23. schôdza

vymazať

Ďakujem veľmi pekne za reakcie, bohužiaľ, alebo mrzí ma, že len kolegov z opozície, ja som očakával, že vládni poslanci sa vyjadria k tomu, čo som hovoril, keď boli oni v opozícii, ako hlasovali za zdravotníkov, aké uznesenia predkladal Robert Fico a ako oni všetci hlasovali za to, aby mali navýšené tie platy. A nepočujem, je tu obrovské ticho, nepočujem žiadnu reakciu na to. A ticho je asi preto, lebo kto mlčí, ten svedčí, čiže tu vás jasne tie hlasovania usvedčujú. Môžte hovoriť, koľko chcete, rozprávať na tlačovkách, videá si natáčať, ale tie hlasovania proste sú tu archivované. Ľudia si to vedia dohľadať, vidia tú dvojtvárnosť. Ľudia jednoducho, nie sú všetci ľudia hlúpi a vedia si ľudia spočítať, koľko je dva plus dva. A ľudia aj vidia, že na jednej strane v akom stave sú nemocnice, v akom stave je zdravotníctvo, ľudia vidia, ako finančné skupiny profitujú z verejného zdravotníctva, v akom stave majú súkromné skupiny nemocnice, siete lekární, poisťovne, kto ich tu pustil, kto dohadoval na Vazovovej ulici o tom, aby sa jednoducho pustili finančné skupiny, kto to bude mať na starosti. Ľudia to vidia. Vidia to študenti medicíny, ktorí chodia do zahraničia študovať. A teraz vy ešte idete týmto uznesením ukázať všetkým lekárom, mladým študentom medicíny, že keď sa nebudete správať, nebudete sa chovať, tak jednoducho pôjdete do basy. A ešte ukazujete to gesto všetkým pacientom na Slovensku.
Takže toto je podľa mňa úplne cez čiaru a mali by ste okamžite ten zákon stiahnuť a ísť rokovať so zdravotníkmi na ministerstvo zdravotníctva, pán minister.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem sa venovať návrhu na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Budem hovoriť o tom, čo som mal faktickú poznámku k vystúpeniu kolegu pána poslanca Szalaya a určite sa teraz nejdem púšťať do nejakých politických dišpút, a teda nemám ambíciu rozoberať, či za to vláda si môže sama, či by mala rokovať, či si to lekári zaslúžia a ako sa to dotkne, dotkne pacientov, to asi nepatrí do rozpravy o skrátenom legislatívnom konaní. A chcem sa na to pozrieť z hľadiska právneho, teda že či sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Základná otázka môže byť, môže byť aj vecná, teda že či ešte stále nie je možné tú situáciu riešiť, riešiť rokovaniami, dobre, to dám teraz nabok, vláda si potrebuje vytvoriť nejaký nástroj, že ak tie rokovania nebudú, nebudú úspešné, ale otázka je, že či ten nástroj už dnes neexistuje, lebo v minulosti sa podobná situácia riešila prostredníctvom núdzového stavu. A teda ak sú ohrozené životy a zdravie ľudí, ako tvrdí vláda argumentujúc, že je to dôvod na skrátené legislatívne konanie, tak je to rovnako aj dôvod na vyhlásenie núdzového stavu a tú kritickú situáciu, v ktorej krajina sa možno ocitne, alebo už sa k nej blíži, je možné riešiť aj prostredníctvom núdzového stavu.
Moja otázka teda na pána ministra, budem rád, keď mi moje otázky zodpovie, bol by som radšej, keby vystúpil v rozprave, aby ešte bola možnosť naňho reagovať, ale keď nie, no tak aspoň teda v záverečnom slove, aby tie otázky boli zodpovedané, je, že v čom je rozdiel medzi tým riešením, s ktorým prichádzajú cez mimoriadnu situáciu a cez núdzový stav. Lebo veľmi keď to zjednoduším, a možno sa mýlim, ale keď to zjednoduším, tak to, čo dnes je možné robiť cez núdzový stav po zmene alebo po schválení tohto zákona, bude možné robiť podobné opatrenia aj cez mimoriadnu situáciu. Mimoriadna situácia sama osebe je lepšia ako núdzový stav, lebo predstavuje miernejší zásah do práv občanov a ďalších, ďalších subjektov, ale teda v situácii, keď tie opatrenia, ktoré možno robiť na základe mimoriadnej situácie sú rovnaké alebo podobné, ako tie opatrenia, ktoré možno robiť na základe núdzového stavu, tak z hľadiska tých dotknutých subjektov, napríklad lekárov, to nejaký dramatický rozdiel nie je.
Je to rozdiel možno v tom, že či im budú hroziť dva roky za porušenie povinností počas krízovej situácie, ktorú predstavuje napríklad aj núdzový stav, alebo to bude iba jeden rok za porušenie povinností v situácii mimoriadnej situácie, ale tak či tak ide o kriminalizáciu.
Čiže teoreticky by to mohlo byť lepšie, ale prakticky, ak tie opatrenia budú podobné, tak neviem, neviem teda, v čom je rozdiel, a teda či je to dôvod na skrátené legislatívne konanie. Lebo aj keby malo ministerstvo, vláda a parlamentná väčšina názor, že je to lepšie riešiť cez mimoriadnu situáciu, tak dôvod na skrátené legislatívne konanie podľa môjho názoru by bol iba za predpokladu, že v súčasnom právnom stave to nie je možné riešiť.
Že ak tento zákon nebude schválený, vláda sa nedokáže vysporiadať, vysporiadať s tou situáciu napríklad prostredníctvom, prostredníctvom núdzového stavu.
Tak toto podľa môjho názoru nebola, nebola táto otázka zodpovedaná, že v čom je rozdiel, prečo nie je možné riešiť tú situáciu cez núdzový stav, a teda že či ju možno alebo nemožno riešiť cez núdzový stav, a ak tá otázka, odpoveď bude že možno, tak potom podľa môjho názoru neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie, smerom do budúcnosti nech sa to upraví, ale je to možné aj riadnym legislatívnym procesom.
Tá odpoveď deklaratívne je v dôvodovke, kde sa tvrdí, že štát nateraz nedisponuje dostatočne širokými a vhodnými možnosťami smerujúcimi k dosiahnutiu týchto cieľov, keďže neexistuje iný rovnako účinný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do základných práv a slobôd, a zároveň by viedol k dosiahnutiu všetkých legitímnych cieľov. Neexistuje ten prostriedok prostredníctvom núdzového stavu? Alebo sa tam tvrdí, že navrhovaný osobitný inštitút mimoriadnej situácie prispieva k adresnejšej a účinnejšej reakcii štátu v porovnaní s existujúcim inštitútom núdzového stavu. Dosah mimoriadnej situácie je možné územne limitovať určením dotknutého územia, resp. určením konkrétneho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, pričom je primerane časovo konštituovaný, čo umožňuje flexibilne reagovať na vzniknutý stav a efektívne využívať zdroje štátu. V roku 2011 bol núdzový stav, pokiaľ viem, obmedzený na konkrétne nemocnice, čiže tiež bol obmedzený, tiež nebol, nebol univerzálny, tak v čom tam bol ten problém?
Problém je, ak sa do základných práv zasahuje zmenou legislatívy v skrátenom legislatívnom konaní. Tuto navyše, a to teda avizujem, že aj núdzový stav, aj mimoriadna situácia, resp. opatrenia, ktoré sa od nich odvíjajú a ktoré sú na základe nich robené, zasahujú do základných práv a slobôd a v takej situácii je dôležité, aby existovala možnosť súdneho prieskumu. Vo vzťahu k núdzovému stavu existuje možnosť, aby ústavný súd preskúmal, či vyhlásenie núdzového stavu bolo urobené v súlade s ústavou. Môže sa naňho obrátiť 30 poslancov Národnej rady, prezident, vláda, generálny prokurátor. Akým spôsobom je možné súdne preskúmať vyhlásenie mimoriadnej situácie? To by ma zaujímalo, pretože ja som takú možnosť nenašiel a snažil som sa hľadať. Je zrejme možné preskúmať tie opatrenia, ktoré sa budú robiť na základe mimoriadnej situácie, tak ako je možné preskúmať aj opatrenia, ktoré sa robia na základe núdzového stavu, či už teda v prípade mimoriadnej situácie, či už cestou správneho súdnictva, nejakej správnej žaloby, alebo cestou ústavnej sťažnosti, ak nie je možná, možná správna žaloba, ak sa zasahuje do ústavných práv.
Čiže individuálny, individuálny, ja by som počkal, keďže sa prihováram aj pánovi ministrovi, individuálny prieskum nepochybne je možný aj v prípade mimoriadnej situácie vo vzťahu k tým opatreniam, ale teda v prípade núdzového stavu je možné preskúmať aj samotnú skutočnosť, či núdzový stav bol vyhlásený v súlade s ústavou a príslušným ústavným zákonom. V prípade mimoriadnej situácie, a teda opäť sa rád nechám poučiť, ak existuje možnosť súdneho preskúmania, či mimoriadna situácia bola vyhlásená v súlade so zákonom. Lebo preskúmavať uznesenia vlády možno iba v prípade, ak tak stanoví osobitný zákon, taký osobitný zákon, ktorý by stanovoval možnosť preskúmania uznesenia vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie, sa mi nepodarilo nájsť, ale teda ak taký existuje, rád sa nechám poučiť. Ale ak taký neexistuje, tak je to problém, lebo v podstate z riešenia, ktoré rieši rovnaký problém, teda nedostatok, nedostatok, možný nedostatok lekárov v nemocniciach prostredníctvom zavedenia núdzového stavu, z riešenia, ktoré je možné preskúmať, súdne preskúmať prostredníctvom Ústavného súdu explicitne stanoveným postupom napríklad na základe iniciatívy tridsiatich opozičných poslancov, idete prejsť na riešenie, ktoré nie je možné ako celok preskúmať, preskúmať súdne, a teda sa tým znižuje súdna ochrana základných práv a slobôd.
Čiže dúfam, že moje vystúpenie nebolo politické, ako sa pán minister obával, ja naozaj mám iba otázky a mám teda pochybnosti, či je to právne v poriadku, a teda ak nie, tak potom či sú naplnené tie dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Nebudem rozprávať určite hodinu, ja potom, tak ako som evidoval alebo teda avizoval v rámci úvodného slova, ja vystúpim v kontexte celej nejakej situácie v prvom čítaní, tak aby bol priestor aj na, aj na faktické. Ale teraz si dovolím, lebo toto je absolútne kľúčový naratív, ktorý volia, a myslím si, že keď tak poviem so všetkou vážnosťou tej, nazvime to, príčetnej časti opozície, ktorú si aj ja vážim, tak je dôležité, aby minimálne z týchto úst neodznievali demagogické skratky alebo možno len neinformované názory, keď to tak poviem. Pretože presne toto lekárski odborári presadzujú do toho verejného naratívu, veľmi zjednodušene, že odpoveďou mojou je, že namiesto hľadania dohody, a ja sa k tomu vyjadrím v prvom čítaní, je zavádzanie nútených prác pod hrozbou kriminálu.
Takže v prvom rade, a opakujem to opäť, toto riešenie je plán B a avizujem, že pripravujeme aj plán C.

36-2
Ale my momentálne máme naozaj v prípade, že by k dohode nedošlo, čo hovorím stále a dokola, že ja rokujem, škoda, že tu nie sú páni poslanci za OĽANO, ale chcel som aj im povedať, že aj v tomto momente a celé poobedie sa rokuje za účasti celého sektora, to znamená, nie na úrovni ministerstva zdravotníctva a LOZ-u a potom tá druhá strana tvrdí, že na niečom inom sa bavilo. Teraz je tam celý sektor, sú tam všetky poisťovne, je tam úrad pre dohľad, sú tam poskytovatelia, sú tam všetci, s čím mimochodom odborári majú problém, pretože podľa ich názoru sa to netýka celého sektoru, ale o tom nechcem hovoriť.
My v prípade, že môže dôjsť k situácii, ktorú ja ako minister zdra... a na tých rokovaniach by som aj ja teraz sedel, lenže musím byť tu. Tak my musíme mať v rukách nástroj, akým by sme vedeli zabezpečiť základnú dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých ľudí na Slovensku. No a opakujem, že nikto to nechce použiť, ale niečo v rukách zodpovedný manažér mať musí.
A teraz idem k tej podstate. Základný rozdiel medzi núdzovým stavom a mimoriadnou situáciou je ústavnosť a proporčnosť pri zasahovaní do ľudských práv v zmysle aj medzinárodných dohovorov.
A v žiadnom prípade a v zmysle práve tej ambície riešiť túto situáciou proporčne nejde v žiadnom prípade o žiadnu kriminalizáciu, ide o zabezpečenie tej dostupnej zdravotnej starostlivosti a mimochodom aj dnes máme na Slovensku vyhlásených iks mimoriadných situácií a ani o nich nevieme. O núdzovom stave vedia všetci, keď je vyhlásený.
Takže dám vám iba na porovnanie, čo znamená ten núdzový stav, ktorý teda vy sa pýtate alebo teda podľa toho hovoríte, či je, alebo nie je potrebné skrátené legislatívne konanie. Tak vyhlásením alebo teda prijatím tohto nástroja mimoriadnej situácie sa predlžuje trvanie pracovného pomeru. To znamená, že predlžuje sa trvanie výpovede, to v praxi znamená, a to je veľmi dôležité, že sú garantované všetky práva lekárov alebo teda iných zdravotníkov a garantuje sa im rovnaké právo na dohodnutú a garantovanú mzdu, právo na oddych, právo na dovolenku, právo na, áno, aj OČR, právo na ďalšie starostlivosti, právo na, alebo majú garantované to pracovné miesto počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a majú aj garantované miesto výkonu, to znamená, nikto ich nepresúva z bodu A do bodu B. To znamená, nikto nikomu v rámci mimoriadnej situácie žiadne práva neberie, ani neurčuje, kde a kam a ako majú vykonávať svoju profesiu, a to je teda ten nástroj jemnejší mimoriadnej situácie. Navyše je veľmi proporčný, pretože sa netýka vyhlásenia na celom území, ale iba v konkrétnom regióne, kde je konkrétne identifikovaný možný hroziaci problém, a preto je možnosť, aby ju vyhlásil prednosta okresného úradu, pretože on najlepšie pozná ten svoj okres a aby na lokálnej úrovni sa riešila iba určité vyhlásenie mimoriadnej situácie voči konkrétnej skupine obyvateľov, v tomto prípade voči zdravotníkom alebo lekárom. To je mimoriadná situácia. Za zachovania nižších sadzieb alebo za zavedenia, lebo my momentálne tento inštitút nemáme, asi je jasné, že keď by niekto iba úmyselne porušil, falšoval, neviem čo, nechcem to tu rozoberať, tak asi nejakú sankciu musí mať, lebo keď sa v takej situácii niečo stane tomu pacientovi, tak asi to nie je úplne v poriadku. A tie sadzby sú nižšie o polovicu ako v núdzovom stave.
A teraz pre porovnanie, čo je núdzový stav. Núdzový stav, v núdzovom stave, ktorý okrem toho, že nie je zameraný iba na konkrétnu skupinu obyvateľov, v tomto prípade lekárov, ale na všetkých vrátane vyšších sadzieb, to znamená, v nepozornosti vy niečo spravíte, napríklad niekoho, nechcem povedať, zrazíte alebo tak, máte dvojnásobnú sadzbu, keď to zjednoduším a týka sa to všetkých. Tuto sa to, v mimoriadnej iba niekoho.
Ale čo je dôležité, pokiaľ to personifikujem konkrétne na tých lekárov, tak v núdzovom stave v porovnaní s tým, čo som povedal, nemajú garantovanú výšku mzdy, nemajú garantovanú výšku odmien, nemajú garantovanú dovolenku, nemajú garantované vzdelávanie, nemajú garantované právo na OČR, nevzťahuje sa na nich Zákonník práce, nemajú garantované pracovné miesto a môžu byť aj bez ich vlastného súhlasu vyslaný na prácu do iného miesta výkonu práce. To je nútená práca.
Rozumieme sa? To je nútená práca v núdzovom stave. Mimoriadna situácia zavádza nový inštitút, kde nikto nesiaha na práva a všetko to, čo som povedal k mimoriadnej situácii za výrazne nižších sadzieb, je to targetované na konkrétnu skupinu ľudí, nevzťahuje sa to na všetkých. A na tých všetkých, tým myslím všetkých ľudí a vieme, aké sú názory, aj v spoločnosti nálady voči núdzovému stavu ako takému v kontexte covidu atď., nechcem sa k tomu vracať. Ale tam sú výrazne prísnejšie postihy pre všetkých ľudí. Takže preto.
Ja to vnímam ako, nechcem používať slovo, že ústretový krok voči lekárom, to v žiadnom prípade, ale je to nástroj, ktorý v rukách štát a zodpovedný manažér musí mať v prípade, že k dohode nedôjde.
A ja musím byť pripravený a snažím sa to robiť čo najohľaduplnejšie, čo najproporčnejšie, ale garantujem, to prešlo hádam dvadsiatimi právnikmi, úradom vlády, ministerstvom spravodlivosti, ministerstvom vnútra, všetkými a doposiaľ som nenašiel jeden argument, ktorý by hovoril, že to porušuje akékoľvek ústavné dohovory, medzinárodné dohovory, Zákonník práce, akékoľvek platné slovenské či európske predpisy.
Takže ja musím odmietnuť a poprosím aj vás, vážení poslanci a poslankyne, aby ste nenaskočili, tých z vás, ktorých teda nám všetkým spoločne verím, že ide o dosiahnutie nejakej korektnej dohody, ja sa k tomu vrátim v tom prvom čítaní, nenaskočme na toto zľahčenie alebo určitý naratív, ktorý, samozrejme, vzbudzuje emócie v spoločnosti, pretože keď je titulok v niektorých novinách, že zavádzajú sa nútené práce pod hrozbou trestu, tak je to absolútne ďaleko od pravdy a prehlbuje to tu napätie v spoločnosti. A na takejto téme by som bol rád, keby sme sa zhodli a hľadali také riešenia, ktoré v prípade nutnosti, ktoré, dúfam, nikdy nebudú môcť musieť byť použité, aby boli čo najmiernejšie a najohľaduplnejšie voči právam, všetkým právam tých lekárov, ktorí, žiaľ, do dnešného dňa vo výpovediach sú a ja potvrdzujem, že rokuje sa dennodenne, aj teraz sa rokuje, aj zajtra sa bude, aj pozajtra, aj donekonečna. Ale potrebujeme pochopiť, čo je tá podmienka. Poviem to aj z tohto miesta, čo je tá podmienka do konca roka? Ja to stále neviem. Dnes som sa dozvedel ďalších devätnásť a medzi nimi sú platy, aj platy. A to nejde o tých 62 eur v hrubom, či v čistom. Sa má uzatvoriť do zmlúv priamo, to bude cieľ nemenný. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som predniesol návrh na zaradenie nového bodu programu na návrh troch poslaneckých klubov – SaS, PS a KDH, aby bol na rokovanie tejto 23. schôdze zaradený návrh na vydanie uznesenia Národnej rady k novej hudobnej úprave štátnej hymny Slovenskej republiky. Návrh sme podali do podateľne v Národnej rade dnes krátko pred týmto hlasovacím blokom. Vzhľadom na závažnosť medializovanej zmeny hudobnej úpravy... poprosím pána Jarjabka, nech je ticho, hulvát! ...úpravy štátnej hymny považujeme za potrebné, aby sa Národná rada týmto zaoberala. Hymna je základný symbol štátu. Nemení sa kvôli tomu, že sa niekomu nepáčia činely a Šimkovičová s Machalom sa na tom dohodnú pri fľaške vína. Je to základný symbol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Len chcem vás poprosiť, pán predsedajúci, že ono je to taký meta-procedurálny návrh a chcem vás poprosiť, že by ste ma to nechali dopovedať, naozaj 50 sekúnd je možné vydržať.
Ja sa vás chcem spýtať, že aká bude legitimita tej hymny, ktorá pôjde o polnoci na Silvestra. (Reakcie z pléna.) Chcem sa spýtať, aká bude legitimita hymny, ktorou budeme začínať parlamentnú schôdzu. Vy ste odmietli určiť nejakú legitimitu hymny, ktorá sa teraz mení, jej hudobná úprava. Naozaj v dobrom sa pýtam, aká bude legitimita hymny, ktorá zaznie o polnoci na Silvestra. Kto mocensky presadí, kto mocensky a prečo a ako, akým spôsobom, že na Silvestra vo verejnoprávnej pôjde nejaká nová úprava? Aká je jej legitimita? Ďakujem pekne.

Ja chcem dať návrh, aby sme to ukončili, aby ste ukončili túto schôdzu a už sme nedramatizovali túto schôdzu, neterorizovali ľudí na Slovensku, pretože vidíme, že nevieme sa uznášať, aby sme to už ukončili. (Ruch v sále.)

Vážený pán predsedajúci ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v sále, osobitne KDH, Janckulíka. Nech sa páči.

Šaško, Kamil, minister zdravotníctva SR
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred tým, ja skutočne na to, aká je toto významná téma, neodpustím si ešte pred tým, než prednesiem úvodné slovo, skutočne na to, aká je toto významná téma, tak, ktorá je teda kritizovaná v tomto pléne predovšetkým zo strany opozície, tak ma mimoriadne mrzí, že tu vidím možno 15 poslancov opozície. Ale dobre. Ale dobre.
Na rokovanie Národnej rady vláda predkladá návrh na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Cieľom predkladaného návrhu, vládneho návrhu zákona, je zabezpečiť obyvateľom Slovenskej republiky poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v takom rozsahu, čase a kvalite, aby v čo najnižšej miere bolo ohrozené ich ústavné právo na ochranu života a zdravia v dôsledku avizovaného masívneho odchodu lekárov z ústavných zdravotníckych zariadení. Vzhľadom na riziko nadobudnutia účinnosti hromadných výpovedí zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach môže od 01. januára 2025 dôjsť ku kolapsu nemocníc, a teda zo strany štátu nebude možné garantovať výkon ústavného práva na ochranu života a zdravia. Predloženým vládnym návrhom zákona sa dopĺňa zákon o civilnej ochrane obyvateľstva o definíciu mimoriadnej udalosti, kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti sa v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve ustanovuje povinnosť zdravotníckych pracovníkov poskytovať počas tejto mimoriadnej udalosti zdravotnú starostlivosť. V záujme prevenčného pôsobenia trestnoprávnej zodpovednosti sa návrhom dopĺňa Trestný zákon a ako preventívne opatrenie sa navrhuje aj zmena a doplnenie zákona o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti o úpravu, ktorej cieľom je maximálna objektivizácia a transparentnosť posudzovania dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotníckych pracovníkov. Súčasťou opatrení na dosiahnutie cieľa navrhovanej právnej úpravy je doplnenie zákona o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu a o vykonanie opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Vládny návrh zákona je nevyhnutné prerokovať v takomto konaní vzhľadom na naliehavosť a mimoriadnosť situácie, ktorá si vyžaduje okamžitú intervenciu, a to za účelom odvrátenia ohrozenia základných ľudských práv a slobôd, ochrany zdravotníckeho systému a predchádzaniu zásahom do iných práv a slobôd osôb. Štandardný proces neumožňuje včasné prijatie, preto vás žiadam o jeho schválenie.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu vlády v prvom čítaní. Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, pán predsedajúci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 637. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 ods. zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo s tým, že uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokujú ihneď.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.