35. schôdza

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Tu je zase téma, o ktorej sa málo hovorí a rozpráva, ale je to sľub, ktorý tu už dávali mnohé vlády pred nami, a ja som hrdý na to, že sa nám to podarilo na ministerstve vnútra konečne sfunkčniť do praxe, že kto chce, môže mať elektronické doklady v mobile, nie je to žiadna povinnosť, ani nutnosť, ani to nikam nesmeruje k nejakému strašeniu toho, že už iba elektronická identifikácia bude možná. Naďalej ostávajú v platnosti aj normálne, štandardné doklady, ale kto chce, má legislatívne umožnené od 1. 1. v mobile možnosť elektronickej peňaženky, a v prvom kroku sme zaviedli elektronické doklady, hovorím o občianskom a o vodičskom preukaze. Teším sa, že tento projekt má úspech, že sa nám ho podarilo zrealizovať.
Čo sa týka aplikácie pre vytvorenie týchto dokladov v mobile, hovorím, že majú obrovský úspech a dovolím si povedať, že týmito aplikáciami je Slovensko vzorom aj pre Európsku úniu. Za dva mesiace, odkedy je táto aplikácia aj technicky sprevádzkovaná, si stiahlo túto aplikáciu už viac ako 200-tisíc Slovákov. Od 15. apríla 2025, kedy ministerstvo vnútra sprístupnilo verejnosti aplikáciu eIdentita, o ktorej som hovoril, a eDoklady, zaznamenávame v priemere 65-tisíc až 70-tisíc autentifikácií denne. To znamená, že v takomto množstve sa využívajú denne. Súvisí to, samozrejme, aj s rozširovaním služieb štátu i súkromného sektora, ktoré umožňujú autentifikovať sa elektronickými občianskymi preukazmi. V prvom kroku sme to zaviedli najmä pre služby Policajného zboru, ale okrem polície, Slovenskej pošty akceptujú elektronické doklady už aj mnohé ubytovacie zariadenia, na ich využívanie sa pripravujú aj železnice, poisťovne a čoskoro aj banky a mobilní operátori. Samozrejme, ak navštívite ministerstvo vnútra, takisto nemusíte predkladať klasický občiansky preukaz, ale službukonajúci policajti vás rovnako identifikujú pomocou vašej digitálnej identity v mobile, telefóne overia elektronicky.
Okrem predkladania dokladov na kontrolu je možné vybrané údaje z digitálnych dokladov rýchlo skopírovať a použiť ich pri vypĺňaní formulárov na webe či v aplikáciách. Hovorím o mobilnom eID, tu sa možno prihlásiť napríklad k elektronickým službách finančnej správy cez portál slovensko.sk. Rovnako ministerstvo vnútra rokuje s ďalšími subjektami, ktoré majú záujem o integráciu digitálnych dokladov do svojich procesov a elektronických služieb. Pre tento účel uzatvárame memorandá a vzájomné výhodné spolupráce, ktoré nám veľmi pomáhajú napríklad pri tvorbe aktualizácií bezpečnostných štandardov.
Rovnako vás chcem informovať, že na základe skúseností z prvých týždňov po spustení prijalo ministerstvo vnútra viaceré opatrenia na zlepšenie komunikácie a podpory používateľov, vylepšili sme informačné materiály a pripravili sme aj jednoduchého klikateľného sprievodcu, ktorý je priamo súčasťou procesu aktivácie mobilného ID pomocou priehľadného grafického rozhrania, používateľ krok za krokom je navedený, ako mu môžme pomôcť, určiť typ občianskeho preukazu a ďalšie veci, ktoré je potrebné pri aktivácii urobiť.
Rovnako aktuálne je možné overiť digitálny doklad len na území Slovenskej republiky, nie je ho možné využívať napríklad ako cestovný doklad v zahraničí, ale rokujeme aj na pôde Európskej komisie, aby táto európska digitálna peňaženka bola rozvíjaná aj v ostatných členských krajinách. Koniec koncov je tu povinnosť, že do roku 2027 Európska únia kladie členským štátom sfunkčnenie tohto projektu, teším sa, že nám sa to podarilo už takto dva roky v predstihu, to znamená, že v tomto čase by už elektronické doklady mali akceptovať aj všetky ostatné členské štáty Európskej únie a občania Slovenskej republiky by mohli cestovať už v roku 2027, kedy to bude povinnosť pre všetky členské krajiny mimo, respektíve v rámci schengenského priestoru, aj s elektronickými dokladmi.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, pán minister. Doplňujúca otázka od pána poslanca nie je, takže pristúpime k tretej v poradí vyžrebovanej otázke, a to je otázka pána poslanca Petra Sokola, ten je tu, je na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Blanára, ktorého dnes zastupuje pán minister obrany Kaliňák. Otázka znie:
„Vážený pán minister, už druhýkrát ste za svoj mandát cestovali do Indie, priblížte nám, prosím, ciele a výsledky týchto dôležitých ciest."
Pán minister, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v tomto prípade predniesol odpoveď pána ministra zahraničných vecí Juraja Blanára.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Indiu som navštívil v marci 2024 a vo februári 2025. Obidve návštevy sprevádzali silné skupiny slovenských podnikateľov a v tomto roku ich bolo 24. Okrem plodných rokovaní s indickým partnerom a vystúpení na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Raisina Dialogue som rokoval aj s ministrom obrany Indie. Vystúpil som na konkláve o podnikaní a udržateľnosti medzi Indickou republikou a Európou, v rámci ktorého sa uskutočnilo špecializované podujatie venované Slovenskej republike. Otvoril som Deň slovenských technológií a inovácií zameraných na B2B, teda na spoluprácu medzi podnikateľmi, rokovania na slovenskom veľvyslanectve v Dillí. Na ostatnej ceste do Indie sa zúčastnil aj minister financií Ladislav Kamenický, ktorý rokoval s ministrom obchodu a priemyslu Indie, a predseda zahraničného výboru Národnej rady Marián Kéry, ktorý sa stretol s predsedom parlamentného výboru pre zahraničné záležitosti Indie. Spolu so štátnym tajomníkom Rastislavom Chovancom sme rokovali aj so zástupcami indickej spoločnosti Amara Raja Group a v Kalkate sme znovu otvorili honorárny konzulát Slovenskej republiky.
Uvedené aktivity sa pozitívne odrazili na intenzifikácii politického dialógu a nárastu dynamiky hospodárskej spolupráce. Vyvrcholením a výsledkom tohto intenzívneho politického dialógu bola aj aprílová návšteva prezidentky Indie na Slovensku, ktorú sprevádzala početná skupina indických podnikateľov. Počas návštevy boli podpísané memorandá o spolupráci v oblasti malých a stredných podnikov a o výmenách a školeniach diplomatov obidvoch krajín. Finalizuje sa aj dohoda o vízovej výnimke pre držiteľov diplomatických pasov a novú dohodu pripravujú aj ministerstvá obrany. Rád takisto potvrdím, že naša obchodná výmena s Indiou narastá a aktuálne presahuje 1,2 mld. eur. Rozvíja sa aj obchod a spolupráca aj v oblasti vojenského špeciálu a automobilového priemyslu. Na ďalšom rozvoji našej spoločnosti a hospodárskej spolupráce budeme pracovať aj naďalej. Slovensko má záujem napríklad aj o zelené projekty, špičkové technológie a spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, IT, AI a prílev ďalších priamych zahraničných investícií z Indie. Stavať môžeme na úspešných príbehoch – investície Jaguar Land Rover alebo Amara Raja Batteries a slovenských firiem ako sú Tatravagónka Poprad, NVM group, Grand Tower alebo Microstep. Ide teda naozaj o plodnú bilaterálnu spoluprácu, ktorú chceme aj naďalej intenzívne rozvíjať.
Ďakujem. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem, pán minister. Doplňujúca otázka od pána poslanca nie je, budeme pokračovať teda ďalšou v poradí vyžrebovanou otázkou č. 4. Tak pardon, zaregistroval som na poslednú chvíľu doplňujúcu otázku.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ja som chcel len poďakovať pánovi ministrovi za vyčerpávajúcu odpoveď.
Ďakujem pekne.

No. Takže pokračujeme štvrtou otázkou od pána poslanca Mažgúta na ministra opäť zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Blanára, bude odpovedať opäť pán minister obrany, pán Kaliňák:
„Vážený pán minister, USA žiadajú od spojencov NATO navýšenie výdavkov na obranu na 5 % ročne. Ako sa k tomu postaví Slovensko?"
Nech sa páči, odpoveď.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, opätovne si dovolím prečítať odpoveď pána ministra zahraničných vecí. Pred dvoma týždňami som sa zúčastnil na rokovaní ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie v Bruseli, kde bola otázka výdavkov na obranu jednou z ústredných tém, a to aj vzhľadom na očakávania novej prezidentskej administratívy USA a prípravu júnového samitu NATO v Haagu. Zvyšovanie výdavkov na obranu nikdy nebolo a nie je populárnou témou a pokiaľ ide o Slovensko, určite ešte viac, ale za posledné obdobie sa nám podarilo splniť doterajší záväzok 2 % hrubého domáceho produktu, ktorý je vydávaný na obranný rozpočet. Môžeme byť teda spokojní, že Slovensku sa podarilo zastaviť trend dlhodobého poddimenzovania investícií do obrany. Náš rozpočet na obranu sa v porovnaní s rokom 2014 takmer strojnásobil, čo predstavuje piaty najväčší nárast pomedzi spojencov.
Doplním tu svoju poznámku, že myslím, že do práve samitu v Haagu všetky krajiny, všetky členské krajiny sa zaviazali dostať sa do tejto úrovne 2 %, pre niektoré krajiny to znamená zásadné množstvo peňazí, či už Španielsko alebo Taliansko, hovoríme v miliardách eur, niekde to je až 10 mld., ktoré musia investovať narýchlo, aby doplnil ten svoj záväzok 2 %, pretože od Haagu sa bude pokračovať vlastne už ako keby novej nuly a 2 % už nie sú, že môžu, ale že musia byť.
Diskusie medzi spojencami NATO, ale aj ostatná návšteva generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho na Slovensku vo februári ukázali, že vzhľadom na aktuálny vývoj vo svete je potrebné začať seriózne uvažovať o ďalšom navýšení obranných výdavkov. Záväzok z roku 2014 sa teda ukázal ako nedostatočný. Môžeme váš ubezpečiť, že ako na úrovni ministrov zahraničných vecí, tak aj na úrovni ministrov obrany vedieme náročné rokovania o objemoch v časovom horizonte aj samotnom obsahu budúcich investícií do obrany. Slovensko je na nadchádzajúcom samite v Haagu pripravené podporiť realistický plán zvyšovania výdavkov na obranu so zameraním sa na modernizáciu a ciele Severoatlantickej aliancie. Treba si ale uvedomiť, že každé prípadné navýšenie výdavkov musí byť postupné a musí aj reflektovať reálne potreby.
Ja si v tejto súvislosti dovolím doplniť túto odpoveď pána ministra, že tie rokovania, ktoré prebiehajú v rámci Severoatlantickej aliancie, sú, samozrejme, podriadené veľkému tlaku predovšetkým zo strany Spojených štátov. Spojené štáty dlhoročne vydávajú na obranu viac ako 5 %, a preto tlačia aj na svojich kolegov, aby mohli sa sústrediť predovšetkým na svoju vlastnú obranu a obranyschopnosť, pretože mnohé z týchto percent, ktoré vydávajú, idú na ochranu Európy a jednotlivých európskych spojencov. Mnohé technológie, ktoré dnes disponuje NATO a dá sa povedať, že zdieľame tieto informácie aj my alebo tieto technológie, tak pochopiteľne pochádzajú z čistého rozpočtu ministerstva obrany Spojených štátov.
Skoková terapia však v tomto prípade nie je vhodná, a preto je dôležité, aby sme sa zamerali predovšetkým na plnenie cieľov a niektoré krajiny sú ich schopné splniť efektívnejšie. Pokiaľ napríklad predchádzajúca vláda bola za to, aby sme nakúpili, aj keď stále tam niekde plietli slovo dar, i keď ja som ho tam nevidel, bojové vrtuľníky Viper 1H, ktoré v konečnom dôsledku boli niečo cez 650 mil. eur. Vojnová, vojnový konflikt na Ukrajine ukázal, že bojové vrtuľníky strácajú svoje opodstatnenie, pretože sú veľmi ľahko napadnuteľné a nemajú žiadnu inú funkcionalitu, a preto budú v budúcnosti hrať omnoho väčšiu úlohu multifunkčné vrtuľníky a pre tie sme sa rozhodli aj my. Obdobný počet, teda rovnaký počet, dokonca my potrebujeme ešte o jeden viacej, aby sme doplnili dve letky, to znamená trinásť, aj keď zmluva momentálne počíta s dvanástimi, bude doplnená ešte o jeden kus, hovorila o 150 mil. za dvanásť kusov, ktoré sme ale dozbrojili jednak kompletnými termohlavicami, ktoré jednak navádzajú strely, jednak vyhľadávajú prípadné nebezpečenstvá plus zbraňové systémy s raketovými odpaľovačmi 12,7-milimetrovými, rotačnými guľometmi 7,62, mnohými všetkými zbraňovými systémami, ktoré moderný bojový vrtuľník má mať, a ten druhý dodatok, ktorý hovoril iba o týchto zbraňových systémoch, bol za 100 mil. Čiže za 250 mil., pri ďalšom vrtuľníku ten bude do 20, čiže nech 270, sme vlastne zabezpečili túto spôsobilosť o 400 mil. lacnejšie, alebo 330, a to je rozhodujúce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Uplynul čas, pán minister, takže máte tam ale priestor, asi doplňujúca otázka pána poslanca Mažgúta, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán minister, za sprostredkovanú odpoveď od pána ministra zahraničných vecí, ale dovolil by som si využiť vašu prítomnosť, respektíve tie slová, ktoré ste teraz vyslovili ako vlastnú poznámku. Uviedli ste, že Spojené štáty americké teda najvyšším, najvyššou mierou prispievajú do tohto rozpočtu, to je asi všetkým jasné. Každopádne sú aj európske krajiny, napríklad také Poľsko, ktoré by úplne pokojne bolo za to, aby to bolo viac ako tých 5 %, ale moja otázka je, že jednak spomenuli ste ten skokový nárast, že kam až to teda podľa vášho názoru môže viesť, keď teraz hovoríme o 5 % a sami vieme, ako vyzerá geopolitická situácia, a zároveň v prípade, že by sa to teda stopercentne týkalo aj Slovenskej republiky, že by sme súhlasili s takýmto navýšením na 5 %. Tak v kontexte našich projektov duálneho využitia, ktoré teda sa v poslednej dobe spomínajú aj z vašich úst, aj z úst pána premiéra, tak ako by sa to dalo využiť potom na tieto projekty, respektíve v akej sú možno fáze, či plánujete ešte niečo ďalšie a podobne.
Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán minister.