Videokanál poslanca

Za slovo. Mne by stačila aj faktická poznámka, ale nedala sa dať na vás. Keď som videla, že ste dali tento návrh zákona, ktorý teda upravuje de olympionický šport, tak som si vyžiadala od tých relevantných organizácií stanovisko a v tom čase, keď ste to podávali, tak mi všetci hovorili, že ste s nimi nekomunikovali. Potom teda ste urobili nejaký okrúhly stôl a vyvinuli ste nejakú komunikáciu, ale možno, že by bolo aj pre ostatných koaličných poslancov dobré, keby sa obrátili už od začiatku na tie organizácie, lebo oni naozaj združujú odborníkov, ktorí majú k tomu, čo povedať. Aj vy ste to nakoniec zistili, že tie organizácie vám mali čo povedať k tomuto návrhu zákona a ja naozaj vítam aj my, poslanecký klub Progresívneho Slovenska, všetky návrhy zákona, ktoré zlepšujú život ľuďom a špeciálne ľuďom so zdravotným znevýhodnením a verím, že ste inšpirovali ostatných koaličných poslancov a konečne si všimnú osoby so zdravotným znevýhodnením, lebo doteraz sa tieto zákony nejako nenavrhovali a neprijali. Ešte by som doplnila. Doobeda hovorila pani poslankyňa Kramplová, že sa prijala novela alebo reforma financovania sociálnych služieb, ktorá je prevratná, ale prevratná je akurát v tom, že mnohé ambulantné a terénne služby zrejme od januára zaniknú, tak v tom je to prevratné a posudková činnosť teda, ktorá bola reformovaná, tyranizuje ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ďakujem. A ešte by som teda chcela sa spýtať, pán poslanec, že aký pozmeňovací návrh prinesiete, lebo mám vedomosť o tom, že nejaký dodáte v druhom čítaní. Ďakujem.

Ďakujem všetkým za faktické poznámky. Ja som si tiež všimla, že pán predsedajúci krútil hlavou, ale predpokladám, že budete hlasovať za tento návrh zákona. Robili ste si prieskum, či sú napríklad ambasády dostupné pre ľudí so zdravotným znevýhodnením? Pochybujem o tom. A v prípade, že by sa debarierizovali volebné miestnosti na Slovensku, tak sa tým pádom debarierizujú aj školy, miestne úrady alebo kultúrne domy, pretože všade tam sú volebné miestnosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, rozprávame sa tu o návrhu zákona, ktorý siaha na základný pilier demokracie, na volebné právo. A robíte to ľahkovážne, cynicky a s jasným politickým zámerom.
Najprv k Slovákom a Slovenkám žijúcim v zahraničí. Zrušením voľby poštou ich nútite cestovať stovky či tisíce kilometrov na ambasády. Slovensko nemá ambasády vo všetkých krajinách. A ak má, tak sú pre niektorých veľmi vzdialené, aj tisícky kilometrov. To znamená jediné, väčšina našich občanov v zahraničí nebude môcť voliť z rôznych dôvodov – lebo nemajú financie, lebo nemajú nárok na dovolenku, nemajú kde nechať svoje maloleté deti, alebo nemajú iné možnosti. A niektorí, najmä zdravotne znevýhodnení, majú obmedzenú schopnosť pohybu, alebo sú nevidiaci, alebo inak zdravotne znevýhodnení a je to pre nich náročné takú dlhú cestu cestovať. Čo tak ľudia, ktorí majú problémy s mobilitou, alebo majú zrakové znevýhodnenie. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako budú títo ľudia v zahraničí voliť? A váš pro forma argument tajnosť voľby je rovnaká báchorka ako gruzínsky prevrat či manipulovanie volieb z Británie. Každý súdny človek vidí, že jediné, o čo vám ide, je za každú cenu sa udržať pri moci a zlatej vani. A to, ako veľmi pritom ublížite našej krajine alebo tým najzraniteľnejším, vás absolútne netrápi. A teraz sa pýtam, kde sa toto zastaví? Ak dnes beriete právo voliť ľuďom v zahraničí, čo bude zajtra? Zoberiete volebné právo ľuďom so zrakovým znevýhodnením, pretože im musí niekto pomáhať vyplniť volebný lístok? Zoberiete právo, volebné právo ľuďom so svalovou dystrofiou, pretože potrebujú asistenciu pri voľbách? Ľuďom v zariadeniach sociálnych služieb, za ktorými musí niekto prísť s volebnou urnou? Ľuďom na vozíku, ktorí sa nedostanú do volebnej miestnosti, lebo je na prvom, druhom, x-tom poschodí bez výťahu? Toto sme tu už v histórii raz mali – obmedzovanie práv tých druhých. A vždy to začalo malým krokom, ktorý vraj nič neznamená. Aj toto podľa vás nič neznamená, tvrdíte, že dramatizujeme. No ak zákon schválite, otvoríte dvere veľmi nebezpečnému precedensu.
A teraz k tomu, čo sa deje doma, tu na Slovensku. Volebná dostupnosť pre zdravotne znevýhodnených nie je hypotetickým problémom. V roku 2023 robila prieskum komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím a každá tretia volebná miestnosť má bariéry. V každej tretej volebnej miestnosti sa volí improvizovaným spôsobom, teda takto volia ľudia so zdravotným znevýhodnením. Hovoríme o miestnostiach, kde je volebná schránka postavená na pódiu alebo k nej vedie schod, hovoríme o malých miestnostiach, kde sa v nich človek na vozíku neotočí. Mnohé budovy nemajú parkovanie pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, nemajú bezbariérový vstup tieto budovy, dvere sa nedajú otvoriť bez pomoci, pretože sú ťažké alebo staré. Volebné miestnosti sú na poschodiach bez výťahu a keď už niekto príde s plošinou, často je nefunkčná alebo zamknutá, alebo ju ľudia použili naposledy pred desiatimi rokmi a tí, ktorí ju majú obsluhovať, nevedia, ako na to. A do toho všetkého vy namiesto toho, aby ste bariéry odstraňovali, vytvárate nové a nielen pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale pre všetkých Slovákov a Slovenky, ktorí žijú v zahraničí, a staviate tak bariéru a barikádu medzi Slovákmi a Slovákmi žijúcimi v zahraničí a na Slovensku. Namiesto rozširovania prístupnosti ju zužujete. Preto hovorím úplne jasne, toto nie je technická novela, toto je politický zásah do základných práv občanov Slovenskej republiky. A ak prejde, bude to nesmierna hanba, ďalšia hanba tejto koalície. Demokracia nekončí zo dňa na deň, demokraciu nám kradnete krok po kroku. A toto je jeden z tých krokov.
Ďakujem.

Namiesto toho, aby ste debariérizovali napríklad volebné miestnosti podľa čl. 29 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, máme aj my ľudia so zdravotným znevýhodnením právo voliť, ale v roku 2023 robila komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím prieskum debariérizácie volebných miestností a každá tretia volebná miestnosť mala bariéry. To znamená, že každý tretí človek má zdravotné znevýhodnenie a volí improvizovane. Neviem, či ste už niekedy volili pod schodami, ale ja áno, pretože som sa nedostala do svojej volebnej miestnosti, takže som volila pod schodami medzi všetkými ľuďmi, ktorí išli okolo. Nebolo to tam nijak zabezpečené a nič sa odvtedy nezmenilo. Ja som mala vtedy 18 rokov, teraz mám 38. Takže namiesto toho, aby ste predkladali takýto návrh zákona, ktorý robí priepasť medzi Slovenkami a Slovákmi žijúcimi v zahraničí a na Slovensku, mali by ste sa zamyslieť aj nad týmto. A v zahraničí žijú aj zdravotne znevýhodnení a nesúhlasím s tým, ako to tu bolo povedané, že zdravotne znevýhodnení volia len SMER, ale zdravotne znevýhodnení volia napríklad aj Progresívne Slovensko. Ja sa stretávam so zdravotne znevýhodnenými naprieč celým Slovenskom a rozhodne nebudú voliť SMER, ale teda na to, aby mohol zdravotne znevýhodnený prísť na Slovensko, si musí objednať vlak alebo lietadlo. V minulosti sme mali situácie, kedy na vozíčkára padali minerálky v tzv. bezbariérovom kupé. Takže naozaj, robili ste si prieskum, koľko ambasád je bezbariérových? Ďakujem. Pán poslanec Zvalenčan. Ďakujem vám.

Ďakujem pekne, pán minister. Vy ste mi odpovedali asi na všetko možné, len nie na tú otázku. A chcela by som sa teda aj tak podať doplňujúcu otázku. Autorecycling akú má garanciu, že nebude ohrozená, respektíve paralyzovaná ich činnosť po schválení zákona o envirofonde. Autorecycling dnes supluje činnosť štátu. Ďakujem. Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem za slovo.
Ja by som len v tom, v tomto kontexte chcela pripomenúť, že sú aj jednorodičia, ktorí majú zdravotne znevýhodnené deti, tie sú oveľa viac ako keby postihnutejšie, pretože musia čakať na rozhodnutie a posudky z úradov práce, pokiaľ chcú pre tie deti vybaviť nejaké kompenzácie. Vieme, že tie posudky a rozhodnutia sú zdĺhavé, trvá to niekedy až niekoľko rokov, kým sa tá rodina dostane, alebo respektíve kým to dieťa dostane tú kompenzáciu, hlavne čo sa týka peňažných príspevkom na opatrovanie, ale aj na kúpu pomôcky, na kúpu vozíka. Minule som sa stretla s jednou mamičkou z Bratislavy, ktorá žiadala pre svoje šesťročné dieťa špeciálny kočík za šesťtisíc eur. Prišla k nim pracovníčka z úradu práce deň pred Vianocami a v ich domácom prostredí jej povedala, že by bolo dobré, keby na vlastnú žiadosť ukončila tento, toto správne konanie o tú pomôcku. Ona, ona nakoniec teda tú žiadosť obnovila a bol jej ten posudok priznaný, aj ten kočík nakoniec rozhodnutím priznaný, ale je to veľmi zdĺhavé, čakala na to trištvrte roka a takýchto rodín je omnoho viacej. A taktiež sú to, sú tu aj zdravotne znevýhodní rodičia, ktorí teraz prichádzajú o prácu v sociálnych podnikoch, v chránených dielňach, pretože sú tam, sa tam dejú veľké zmeny, takže aj na tieto, na týchto jednorodičov so zdravotným znevýhodnením alebo jednorodičov so zdravotne znevýhodnenými deťmi treba myslieť.
Ďakujem.