlo sa to s veľkým pochopením. V týchto dňoch konečne vidíme, že sa aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán Erik Tomáš, začal venovať téme jednorodičovských domácností, za to ho určite treba oceniť. Zároveň je však dôležité, že tento krok prišiel až na podnet opozície a konkrétne poslankýň Progresívneho Slovenska, ktoré sa dlhodobo zasadzujú za zlepšenie podmienok jednorodičovských rodín. Na Slovensku dnes žije viac ako 190 tis. jednorodičovských rodín, v ktorých sa nachádza viac ako 310 tis. detí do 18 rokov. Tieto rodiny sa nachádzajú v náročnej životnej situácii, kde jeden rodič musí zo všetkých síl zabezpečiť výchovu detí, ale aj materiálnu a ekonomickú podporu. Bohužiaľ polovica týchto rodín žije aktuálne v pásme chudoby, čo je obrovský problém, ktorý si nemôžeme dovoliť ignorovať. Situácia sa ešte zhorší v dôsledku plánovanej Ficovej konsolidácie, ktorá pravdepodobne tieto rodiny ešte viac znevýhodní. Dieťa, ktoré žije v jednorodičovskej rodine sa s vysokou pravdepodobnosťou stretne s nedostatkom finančných prostriedkov a rodič, ktorý financuje celú domácnosť zo svojho jediného príjmu zápasí s účtami a bežnými výdavkami a ostáva mu menej financií na rozvoj dieťaťa, mimoškolské aktivity, či kvalitné vzdelanie. Predstavte si, že priemernej jednorodičovskej rodine zostane na deň, po zaplatení všetkých výdavkov na bývanie a základné potreby päť eur na stravu. Tu je dôležité zdôrazniť, že spoločnosť na Slovensku diskriminuje tých, ktorí už deti vychovávajú. Mnohé vlády v histórii Slovenskej republiky sa síce snažia presadzovať prorodinnú politiku, no keď niekto už deti má, nezabezpečíme ich primeranú výchovu. Štát dostatočne nerieši dôvody vzniku jednorodičovských rodín. Odborníci z praxe poukazujú najmä na chýbajúcu vzťahovú a sexuálnu výchovu, nedostatočné rodičovské a partnerské zručnosti, nedostupnosť a vzdelanie v téme antikoncepcie a takisto aj už spomínané dnes násilie, takisto alkohol, či iné závislosti. Toto sú hlavné dôvody vzniku jednorodičovských domácností, ktorým štát vie predchádzať. Návod na to sme napríklad počuli aj dnes v rozprave k uzneseniu proti násiliu na ženách. Ďakujem teda kolegyniam, ktoré sa tejto téme venujú. Prečo je tento náš návrh zákona dôležitý? Pretože pomáha rodinám v najzraniteľnejšej pozícii. Poskytuje im nielen finančnú pomoc, ale aj potrebnú sociálnu a emocionálnu podporu. Rodičia v jednorodičovských domácnostiach čelia obrovským výzvam a spoločnosť im musí poskytnúť nástroje, aby tieto ťažkosti zvládli. Dnes preto navrhujeme opatrenia, ktoré zlepšia životné podmienky týchto rodín. Tento zákon nie je len pomocou jednotlivcom, ale investíciou do budúcnosti našich detí a celej spoločnosti. Analýza, ktorá nás priviedla k týmto opatreniam jasne ukazuje potrebu konať. Najohrozenejšou skupinou z hľadiska chudoby sú práve jednorodičovské domácnosti, pričom riziko chudoby tu dosahuje až 46,4 %. Čiže každé štvrté dieťa na Slovensku vyrastá v prostredí ohrozenom chudobou a sociálnym vylúčením. Ani doterajšie opatrenia, ako daňové bonusy a vyššie prídavky na deti, neboli dostatočne účinné, pretože boli naviazané na príjmy a neboli adresné. Mnoho jednorodičov pracuje na plný úväzok, no ich príjmy sú často nedostatočné, keďže musia vziať menej kvalifikovanú prácu, na akú majú vzdelanie, čo spôsobuje, že ani zavedené opatrenia dostatočne neznižujú ich riziko chudoby. Po prvýkrát prinášame jasnú definíciu jednorodičovskej domácnosti. Jednorodičovskú domácnosť teda tvorí dospelá osoba s nezaopatreným dieťaťom alebo deťmi, ktorá zabezpečuje starostlivosť a výchovu. O jednorodičovskú domácnosť ide aj vtedy, ak v tejto domácnosti žije aj iná dospelá osoba a nejde o osobu manžela, manželky, druha alebo družku, ktorá by spoločne vychovávala nezaopatrené dieťa alebo nezaopatrené deti. Naším prvým opatrením, ktoré naväzuje na túto definíciu je zvýšený príspevok pre prvákov či prváčky. Navrhujeme, aby jednorodičia získali o 40 eur vyšší jednorazový príspevok pri nástupe ich dieťaťa do prvého ročníka školy. Začiatok školskej dochádzky je dôležitým míľnikom a chceme zmierniť finančný stres, ktorý toto obdobie v jednorodičovských domácnostiach sprevádza. Aktuálne je prídavok na dieťa v prípade, že je to prvák alebo prváčka 110 eur za mesiac september, kedy nastúpili do základnej školy. Druhým opatrením je dostupná starostlivosť o deti, čo znamená, že navrhujeme rozšírenie počtu dní na sprevádzanie dieťaťa či detí do zdravotníckeho zariadenia pre jednorodičov zo 7 na 10 dní za kalendárny rok, čo je aj v súlade s aktuálnou iniciatívou ministra práce, ktorú oznámil práve na medzinárodný deň jednorodičov, v piatok. Vyšší počet dní voľna je odôvodnený skutočnosťou, že kým v rodine s dvoma rodičmi sa môžu pri sprevádzaní dieťaťa či detí obidvaja rodičia vystriedať a teda majú spolu nárok na 14 dní voľna za celý kalendárny rok, tak jednorodič má len 7, bez ohľadu na počet detí. Tretím opatrením je zvýšenie počtu dní na ošetrovné na člena rodiny, tzv. OČR. Navrhujeme rozšírenie nároku na ošetrovné na 21 dní z pôvodných 14 dní, pretože jednorodičia nemajú možnosť striedať sa pri starostlivosti o choré dieťa, ako rodičia v úplných rodinách. Vyšší počet dní je odôvodnený skutočnosťou, že kým v rodine s dvoma rodičmi sa môžu pri ošetrovaní a starostlivosť o dieťa obidvaja vystriedať a majú teda spoločne nárok na 28 dní kontinuálne, tak jednorodič je na to sám. Rozšírením počtu dní jednorodičom pomôžeme pri zabezpečení starostlivosti o deti a zmiernime hlavne znevýhodnenú situáciu v ktorej sa nachádzajú. V ďalších krokoch v budúcnosti sa budeme musieť sústrediť aj na právnu ochranu a prevenciu diskriminácie jednorodičov, programy na podporu duševného zdravia rodičov a detí, ako aj dostupnosť bývania. Napríklad taká právna ochrana a prevencia diskriminácie, jednorodičovské rodiny musia mať zaručené rovnaké práva a ochranu, ako akékoľvek iné rodiny. Našou ambíciou je zaviesť opatrenia, ktoré ich chránia pred diskrimináciou v pracovnom prostredí, v prístupe k sociálnym službám, ale aj v prípade zneužívania alebo zanedbávania práv detí, programy na podporu duševného zdravia rodičov a detí. Diskusiu k zmenám v tejto oblasti sme tu mali aj nedávno, pred dvoma dňami, tiež sa to týka veľmi jednorodičov, pretože sú vystavený enormnému psychickému tlaku, ktorý môže viesť k problémom v duševnom zdraví. Takisto veľkým, veľkým problémom, o ktorom nehovoríme len my, ale aj organizácie, ktoré sa venujú rodinám v núdzi, je uľahčiť dostupnosť bývania pre jednorodičovské domácnosti. Na Slovensku je realitný trh kombináciou vysokých cien, obmedzenej ponuky nájomných bytov a nedostatočnej štátnej podpory. Právo na bývanie nie je zakotvené v Ústave, na Slovensku je bývanie tvrdá komodita. Chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona nie je len reakciou na súčasnú situáciu, ale predovšetkým investíciou do budúcnosti. Slovensko by malo mať prirodzený záujem na tom, aby deti aj z jednorodičovských rodín dostávali rovnaké šance, ako tie z úplných rodín. Už teraz u nás žije spomínaných 310 tis. detí v rodinách, kde je len jeden rodič a viac ako 46 %, čo je skoro polovica týchto rodín, čelí riziku chudoby. Tieto čísla nie sú zanedbateľné a naznačujú obrovský potenciál, ktorý sa pri nesprávnom nastavení systému môže ľahko premárniť. Navyše ak dlhodobo podceňujeme vzdelanie a podmienky pre tieto deti, pripravujeme sa o ľudský kapitál, čo sa negatívne odrazí v budúcnosti na našom HDP a celkovej prosperite našej krajiny. V našich rukách máme príležitosť pomôcť generáciám detí, ktoré vyrastajú v týchto rodinách získať lepšie vyhliadky do budúcnosti. Máme možnosť zabezpečiť im kvalitnejšie vzdelanie, lepší prístup k pracovným príležitostiam a celkovo zlepšiť ich životné podmienky. Ak túto príležitosť nevyužijeme riskujeme, že tieto deti vyrastajúce v chudobe sa stanú generáciou, ktorá sa nedokáže vymaniť z cyklu sociálnej znevýhodnenosti. Rovnako je dôležité spomenúť, že opatrenia na pomoc jednorodičovským rodinám sú nie len morálnou povinnosťou, ale aj ekonomickým imperatívom. Ak tieto rodiny nebudú dostatočne podporované hrozí, že vzniknú ďalšie bariéry brániace ich integrácii na pracovnom trhu. Samozrejme aj my si uvedomujeme, že tento návrh nemusí každý vnímať ako dokonalý a niektoré opatrenia môžu byť upravené, či prispôsobené, ide však o začiatok vážnej diskusie o tom, ako štát môže podporiť rodiny, ktoré to najviac potrebujú. Ide o snahu zabezpečiť spravodlivé príležitosti pre všetky deti, bez ohľadu na to, v akých podmienkach vyrastajú. Tento návrh zákona predstavuje prvý krok k spravodlivejšej a rovnejšej spoločnosti v tejto oblasti.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi preto na záver apelovať na vašu zodpovednosť a solidaritu. Ak tento návrh zákona podporíte, nielenže zlepšíte životy tých, ktorí už teraz čelia ťažkým podmienkam, ale aj vy prispejete k vybudovaniu silnejšej, spravodlivejšej a priateľskejšej spoločnosti pre nás všetkých. Ďakujem za vašu pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 667. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyni vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 686 zo 16. januára 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci. Dovoľte mi začať tým, že toto je historický moment. Dnes po prvýkrát v pléne Národnej rady Slovenskej republiky rokujeme o návrhu zákona, ktorý je pre nás všetkých, pre našu spoločnosť nesmierne dôležitý. Je to návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam. Táto téma a títo ľudia príliš dlho čakali na adekvátnu pozornosť a reakciu. A možno by toto ani nebolo potrebné, keby štát systematicky a adresne podporoval všetky typy rodín na Slovensku. Aj počas 14 rokov vlád Roberta Fica. Je naozaj pozoruhodné, že tento návrh sa dostal na rokovanie až po roku a pol fungovania tejto sociálno-demokratickej vlády a zároveň aj koalície, ktorá ho však nepredkladá. Ďakujem mojim kolegyniam Lucii Plavákovej a Simone Petrík za pomoc a neustály boj za tých, ktorí sú na Slovensku aktuálne tí najohrozenejší. Možno si spomínate, že pred niekoľkými mesiacmi som na tento fakt, na tieto typy rodín poukázala aj tu v pléne Národnej rady, no nestretlo sa to s veľkým pochopením. V týchto dňoch konečne vidíme, že sa aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán Erik Tomáš, začal venovať téme jednorodičovských domácností, za to ho určite treba oceniť. Zároveň je však dôležité, že tento krok prišiel až na podnet opozície a konkrétne poslankýň Progresívneho Slovenska, ktoré sa dlhodobo zasadzujú za zlepšenie podmienok jednorodičovských rodín. Na Slovensku dnes žije viac ako 190 tis. jednorodičovských rodín, v ktorých sa nachádza viac ako 310 tis. detí do 18 rokov. Tieto rodiny sa nachádzajú v náročnej životnej situácii, kde jeden rodič musí zo všetkých síl zabezpečiť výchovu detí, ale aj materiálnu a ekonomickú podporu. Bohužiaľ polovica týchto rodín žije aktuálne v pásme chudoby, čo je obrovský problém, ktorý si nemôžeme dovoliť ignorovať. Situácia sa ešte zhorší v dôsledku plánovanej Ficovej konsolidácie, ktorá pravdepodobne tieto rodiny ešte viac znevýhodní. Dieťa, ktoré žije v jednorodičovskej rodine sa s vysokou pravdepodobnosťou stretne s nedostatkom finančných prostriedkov a rodič, ktorý financuje celú domácnosť zo svojho jediného príjmu zápasí s účtami a bežnými výdavkami a ostáva mu menej financií na rozvoj dieťaťa, mimoškolské aktivity, či kvalitné vzdelanie. Predstavte si, že priemernej jednorodičovskej rodine zostane na deň, po zaplatení všetkých výdavkov na bývanie a základné potreby päť eur na stravu. Tu je dôležité zdôrazniť, že spoločnosť na Slovensku diskriminuje tých, ktorí už deti vychovávajú. Mnohé vlády v histórii Slovenskej republiky sa síce snažia presadzovať prorodinnú politiku, no keď niekto už deti má, nezabezpečíme ich primeranú výchovu. Štát dostatočne nerieši dôvody vzniku jednorodičovských rodín. Odborníci z praxe poukazujú najmä na chýbajúcu vzťahovú a sexuálnu výchovu, nedostatočné rodičovské a partnerské zručnosti, nedostupnosť a vzdelanie v téme antikoncepcie a takisto aj už spomínané dnes násilie, takisto alkohol, či iné závislosti. Toto sú hlavné dôvody vzniku jednorodičovských domácností, ktorým štát vie predchádzať. Návod na to sme napríklad počuli aj dnes v rozprave k uzneseniu proti násiliu na ženách. Ďakujem teda kolegyniam, ktoré sa tejto téme venujú. Prečo je tento náš návrh zákona dôležitý? Pretože pomáha rodinám v najzraniteľnejšej pozícii. Poskytuje im nielen finančnú pomoc, ale aj potrebnú sociálnu a emocionálnu podporu. Rodičia v jednorodičovských domácnostiach čelia obrovským výzvam a spoločnosť im musí poskytnúť nástroje, aby tieto ťažkosti zvládli. Dnes preto navrhujeme opatrenia, ktoré zlepšia životné podmienky týchto rodín. Tento zákon nie je len pomocou jednotlivcom, ale investíciou do budúcnosti našich detí a celej spoločnosti. Analýza, ktorá nás priviedla k týmto opatreniam jasne ukazuje potrebu konať. Najohrozenejšou skupinou z hľadiska chudoby sú práve jednorodičovské domácnosti, pričom riziko chudoby tu dosahuje až 46,4 %. Čiže každé štvrté dieťa na Slovensku vyrastá v prostredí ohrozenom chudobou a sociálnym vylúčením. Ani doterajšie opatrenia, ako daňové bonusy a vyššie prídavky na deti, neboli dostatočne účinné, pretože boli naviazané na príjmy a neboli adresné. Mnoho jednorodičov pracuje na plný úväzok, no ich príjmy sú často nedostatočné, keďže musia vziať menej kvalifikovanú prácu, na akú majú vzdelanie, čo spôsobuje, že ani zavedené opatrenia dostatočne neznižujú ich riziko chudoby. Po prvýkrát prinášame jasnú definíciu jednorodičovskej domácnosti. Jednorodičovskú domácnosť teda tvorí dospelá osoba s nezaopatreným dieťaťom alebo deťmi, ktorá zabezpečuje starostlivosť a výchovu. O jednorodičovskú domácnosť ide aj vtedy, ak v tejto domácnosti žije aj iná dospelá osoba a nejde o osobu manžela, manželky, druha alebo družku, ktorá by spoločne vychovávala nezaopatrené dieťa alebo nezaopatrené deti. Naším prvým opatrením, ktoré naväzuje na túto definíciu je zvýšený príspevok pre prvákov či prváčky. Navrhujeme, aby jednorodičia získali o 40 eur vyšší jednorazový príspevok pri nástupe ich dieťaťa do prvého ročníka školy. Začiatok školskej dochádzky je dôležitým míľnikom a chceme zmierniť finančný stres, ktorý toto obdobie v jednorodičovských domácnostiach sprevádza. Aktuálne je prídavok na dieťa v prípade, že je to prvák alebo prváčka 110 eur za mesiac september, kedy nastúpili do základnej školy. Druhým opatrením je dostupná starostlivosť o deti, čo znamená, že navrhujeme rozšírenie počtu dní na sprevádzanie dieťaťa či detí do zdravotníckeho zariadenia pre jednorodičov zo 7 na 10 dní za kalendárny rok, čo je aj v súlade s aktuálnou iniciatívou ministra práce, ktorú oznámil práve na medzinárodný deň jednorodičov, v piatok. Vyšší počet dní voľna je odôvodnený skutočnosťou, že kým v rodine s dvoma rodičmi sa môžu pri sprevádzaní dieťaťa či detí obidvaja rodičia vystriedať a teda majú spolu nárok na 14 dní voľna za celý kalendárny rok, tak jednorodič má len 7, bez ohľadu na počet detí. Tretím opatrením je zvýšenie počtu dní na ošetrovné na člena rodiny, tzv. OČR. Navrhujeme rozšírenie nároku na ošetrovné na 21 dní z pôvodných 14 dní, pretože jednorodičia nemajú možnosť striedať sa pri starostlivosti o choré dieťa, ako rodičia v úplných rodinách. Vyšší počet dní je odôvodnený skutočnosťou, že kým v rodine s dvoma rodičmi sa môžu pri ošetrovaní a starostlivosť o dieťa obidvaja vystriedať a majú teda spoločne nárok na 28 dní kontinuálne, tak jednorodič je na to sám. Rozšírením počtu dní jednorodičom pomôžeme pri zabezpečení starostlivosti o deti a zmiernime hlavne znevýhodnenú situáciu v ktorej sa nachádzajú. V ďalších krokoch v budúcnosti sa budeme musieť sústrediť aj na právnu ochranu a prevenciu diskriminácie jednorodičov, programy na podporu duševného zdravia rodičov a detí, ako aj dostupnosť bývania. Napríklad taká právna ochrana a prevencia diskriminácie, jednorodičovské rodiny musia mať zaručené rovnaké práva a ochranu, ako akékoľvek iné rodiny. Našou ambíciou je zaviesť opatrenia, ktoré ich chránia pred diskrimináciou v pracovnom prostredí, v prístupe k sociálnym službám, ale aj v prípade zneužívania alebo zanedbávania práv detí, programy na podporu duševného zdravia rodičov a detí. Diskusiu k zmenám v tejto oblasti sme tu mali aj nedávno, pred dvoma dňami, tiež sa to týka veľmi jednorodičov, pretože sú vystavený enormnému psychickému tlaku, ktorý môže viesť k problémom v duševnom zdraví. Takisto veľkým, veľkým problémom, o ktorom nehovoríme len my, ale aj organizácie, ktoré sa venujú rodinám v núdzi, je uľahčiť dostupnosť bývania pre jednorodičovské domácnosti. Na Slovensku je realitný trh kombináciou vysokých cien, obmedzenej ponuky nájomných bytov a nedostatočnej štátnej podpory. Právo na bývanie nie je zakotvené v Ústave, na Slovensku je bývanie tvrdá komodita. Chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona nie je len reakciou na súčasnú situáciu, ale predovšetkým investíciou do budúcnosti. Slovensko by malo mať prirodzený záujem na tom, aby deti aj z jednorodičovských rodín dostávali rovnaké šance, ako tie z úplných rodín. Už teraz u nás žije spomínaných 310 tis. detí v rodinách, kde je len jeden rodič a viac ako 46 %, čo je skoro polovica týchto rodín, čelí riziku chudoby. Tieto čísla nie sú zanedbateľné a naznačujú obrovský potenciál, ktorý sa pri nesprávnom nastavení systému môže ľahko premárniť. Navyše ak dlhodobo podceňujeme vzdelanie a podmienky pre tieto deti, pripravujeme sa o ľudský kapitál, čo sa negatívne odrazí v budúcnosti na našom HDP a celkovej prosperite našej krajiny. V našich rukách máme príležitosť pomôcť generáciám detí, ktoré vyrastajú v týchto rodinách získať lepšie vyhliadky do budúcnosti. Máme možnosť zabezpečiť im kvalitnejšie vzdelanie, lepší prístup k pracovným príležitostiam a celkovo zlepšiť ich životné podmienky. Ak túto príležitosť nevyužijeme riskujeme, že tieto deti vyrastajúce v chudobe sa stanú generáciou, ktorá sa nedokáže vymaniť z cyklu sociálnej znevýhodnenosti. Rovnako je dôležité spomenúť, že opatrenia na pomoc jednorodičovským rodinám sú nie len morálnou povinnosťou, ale aj ekonomickým imperatívom. Ak tieto rodiny nebudú dostatočne podporované hrozí, že vzniknú ďalšie bariéry brániace ich integrácii na pracovnom trhu. Samozrejme aj my si uvedomujeme, že tento návrh nemusí každý vnímať ako dokonalý a niektoré opatrenia môžu byť upravené, či prispôsobené, ide však o začiatok vážnej diskusie o tom, ako štát môže podporiť rodiny, ktoré to najviac potrebujú. Ide o snahu zabezpečiť spravodlivé príležitosti pre všetky deti, bez ohľadu na to, v akých podmienkach vyrastajú. Tento návrh zákona predstavuje prvý krok k spravodlivejšej a rovnejšej spoločnosti v tejto oblasti.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi preto na záver apelovať na vašu zodpovednosť a solidaritu. Ak tento návrh zákona podporíte, nielenže zlepšíte životy tých, ktorí už teraz čelia ťažkým podmienkam, ale aj vy prispejete k vybudovaniu silnejšej, spravodlivejšej a priateľskejšej spoločnosti pre nás všetkých. Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj pánovi Stuškovi, že zaskočil aj za spravodajcovanie a teraz už k predmetnému návrhu zákona. Tento návrh zákona reflektuje na potreby zdravotne znevýhodnených, momentálne posudková činnosť na Slovensku je v ťažkej situácii a kompetentní to neriešia. Zdravotne znevýhodnení čakajú aj niekoľko rokov na posúdenie a rozhodnutie o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Tým pádom sú príspevky pre nich absolútne v nedohľadne. Sú v pasci, pretože príbuzní sa o nich starajú a oni čakajú na príspevok na opatrovanie. Tým pádom spadajú do kolotoča zúfalstva a aj chudoby. Novela zákona o posudkovej činnosti stanovuje, že zdravotne znevýhodnení môžu na posudok čakať až 120 dní. Doteraz to bolo 90 dní aj s rozhodnutím a už pri tejto lehote je bežné, že úrady práce stále rozhodujú o žiadostiach, mám informáciu, že dokonca ešte zo septembra roku 2022. Namiesto toho, aby minister práce pomohol novým zákonom o integrovanej posudkovej činnosti a lehoty nepredlžoval, nestalo sa tak. Práve naopak, pritom nie je úplne jasné, ktorým žiadateľom sa môže lehota predĺžiť. Kontaktujú ma mnohí zdravotne znevýhodnení, ktorí podali žiadosti o príspevky a sú to kľúčové príspevky. Nie je možné, aby niekto, komu sa rozpadá doslova vozík pod zadkom, čakal 120 dní na posúdenie odkázanosti na nový vozík. Je nonsens, aby ľudia, ktorí potrebujú osobného asistenta alebo opatrovateľa čakali 120 dní na posúdenie a imobilní čakali napr. 120 dní na stropný zdvihák. Nedávno som sa stretla s otcom dvoch vozíčkarov, ktorý musí všetky kompenzácie vybavovať dvakrát a bez príspevku si nemôžu dovoliť dva vozíky, už aj doplatok je pre nich finančne náročný. Deti rastú, vozíky sa opotrebovávajú a posúdenie je stále v nedohľadne. V novele tohto zákona takmer zo zoznamu ŤZP vypadli ľudia s Aspergerovým syndrómom alebo s autizmom. Tlak fungoval a títo zdravotne znevýhodnení tam boli našťastie ponechaní, to sa ale nedá povedať napr. o ľuďoch s poškodením kože, ktorí musia mať poškodenie kože nad 40%, aby vôbec získali preukaz ŤZP. Preto podávame tento návrh zákona, aby ľudia so zdravotným znevýhodnením mohli žiť dôstojnejšie a mali také podmienky, ktoré by neohrozovali ich zdravotný stav, či ich nehnali na hranicu chudoby. Našim cieľom je taktiež upriamiť pozornosť na to, že rodičovská starostlivosť o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím je komplikovanejšia, pretože takéto dieťa si vyžaduje starostlivosť najmä rehabilitačnú, terapeutickú alebo logopedickú. S pomocou rodičov v domácom prostredí to má oveľa jednoduchšie. Kedy začne pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny skutočne pracovať pre zlepšenie života zdravotne znevýhodnených tak, aby to už dávalo zmysel? Koľko času ešte potrebuje? Nedávno ma kontaktovala matka dieťaťa, ktoré má diabetes a musí podávať ten inzulín a to naozaj nie je bežná rodičovská starostlivosť, tak ako jej to vyhodnotili úrady práce. Zdravotne znevýhodnení potrebujú pomoc a riešenia teraz a preto ani my nečakáme na ministerstvo a prichádzame s našim návrhom zákona, ktorý opravuje kľúčové chyby zákona o integrovanej posudkovej činnosti. Budeme radi, ak ho nebudete brať len ako opozičný návrh zákona, ktorý treba hodiť do šuflíka, ale ako záchranné lano pre tých, ktorí ho naozaj potrebujú. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Návrh zákona, ktorým sa sa mení zákon č. 376/2004 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Veronika Veslárová a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík. Predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými dokumentmi a právom Európskej únie. Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem za slovo.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán predsedajúci, zdravotne znevýhodnení rovnako ako všetci ostatní v našej krajine žijú, pracujú, konzumujú tovary a služby a aj produkujú odpad. Avšak úkony, ktoré sú pre niekoho bežné, ako napríklad vyniesť odpad, sú pre nich nemožné.
Tento návrh zákona reflektuje na podnety o zdravotne znevýhodnených. Okrem toho, že títo ľudia musia čeliť ťažkostiam v dôsledku zdravotného znevýhodnenia, taká banálna vec, ako je odhodenie smetí do kontajnera, je pre nich náročná. Naším zákonom preto chceme sprístupniť takú základnú službu, ako je vynášanie odpadu, aj pre ľudí na vozíku, nevidiacich a pre inkontinentné osoby. V Škandinávii či v Nemecku je bezbariérová prístupnosť odpadu už štandardom a ani u nás to nemusí byť len snom.
Týmto návrhom zákona navrhujeme výškovo upraviť zberné nádoby pre vozičkárov tak, aby aj oni mohli vysypať smeti bezpečne. Taktiež navrhujeme Braillovým písmom upraviť zberné nádoby pre nevidiacich a navrhujeme separátne zberné nádoby pre inkontinentných. Ako ľudia bez zdravotného znevýhodnenia si možno neviete predstaviť, aké by to bolo nemôcť samostatne vyhodiť odpad do kontajnera. Nevidiaci si však potrebujú najprv zistiť prostredníctvom Braillového písma, ktorá nádoba je na papier, plast, sklo či komunálny odpad. Dokiaľ kontajner nie je výškovo prispôsobený, človek na vozíku odpad nedokáže vysypať. Inkontinentné osoby zase majú oveľa viac odpadu a aj keď aktuálne ešte nie je bežné na Slovensku, komodita jednorazových plienok recyklovateľná, vo svete už spoločnosti na spracovanie odpadu plienky bežne recyklujú.
Odvoz a likvidácia odpadu už v Bratislave označila 150 zberných nádob štítkami s Braillovým písmom, reliéfnou latinkou a piktogramami. A v Španielsku zasa prispôsobujú zberné nádoby s bočným (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) hrdlom vo výške jeden meter tak, aby aj ľudia na vozíku mohli tento odpad vyhodiť.
Niekoľko obcí na Slovensku už dnes zavádza systémy na zber plienok v separátnych zberných nádobách. Ako vidíte, nielen po celom svete, ale aj na Slovensku zdola vznikajú iniciatívy, ktoré zavádzajú inkluzívnejší (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) prístup k odpadu.
Tento návrh zákona pomáha sociálne ohrozeným skupinám, ako sú zdravotne znevýhodnení a seniori. Sme pevne presvedčení, že prispeje k lepším a dôstojnejším životným podmienkam pre všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Michala Saba na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem za slovo.
Pán minister, ja veľmi oceňujem, že ste v tom konečnom návrhu zákona zohľadnili pripomienky organizácií so zdravotným znevýhodnením, ale nie úplne všetky pripomienky, preto by som si dovolila podať pozmeňujúci návrh, ktorý by som teraz prečítala.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Simony Petrík k vládnemu návrhu o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 620.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 620.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V čl. I § 3 sa vypúšťa odsek 8.
2. V čl. I § 13 druhej vety sa slová „60 dní" nahrádzajú slovami „30 dní".
V prílohe č. 1 časti B bode 3 písm. c) znie: c) ťažké deformity s ťažkou poruchou pohyblivosti, s polytopnou lokalizáciou a orgánovým postihnutím a rázštep chrbtice (spina bifida),"
4. V prílohe č. 1 časti B bode 3 písm. f) sa vypúšťa slová „telesná výška po ukončení rastu je 120 cm a menej"."
5. V prílohe č. 1 časti C písm. n) sa vypúšťajú slová „s postihnutím plochy tela nad 40 %".
6. V prílohe č. 1 časti C písm. p) znie: „p) inkontinencia moču alebo stolice,".
7. V prílohe č. 1 časti F písm. a) sa vypúšťajú slová „so stredne ťažkou alebo ťažkou poruchou funkčnosti".
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh zákona má aj inkluzívny aspekt.
Predstavte si, že snúbenci so zdravotným znevýhodnením chcú spečatiť svoj vzťah sobášom. Musia v súčasnosti cestovať do obce, ktorá má matriku. Po ceste narazia na vysoké obrubníky, bariérovú dopravu, to je realita slovenských miest a obcí. Nehovoriac o tom, že ten druhý matričný úrad, do ktorého musia vycestovať, nemusí byť bezbariérový. Snúbenci si nemôžu vybrať, či uzavrú manželstvo pred starostom alebo starostkou v obci, v ktorej žijú, ak starosta alebo starostka nevedú matričný úrad. Stigma, že zdravotne znevýhodnení uzatvárajú manželstvo, je rarita, sa už našťastie odbúrava a návrh zákona, aby snúbenci mohli uzavrieť manželstvo v akejkoľvek obc, nielen tam, kde je matričný úrad, má teda aj tento inkluzívny charakter.
Obec, v ktorej žijú snúbenci so zdravotným znevýhodnením, je pre nich najbližšia a najdostupnejšia. Pokiaľ sa musia ísť sobášiť niekde inde, kde je zriadený matričný úrad, môžu mať v dôsledku svojho zdravotného znevýhodnenia problém s prístupnosťou. V roku 2010 sa ratifikoval aj dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, kde je uvedený čl. 9 – prístupnosť. Tento článok je jeden z najviac porušovaných článkov tohto dokumentu, ako konštatovala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím v správe za rok 2023 aj v tých správach z predchádzajúcich rokov.
V prípade, že tento návrh zákona by parlament schválil, boli by aj pre ľudí so zdravotným znevýhodnením sobáše prístupnejšie. Pokiaľ žije v obci zdravotne znevýhodnený, je väčšia pravdepodobnosť, že aj úrad bude bezbariérový, pretože ho tento občan navštevuje. Taktiež by sa rešpektoval čl. 23 – rešpektovanie domova a rodiny, ktorý hovorí o tom, že zmluvné strany zabezpečia rešpektovanie manželstva zdravotne znevýhodnených. Aj ľudia so zdravotným znevýhodnením si zaslúžia uzatvárať manželstvo a zakladať si rodiny. Nebráňme im v tom. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, prinášame návrh zákona, vďaka ktorému majú byť odstránené prekážky, ktoré vytvárajú pre zdravotne znevýhodnených, lebo nemajú doprovod v ambulanciách a v nemocniciach. V poslednom období ma kontaktovali ľudia so zdravotným znevýhodnením a ich rodinní príslušníci. Bol im odmietnutý sprievod počas hospitalizácie, ale aj počas ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Človek so zdravotným znevýhodnením rieši počas celého života viacero úskalí, ktoré sa znásobia, pokiaľ potrebuje ísť k lekárovi alebo do nemocnice. Častokrát je návšteva lekára nadľudský výkon od parkovania cez prechod bariérovými nemocnicami či poliklinikami. Ak človek so zdravotným znevýhodnením, ktorý je hospitalizovaný, nemá bezbariérovú izbu s toaletou, je to doslova horor. Úzke dvere, prahy, bariérové kúpeľne, to je realita slovenských nemocníc. Koľko nemocníc alebo polikliník debarierizovala táto vláda? Odpoveď asi všetci poznáme. V takýchto podmienkach sa len tak človek nemôže so zdravotným znevýhodnením vybrať sám k lekárovi alebo do nemocnice. Potrebuje doprovod, doprovod, ktorý by mu pohol so sebaobslužnými úkonmi. Mnohí zdravotne znevýhodnení v dôsledku svojho znevýhodnenia sa nemôžu dorozumievať s okolím kvôli rečovým komplikáciám. Tu práve by im doprovod porozumel, vedia, kedy zdravotne znevýhodnený je hladný, smädný, kedy potrebuje ísť na toaletu. Pokiaľ je odmietnutý doprovod, zdravotne znevýhodnený je napospas osudu sám v nemocnici alebo v ambulanciách. Doprovod pomôže a odbremení aj personál nemocnice. Nemocnice sú častokrát personálne poddimenzované.
Je potrebné najmä chrániť pacientov so zdravotným znevýhodnením. Častokrát sa stáva, že sa vracajú z nemocníc s dekubitmi a preležaninami a to len preto, lebo personál nemá čas ich polohovať. Liečba dekubitov je finančne náročná a zaťaží sa tak štátny rozpočet a nehovoriac o bolesti, ktorú zdravotne znevýhodnení musia absolvovať.
A to je realita, ktorá sa stala dvom zdravotne znevýhodneným bratom len prednedávnom. Ponúknime preto zdravotne znevýhodneným dôstojnú liečbu a bezpečie, potrebujú to. Ďakujem.