23. schôdza

V úvodnom slove som sa hlásil do rozpravy.
Dovoľte, aby som na začiatok prečítal návrh uznesenie, ktoré predkladáme.
Uznesenie Národnej rady k uzavretiu zmieru medzi Slovenskou republikou a Andrejom Babišom.
Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra vnútra Slovenskej republiky, aby zverejnil dve nezávislé externé právne analýzy, ktoré majú potvrdzovať, že existuje vysoké riziko prehry v súdnom konaní v spore o ochranu osobnosti týkajúcou sa neoprávnenej evidencie vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) žalobcu Ing. Andreja Babiša, na základe ktorých sa rozhodol pristúpiť k uzavretiu zmieru medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, a Andrejom Babišom.
Dovoľte, aby som vám prečítal k tomu aj oficiálne teda zdôvodnenie v dôvodovej správe.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pristúpilo k uzavretiu zmieru medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Andrejom Babišom. Vykonalo to na základe zhodnotení právnej situácie a ekonomických rizík, ktoré si dali vypracovať, a rozhodli na základe dvoch nezávislých externých právnych analýz, ktoré majú potvrdiť, že existuje vysoké riziko prehry rezortu vnútra v predmetnom súdnom konaní. Tieto právne analýzy žiadame zverejniť, pretože z informácií ÚPN vieme, čiže Ústavu pamäti národa, vieme, že Andrej Babiš bol tajný spolupracovník ŠtB, a rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky uzavrieť zmier na tom nič nezmení.
Matúš Šutaj Eštok a Andrej Babiš sa týmto sa vysmiali do tváre obetí komunistického režimu. Matúš Šutaj Eštok pošliapal pamiatku obetí všetkých, čo trpeli, ako aj čestných ľudí, ktorí bojovali proti tomuto zločinnému, odsúdeniahodnému komunistického režimu, ktorý porušoval ľudské práva. Babiš to verejne priznal pred vstupom do politiky, že bol súčasťou ŠtB.
Ako som povedal, v úvodnom slove, ešte teda pred... alebo teda v úvodnom slove, teraz sa ukáže, aké hodnoty tu zastávame. Či teda chceme chrániť obete komunistického, zločineckého režimu alebo chceme chrániť tých, ktorí prenasledovali tieto obete. To, čo spáchal Šutaj Eštok v mene Slovenskej republiky a pod čo sa podpísali všetci prítomní ministri a premiér na hlasovaní na vláde, je pľuvanec do očí každého jedného čestného človeka, ktorého práva boli počas komunistického režimu pošliapané.
Ja viem, že sú ľudia, a mnohí sú medzi voličmi SMER-u, HLAS-u a SNS, ktorí komunistický režim, ktorý sme tu mali, ten 40-ročný útlak považujú za... za zlaté časy. Áno, jednoducho je to v rebríčku hodnôt a zrejme slobodná možnosť vyznávať vieru im nič nehovorí, lebo do kostola nechodili. Slobodná možnosť cestovať im nič nehovorí, lebo jednoducho celý život sa možno pohybovali vo svojej dedine a maximálne v tej okolitej. Slobodná možnosť podnikať im takisto nič nehovorí, lebo jednoducho vždy chceli byť zamestnancami a netúžili po tom, aby rozvíjali svoje schopnosti. Jednoducho je to o rebríčku hodnôt a podľa toho vyhodnocujeme, či tu komunizmus bol plus, alebo mínus pre ľudí.
Ale v tomto prípade si Šutaj Eštok ako naozaj najhorší minister vnútra v histórii Slovenskej republiky, a tá neschopnosť v jeho prípade je priam galaktická, si povedal, že on a jeho názor je viac ako názor Ústavu pamäti národa, ktorý je podľa zákona jediná inštitúcia Slovenskej republiky, ktorá má právo rozhodovať o tom, či niekto bol, alebo nebol vedomým agentom Štátnej bezpečnosti, alebo ŠtB.
Ústav pamäti národa pri svojom skúmaní, a nielen v našich archívoch, ale aj v českých archívoch identifikoval dôkazy o spolupráci agenta Bureša alias inžiniera Andreja Babiša v 11. zväzkoch, v 11. rôznych zväzkoch sa hovorí o tom, že bol to vedomý agent ŠtB, ale my máme vládu, ktorá sa rozhodne, že hlasovaním poprú pravdu, že hlasovaním poprú históriu, a za to, že agent Bureš robil kampaň pre túto zločineckú organizáciu, ktorá dnes nám vládne pred voľbami, tak za to sa mu odmenili, že mu teda poprú históriu a spravia z neho počestného človeka.
Že vám nie je hanba! A kryjete to a nikto z vás sa voči tomu neohradil. A čo je teda ešte iné okrem toho dôkazom toho, že bol vedomým spolupracovníkom ŠtB, je samotný jeho rozhovor s Václavom Moravcom, myslím, že to bolo pred vstupom do politiky. Máte to na internete zavesené, v Čechách ten rozhovor, samozrejme, mu prikladajú omnoho väčšiu dôležitosť a vedia o ňom, lebo jednoducho sa ich to dosť dotýkalo, keď mali eštebáka premiéra a keď im hrozí, že eštebáka premiéra budú mať znova a dupľom ako taký import zo Slovenska, kde vidia, ako nám tu vládne tento organizovaný zločin, tak v tom rozhovore s Václavom Moravcom priamo agent Bureš hovorí, že áno, bol som členom, agentom ŠtB, ale ja som bol agentom tej, viete, takej, to boli také dve ŠtB, to bola taká zlá a to bola taká dobrá ŠtB a ja som bol súčasť tej dobrej ŠtB.
Ako je to až, by som povedal, vtipné, že takýmto spôsobom dokáže kolaborant so zločineckým systémom obhajovať spoluprácu s touto zločineckou organizáciou a vymyslí si báchorku o tom, že je možné rozdeľovať ŠtB na nejakú dobrú a zlú alebo zlú a dobrú. Čiže keď vám nestačí názor jedinej inštitúcie, ktorá oprávnená rozhodovať o tom a skúmať históriu v otázke spolupráce s ŠtB, hovorím o Ústave pamäti národa, a chcete popierať históriu, tak skúste si aspoň teda vypočuť ten rozhovor, kde sa sám agent Bureš k tomu priznáva pred vstupom do politiky, keď potom zistil, samozrejme, v politike, že to nie je úplne orechové a že mu to možno pár percentíčiek ľudí, ktorí aj v tých Čechách majú, majú tú historickú pamäť môže zobrať, tak zrazu začal bojovať za to, že on vlastne agentom nebol a on tam sa nejako len tak vyskytol v tých záznamoch a on vlastne vôbec nespolupracoval.
Ešte raz, dobrovoľne pred vstupom do politiky povie sám o tom, že áno bol v ŠtB. Potom si zrazu začne vymýšľať, že nebol, lebo mu to politicky vyhovuje. Náš Ústav pamäti národa povie, že v 11. zväzkoch našiel dôkazy o tom, že bol, a vy tolerujete, že naša vláda organizovaného zločinu hlasovaním rozhodne, že agent, ktorý sám povie, že spolupracoval s ŠtB, že tam v tej ŠtB vlastne ani nebol. Nepripadá vám to choré? Ja viem, beriete to tak, že vašim voličom je to šumafuk, že vašim voličom je to ukradnuté, že vaši voliči vlastne ten komunizmus zbožňujú a vaši voliči vlastne teda to ŠtB v podstate obdivujú, lebo však zabezpečili poriadok.
A ja zase opäť sa pýtam, a vy to svedomie nemáte? Ani jeden z vás? Ani jeden z tých 79 ľudí nemá svedomie a nemá v rodine alebo medzi známymi ľudí, ktorí trpeli pod útlakom komunistov a eštebákov?
Vám to pripadalo normálne, čo tí ľudia robili? Vám pripadalo normálne, že zavraždila ŠtB kňaza za to, že sa stretal s veriacimi a že takýmto spôsobom kryjete túto zločineckú organizáciu? Vám pripadalo normálne, že komunisti na hraniciach zabíjali ľudí len preto, že chceli žiť slobodne? Že chceli prejsť do druhej krajiny a zabili kvôli tomu stovky ľudí? Zabili, zavraždili ľudí? Toto kryjete? týmto ľuďom, tým mŕtvym, tým obetiam naozaj vedome chcete pľuť do tváre? Preto, lebo vám Fico povie, že tak sa patrí, lebo Andrejko mu pomohol v kampani, tak teraz Andrejkovi to musíme vrátiť? Že popreme hlasovaním históriu?
Svojho času v procese Silvester Krčméry na konci svojho slávneho prejavu povedal, že vy máte moc, ale my máme pravdu. A toto presne platí a to vám tu hovorím v mene všetkých obetí komunistického režimu a všetkých obetí Štátnej bezpečnosti počas teda toho komunistického režimu. Máte moc, áno, máte moc stlačiť to tlačítko a poprieť históriu a z eštebáka urobiť počesného občana, lebo si to Fico praje. Ožran Fico praje, po včerajšku myslím si, že takto by sme ho mali oslovovať.
Alebo skorumpovaný ožran Fico, to by bolo úplne podľa mňa tak ideálne, neviem, aká je tam skratka. SOF. SOF si to praje, tak teda vy mu teraz na želanie, lebo máte tú moc, poprete históriu a napľujete obetiam komunistického režimu do očí.
Že predkladáme uznesenie, ktorým nehovoríme, že to máte zvrátiť, lebo tú moc vy máte. My hovoríme, že chceme vidieť teda tie dve nezávislé posudky, o ktorých tu Šutaj Eštok hovoril, a ja teda dopredu prejudikujem, keďže ich nezverejnil, že klamal, že žiadne nezávislé posudky nemá, čiže týmto uznesením iba žiadame Šutaja Eštoka a vládu, aby zverejnili teda tie nezávislé posudky, ktoré hovoria, že celý náš Ústav pamäti národa sú šuflikanti, klamári, ktorí jednoducho si jednoducho všetko len tu vymýšľajú. A vymýšľajú si tu eštebákov, lebo jednoducho sa večer opijú, ráno prídu ešte s promilami do roboty, cucnú si prst, nájdu telefónny zoznam a tam si potom podškrkujú ľudí, ktorí sú eštebáci, a tí druhí eštebáci ešte nie sú. Takýchto ľudí vy ste urobili zo zamestnancov Ústavu pamäti národa. Ľudí, ktorí si vymýšľajú, ktorí sa nerozumejú, ktorí nevedia čítať, ktorí sú slepí a hlúpi.
Takže uznesenie, ktoré predkladáme, je len o tom, aby Šutaj Eštok predložil dve štúdie, či ako ich nazýva, prepáčte (rečník listuje v podkladoch), analýzy, právne analýzy to nazýva, nech tieto nezávislé právne analýzy, o ktoré sa opiera, ktoré zaplatil z našich spoločných peňazí, čiže nie zo svojich, aby tieto dve právne analýzy predložil, zverejnil, aby sme teda videli, akí to teda nezávislí právnici posudzovali tento stav a akí teda nezávislí právnici mu v týchto analýzach poradili, že má popierať históriu, hoci Ústav pamäti národa je jediný, ktorý má rozhodovať o tom, kto eštebákom bol a kto eštebákom nebol.
Andrej Babiš eštebákom bol, slúžil komunistickému režimu v záujme svojho vlastného prospechu, typický karierista, ktorý ubližoval druhým ľuďom, a ja by som bol veľmi rád, keby tento človek z histórie sa už naš... alebo z tej Českej politiky sa najradšej vytratil a aby neohrozoval svojou prítomnosťou vo vrcholovej pozícii aj tú Českú republiku, lebo tak cítim trošku vzhľadom na to, že je Slovák, takú prenesenú hanbu, že až takýto export génia eštebáckeho sme do Českej republiky spôsobili.

Na vaše vystúpenie – dve faktické poznámky.
Pán poslanec Jakab.

Ďakujem.
Ja som vlastne prvá generácia ponovembrová, narodil som sa v roku ’89 a veľmi si vážim ľudí, ktorí za prvé bojovali s komunistickým režimom, za druhé sa mu dokázali postaviť, za tretie priniesli nám slobodu a za štvrté tu slobodu neustále budujú. Toto sú ľudia, ktorí si zaslúžia rešpekt.
Bohužiaľ, sme stále svedkami toho, že, že vyčíňanie komunistického režimu sa v našej republike zľahčuje, že stále tu pobehujú ľudia ako pán Blaha, ktorí velebia komunistický režim, a nedokážeme ako republika to poriadne odsúdiť a povedať, že takíto ľudia nemajú medzi nami čo robiť. Tuná sa zápasíme, od ’89. ubehlo 35 rokov a stále zápasíme s pohrobkami komunizmu a s tým, že sa tu kšeftuje s bumážkami.
Viete, ja som minule počúval podcast, myslím, že to bolo na SME-čku, kde vystupovala jedna odborníčka, ktorá mapuje krivky komunizmu, a povedala, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa na to najviac vykašľali, majú najhoršie zmapované tieto príbehy statočných ľudí, ktorí sa postavili voči komunistickému režimu. Toto sú ľudia, ktorých by sme si mali vážiť a ktorých by sme si mali ctiť, nie obchodovať s bumážkami a hovoriť verejnosti, že eštebák nebol eštebák. To mi príde ako najväčšia urážka všetkých tých, ktorí s týmto hnusným režimom bojovali, ktorí zaň položili život a ktorí neustále budujú našu demokraciu, tak aby sme mohli žiť v slobode.

Pán poslanec Grendel.

Ďakujem za slovo.
Dve poznámky k tomuto vystúpeniu. Ja som na vlastné uši počul prísľub ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, že zverejní všetky právne analýzy, na základe ktorých uzavrel mimosúdnu dohodu, zmier s Andrejom Babišom. Sľúbil to na rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť, počuli to viacerí kolegovia, všetci členovia tohto výboru, ktorí boli na rokovaní prítomní.
Jediní, alebo jediná podmienka, ktorú vtedy Matúš Šutaj Eštok spomínal, tak jediná podmienka bola, aby sa tie posudky vyžiadali na základe infozákona. Tak bola poslaná infožiadosť na ministerstvo vnútra, a čuduj sa svete, ministerstvo vnútra odmietlo, dokonca na základe žiadosti podľa infozákona ministerstvo odmietlo zverejniť právnu analýzu, na základe ktorej Matúš Šutaj Eštok podpísal zmier s Andrejom Babišom.
A druhá poznámka. Vedomá spolupráca so Štátnou bezpečnosťou nie je len otázkou nejakej morálky alebo úcty k obetiam komunizmu, vedomá spolupráca s ŠtB sa v zákone o ochrane utajovaných skutočností považuje aj za bezpečnostné riziko. To znamená, že bývalí aktívni vedomí spolupracovníci so Štátnou bezpečnosťou sa považujú za nespoľahlivé osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Áno, politici sú výnimkou, ministri, poslanci sa môžu oboznamovať bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú spolupracovníci, alebo teda bývalí, ale akonáhle skončia vo verejnej funkcii a chceli by ísť napríklad do biznisu, podnikať v oblasti, kde sa narába aj s utajovanými skutočnosťami, tak by mohli mať problém.
Čiže aj preto mnohým ľuďom, ktorí sú v týchto zväzkoch, záleží na tom, aby v rozpore s realitou sa pokúsili preukázať, že tými spolupracovníkmi neboli, hoci v skutočnosti nimi boli.

Ďalší do rozpravy – poslanec Pročko.