33. schôdza

Ďakujem. Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Richardovi Eliášovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 733 z 29. januára 2025 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.
Vláda predkladá informáciu na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch.
Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedenú informáciu na svojej 79. schôdzi 20. marca 2025 a uznesením č. 264 odporúčal Národnej rade vziať ju na vedomie.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu, konštatujem na úvod, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister, nie, hej? Nie.
Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 784.
Prosím pána ministra spravodlivosti, ktorý zastupuje pána ministra financií Kamenického, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Karasa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
A dávam slovo pani poslankyni Dane Kleinert, ktorá sa do rozpravy prihlásila písomne a po nej sa pripraví pani poslankyňa Jaurová.

(Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 784.)

Ďakujem pekne.
Dobrý deň, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, pán minister, chcela by som v podstate pokračovať v debate ku danému návrhu o dani z príjmu fyzických osôb pre samosprávy a dotknúť sa aj tak viacej holisticky vecí, ktoré s tým súvisia. Www.hlupadan.sk je web, ktorý má za pár hodín v podstate desaťtisíc podpisov a hovorí aj o tomto, čo tu budeme dnes rozoberať.
Ja som už minule povedala, že som poslankyňa miestnej časti Staré Mesto aj mesta za Staré Mesto Bratislavy a tento zákon, samozrejme, tento návrh zákona je pre nás dôležitý, ale to, čo som chcela, s čím som chcela aj apelovať na pána ministra Kamenického je to, že nám tu na ostatnom stretnutí povedal, že niektoré veci spolu nesúvisia alebo že niečo nafukujeme a podobne. A ja si myslím, že by bolo dobré očakávať od ministrov akýchkoľvek, v tomto prípade od pána ministra financií, aby sa naozaj pozeral na veci v súvislostiach, pretože keď niekde niečo zoberiem, tak niekde niečo zase môžem pridať, alebo keď viem naštartovať ekonomiku, tak tým pádom viem rátať s väčším balíčkom a tak ďalej. Problém je v tom, že to, čo vyvádza doslovne táto vláda, tak vyvádza ľudí z miery, a to aj z ekonomickej, pretože vaše kroky sú reálne škodlivé aj pre mestá a samosprávy a vysvetlím aj ako.
My, transakčná daň, ale aj to, čo tu teraz budeme sa rozprávať, naozaj má dopady na naše mestské podniky.
Mesto Bratislava má napríklad OLO, komunálny podnik, dopravný podnik, riešime správu ciest, ale aj Staré Mesto má napríklad technické služby Starého Mesta. Sú to naozaj stovky až tisíce faktúr mesačne a tie drobné poplatky sú vo veľkom množstve. Keď sa budeme baviť o dopadoch schváleného konsolidačného balíčka štátu na rozpočet hlavného mesta Slovenskej republiky, tak by som chcela uviesť fakty. Pre rozpočet 2025 a myslím si, že je dôležité ešte povedať, že aj nielen mesto Bratislava alebo mestské časti, ale aj ostatné samosprávy majú vlastne rovnaké problémy, akurát sa tam dajú dosadiť alebo podobné problémy, akurát sa tam dajú dosadiť iné čísla, prípadne niektoré špecifiká, ale problémy, ktoré vlastne táto vláda vyvoláva aj transakčnou daňou, sú vlastne pre všetkých rovnaké. Pre rozpočet 2025 platí kvôli viacerým legislatívnym zmenám vlády vysoká miera neistoty, čo sa prejaví rastom výdavkov a aj výraznými rizikami na strane príjmov. Celkom prirodzene sa tieto riziká môžu prejaviť aj na kvalite života obyvateľov, a to nielen Bratislavy, ale aj ostatných samospráv. Tie, samozrejme, budú nútené hľadať rezervy, ale aj škrtať investície do opráv ciest, chodníkov či investičných dlhov našich škôl, materských škôl, alebo iných verejných priestorov. Samotná schválená konsolidácia má aj iné nepriame vplyvy na oboch stranách rozpočtu. Na príjme je to predovšetkým rušenie princípu stopercentného rozdeľovania podielovej dane samospráve vrátane takzvanej spoluúčasti na konsolidácii. Mestá a obce pritom konsolidujú už minimálne od roku 2022, kedy sa výrazne zvýšil daňový bonus, čo malo a má priamy negatívny vplyv na podielové príjmy miest a obcí.
Ďalším opatrením, ktoré, čo znižuje podielové dane, je rozšírenie asignácie dvoch percent na oboch rodičov, pričom efekt sa prejaví v dani z príjmu fyzických osôb za rok 2026. Na strane výdavkov je hlavný vplyv zvýšenie DPH na 23 % pre tovary a služby. Nepriamy negatívny vplyv konsolidačných opatrení je celkové zvýšenie inflácie, čo dodatočne tlačí na nárast faktúr, ktoré platí mesto. Nová transakčná daň sa nepriamo dotkne aj mesta, mestských častí tiež, pričom zvýši náklady všetkým firmám vrátane mestských podnikov. A toto sa môže odzrkadliť v náraste cien komunálnych služieb a zvýši sa tlak na financovanie týchto podnikov.
Vplyvy na príjmovej strane. Percentuálne príjem z dane z príjmu fyzických osôb pre obce sa zníži a štát si ponechá cirka 15 % z balíka určeného obciam. Zo 70 % je to 55 %, pričom reálny vplyv na hlavné mesto Bratislavy závisí od výšky normatívu, ktoré dostanú mestské časti. Toto zníženie zahŕňa zmenu financovania materských škôl prostredníctvom normatívu a spoluúčasť na konsolidácii kvôli zníženiu daňového bonusu. Na strane podielových daní poklesne príjem celej Bratislavy vrátane mestských častí, ale cez normatív na chod materských škôl dôjde k finančnej kompenzácii. Novela, ktorá obsahuje zmenu financovania materských škôl, bola schválená v roku, až 30. 10. 2024. Na príjmoch by mal byť výnos z podielovej dane pre Bratislavu cirka 290 miliónov eur v roku 2025, čo je pokles o 38 miliónov eur. Vzhľadom na proces zmeny štatútu je suma uvedená za celú Bratislavu, nakoľko samotné vplyvy na hlavné mesto budú závisieť od konkrétnych zmien štatútu hlavného mesta. Mestu Bratislava sa zoberú dve tretiny dodatočných príjmov, ktoré by plynuli z úpravy daňového bonusu na deti od roku 2025. Zmena daňového bonusu znamená nárast príjmov o desať miliónov eur pre hlavné mesto. Vláda ale v reakcii na to zmenila prerozdeľovanie DPFO v prospech štátu, čo zase znamená výpadok mínus šesť miliónov eur. Obidva tieto vplyvy sú už zarátané v poslednej prognóze príjmov od ministerstva financií. Spoluúčasť na konsolidácii opätovne znižuje príjmy, a to aj napriek tomu, že za roky 2024 a 25´ už došlo ku kumulatívnemu zníženiu príjmov Bratislavy z dôvodu zvýšeného daňového bonusu vo výške približne mínus 90 miliónov eur.
Vplyvy na výdavkovej strane. Na strane výdavkov vznikajú pre hlavné mesto Bratislava negatívne vplyvy aj z vyššej DPH. Zvýšenie cien kvôli vyššej DPH má plný vplyv na vyššie spomenuté mestské výdavky, keďže mesto nie je platcom DPH a nemá si ako zarátať vyššiu DPH na vstupe na rozdiel od firiem, ktoré sú platcami DPH. Vplyv vo výške 2 milióny eur odzrkadľuje zvýšenie DPH pre ostatné tovary z 20 na 23 % odhadovaný na základe plnenia z roku 2024. Zníženie DPH z elektriny z 20 % na 19 sa viac menej vyrovná s nárastom DPH pre plyn a centrálne zásobovanie teplom. Negatívny vplyv sa očakáva aj z celkového zvýšenia cien tovarov a služieb z dôvodu vyššej inflácie. Presný vplyv inflácie nie je možné kvantifikovať, nakoľko priemerná inflácia nevie zachytiť špecifiká jednotlivých hospodárskych sektorov, kde môže byť úprava cien rozdielna. Zároveň inflácia už čiastočne zahŕňa vplyv zvýšenej DPH a iných konsolidačných opatrení. Na základe týchto obmedzení predpokladáme zvýšenie celkových bežných výdavkov hlavného mesta o cirka 4 milióny eur pre rok 2025, čo je asi jedno percento z celkových bežných výdavkov. Zvýšenie sa dotkne aj kapitálových výdavkov. Samotná transakčná daň sa dotkne mesta, mestských častí, skrátka všetkých samospráv, pretože sa priamo týka firiem s ktorými má mesto obchodný styk. Firmám sa zvýšia náklady, čo si prenesú do svojich cien. Na rozdiel od DPH, ktorú platí koncový spotrebiteľ len raz na výstupe, daň z transakcií si môže zarátať do ceny každý článok v reťazci, čo konečnú cenu pre mesto môže zvýšiť viacnásobne. Tento efekt spôsobuje čiastočne vyššiu očakávanú infláciu na rok 2025.
Výnimka neuplatňovania transakčnej dane sa ani nevzťahuje na mestské podniky, o čom práve hovorím, kde je nová daň spojená s dodatočnými nákladmi. Vzhľadom na to, že mestské podniky zamestnávajú veľký počet zamestnancov, dopravný podnik má napríklad 2 600 ľudí, BVS-ka 1 100 a OLO 600, tak významná časť vplyvu plynie z mesačne platených miezd, z ktorých sa 0,4 %, respektíve maximálne tých 40 eur bude po novom odvádzať štátu. Pri mestských podnikoch treba zvlášť zvažovať aj vplyv zvýšenej DPH na 23 %. Pri dopravnom podniku Bratislavy, teda pri nezmenenej výške ceny lístkov došlo k zníženým tržbám dopravného podniku vo výške cirka 1 milión 200-tisíc eur. A tu treba ešte podotknúť, že ani Košice, ani mesto Bratislava, ich dopravné podniky nemali dokonca ani kompenzácie počas covidu, čo je teda jedna veľká skrivodlivosť.
Hovorila som tu, pán minister, o viacerých vplyvoch na zvyšovanie nákladov mesta a samospráv, a tým pádom aj na ľudí v nich. Spomínam tu DPFO, hlúpu Ficovu transakčnú daň, infláciu, vyššiu DPH a celkovo tlak, teda tento vznikne na úplne každého v našej spoločnosti. A najhoršie je, že táto hlúpa Ficova transakčná daň naozaj trestá ľudí, ktorí sú ekonomicky aktívni.
Ja by som vám povedala napríklad jednu zaujímavosť. Štát sa totižto, tak nám to napísal jeden klient, klient samosprávy, ktorý je živnostníkom a hovorí: "Štát sa priživuje aj na úveroch. Transakčnú daň platíte aj z úhrad splátok úverov, lízingu.

48-2
Neplatca DPH, ktorý uhrádza tankovanie do motorového vozidla faktúrou, zaplatí daň, plus daň, plus daň z uhľovodíkových palív, plus DPH a z toho celého transakčnú daň. A ak mi ako prevádzkovateľovi e-shopu zákazník vráti tovar do 14 dní a ja mu vrátim peniaze späť na účet, musím z toho zaplatiť čo? Hlúpu Ficovu transakčnú daň. Moja obľúbená aplikácia transakčnej dane ale je, že transakčnú daň uhradia aj platcovia DPH zo zaplatenej DPH. Ak uhradím dodávateľovi faktúru napr. 1 000 eur plus 230 DPH, tak zaplatenú DPH si síce môžem uplatniť ako odpočet DPH vo výkaze, ale pri úhrade faktúry mi však banka automaticky odráta cca 1 euro z transakčnej dane na celej uhradenej časti faktúry. DPH mi tak a tú mi teda už nikto nevráti."
Takže ja by som chcela povedať, že pán minister, my nič nenafukujeme. Transakčná daň sa naozaj týka aj samospráv a aj tohto návrhu zákona, kde síce môžme vyplatiť samosprávam niečo v predstihu, pretože naozaj krvácajú a trpia, ale do toho ešte zaviesť túto naozaj hlúpu Ficovu transakčnú daň, je taký nezmysel, že naozaj nerozumiem tomu, kto to mohol vymyslieť.
V podstate, keď som nad tým rozmýšľala, prišlo mi, že to musel byť človek, ktorý nikdy v živote neviedol nejaký podnik, nemal zodpovednosť za ľudí, ktorému možno prišla výplata, alebo možno aj niečo začal niekedy podnikať, ale už vedel, že bude mať istú zákazku od štátu dohodenú niekým. Jednoducho nemohol to vymyslieť človek, ktorý naozaj že poctivo, normálne podnikal s tým, že má zodpovednosť za ľudí, to nemôže vymyslieť taký človek.
Lebo zabrzdiť ekonomickú aktivitu týmto spôsobom, zdaniť daň a ešte daň, a proste akože už naozaj že z tých ľudí vyžmýkať úplne všetko, je, ja neviem ani že na to, aký je to výraz, v podstate to je hlúpe, by som tak povedala, pretože ak by sme naozaj chceli, aby rástla nám ekonomika v krajine, my ju predsa nemôžme dusiť. Však keď je to úplne logické, keď raz nemôžete dýchať, tak nemôžete ani robiť väčší výkon a toto platí aj o našej ekonomike.
Takže vrátim sa naspäť k tomuto návrhu zákona, transakčná daň ho veľmi ovplyvňuje. Mestá a samosprávy budú mať ešte väčší problém, ako mali doteraz. Už teraz je to pre nich problém, už roky je to pre nich problém a my namiesto toho, aby sme im nejakým spôsobom pomohli, sa tu len tvárime, že im pomáhame, ale pritom im dávame vlastne vankúš na nos a na ústa, len aby sa už asi neprebrali nikdy. Ďakujem. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie pani poslankyňa päť faktických poznámok.
Prvý, pán poslanec Dubovický, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dana, chcem veľmi oceniť ten prínos aj tvojho pohľadu ako komunálnej poslankyne. Takisto aj ja vo svojej rozprave budem rozprávať o skúsenostiach nielen s transakčnou daňou, ale takisto aj s celou konsolidáciou. Takže chcel by som len podotknúť, áno, môžem sa stotožniť s tým, že tá transakčná daň veľmi negatívne afektuje hospodárenie mestských podnikov, tak ako si povedala, prvá kalkulácia, ktorú sme dostali my v rámci mesta Prešov pre dopravný podnik, je v desiatkach tisíc eur. Áno, spôsobilo to to, že s kombináciou s povedzme konsolidačná daň, či, pardon, transakčná daň a kombinácia s konsolidáciou sa dvihli ceny o 100 % hore, čo sa týka dopravného podniku. A to nie sme ešte na konci tohto tunela a ja osobne si myslím, že ak neurobíme normálny zákon aj s reformou verejnej správy, ktorá by zabezpečila kvalitné financovanie samospráv, samosprávam v budúcnosti bude hroziť krach. A to nepomôže žiaden zákon, ako je tento, že dostanú preddavok, ani nič podobné.

Ďakujem. Ďalší v poradí pán poslanec Dej.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, kolegyňa, pani poslankyňa Kleinert, za to, že si to v podstate veľmi dobre opísala z pohľadu tých samospráva, z pohľadu teda hlavného mesta, kde som teda aj ja mestským poslancom, a to je presne to, že síce sa priamo samospráv tá transakčná daň nedotkne, ale na druhej strane sa to dotkne všetkých mestských podnikov, pretože, ako si aj ty uviedla príklad s dopravným podnikom, kde jednoducho aj napríklad teda tie cestovné lístky alebo električenky sa dajú platiť kartou, to znamená, že takisto nejaký odvod touto Ficovou transakčnou daňou tých ľudí postihne v takej miere, že to môže mať dopad taký, že sa budú dvíhať ceny lístkov, čo, samozrejme, nie je nikdy populárne, ani teda z pohľadu tých samospráv, už rozhodne nie z pohľadu tých cestujúcich.
A mňa to mrzí, lebo na jednej strane sa tu idú dať nejaké preddavky tým samosprávam, samozrejme, veď tie samosprávy nie raz dokázali a potvrdili, že vedia veľmi responzívne reagovať, keď sú nejaké aj výnimočné situácie. Videli sme to pri tom covide, kedy tá pomoc stála a padala na tých samosprávach. No a áno, že tie samosprávy si tie peniaze zaslúžia, ale na druhej strane ich ideme vybrať cez tie transakčné dane, cez túto Ficovu drahotu a zlú konsolidáciu, na ktorú doplatia aj tieto samosprávy. A mrzí ma to, pretože si myslím, že, práve naopak, tieto samosprávy mali byť podporované. Síce na jednej strane tu dostanú okolo 150 miliónov, na strane druhej ich tu zasiahne táto Ficova transakčná daň, ktorá je naozaj zlá, ničí, škrtí ekonomiku, ako si povedala, zasiahne to najviac ekonomicky aktívnych ľudí a kto jednoducho je priškrtený, tak, samozrejme, nemôže podávať výkon, pretože nemôže dýchať.
Takže ďakujem, že si to veľmi pekne zhrnula a myslím si, že z pohľadu teda samospráv si to veľmi pekne vystihla a opísala. Ďakujem veľmi pekne.

Ďalší v poradí pán poslanec Sabo.