Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo a ďakujem aj tebe, pani poslankyňa Gažovičová, za tvoj príspevok. Ja len doplním, že na mňa sa obracajú neformálni opatrovatelia, ktorí majú problémy so svojím duševným zdravím, lebo sa niekoľko desiatok rokov starajú o svojho rodinného príslušníka a štát túto situáciu nerieši. Formálni opatrovatelia majú supervíziu raz do roka, čo podľa mňa tiež nie je úplne dostatočné, ale o neformálnych opatrovateľov sa štát v rámci duševného zdravia nestará.
A taktiež by som ešte chcela doplniť, že bola vyhlásená výzva na debarierizáciu stredných škôl, ale do tejto výzvy sa prihlásilo veľmi málo stredných škôl a tým teda neprispeli k tomu, aby mohli deti so zdravotným znevýhodnením denne navštevovať školy a mohli odstrániť tak svoje bariéry a tie deti by boli sociálne začlenení a neboli by vylúčení na izolovanom domácom vzdelávaní.
Ďakujem.

Ďakujem za všetky faktické poznámky a dodám, že dúfam, že naprieč celým politickým spektrom bude táto správa schválená v hlasovaní.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, kolegyne, kolegovia, pani komisárka, pripravili ste opäť rozsiahlu správu za predchádzajúci rok o činnosti svojho úradu. Táto správa je dôkazom toho, že vláde ani koalícii nezáleží na problémoch zdravotne znevýhodnených, pretože inak by tie problémy riešili a neprišlo by tak k rozsiahlemu porušovaniu práv zdravotne znevýhodnených. Dôkazom toho je aj to, že ste uložili ministerstvám rôzne odporúčania a len zlomok z nich boli splnené, mnohé sa nesplnili. Napríklad ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny splnilo 15 odporúčaní zo štyridsiatich siedmich. Ministerstvo školstva z pätnástich odporúčaní splnilo jedno a ministerstvo financií z troch odporúčaní splnilo tiež jedno.
Včera mal správu o činnosti aj verejný ochranca práv, ktorý tiež uvádzal, že žiadatelia musia dlho čakať na príspevky z úradov práce. Odpoveďou ministerstva je, že je nedostatok posudkových lekárov. Keď som na to niekoľkokrát upozorňovala s kolegyňou Simonou Petrík, tak nám minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš odkázal, že sme vymysleli teplú vodu. Z tejto teplej vody je ale už ľad do letných limonád a on túto situáciu stále nerieši.
Zákon o reforme posudkovej činnosti, ktorý mal tejto situácii pomôcť, nič nezlepšuje. Zdravotne znevýhodneným nepomáha, pretože predlžuje lehoty na posudky na 120 dní. V prípade náročných zdravotných znevýhodnení nie je uvedené, akých zdravotných znevýhodnení sa to bude týkať. Môže sa teda v praxi stať, že človek bude 120 dní čakať na peňažný príspevok na opatrovanie a opatrovaný aj opatrovateľ budú bez príjmu, na hranici chudoby.
Vo svojej správe uvádzate aj to, že úrady práce neposkytujú poradenstvo v takej miere, ako by mali, ako v prípade príbehu pani Anny. Zároveň neziskový sektor, ktorý toto poradenstvo robí v špičkovej kvalite, je stále dehonestovaný a nedostáva dotácie. Vo vašej správe hovoríte aj o bariérach na úradoch, sobášnych sieňach, vo volebných miestnostiach. Tomuto som sa venovala s kolegyňou Janou Hanuliakovou a pripravili sme legislatívu, ktorú koalícia neprijala. Je tragické, že 15 rokov od ratifikácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je práve čl. 9 prístupnosť stále v nedohľadne a nedodržiava sa. Obracajú sa na mňa aj uchádzači o zamestnanie, ktorí sú vysokoškolsky vzdelaní, majú zdravotné znevýhodnenie a v dôsledku bariér sa nemôžu zamestnať.
Na záver by som dodala, že ako poslankyňa, ktorá sa dlhoročne zaoberám zdravotne znevýhodnenými, si prajem inkluzívne prostredie v plnej miere a v každej sfére života. V hlasovaní, samozrejme, podporíme vašu správu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 830. Prekladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 873 z 12. mája 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. septembra a v gestorskom výbore do 8. septembra 2025.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh predkladám opätovne, dôvody na jeho predkladanie totiž stále trvajú.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť starostlivosť o osobu s ťažkým zdravotným znevýhodnením v prípadoch, kedy nie je tejto osobe k dispozícii osobný asistent. Ak osobný asistent ochorie či ide na dovolenku, má zdravotné problémy alebo si potrebuje niečo vybaviť s rodinou, zdravotne znevýhodnený je doslova v pasci. Stretla som sa s jednou vozičkárkou, ktorá mala chorého osobného asistenta. Bola sama v byte a čakala, kým jej niekto zo susedov nepomôže, lebo už nemá rodičov. Tejto vozičkárke by určite pomohla domáca opatrovateľská služba, pomoc napríklad s nákupom. Tak ako túto domácu opatrovateľskú službu môžu čerpať poberatelia peňažného príspevku na opatrovanie, poberatelia peňažného príspevku na osobnú asistenciu túto možnosť nemajú. Navrhujem, aby poberatelia peňažného príspevku na osobnú asistenciu mohli mať poskytovanú domácu opatrovateľskú službu v zmysle osobitného predpisu v rozsahu 40 hodín do mesiaca a boli tak rovnoprávni s tými, ktorí poberajú peňažný príspevok na opatrovanie. Osobe s ťažkým zdravotným postihnutím bude môcť byť poskytovaná opatrovateľská služba v domácnosti v rozsahu najviac 40 hodín mesačne a súčasne aj peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Zdravotne znevýhodnení, ktorí poberajú peňažný príspevok na osobnú asistenciu a asistent je práceneschopný alebo z iných dôvodov nemôže vykonávať osobnú asistenciu, sú bez pomoci. Pokiaľ nemajú rodinných príslušníkov, nemá im kto pomôcť. Preto navrhujem, aby práve títo profesionálni opatrovatelia im v takýchto situáciách pomohli.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
A viac o tomto návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem ešte raz za slovo aj pánovi Dostálovi za podporu. My sme si vyžiadali stanovisko aj zo Štátneho fondu rozvoja bývania a naozaj nám potvrdili, že žiadatelia musia byť síce držiteľmi ŤZP alebo ŤZPS preukazu, ale aj napriek tomu musia mať ešte nejakú obmedzenú schopnosť pohybu, ktorá je uvedená v prílohe č. 1 tohto zákona a tam žiadne iné diagnózy okrem obmedzenia schopnosti pohybu nie sú. Žiadne iné zdravotné znevýhodnenia alebo teda ťažké zdravotné postihnutia tam nie sú, iba tie, ktoré sú v rámci obmedzenia schopnosti pohybu momentálne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán predsedajúci, pán minister, ja len chcem povedať, že budem čítať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale ešte teda v krátkosti ho odôvodním.
Podávame pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu s kolegom Dubécim, pretože na Slovensku okrem ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu žijú zdravotne znevýhodnení, ktorí majú aj zrakové znevýhodnenie, a na tieto potreby týchto ľudí nereflektuje zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania a nemôžu čerpať podporu.
Na Slovensku žije teda konkrétne aj jeden manželský pár, ktorý si chcel podať žiadosť o podporu zo štátneho fondu rozvoja bývania, ale bola mu táto podpora zamietnutá, pretože práve nemajú obmedzenie pohybu. Ako však zistili, táto podpora teda, teda aj napriek tomu, že majú preukaz obidvaja ťažko zdravotne postihnutého, je len pre ľudí, ktorí sú napríklad na invalidných vozíkoch alebo používajú barle. Súčasná legislatíva im teda neumožňuje čerpať túto podporu. Je to v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne s článkom 19, nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti.
Všetci ľudia by mali mať možnosť žiť vo svojich vlastných domovoch a v známom prostredí tak dlho, ako je to možné a tak dlho, ako chcú. Ak niekto potrebuje pomoc s bývaním, mal by ju dostať tam, kde býva, kde sa cíti pohodlne a kde chce žiť. Pretože ak sa vo svojom domove cítite pohodlne a bezpečne, môžete si dobiť baterky na každodenný život. Takto vzniká spolupatričnosť, účasť a empatia. Preto je obzvlášť dôležité mať možnosti. Dnes už existujú rôzne možnosti foriem bývania, ale zdravotne znevýhodnení ich častokrát nemôžu čerpať. O to dôležitejšie je, aby sme dbali na to, že tí, ktorí podporu potrebujú, nebudú mať v ceste zbytočné bariéry a nebude im stáť v ceste legislatíva.
Teraz by som prečítala ten samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh a navrhujem o treťom bode hlasovať zvlášť, osobitne.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Prosím, pozastavte čas pani poslankyni.
Nech sa páči.

Veslárová, Veronika, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Dubéciho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, tlač 736.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, tlač 736.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I v 26. bode sa v § 10 ods. 2 písm. a) slová „so zdravotným postihnutím" nahrádzajú slovami „s ťažkým zdravotným postihnutím".
2. V čl. I sa za bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:
„35. V § 10 ods. 10 písm. d) sa slová „so zdravotným postihnutím" nahrádzajú slovami „s ťažkým zdravotným postihnutím".
Ostatné novelizačné body v čl. 1 sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 62 vkladá nový bod 63, ktorý znie:
„63. Príloha č. 1 sa dopĺňa bodom 19, ktorý znie:
„19. Postihnutia zraku
a) obojstranná ťažká strata zraku od vízu 6/18 (0,3) do nuly, ktorou sa rozumie zraková ostrosť s korekciou u oboch očí, v kategórii oslabenia zraku v štádiu slabozrakosti a viac,
b) úplná slepota alebo praktická slepota oboch očí,
c) obojstranné výpadky zorného poľa (úplné, polovičné alebo kvadrantové) alebo koncentrické zúženie zorného poľa od 29 stupňov do nuly."."
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Ďakujem.

.

Ďakujem za slovo.
Ja nadviažem na pani poslankyňu Remišovú a chcem povedať, že neziskový sektor je kľúčovým pre zdravotne znevýhodnených, lebo supluje štát a nastupuje tam v takých činnostiach, kde štát zlyháva. Viete, koľko percent sociálnych služieb zastupuje neziskový sektor? Je to 45 %, je to takmer polovica z celého počtu sociálnych služieb v rámci Slovenska. Zdravotne znevýhodnení sa už desaťročia spoliehajú na občianske združenia a mimovládny sektor. Ten im dokáže pomôcť tam, kde štát zlyháva. Podľa zákona o lobingu bude akákoľvek aktivita, ktorá by mohla ovplyvniť rozhodovanie štátnych a parlamentných orgánov, považovaná za lobing. Osobné stretnutia, prieskumy, kampane, petície, veď to je jedna z hlavných náplní činnosti mimovládok, ktoré obhajujú práva a potreby zdravotne znevýhodnených snažiť sa dosiahnuť zmenu, a to je často možné len cez politiku. Ako inak môžu bežní ľudia dosiahnuť zmeny v legislatíve ako cez politikov? Prestavte si, že ste matka alebo otec zdravotne znevýhodneného dieťaťa. Potrebujete preň invalidný vozík, stropný zdvihák a nemáte financie na doplatky a práve tam nastupuje mimovládny sektor v podobe občianskych združení, práve tie vám poskytnú 2 % z daní na tieto pomôcky a terapie, ktoré poisťovne ani úrady neuhradia. Ak sa o tom pôjdete baviť s poslancami, pôjde o lobing? Domáhate sa predsa lepších podmienok pre svoje dieťa a rodinu, na kúpeľnú starostlivosť, terapie, pomôcky či rehabilitácie.