22. schôdza

Ďakujem navrhovateľovi. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Má nasledovať momentálne druhé čítanie o návrhu poslancov Adama Lučanského, Andreja Danka a Romana Michelka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 453. Spoločná správa výborov má tlač 453a.
Je tu za navrhovateľov niekto z troch, ktorých som čítal? Konštatujem, že nie je prítomný ani pán Lučanský, ani pán Danko, ani pán Michelko. Tento bod programu prepadá.
Pristúpime k rokovaniu návrhu poslancov Mariána Kéryho, Jána Podmanického, Richarda Glücka a Romana Michelka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k neprimeraným zásahom Európskeho parlamentu do práv členských štátov Európskej únie.
Návrh má parlamentnú tlač 530, dávam slovo pánovi poslancovi Kérymu, aby návrh uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho, Jána Podmanického, Richarda Glücka a Romana Michelka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k neprimeraným zásahom Európskeho parlamentu do práv členských štátov Európskej únie, tlač 530.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho, Jána Podmanického, Richarda Glücka, Romana Michelka prečítal a stručne uviedol uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k neprimeraným zásahom Európskeho parlamentu do práv členských štátov Európskej únie. Na úvod toto uznesenie prečítam. Národná rada Slovenskej republiky po a) pripomína, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. januára 2002 prijala Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach.
b) Vyjadruje znepokojenie nad opakovaným snahami Európskeho parlamentu zasahovať do spomínanej suverenity členských štátov Európskej únie, príkladom čoho je aj uznesenie Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie, keďže otázky týkajúce sa zdravotnej politiky patria do kompetencií národných štátov.
c) Odmieta snahy Európskeho parlamentu zasahovať do práv členských štátov Európskej únie.
d) Žiada povereného predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby o prijatom uznesení Národnej rady Slovenskej republiky informoval predsedu vlády Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, tu by som skončil a potom sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Ďakujem.
Prosím povereného člena výboru pre európske záležitosti poslanca Michala Stušku, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Poverený podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 553 zo 7. októbra 2024 pridelil uvedený návrh na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre európske záležitosti návrh prerokoval na svojej 21. schôdzi 16. októbra 2024, avšak neprijal žiadne uznesenie, nakoľko za návrh uznesenia nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Som poverený plniť úlohy spravodajcu a predložiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky návrh uznesenia. Ako určený spravodajca preto navrhujem, aby Národná rada uznesenie schválila, tak ako je uvedené v predloženej tlači č. 530.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu. Ďakujem.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku za klub Progresívne Slovensko. Vystúpi potom pani poslankyňa Beáta Jurík, ale o slovo požiadal navrhovateľ, takže mu odovzdávam slovo.

Ďakujem za slovo.
Panie poslankyne, páni poslanci, začnem tým, že Slovenská republika na základe doteraz jedného jediného platného referenda vstúpila v roku 2004 do Európskej únie a išli sme ešte ďalej, stali sme sa súčasťou schengenského priestoru a onedlho sme prijali spoločnú európsku menu euro. Na začiatku sa Európska únia a tie pôvodné členské štáty formovali na základe tých ekonomických pohnútok a ekonomickej spolupráce. Spomínate si určite aj na ten názov, že to bolo spoločenstvo uhlia a ocele, neskôr Európske hospodárske spoločenstvo až po dnešný názov Európska únia. Naozaj na začiatku išlo najmä o voľný pohyb osôb, tovarov a služieb.
V poslednom období sme svedkami toho, že máme tu viacero politikov vrátane slovenských politikov, či už pôsobiacich v Národnej rade Slovenskej republiky, alebo v Európskom parlamente, alebo dokonca bývalú pani prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorí hovoria o tom, že by bolo dobré zrušiť v niektorých oblastiach právo veta.
Ja s tým absolútne nesúhlasím a práve na každom stretnutí s veľvyslancami členských štátov Európskej únie veľmi otvorene hovorím o tom, že toto právo, právo veta je tak jedinečné najmä pre štáty, ktoré sú či už počtom obyvateľov, alebo rozlohou menšie štáty a vo viacerých oblastiach nám zaručuje, že na pôde Európskeho parlamentu nebudú prijímané rôzne zákony, ktoré idú proti štátnym a národným záujmom Slovenskej republiky.
Ďalej chcem povedať, že tento návrh uznesenia zďaleka nie je o interrupciách. Ja odmietam zúženie tejto optiky len na túto tému, viacerí politici, ale aj viaceré médiá sa snažia fokusovať len na túto jednu tému. Má to oveľa širší kontext, je to oblasť sociálnej politiky, zdravotníckej politiky a takisto v tých kultúrno-etických otázkach, ale čo je podstatou. Podstatou je, aby sa ten politický súboj odohrával tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Tu si vymeňme názory, postoje a nech sa rozhodne po prerokovaní hlasovaním a nech o tom rozhodne demokraticky zvolená väčšina. Viete, viacerí mi budete vyčítať, že mnohé tie, nazvem to, iniciatívne správy, ktoré sú prerokovávané a prijímané na pôde Európskeho parlamentu, nemajú nejakú váhu a záväznosť. Nuž je to pravda, ale diabol sa často skrýva v detailoch a ja uvediem konkrétny príklad. Aj v minulosti, kedy z takýchto nezáväzných správ, tých iniciatívnych správ sa stalo to, že po čase sa k nim vrátila Európska komisia, vybrala z nich určité pasáže a dala ich do legislatívneho procesu, ktorý išiel do Európskeho parlamentu.
Ďalšia vec je, že viacerí politici členských štátov Európskej únie sa vo svojej argumentácii opierajú a oháňajú práve týmito správami a nikdy nehovoria o tom, že nie sú záväzné. Takže ja mohol by som ešte hovoriť veľa aj o tom, že mi vadí, že Európska únia bola mierový nástroj a že sa to vytráca a z mierového nástroja financujeme nákup zbraní, ale to je úplne iná téma, ale jednej sa ešte dotknem.
Vadí mi, že v poslednej dobe je Európska únia nabalená akýmisi ideologickými nánosmi, ktoré považujem za škodlivé a nemôžme rozhodovať o tom z pozície moci, čo je správne a čo správne nie je. Aj v rámci Európskej únie sú štáty, ktoré majú určité hodnoty a svoje kritériá, na ktorých si stoja a odmietam preto nejakú bezbrehú kritiku najmä z Európskej komisie a Európskeho parlamentu.
Ešte raz opakujem, podľa mňa je jedno, či sme konzervatívnejší, liberálnejší, či sme sociálni demokrati, ale mali by sme dbať o to, aby sa tieto súboje politické odohrávali v Národnej rade Slovenskej republiky a nepotrebujeme na to mentorovanie zo strany európskych inštitúcií.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ďakujem navrhovateľovi, a teraz už vystúpi písomne prihlásená pani poslankyňa Jurík.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja mám tak trochu déja vu, lebo o tomto uznesení Európskeho parlamentu, ktoré volalo o tom, aby bolo do charty zahrnuté právo na umelé prerušenie tehotenstva, sme sa tu už bavili a bolo to tak zhruba pred mesiacom a tá debata trvala veľmi drahých osem hodín, možno až deväť. Prečo hovorím drahých, lebo si myslím, že v tomto pléne by sme sa mali zaoberať trošku inými vecami ako uzneseniami o uzneseniach.
Táto debata skončila tak, že veľa ľudí sa cítilo skutočne zastrašených, dokonca myslím, že aj vám, ale tak aj mne chodili také maily, že ľudia si nevedeli úplne vysvetliť, že čo sa to vlastne dialo, o čom sa to debatovalo a bolo to aj preto, že tá diskusia do veľkej miery prebiehala tak, že predkladatelia zavádzali, klamali o tom, čo vlastne Európsky parlament v tom uznesení hovorí, alebo teda po čom volá. No a celá tá debata bola zavŕšená veľmi nechutným útokom poslanca Huliaka na moju kolegyňu Luciu Plavákovú, ktorý teda si zobral časť z jej vystúpenia za zámienku na to, aby na ňu verbálne zaútočil. Čiže toto všetko sme tu už mali pred mesiacom a ja teda skutočne nechápem, že prečo to tu máme dnes opäť.
No, budem sa pokúšať teda vysvetliť to, že prečo to tu máme, to uznesenie, ktoré teda sme minulý mesiac ako plénum odmietli, bolo teda odhlasované len s podporou 17 poslancov a poslankýň, proti bolo 31 a zdržalo sa 73.
No a vyzerá to tak, že práve preto, že niektorí poslanci koalície mali pocit, že vtedy nemohli hlasovať za, pretože sa jednalo o uznesenie z dielne poslanca Krátkeho, a teda OĽANO, tak si tu predložili toto uznesenie, ktoré má akože kompenzovať to, že vtedy nemohli hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia, čo asi sa im nestáva úplne často. No, tak sme tu teda opäť a ja by som sa veľmi v rýchlosti vrátila k tomu prvotnému uzneseniu Európskeho parlamentu, aby sme si teda zopakovali, lebo som dúfala, že sme to už nejak vstrebali, že čo vlastne hovorí, alebo nehovorí, ale, žiaľ, to tak nevyzerá. To uznesenie Európskeho parlamentu, ku ktorému teda teraz traja poslanci SMER-u a jeden z SNS predkladajú ďalšie uznesenie, volá po a jedná sa teda o politické vyjadrenie nejakej vôle. Potom aby do Charty základných práv Európskej únie bolo zaradené aj právo na interrupciu. Nič viac, nič menej Európsky parlament nehovorí, že sa tak musí stať, že to členské štáty musia urobiť do roka a do dňa, iba po tom volá, aby sa otvorila diskusia na pôde Európskej únie a, samozrejme, na konci bude rozhodovať kto? No členské štáty.
A teda ja nesúhlasím s tým, čo tu aj pred chvíľou povedal pán predkladateľ, že tieto správy síce nemajú žiadny právny charakter alebo teda žiadnu právnu silu, to je pravda, ale že potom sú často využívané takým spôsobom, že ich zapracuje Európska komisia do legislatívneho procesu a odhlasuje to Európsky parlament, ale však, samozrejme, ale na konci toho sú vždy členské štáty. Členské štáty, ktoré toto majú aj naďalej v rukách.
Aj preto bolo uznesenie Európskeho parlamentu nezáväzné, ono samo hovorilo, Európsky parlament sám hovoril, že všetko je v rukách členských štátov. A to hovorí de facto aj to vaše uznesenie, čiže vlastne len hovoríte to, čo hovorí uznesenie, ktoré napádate. Neaplikuje sa na toto uznesenie princíp subsidiarity, to sme už pri tom minulom uznesení o uznesení hovorili. To uznesenie Európskeho parlamentu ani nezakazuje výhradu vo svedomí, o tom tu tiež bola debata. Nikomu negarantuje neobmedzený, niekto to nazval, že super potrat, to znamená, že príde žena v iks-tom mesiaci tehotenstva za doktorom a povie mu, že no ja už mám toho dosť, tak, prosím vás, odoberte mi to dieťa. To vôbec nie je pravda, nič také sa nedeje a ani nebude diať a už vonkoncom nie na základe tohto uznesenia a ani keby bolo právo na interrupciu zaradené do charty, tak sa nič také nedeje, pretože ľudské práva, ktoré sú zahrnuté do tej charty, a tu by som spravila možno takú zátvorku, že ja súhlasím s pánom poslancom Kérym, že Európska únia už nie je ten ekonomický projekt, akým bola na začiatku, ale napr. sa teda posunula aj do tej politickej úrovne vrátane teda ľudských práv. A od roku 2000 tu máme chartu základných ľudských práv a toto by bolo súčasťou charty, takže ja v tom nevidím teda žiadny problém.
No a teda nebol by garantovaný žiaden super potrat, na Slovensku by sa napr. nič nezmenilo, pretože ako sme sa tu tých osem hodín minulý mesiac bavili, tak cieľom takéhoto zavedenia práva na interrupciu do charty by bolo len znemožniť nejakej extrémistickej vláde úplne interrupcie zakázať. To je všetko. U nás na Slovensku interrupcie sú povolené, sú povolené v určitých prípadoch za určitých podmienok a toto by sa ani zaradením práva na interrupciu do charty nijak nezmenilo, skutočne nijak. Čo by sa zmenilo je napríklad, že na Malte alebo v Poľsku, kde sú interrupcie de facto zakázané, tak tam by sa museli zmeniť zákony, tak aby žiadnej žene nebolo toto právo odopreté a aby nebolo ohrozené jej zdravie alebo dokonca život, tak ako sme to videli v Poľsku. Čiže nič by sa nezmenilo pre Slovensko a vravím, aj tak Európsky parlament hovorí, že v rukách to majú stále členské štáty, nič viac, nič menej.
No a predsa tu máme teda toto uznesenie po mesiaci, už som hovorila, podľa mňa je ten dôvod taký, že poslanci SMER-u sa pravdepodobne cítili tak, že nemôžu zahlasovať za uznesenie OĽANO, tak si vymysleli vlastné uznesenie, čo je teda smutné, obzvlášť keď sa, vravím, jedná o sociálnych demokratov, pretože ja si neviem predstaviť žiadny iný členský štát Európskej únie, v ktorom by niečo takéto predkladali zrovna sociálni demokrati. Pretože práve frakcia sociálnych demokratov, do ktorej už pre pochopiteľné dôvody SMER nepatrí, bola spolupredkladateľskou frakciou pre tento návrh a skutočne to tam podporuje vlastne celá frakcia plus, samozrejme, liberáli z Renew Europe, zelení, ľavica a dokonca aj veľká časť EPP, čo sú vlastne konzervatívci.
Nuž ale tak to uznesenie tu máme a je tak trochu iné od toho uznesenia, o ktorom sme sa bavili minulý mesiac.
A ja dokonca musím tu navrhovateľov tak trochu pochváliť v dvoch veciach. Za prvé, za ich veľmi inovatívny prístup, lebo po tom, čo sme tu mali novelu novelizovanej novely, tak máme nový druh textu, a síce uznesenie o uznesení k uzneseniu. To sa mi zdá veľmi také originálne, tak ja som zvedavá, že k čomu sa tu ešte takýmto spôsobom dopracujeme, keď tu budeme skutočne predkladať texty, ktoré nemajú absolútne žiadnu právnu silu a žiadnu relevanciu a skutočne nijakým spôsobom neriešia problémy ľudí. A ja si myslím, že sme sem prišli do tohto pléna všetci a všetky práve na to, aby sme riešili problémy ľudí a to sa momentálne nedeje, opäť len strácame čas.
Zároveň teda musím pochváliť druhú vec, a síce, že v tom texte predkladaného uznesenia vy vlastne uznávate, že umelé prerušenie tehotenstva, interrupcia je zdravotná starostlivosť, to znamená ľudské právo. A je to teda nečakané, z vašej strany možno aj také nechcené, ale teda podarilo sa vám to zakomponovať do toho textu, takže ak to tak je, tak na druhej strane nemôžte argumentovať deklaráciou zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach. Pretože ak raz niečo považujem za ľudské právo, tak to už nie je kultúrno-etická otázka.
No, vy ste sa teda tak čiastočne poučili, lebo už nehovoríte v tom uznesení explicitne o princípe subsidiarity, ako to bolo teda v prípade pána poslanca Krátkeho, pretože chápete, že uznesenie Európskeho parlamentu nie je legislatívny text, a teda princíp subsidiarity sa tam neaplikuje. Avšak už len tou referenciou na deklaráciu zvrchovanosti, v ktorej sa práve píše o potrebe rešpektovať princíp subsidiarity, ho tam vlastne aj tak stále máte, a tým pádom aj vaše uznesenie k uzneseniu o uznesení obsahuje v podstate rovnakú chybu.
Ja by som sa ale chcela na chvíľu zastaviť práve pri tejto deklarácii, ktorú teda používate ako argument, alebo teda opierate sa o ňu. Táto deklarácia keď bola prijímaná na Slovensku na politickej úrovni, tak ju najskôr vláda, vtedajšia vláda Slovenskej republiky odmietla. Po dlhých diskusiách bola napokon odhlasovaná tu v pléne a jedná sa teda o deklaráciu Národnej rady, bolo tak spravené na návrh KDH a zaujímavé je, že jedným z najväčších odporcov tejto deklarácie bol vtedy Peter Weiss. Ja som si istá, že vám to meno niečo hovorí, najmä teda v SMER-e alebo v HLAS-e. Táto deklarácia odmietnutá vládou bola teda prijatá Národnou radou, ktorá vtedy mala 101 poslancov a poslankýň, za hlasovali 59, zdržalo sa 20, 7 boli proti. Viete, odkiaľ boli tí, ktorí sa zdržali alebo ktorí boli proti? No, väčšina z nich, bývalá SDĽ, a teda vtedajší sociálni demokrati jednoducho túto deklaráciu odmietli. Medzi tými, ktorí sa zdržali, bol aj istý vtedajší poslanec, dnes premiér, Robert Fico. A teda ja to hovorím aj tak s úsmevom, ale neviem, či sa aj on bude usmievať, lebo v tej poslednej odrážke vášho uznesenia hovoríte, že predseda Národnej alebo teda predsedajúci Národnej rady dá toto uznesenie na vedomie aj pánovi premiérovi, tak ja by som ho chcela pri tom vidieť, že ako sa zatvári, keď mu pošlete niečo, čo obsahuje zrovna deklaráciu, voči ktorej on sa teda vtedy zdržal a pravdepodobne s ňou nesúhlasil, keď tak urobil.
Ja sa teda pýtam načo? Načo sme dnes opäť tu, načo strácame, ak teda počítam čas pána navrhovateľa, potom môj čas, ja neviem, takmer hodinu rokovacieho dňa tohto pléna. Opäť sa jedná len o stratu času. Čo ideme robiť? Ideme burcovať diskusiu? Ideme sa tu opäť baviť o tom, že či prerušenie tehotenstva je vraždou, alebo zdravotnou starostlivosťou? To je vlastne to, čo vy hovoríte v tom uznesení, že je zdravotná starostlivosť. Bude sa tu opäť zavádzať, klamať, strašiť verejnosť, že Európska únia nám tu ide niečo nadiktovať, niečo, čo my absolútne odmietame a zobrať nám nejakú právomoc, kompetenciu o otázke, o ktorej by mala rozhodovať táto Národná rada, pritom veľmi dobre viete, že to nie je pravda. Pretože všetko, čo sa týka zdravotnej politiky je, samozrejme, v kompetencii členských štátov, aj to uznesenie Európskeho parlamentu to hovorí a navyše mnohí a mnohé z vás si pamätajú, ako za predchádzajúcej vlády a koalície, koľko návrhov na obmedzenie interrupcií sme tu mali.
Lebo áno, táto Národná rada rozhoduje. A ja mám aj chuť povedať, že ja som teda proti tomu, aby otázky interrupcií riešila Národná rada, pretože to majú v prvom rade riešiť odborníci a odborníčky, a teda lekári. Oni majú stanoviť, že či by mala interrupcia prebiehať v takom alebo v takom štádiu tehotenstva a za akých podmienok a v akej forme, či teda chirurgickou, alebo medikamentóznou, pretože nikto alebo teda len málo z nás sa týmito otázkami skutočne zaujíma a vieme sa k tomu relevantne vyjadriť. No napriek tomu tu takéto otázky riešime a ja sa bojím, že ich onedlho budeme riešiť opäť. Tak či tak, aj keď ja som teda presvedčená, že by sme to nemali robiť, tak si myslím, že kompetenciu tejto Národnej rade, kompetenciu rozhodovať o tom, že ako bude vyzerať interrupčná politika na Slovensku, nikto nikomu neberie. A už vôbec nie toto uznesenie Európskeho parlamentu.
Takže ešte raz ja sa pýtam, načo tu dnes opäť sme? Komu tým pomôžeme? Pomôžeme tým nejakým ženám rozhodnúť sa, že aj keď sú v zlej ekonomickej situácii, tak na interrupciu nepôjdu? No absolútne nie. Komu skutočne? My nemáme iné problémy na riešenie, vrátane teda tých problémov žien, napríklad tu boli niekoľkokrát spomínané matky samoživiteľky. Boli tu niekoľkokrát spomínané mladé ženy, študentky, ktoré si nemajú z čoho zabezpečiť menštruačné potreby. Boli tu niekoľkokrát spomínané ženy vo veľmi zlej socioekonomickej situácii, týrané ženy, ženy, ktoré zažívajú domáce násilie. To skutočne my sa tu ideme opäť zaoberať uznesením o uznesení, ktoré je vlastne nálepkou pre koaličných poslancov, lebo sa cítili nevypočutí v tom predchádzajúcom hlasovaní? To ako vážne? A obzvlášť, keď teda vidíme, že predkladateľmi tohto uznesenia sú opäť raz štyria muži. No, prepáčte, ale mňa to svojím spôsobom aj uráža, že tu opäť musím stáť a musím obhajovať niečo, čo je absolútne právny blud len kvôli tomu, že vy ste mali pocit, že toto uznesenie nejakým spôsobom zasahuje do kompetencií členských štátov.
A obzvlášť teda čo sa týka vás, pán kolega Kéry, mňa to veľmi prekvapuje, že dávate takéto uznesenie zrovna teda alebo náhodne, alebo ja neviem, ako to nazvať, k istému prejavu politickej vôle Európskeho parlamentu zaradiť právo na interrupciu do charty, ale nedávate to napríklad k uzneseniam Európskeho parlamentu, v ktorých sa Európsky parlament vyjadruje k zahraničnej politike. Pretože to je oblasť, ktorej sa vy venujete a viete veľmi dobre, že Európsky parlament prijíma na každom svojom plenárnom zasadnutí niekoľko uznesení o zahraničnej politike.
A čo to znamená? Pritom zahraničná politika je stále v kompetencii členských štátov a Európsky parlament len vyjadruje svoj postoj. Je to tá istá situácia ako v tomto prípade. A predsa som od vás ešte nevidela žiadne uznesenie k uzneseniu, napríklad o uznesení Európskeho parlamentu o situácii v pásme Gazy. V čom je také uznesenie menej, keď to už teda vy tak chcete nazvať, menej zasahujúce do kompetencií členských štátov v zahraničnej politike, ako toto? Ja to, ale vy ste dávali uznesenie, ktoré ale nebolo reakciou na uznesenie Európskeho parlamentu, ale ktoré bolo iba naším uznesením, pretože tak isto ako Európsky parlament aj toto plénum má právo prijímať uznesenia, ktoré vlastne sú prejavom politickej vôle. A mňa teda mrzí, že sú iné uznesenia, napríklad to o deportácii ukrajinských detí alebo o zbombardovaní detskej onkologickej nemocnice, ktoré zase toto plénum odmieta.
Ale teda ja sa ešte raz pýtam, že načo je toto dobré a načo toto uznesenie máme? Skutočne len strácame čas.
A svedčí o tom aj to hlasovanie na našom výbore pre európske záležitosti, pretože hoci tam má koalícia väčšinu a hoci nikto z koalície nechýbal, my sme ako výbor toto uznesenie neschválili. Tak myslím, že aj to hovorí veľa o tom, že o aký typ uznesenia sa jedná.
Na záver, lebo nevyužijem svoj plný čas, by som chcela sa vrátiť ku takej kritike, ktorej som ja osobne čelila po tej minulomesačnej diskusii o uznesení o uznesení, pretože vraj keby som nebola vystúpila vtedy v pléne proti teda návrhu uznesenia z dielne pána Krátkeho, tak moja kolegyňa Lucia Plaváková nemusela čeliť tomu nechutnému útoku, ktorému čelila, pretože by sme tu vraj o tom nemali diskusiu, mohlo to jednoducho iba tak nejak uplynúť a stratiť sa, stratiť sa niekde v neznámom. No ja s tým nesúhlasím, pretože aj keby som ja nevystúpila, tak Lucia vystúpi, pretože my sme boli zvolené do tohto parlamentu aj kvôli tomu, že chceme byť hlasom žien, ktoré tu nesedia alebo teda ktoré tu sedia vo veľmi malom počte, a vždy keď sa bude jednať o akékoľvek obmedzenie ich práv, a to nehovorím len o interrupciách, ale však spomíname si aj na diskusiu o premlčacích dobách pri znásilnení a ďalších, kde sme sa žien zastávali, pretože áno, skutočne toto považujem ani nie tak za moju prácu, ale aj za akési poslanie, tak keby som to aj ja nespravila, tak to spraví poslankyňa Plaváková.
Tak či tak problémom nie je to, že tu niekto vystúpil a že sa zastal toho, aby právo na interrupciu bolo zaradené do charty a vlastne ani toto nebola otázka, pretože sa tu celý čas jednalo len o to, aj v mojom vystúpení ja som skutočne apelovala, pripomínala len to, že to uznesenie je absolútne právne zle napísané, že jednoducho niečo takéto nemôžme prijímať, pretože je to hanba. Ešte myslím, že tam boli aj pokusy o to, aby sme to poslali do európskych inštitúcií, no tak to už neviem, akú medzinárodnú hanbu by sme zažili.
No ale tak či tak, problémom nie je to, že niekto sa postaví proti takému uzneseniu alebo že teda tu vystúpi. Problémom je, že takéto uznesenie sem vôbec príde a že následne sa strhne celá tá diskusia, ktorá iba bičuje atmosféru, rozdeľuje spoločnosť, ktorá všetkým tým zavádzaním a tými lžami straší ľudí tam vonku. Pretože oni nesledujú celú tú diskusiu, ale proste odsledujú nejaký titulok a vidia, že Brusel nám chce nakázať superpotraty až do narodenia dieťaťa a podobné klamstvá. A toto by sa tu nemalo diať a toto je problém, nehovoriac teda o tom, že útok na moju kolegyňu Luciu Plavákovú nebol ani tak vyprovokovaný celou tou diskusiou, ale jednoducho tým, že niekto na ňu zaútočiť chcel a našiel si zámienku. Takže hovoriť o tom, že my, keď tu budeme vystupovať, aby sme bránili práva žien, takže vlastne si spôsobujeme samé to, že potom následne prídu nejaké útoky, ja považujem skutočne za veľmi nešťastné.
A aj preto by sme sa mali ešte raz zamyslieť nad tým, že kto priniesol to minulé uznesenie a načo tu bola celá tá diskusia a hlavne načo tu máme túto diskusiu opätovne. Skutočne ja si myslím, že toto je absolútne zbytočné a len to, naopak, pridáva olej do ohňa, čo sa týka nejakej nevraživosti, nenávisti v spoločnosti a skutočne to bičuje atmosféru a my by sme podľa mňa mali robiť presný opak.
A už budem končiť, len by som teda ešte raz chcela pripomenúť aj poslancom a poslankyniam z koalície, že keď sme toto uznesenie neschválili na výbore pre európske záležitosti, tak asi to bolo z nejakého dôvodu. Tak ja neviem, poprosím navrhovateľov, aby sa opätovne zamysleli nad tým, že či skutočne ako Národná rada máme prijímať takéto uznesenia k uzneseniam o uzneseniach, alebo že či ho jednoducho stiahnu a túto debatu si necháme možno na niekedy inokedy alebo najlepšie vôbec. Ďakujem pekne.

Ďakujem pani poslankyni.
Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, bude reagovať pán poslanec Kéry.
Ale dovoľte mi privítať na balkóne, kde je verejnosť, študentov. Neviem síce, z akej školy, ale sú tam v hojnom počte, tak ich všetkých pozdravujeme. (Potlesk.)
Pán poslanec, máte slovo.

Pani poslankyňa, na úvod oceňujem kultivovaný prejav. Je mi ľúto, že tam bolo niekedy príliš veľa irónie. A druhá vec je, že ste sa opäť sústredili len na tému interrupcie.
Druhá vec je, viete, hovorili ste o tom, že nepáči sa vám, keď niekto bičuje emócie. Máte pocit z môjho úvodného slova, že by som navádzal k nejakému napätiu alebo bičoval som emócie? Určite nie. Moje vystúpenie bolo jasné, faktické, založené aj na argumentoch a vôbec som nemal za cieľ bičovať emócie.
Keď ste ma obvinili z toho, že či som sa staral niekedy o to, aby sa mali lepšie ženy, tu je svedok, za mnou sediaci teraz pán poslanec Richter, keď bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ja som podpísaný pod viacerými zákonmi. Najviac som hrdý na to, že som bol jeden z iniciátorov, kedy sa zvyšoval rodičovský príspevok historicky o 150 eur pre ženy, ktoré pracovali a pre tie ostatné o 50 eur.
Pani poslankyňa, k tým interrupciám. Viete, jeden čas ste sa nechali tak trošku uniesť, až ste povedali pravdu. Hovorili ste o tom, že ak by tu bolo vláda extrémistická, ktorá by úplne zrušila alebo zakázala potraty, tak chcem vám povedať, že napriek tomu, že v Poľsku bol zákaz potratov, nepovažujem takúto vládu za extrémistickú. Považujem ju za rigidnú, respektíve ultrakonzervatívnu. Ja nie som zástanca potratov, ale nie som zástanca ani úplného zákazu, pretože to má strašne veľa úskalí, ale opakujem, označiť legitímne zvolenú vládu za extrémistickú je nenáležité.