Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Lucia, ty si správne povedala, že všetci nebudú mať rovnaké podmienky pre výkon volebného práva. Je to pravda, stavajú sa tu barikády medzi Slovákmi, ktorí žijú v zahraničí, a Slovákmi, ktorí žijú na Slovensku. V čase, keď máme posudkovú činnosť na kolenách, ľudia nemajú invalidné vozíky, osobnú asistenciu, opatrovateľskú službu, príspevok na opatrovanie, tak ešte po novom nebudú môcť ani voliť títo zdravotne znevýhodnení. Ja som dala, ja som interpelovala ministra ohľadom toho, že či sa urobil nejaký aspoň prieskum bezbariérovosti ambasád a že či je pripravený v súvislosti s touto novelou na to, že budú voliť aj ľudia so zdravotným znevýhodnením v zahraničí. Na to mi odpísal jednou suchou vetou, že sa tá voľba bude vykonávať ako doteraz, ale to je asi úplne nemožné. A ja tiež budem citovať pani komisárku pre osoby so zdravotným znevýhodnením, ktorá vo svojom vyjadrení hovorí, citujem: „Ďalej pokladám za kľúčové výslovne upraviť povinnosť primeraných úprav a dôsledne myslieť na bezbariérovosť volebných priestorov, ako aj na prístupnosť komunikácie a informácií, pretože štát má povinnosť bariéry odstraňovať, nie nové budovať. Volebné právo osôb so zdravotným znevýhodnením nesmie zostať iba formálne deklarovaným právom. Musí ísť o právo reálne, dostupné, prakticky vykonateľné a chránené bez diskriminácie." Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si dovoľuje požiadať, aby bol návrh novely volebného zákona prehodnotený a zmenený tak, že bude zachovávaná možnosť voľby poštou alebo pomocou prenosnej volebnej schránky a zabezpečená možnosť podania žiadosti o zápis do osobitného zoznamu voličov aj v inej ako elektronickej podobe.

Ďakujem za slovo.
Pán Hlina, vy ste hovorili, že opatrovatelia, ktorí sa starajú o Rakúšanov, nebudú môcť voliť, ale nielen tí, ale aj zdravotne znevýhodnení, ich opatrovatelia, ich rodinní príslušníci alebo asistenti, ktorí žijú s nimi v zahraničí, nebudú môcť voliť. Ja som to už v prvom čítaní hovorila, vtedy pán predsedajúci Danko hovoril, že spájam nespojiteľné, ale 13. mája následne nato poslala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím list, ktorý máte, verím, že všetci prečítaný, kde hovorí práve o tom, že sa porušuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne čl. 9 prístupnosť a čl. 29 účasť na volebnom živote. Takže naozaj zdravotne znevýhodnení, ktorí žijú v zahraničí, nebudú môcť voliť. Pán Danko mi vtedy ponúkal pohár vody, ale ja nepotrebujem pohár vody od pána Danka, ale želala by som si, aby všetci, aj zdravotne znevýhodnení, mohli voliť, nemuseli cestovať tisícky kilometrov na ambasády a tam, kde nie sú ambasády, ani nemajú kde cestovať, ale aby naozaj jednoducho mohli voliť a mali také práva ako všetci ostatní ľudia, ktorí nemajú zdravotné znevýhodnenie.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja už iba krátko sa k tomu vyjadrím. Jedinou možnosťou, ako sa stať prijímateľom sociálnej služby, keďže tu hovoríme o zákone o sociálnych službách, je mať právoplatné rozhodnutie, ktorému predchádza posudok. Na to si musí podať človek žiadosť a prejsť celou tou tortúrou, aby najprv v integrovanom posudku mu navrhli nejakú sociálnu službu a potom mu v rozhodnutí túto sociálnu službu právoplatne rozhodli. Tie posudky trvajú naozaj nie 60 dní, ani nie 120 dní, ale niekedy dlhšie. Ešte dokonca po reforme chodili tie staré posudky ľuďom. Mňa kontaktujú aj riaditelia zariadení sociálnych služieb, že majú problém, že tí noví žiadatelia už majú tak nízke stupne odkázanosti, že ich nemôžu prijať a tí ľudia nemôžu byť sami doma, pretože sa nevedia o seba postarať. Takže naozaj mi tento integrovaný posudok alebo táto posudková činnosť a následne rozhodovacia pripomína ako že sa niekto osprchuje nejakou svätenou vodou a zrazu mu nič nie je a nemá na nič nárok, nič nepotrebuje, ale to nie je tak, lebo tí ľudia keď nemajú ten príspevok, nemajú tú sociálnu službu, tak si to musia všetko uhradiť sami, lebo oni reálne nevstanú z postele, reálne nezačnú chodiť, ale potrebujú stále niekoho, kto sa o nich postará, kto im pomôže a to ich stojí vlastné finančné zdroje.
Tento návrh zákona, teda táto posudková činnosť urobila to, že tie sociálne služby sú ešte menej prístupné pre ľudí, ako boli doteraz, pretože je niekoľko rokov známe, že sa čaká aj niekoľko rokov, napríklad do domovov sociálnych služieb, do zariadení pre seniorov sa čaká niekoľko mesiacov, niekde až rok, ale teraz na to tí ľudia nemajú nárok v dôsledku toho, že nemajú dostatočný stupeň odkázanosti v posudku a v následných rozhodnutiach. Čiže tá posudková činnosť je naozaj veľmi dôležitá, aby fungovala, aby sa v nej urobili nejaké metodické pokyny a aby sa možno aj zmenil zákon, aby naozaj tie sociálne služby dostali všetci tí, ktorí ich potrebujú a ktorí nemôžu byť doma sami na pospas osudu, pretože sa nevedia alebo nedokážu v dôsledku zdravotného stavu o seba postarať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Mne táto posudková činnosť pripadá ako Lurdy, lebo sa tu zázračne všetci uzdravujú, všetci majú stupeň odkázanosti 1 a nemajú nárok doslova na nič. Ja ale budem reagovať na pani poslankyňu Petrík. Ak sú teda tieto rozhodnutia po lehote, tak by malo každému prísť oznámenie, že prečo sa tá lehota predlžuje, alebo teda aspoň, že sa tá lehota predlžuje, ale to nechodí. Ale mám aj ja jeden výnimočný prípad, kedy pani, onkologická pacientka, ktorá má vymenený bedrový kĺb a je na vozíku, má Crohnovu chorobu, dostala prvý stupeň odkázanosti na úrade práce. Napísala som jej odvolanie a z ústredia práce jej napísali, že predlžujú lehotu, lebo sa jedná o obzvlášť závažný prípad. Tak ja nechápem, že pre úrad práce mala prvý stupeň odkázanosti a pre ústredie práce je to už obzvlášť závažný prípad. Naozaj tomu akože nerozumiem, lebo keby mala napríklad tretí stupeň odkázanosti a mala by mať štvrtý, tak ešte dajme tomu, ale z prvého to vyzerá tak, že možno bude mať aj piaty, keďže má závažný prípad, ako už povedali na tom ústredí. Nechám sa prekvapiť, že aký bude posudok, a to nehovorím o tom, že táto pani potom musí ešte počkať na rozhodnutie, lebo ten samotný integrovaný posudok nič nerieši. A naozaj kolegyňa má pravdu, že tých ľudí vybavujú telefonicky. Mám aj ja skúsenosť, že žiadatelia, ktorí si požiadajú o príspevok, tak telefonicky ich vybavujú, lebo im povedia, že nemajú časový priestor k nim prísť domov a urobiť domáce šetrenie. A to sú úrady desať minút vzdialené pešo od tých žiadateľov, kde bývajú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Na jednej strane tu máme celoplošnú energopomoc a na druhej strane zlyháva pomoc v oblasti kompenzácií pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, lebo v oblasti kompenzácií to funguje tak, že človek musí podať žiadosť, potom ho preverujú zľava-sprava. Ak má príjem, ktorý prekračuje sumu päťnásobku sumy životného minima, nemá nárok na nič, na kúpu vozíka, na peňažný príspevok na opatrovanie, na kúpu hocijakej pomôcky, na príspevok na benzín, nemá nárok jednoducho na nič. A tu máme nejakú celoplošnú energopomoc, ktorú dostávajú europoslanci, poslanci s nadštandardnými príjmami, a je to absolútny nonsens. Je to, je to ako keby napríklad kolegyňa Zuzana Mesterová dostala príspevok na invalidný vozík, ktorý absolútne nepotrebuje.
Ďakujem.

Je absolútny vrchol, že z toho, že ľudia nemajú invalidné vozíky a osobnú asistenciu, vidíte Progresívne Slovensko, za to, že spackaná reforma posudkovej činnosti ministra práce, sociálnych vecí a Erika Tomáša. My sme s kolegyňou Simonou Petrík niekoľkokrát podávali aj pozmeňovacie návrhy k tejto reforme, ktorú ste vy označili ako prelomovú. Na minulej schôdzi sme podali návrh zákona na zmenu tohto návrhu zákona o integrovanej posudkovej činnosti. Vy ste ani jedno z toho neschválili, takže je veľmi otázne, že komu tu ide o zdravotne znevýhodnených a komu nie, pretože ja som predložila niekoľko desiatok návrhov zákonov, ktoré pomôžu skvalitniť život zdravotne znevýhodneným a vy ste ani jeden nepodporili. A to nehovorím o spackanej reforme financovania sociálnych služieb, ktorá bude mať svoje dopady až na budúci rok a hrozí, že zaniknú opatrovateľské služby, denné centrá a ďalšie ambulantné a terénne sociálne služby a toto tu bude ešte len problém, že, kde budú chodiť potom tí ľudia, ktorí teraz žijú v domácnosti. Ich rodinní príslušníci suplujú tento štát, pretože sa o nich starajú a chcú nejakým spôsobom ich umiestniť aspoň na nejakú časť dňa do nejakého denného centra alebo chcú, aby tam prišla opatrovateľka im pomôcť do domácnosti. Som zvedavá, čo bude potom od januára s týmito ľuďmi. Pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči.

Výživné ustanovuje nejakú povinnosť pre povinných rodičov, ale ďalej nerieši to, v akom stave je zamestnávanie zdravotne znevýhodnených, to, ako majú dostupnosť ku kompenzáciám, akú majú dostupnosť k invalidným dôchodkom, ako som už hovorila v rozprave, takže na jednej strane tu máme nejakú povinnosť, ale na druhej strane vláda nerobí nič preto, aby sa im zlepšili príjmy v dôsledku toho, že nevytvára podmienky pre zamestnávanie pre týchto ľudí. Doháňa ich na hranicu chudoby, pretože musia si platiť sami vlastných osobných asistentov, opatrovateľov, pretože zrazu majú stupeň odkázanosti jedna a nemajú na nič nárok. Takže toto sú otázky, ktoré trápia zdravotne znevýhodnených, a nie to, kto ich bude sobášiť. Ďakujem. Poslankyňa Števulová

Chcú sobášiť, majú teraz jedinečnú príležitosť, lebo na jeseň sú komunálne voľby, môžu kandidovať. Ja som už tretie volebné obdobie komunálna poslankyňa a nikto mi nikdy nebránil v sobášení a myslím si, že ľudia teraz majú hlboko do vrecka, nemajú z čoho zaplatiť základné svoje výdavky a toto ich naozaj netrápi, že či ich bude sobášiť prezident, nejaký poslanec Národnej rady, lebo tých subjektov je dosť, ale tu nie je otázka, kto môže sobášiť, ale kto sa môže sobášiť, pretože momentálne sobáše na Slovensku nie sú pre všetkých a niektorí ľudia sa musia sobášiť v zahraničí, tak mali by sme prinášať návrhy zákonov, ktoré by všetkým ľuďom na Slovensku, ktorí majú záujem uzavrieť manželstvo, toto splnili. Ďakujem. Ďakujem, pán poslanec Pročko. Ďakujem veľmi.

Milé kolegyne, kolegovia, ako už vo svojom vystúpení povedala včera kolegyňa Lucia Pláková, podávame aj spoločne s kolegyňou Simonou Petrík pozmeňujúci návrh, pretože považujeme za potrebné chrániť povinných rodičov, ktorí majú ťažké zdravotné postihnutie, ktorí sú invalidní alebo ktorým nejaká iná objektívna aktívna skutočnosť nedovoľuje zaplatiť výživné vo vami navrhovanej výške. My navrhujeme pri týchto rodičoch najmenej 50 % zo sumy životného minima. V pondelok na výbore komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím na sociálnom výbore povedala, že je potrebné tam určiť nejaký princíp proporcionality, pretože títo rodičia nemajú finančné prostriedky častokrát, aby mohli vami požadovanú výšku výživného uhradiť. Ako je už všeobecne známe, reforma posudkovej činnosti, ktorá má vplyv aj na finančný osobný rozpočet týchto zdravotne znevýhodnených, nie je úplne prelomová, ako sa o nej hovorí, alebo možno je prelomová v tom, že posudky stávajú ľudí z vozíkov, nevidiaci zrazu vidia a nepočujúci počujú, pretože všetci, ktorí mali 90 alebo 80 % miery funkčnej poruchy, kedysi majú stupeň odkázanosti jedna, ale to neznamená, že zrazu nemajú na nič nárok a že nič nepotrebujú. Ten stupeň odkázanosti jedna im síce neumožňuje, aby poberali nejaké kompenzácie a mali napríklad nejaké hodiny osobnej asistencie, ale oni to reálne potrebujú, takže si to musia zaplatiť z vlastného rozpočtu a aby som vás dala do obrazu, napríklad taký invalidný vozík stojí niekoľko tisíc €, nie je to nejaká 100 € záležitosť, čiže pokiaľ ten človek na to nedostane príspevok z úradu práce, mimochodom, keď dostane ten príspevok, aj tak si to musí spoluhrať, ale keď nedostane príspevok, tak si to musí v plnej výške uhradiť, pretože keď vozičkár nemá vozík, tak môže ostať doma sedieť na posteli a pustiť si akurát tak televízor. Teda všetko si to musia zabezpečovať z vlastných príjmov. Ďalší aspekt je v tom, že sa dlho čaká na tieto posudky a rozhodnutia tak z úradov práce, ako aj zo Sociálnej poisťovne, čiže aj s invalidnými dôchodkami je problém a pokiaľ je nejaký človek napríklad invalidný už počas aktívneho života a potrebuje si vybaviť invalidný dôchodok, tak môže čakať aj vyše roka aj bez príjmu. A tento človek môže byť povinným rodičom. Vláda takisto nepomáha ani zdravotne znevýhodneným, ktorí sa chcú zamestnať, pretože svojou legislatívou spôsobila, že sa rušia sociálne podniky, chránené dielne majú administratívne záťaže, takže toto zamestnávanie tiež nie je úplne reálne na Slovensku a o otvorenom trhu práce nemôže byť ani reč. To všetko má vplyv na povinného rodiča, ktorý musí platiť výživné. Ja som v kontakte s jedným otcom, ktorý musí platiť výživné na dve deti a má 400 € dôchodok. Prepustili ho zo sociálneho podniku a nevie sa nikde inde zamestnať, lebo tento sociálny podnik sa ruší. A potom tu máme druhú skupinu povinných rodičov, ktorí sú prijímateľmi nejakej sociálnej služby. Čiže majú opatrovateľskú službu alebo sú v zariadeniach a nemôžu pracovať. A nemajú ani peniaze na to, aby platili túto službu a doplácajú im to rodinní príslušníci. Takže títo ľudia asi ťažko budú platiť tú sumu výživného, ktorú vy požadujete. K tomu zákonu o sobášení by som povedala, že nikto mi nepíše, že kedy ho už zosobáši nejaký poslanec alebo pán prezident, ale ľudia mi skôr píšu, že prichádzajú o osobnú asistenciu, nemajú pomôcky, nemajú peniaze na jedlo pre deti, tak ja len takto krátko k tomu. Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Dušenka. Vážený

Hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujme sa, hlasujme.