22. schôdza

Pani podpredsedníčka, máte možnosť odpovedať na doplňujúcu otázku.
Prosím vás, strážte si tiež limit, ktorý je určený na otázky pre predsedu vlády.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, dovolím si odpovedať v nasledovnom znení. Tak ako pán premiér hovoril a myslím si, že môžem to povedať aj z mojich úst, vláda Slovenskej republiky sa jednoznačne zhodla na tom, že podporu Ukrajiny vo forme zbrojenia už nebude ďalej absolvovať. Naopak, o Ukrajine poviem to isté, čo som aj prečítala z vyjadrení pána premiéra. Voči Ukrajine podpora je vo forme solidarity, humanitárnej pomoci s tým, že naďalej odmietame akékoľvek zbrojenie Ukrajiny, akékoľvek podnecovanie vojny, akékoľvek formy eskalácie danej vojny. Dvakrát sme sa stretli a videla som osobne aj konkrétne, nazvem to, feedbacky zo stany ukrajinského pána premiéra, ktorý tento náš postoj absolútne akceptoval. Povedal, že je to rozhodnutie našej vlády, našej krajiny a Ukrajina je vďačná aj za tú pomoc, ktorú Ukrajine dávame nie formou zbrojenia a podporovania vojny.
Pán komisár Šefčovič bol na hearingu, prezentoval svoje názory, ktoré taktiež akceptujeme.

Ďakujem podpredsedníčke vlády a ministerke hospodárstva pani Denise Sakovej za odpovede, ktoré boli položené v zastúpení na predsedu vlády.
Pokračujeme odpoveďami členov vlády a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Jána Mažgúta na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára:
"Vážený pán minister, ako hodnotíte rok zahraničnej politiky pod vaším vedením?"
Nech sa páči, pán minister, máte možnosť odpovedať.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, panie poslankyne, páni poslanci, vážení kolegovia, pani ministerky a ministri, ďakujem za túto otázku, pretože je to otázka, ktorá zamestnáva neustále predovšetkým opozíciu, ktorá si láme hlavu a hľadá v zahraničnej politike Slovenskej republiky všade, kde sa len dá, chyby a spochybňovanie.
Ale ja chcem na úvod povedať jednu dôležitú vec, ktorá je aj odkazom pre kolegov z opozície, že robíme zahraničnú politiku tak, aby bola predovšetkým pre prospech občanov Slovenskej republiky a samotného Slovenska, na rozdiel od predchádzajúcich vlád, ktoré robili tú politiku zahraničnú pre prospech niekoho iného.
Tým, že pritakávali pri mnohých veciach, neboli dostatočne kritickí a aj vinou ich mnohých krokov v zahraničnej politike, slovenská ekonomika trpela a v niektorých oblastiach aj trpí. V programovom vyhlásení vlády sme jasne uviedli, že budeme robiť suverénnu zahraničnú politiku na všetky strany sveta, alebo ak chcete, štyri svetové strany, pretože aj to veľakrát sa snažia zneužívať a poukazovať na to, že aké štyri svetové strany. No tie štyri svetové strany sú synonymom alebo symbolom toho, že nemáme žiaden problém vyvíjať a rozvíjať dobré vzťahy so všetkými krajinami na svete, ktoré majú rovnako záujem robiť dobre a vytvárať dobré vzťahy so Slovenskom.
A tak to má byť. Pri rešpektovaní každej krajiny, ktorá sa rozhodla ísť svojou vlastnou cestou a nie tak, že jej budeme my diktovať, čo má robiť. A toto, samozrejme, niekomu nesedí, pretože bol zvyknutý robiť len to, čo bolo nadiktované.
Čo sa týka Európske únie, tak to znamená, že dôrazne a otvore prezentujeme naše postoje, ktoré sú úplne evidentné. Viete, že máme 20. výročie nášho členstva v Európskej únii, ale zároveň nemôžeme ostať nečinní, ak vidíme, že niečo v Európskej únii sa nevyvíja dobre. Ak vidíme, že sú tu napríklad dvojaké prístupy pri potravinách ku krajinám členských krajín od jednotlivých výrobcov, no tak s tým musíme niečo robiť, lebo obhajujeme záujmy občanov Slovenskej republiky a nie niekoho iného. Rovnako hovoríme o spravodlivom prerozdelení finančných prostriedkov v rámci poľnohospodárskej politiky. Ale hovoríme rovnako o migrácii, ktorá je veľmi dôležitá, pretože 10 rokov takmer nám dalo za pravdu, keď sme hovorili o tom, že povinné prerozdeľovanie kvót jednoducho nebude fungovať a aj migračný pakt, ktorý Európska únia prijala, zakladá sa svojím spôsobom na povinných kvótach a ukazuje sa, že nebude fungovať a dnes to už hovoria aj krajiny, ktoré vtedy to obhajovali.
A poviem príklad, napríklad Nemecko. Nemecko dnes obnovilo kontroly na hraničných priechodoch, čo bolo nemysliteľné voľakedy. A toto je náš prístup rovnako aj v súvislosti s našou bezpečnosťou v oblasti energetiky, lebo to sa priamo odzrkadľuje na našej ekonomike, keď máme nedostatok alebo prípadne budeme ju mať drahú a hneď aj na životnej úrovni občanov Slovenskej republiky, lebo zahraničná politika má slúžiť občasnom Slovenskej republiky v prvom rade.
No a to, čo urobila predchádzajúca vláda, že zaradila nášho občana a súhlasila so zaradením nášho občana na sankčný zoznam Európskej únie bez akýchkoľvek relevantných dôvodov, sme potvrdili tým, že sme dokázali členské krajiny Európskej únie presvedčiť o tom, že tam nepatrí a bol delistovaný z tohto zoznamu.
Aj to sa, samozrejme, nepáči opozícii, pretože tí by boli najradšej, aby tam bolo viacej takých občanov, ktorí majú svoj názor, lebo nechcú rešpektovať to, že demokracia je o polarite názorov a že si môžu ten svoj názor povedať a nemôžu byť zaň perzekvovaní.
Suverénna zahraničná politika je rovnako dôležitá pre nás aj v súvislosti s naším členstvom v NATO, preto sa aktívne zúčastňujeme všetkých rokovaní a presadzujeme naše názory, tak aby sa napĺňalo to, čo sme si predsavzali a toto presadzujeme aj pri množstvách našich pracovných ciest, ktoré sme už absolvovali, či už to bolo v Indii, Južnej Kórei, Nemecku, Česku, Maďarsku, Rumunsku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, uplynul vám na odpoveď čas, ale pán poslanec Mažgút má právo na doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.

Raz, dva, tri, moja doplňujúca otázka je v podstate len taká žiadosť vzhľadom na to, že ste ešte nedokončili ten predchádzajúci vstup, tak by som vás chcel poprosiť, keby ste mohli ešte pokračovať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec, dokončím, aby som aj vymenoval tie krajiny, ktoré si nevšimli mnohí opoziční poslanci pri svojich komentároch a sa veľmi usmievam nad tým.
A navštívime Brazíliu, kde chystáme ďalšiu návštevu na úrovni premiéra aj s veľkou delegáciou a skupinou podnikateľov. Bude to rovnako v Srbsku na úrovni predsedu vlády, kde som už aj osobne bol, ale boli sme na Cypre, boli sme v Taliansku, Slovinsku, no a mohol by som pokračovať ďalej.
Čo je ale dôležité, že všade tam podporujeme diplomatický dialóg a to súvisí predovšetkým s naším postojom k mierovému riešeniu akýchkoľvek konfliktov. A v prvom rade toho konfliktu, ktorý máme na východe našej hranice a to je konflikt na Ukrajine. Tam všade sme zúčastnení, na konferenciách alebo samitoch, ktoré sa týkajú mieru. Aj keď sa to možno našim kolegom na Ukrajine nepáči, ale myslíme si, že každý, kto príde s nejakou iniciatívou, je potrebné ju podporiť. A týka sa mierových riešení. A z toho sa môže niečo zrodiť, čo konečne ukončí nezmyselný konflikt, ktorý v súčasnosti prebieha na Ukrajine a je ho potrebné ukončiť čím skôr. Rovnako sa to týka aj blízkeho východu a vojny v Gaze a Libanone.
A v tej súvislosti ešte spomeniem, pán poslanec, aj to, že okrem týchto diplomatických aktivít robíme aj tie výkonné. Určite ste si všimli, že sme usporiadali alebo zorganizovali jednu z najväčších logistických evakuačných akcií z Libanonu občanov nielen Slovenskej republiky, ktorí tam žijú, ale rovnako aj krajín Európskej únie, ale aj mimo krajín Európskej únie, ktoré požiadali o našu asistenciu a o evakuáciu ich občanov Slovenskej republiky. Nuž keby to bolo tak, pán poslanec, ako opozícia tvrdí, že sme izolovaní a že nikto sa s nami nerozpráva, tak neviem, či by nás požiadali aj o takéto služby, pretože nám dôverujú a vedia, že to vieme zorganizovať.
A za to chcem naozaj poďakovať aj našim rezortným partnerom, ministerstvu obrany a ministerstvu vnútra, kde sa nám podarila táto evakuačná misia zvládnuť a sme pripravení zasiahnuť, keď to bude treba aj v budúcnosti aj v iných prípadoch.
Takže, pán poslanec, ďakujem za tú otázku, dalo by sa o tom veľa rozprávať, ale pevne verím, že tí, čo chcú, tak vidia, čo robí naša diplomacia v zahraničí pre prospech občanov Slovenskej republiky a našej vlasti.
Ďakujem.
(Potlesk.)

Ďakujem, pán minister.
Druhú vyžrebovanú otázku položila pani poslankyňa Bajo Holečková ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Tomášovi:
"Aké konkrétne opatrenia plánuje vláda prijať v nasledujúcom roku 2025 na pomoc skupinám, ktoré sú najviac ohrozené chudobou, teda jednorodičovským domácnostiam a rodinám s viacerými deťmi?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, kolegovia, kolegyne, nebudem to rámcovať rokom 2025.
Rád, keď niečo robím alebo u nás na ministerstve, keď niečo pripravujeme, tak musí tomu predchádzať nejaká diskusia, nejaký proces.
Len na úvod chcem povedať, že už v súčasnosti máme nástroje, ktoré tzv. samoživiteľkám, keď to tak môžem nazvať, pretože nemáme tento pojem v zákone a jednorodičovské domácnosti, resp. áno, jednorodičovské domácnosti a k tomu sa tiež dostanem. Máme náhradné výživné, ktoré by teda malo byť účinným nástrojom na práve tieto situácie, keď ten druhý rodič si teda neplní svoje elementárne povinnosti. A zhodou okolností Inštitút pre výskum práce a rodiny na ministerstve práce minulý rok realizoval výskum, pričom sme zozbierali aj nejaké dáta. Tak napriek tomu, že náhradné výživné už nie je obmedzené výškou príjmu, aby ste videli a pochopili, čo vyšlo z prieskumu, napriek tomu tento nástroj vlastne viac ako 60 % takýchto rodičov nevyužíva, čo je pre mňa nepochopiteľné. Nechápem, lebo pripadá, bol som aj jedným z autorov zmien zákonov, kde sme to stále vylepšovali, tak potom je otázne, že čo má byť tá pomoc tým samoživiteľom alebo povedzme jednorodičovským domácnostiam. Ani to nie je úplne presné, lebo môže zostať matka aj s dvomi deťmi a už opäť musím povedať, že chceme zadefinovať do zákona, tu sú také požiadavky a taká vízia, zadefinovať do zákona tento pojem. Či to bude samoživiteľka alebo ani to nie je v zákone, máme len poistenkyňu pre potreby materskej dávky, ale nemáme samoživiteľku, nemáme jednorodičovskú domácnosť. Čiže prvý krok, ak sa pýtate, čo by sme chceli robiť a na čom pracujeme, je zadefinovanie tohto pojmu. Lebo keď už budú jednorodičovské domácnosti alebo nazvime to nejak inak, zakotvené v zákone, lepšie sa budú prijímať opatrenia, takže toto je prvý krok. Diskutujeme so zástupcami jednorodičovských domácností na teda úrovni sekcie príslušnej a ani oni sami zatiaľ sa nevedia zhodnúť, ako to zadefinovať, ale tak hádam sa to podarí.
Druhá vec, o ktorej ja hovorím, ako pomôcť týmto najrizikovejším skupinám, lebo naozaj sú ohrozenou skupinou jednorodičovské domácnosti, ešte nehovorím o viacdetných domácnostiach, je ten samostatný príspevok na bývanie. Ja to stále spomínam. Máme ho naprogramovaný na širšiu skupinu ľudí, ale už som viackrát uviedol aj verejne, že je to veľmi nákladné opatrenie, tak ako to je nastavené, tu máme dokonca pripravený už aj prakticky zákon, minimálne legislatívny zámer, že či by sme neskúsili to s touto skupinou najprv, jednorodičovských domácností.
No a tretia vec, o ktorej teda špekulujeme, uvažujeme, je úprava OČR-ky, ošetrovanie člena rodiny, lebo logicky, keď ochorie dieťa a nemáte druhého partnera, tak sa neviete vystriedať pri tej jeho péenke, keď to tak poviem, dieťaťa, keď nemôže ísť do školy. A sú dve možnosti, o ktorých teda diskutujeme, že či predĺžime tú dobu OČR-ky vzhľadom na jedného partnera, alebo teda tú OČR-ku nastavíme tak, že nebude predstavovať 55 % z hrubej mzdy, ako to je, ale povedzme plnú sumu alebo nejaké vyššie percento v prípade jednorodičovských domácností, čo má logiku, aby teda neprichádzal ten jednorodič o tento príjem.
No a čo sa týka rodín ako takých, do ktorých teda, samozrejme, spadajú aj tie viacdetné rodiny, popri všetkých tých opatreniach, ktoré boli prijaté, my skúšame, pripravujeme tú rodinnú kartu, tiež som už o tom informoval. Rodinná karta bude spočívať v tom, že rodina tú kartu bude používať na zľavy na tovary a služby súvisiace so starostlivosťou o deti. Aj dnes som mal jedno z rokovaní, postupujeme, ale predstavíme to, samozrejme, až vtedy, keď budú nastavené nejaké parametre.
Ale chcem pri tejto príležitosti povedať jednu vec, bez ohľadu na to, aká to bola vláda, tu bolo prijatých veľa, veľa prorodinných opatrení.
To je, viete dobre, že máme príspevok pri narodení prvého, druhého, tretieho, dokonca aj štvrtého dieťaťa. Máme tehotenské. Máme materskú dávku na úrovni čistej mzdy z predchádzajúceho povolania. Rodičovský príspevok bol navýšený veľmi rapídne pre pracujúcich a nepracujúcich, obedy zadarmo, vlaky zadarmo atď. atď., prídavok na dieťa na 60 eur stúpol, daňový bonus bol štedrý, a napriek tomu všetkému sa v minulom roku narodilo historicky najmenší počet detí.
Takže už je len otázka, že či môžme už prijať neviem aké opatrenia, či toto pomôže pôrodnosti. Samozrejme, pôrodnosť je len jedna z aspektov rodinnej politiky ako takej, ale to by sme mali sledovať pri našom demografickom vývoji na Slovensku, že či to už nie je proste životným štýlom tých ľudí, že nechcú mať viac detí. Viac nestihnem, pokiaľ mi nedá... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Váš čas uplynul, pán minister, ale, pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku?
Dávam vám slovo, nech sa páči.