15. schôdza

Pán podpredseda, hovorím k pánovi Hlinovi, ktorý vystupoval, k jeho vystúpeniu a hovorím k téme, o čom hovoril, dobre? (Reakcie z pléna.)
Takže v rámci toho, čo ste hovorili, pán poslanec Hlina, ešte raz opakujem, my sme nejaké riešenie ponúkali v rámci celej opozície. Ja verím, že ostatní kolegovia z ostatných opozičných strán si možno uvedomia, že nestačí len možno im pekne hovoriť, že sa nám to nepáči. Nestačí im pekne hovoriť, že toto, čo robia, je škaredé, ale treba pristúpiť ku konkrétnym krokom. Za naše hnutie, za náš poslanecký klub vám môžem odkázať, že sme pripravení aj na tvrdšiu reakciu, ako len kritizovať to takto slovne.
Ďakujem. (Ruch v sále.)

Pán poslanec Muňko.

Pán poslanec Hlina, mne to pripadá, pripadá to vaše vystúpenie, ako postav ten múr na tom, na tej Obchodnej. (Ruch v sále.)
Ale poďme k pani Kolíkovej. Bola ministerka spravodlivosti. Bola tu čítaná správa Slovenskej informačnej služby, ktorá bola vierohodná... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

205.
Prosím vás, som tu zatiaľ na to ja, aby som ho upozornil, ak nebude pokračovať v téme, ja mu poviem to isté, čo som povedal vám, ale posledné tri faktické poznámky boli mimo tému.
Nech sa páči.

... vierohodná, prečo pani Kolíková vôbec nemala byť zvolená za šéfku Slovenskej informačnej služby.
Bola vyzvaná, aby konala, tak ako mal konať k tej správe slovenský generálny prokurátor, špeciálny prokurátor. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

207.
Pán poslanec, taktiež vás upozorňujem, vráťte sa k téme.

... takže pani Kolíková, keď ju tu spomínal, prakticky nič nekonala.
Takže, pán Hlina, keď budete vedieť všetky veci, ktoré sa tu diali za Matovičovej vlády, tak potom budete hovoriť niečo iné.

S faktickou poznámkou pán Hlina.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne.
Skúsim teda na niečo kolegovi Štefunkovi. Nehanbia sa, nebudú sa hanbiť a ja som nepovedal, že netreba apelovať. Ja som práveže povedal, že treba apelovať, dokonca, že aj ja som apeloval, aj že teraz apelujem, ale niekedy to proste nedá, nevydá.
Ale teraz mi to zasociovalo tým, čo tu povedal kolega Muňko, že ten múr... Viete, ja som v prvom mojom funkčnom období, viete, čo som tu ja dral jazyk? Ja som, ja som tu už všetkým liezol na nervy, lebo furt som hovoril o tej úžerníckej, úžerníckej loby, ktorá zdiera našich ľudí – a nič, nič, nič, nič. Absolútne. To boli, to boli hodiny, hodiny vystúpení, kde som na to upozorňoval, predkladal návrhy, hovoril o tom, dával riešenia. A viete, čo pomohlo? Že som vymuroval ten múr na tej Obchodnej, ktorý spomínal pán Muňko. Viete, jak sa to zosypalo? Raz-dva sa všetko upravilo. A ja už do nebíčka pôjdem, lebo ja som pomohol desaťtisícom ľudí tým, že som vás smerákov... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

211.
Poprosím vás, ukľudnite sa, nechajte dohovoriť pána poslanca.