35. schôdza

Ďakujem pekne, pán minister. Ja neviem, ale vy ste tiež tak nepresvedčivo čítali tú odpoveď, že aj vám je asi jasné, že to bolo iba taká blabla. Tak nemohli by ste mi vy ako uznávaný právnik, fundovaný dať reálnu odpoveď na to, prečo Slovensko sa nezúčastňuje takejto koalície? Lebo ja myslím, že je to dôležité a hovoriť tam o nejakej jadrovej bezpečnosti zo Zelenského plánu a podobne, keď máme na stole únosy detí, a ja skutočne nevidím žiadny relevantný dôvod na to, aby sme sa nezúčastňovali takejto koalície, aby sme dopomohli aj diplomatickými vzťahmi práve ako tretia krajina, ako tam aj bolo napísané, k tomu, aby tieto deti sa mali vrátiť. Tak možno vy máte o tom viacej informácií, ako prišli z ministerstva zahraničných vecí.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán minister.

Nemám. Priznám sa vám, že naozaj nesnažím sa byť odborník na všetko. Naozaj sú veci, ktorým nerozumiem. Akceptujem tú odpoveď, ktorú použilo ministerstvo zahraničných vecí, že je súčasťou tých rokovaní ako pozorovateľ a v momente, keď bude mať pocit, že vie byť prínosom, tak zareaguje. Podobne ako v iných prípadoch našich a mnohých iných koalícií aktívnych alebo ochotných, akokoľvek sme pripravení, samozrejme, pomôcť. Ale to, akým spôsobom funguje naša možnosť poskytnúť tejto situácii, ktorá naozaj je predmetom pomerne širokého šetrenia, lebo kde ide naozaj o únos, kde ide o rozdelenie medzi dvoch rodičov, ktorý každý býva momentálne na inej časti, to sú všetko veci, ktoré sú komplikované, ale určite je tu stanovisko jednoznačné, a ja ho kvitujem, zo strany ministerstva zahraničných vecí. Akonáhle budeme vedieť o nejakej našej kapacite, ktorú môžme použiť v prospech tejto otázky, radi ju použijeme. Nemáme radi, a ja všeobecne nemám rád úplne prázdne gestá, ktoré robíme len preto, aby sme sa tvárili, že my máme tú zelenú vlajku alebo žltú, akúkoľvek, a v skutočnosti nijakým spôsobom nepomáhame.
Zoberte si, že napríklad napriek tomu, že sme zastavili vyprázdňovanie vojenských skladov štátnych v rámci pomoci Ukrajine a prešli sme na konkrétnu humanitárnu pomoc spočívajúcu vo viacerých podobách, od energetických zdrojov po ženistické prostriedky na odmínovanie a na pomoc v rámci likvidovania niektorých dajme tomu zbúraných objektov, je tá pomoc vyššia ako niektorých iných krajín, ktoré sa tvária, že sú najaktívnejšie vo vojenskej podpore, verbálne hlavne, finančnej alebo humanitárnej. Ale fakticky stále patrí Slovensko do prvej desiatky krajín.
Čiže ja si myslím, že tu sú odborníci, ktorí na to majú právo. To ani možno nie je otázka na pána ministra, ale na konkrétny odbor ministra zahraničných vecí, ktorý sa tým zaoberá, čo ich viedlo k tomuto rozhodnutiu. Ja ho nevnímam ani negatívne, ani pozitívne, ja ho vnímam, že pokiaľ nemám čo reálne ponúknuť, nemám na to kapacitu, tak nebudem pokrytcom sa tváriť, že som najaktívnejší na svete len preto, aby som mohol mať nálepku, ktorú si dám do radu ďalších tridsiatich nálepiek z tejto časti.
Pani poslankyňa, ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu. Ďakujem všetkým zúčastneným a vyhlasujem päťminútovú prestávku na prestavenie systému.

(Prestávka.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 876, výsledky rokovania výborov sú v tlači 876a. Pán minister práce je už pripravený aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči, pán minister.

(Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 876.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o podpore v čase skrátenej práce, tak sa presne volá ten zákon, ale známejší ako kurzarbeit. Schéma kurzarbeit je použiteľná už v súčasnosti, tie pravidlá sú už pomerne známe. Ak vznikne prekážka na strane zamestnávateľa a nemá dostatok práce pre zamestnanca, tak aby ho nemusel prepustiť, tak zamestnanec ostane určitý časť doma, ale v tom čase mu zamestnávateľ preplatí 80 % mzdy. Trvá to, alebo trvať to môže len dočasne šesť mesiacov súvisle alebo rozložených v priebehu dvoch rokov, tu sa nič nemení. Z tých 80 % mzdy 60 % prepláca vlastne štát z fondu pre skrátenú prácu, ktorý je fondom Sociálnej poisťovne, do tohto fondu každoročne prispievajú zamestnávatelia a v tomto roku by sa mal naplniť postupne až do objemu 167 mil. eur.
To, čo meníme, je definícia vonkajšieho faktora, teda tých vplyvov, kedy je možné použiť kurzarbeit a rozširujeme teda tento faktor a túto definíciu aj o takzvané nepredvídateľné hospodárske okolnosti nadnárodného charakteru, úbytok objednávok, zníženie konkurencieschopnosti dôsledkom obchodnej vojny a podobne. Už sme o tom veľakrát hovorili. Čiže dávame proste možnosť využiť túto schému aj pri takýchto situáciách. Ako som už povedal, táto novela zákona vzišla z komunikácie s tými, ktorých sa to týka, teda so zamestnávateľskými zväzmi, podporujú ju a vítajú. Je to taká príprava na prípadnú obchodnú vojnu medzi Európskou úniou a USA. Pevne veríme všetci, že k nej nedôjde, že nakoniec bude dohoda, ale treba pripravení byť, aby v takomto prípade ľudia neprichádzali o prácu.
Ďakujem veľmi pekne, toľko na úvod.

Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Alene Novákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovanie výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 251/2021 Z. z. (správne 215/2021 Z. z., pozn. red.) o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 876a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 949 z 29. mája 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci č. 122 z 29. mája 2025.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dvoch písomne prihlásených – pán poslanec Viskupič a pán poslanec Hajko.
Pán poslanec Viskupič, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak sme v druhom čítaní. Ja by som možno pár slov venoval vystúpeniu Igora Matoviča vlastne v prvom čítaní. Nie, nebolo to, že sme nevyjadrili svoj názor alebo že sme nechceli diskutovať, alebo nebodaj sa vláde podarilo nás umlčať, alebo takéto niečo, nie, ono to bolo len v tom, že teda Igor Matovič tu asi podľa všetkého nebol ráno, pretože prebiehala diskusia v samotnom skrátenom legislatívnom konaní a, áno, dohodli sme sa, že nebudeme ju trieštiť, ale že urobíme poriadnu diskusiu proste v druhom čítaní. Myslím si, že toto je fér a takto to nejak je.
Dobre, takže samotný návrh zákona. Áno, podporili sme skrátené legislatívne konanie. Bavíme sa skutočne o štyroch slovách, takže tam je to úplne okej. A teda určite aj tento samotný návrh zákona dáva zmysel, odporučíme ho a podporíme ho.
Čo sa týka samotného kurzarbeitu, ukázal svoj zmysel aj v minulosti, či už dávnejšie alebo aj teda počas covid krízy a určite bude mať ako čiastočné, dočasné riešenie a zďaleka nie jediné, aby to bolo jasné, bude mať svoj význam aj ak sa použije teda pri, tak ako nové znenie zákona hovorí, nepredvídateľných nadnárodných hospodárskych okolnostiach. Čiže určite vždy dáva zmysel byť pripravený, mať teda tú možnosť kurzarbeit použiť a toto je úplne okej a v podstate tu nie je čo kritizovať. To je ten, akože tá najnižšia, najnižšia úroveň, ktorá teda je dôležitá.
Zároveň však treba povedať, že kurzarbeit vo finále, samozrejme, nevyrieši ani colné problémy, ja tiež som presvedčený a v podstate to vyjadrujú aj odborníci v tejto oblasti, ale aj politici, že jednoducho, samozrejme, príde k nejakému rozumnému riešeniu na poli obchodnej vojny medzi Európou a USA, alebo vôbec aj takej tej globálnejšej, samozrejme, aj činov, takže niečo sa určite vyrieši, ale nejaké clá pravdepodobne zostanú, takže ten problém je. To je jedna vec.
Samozrejme, sú tu ďalšie okolnosti, ktoré takisto môžu byť problematické, pretože to nie je len o clách. To je napríklad aj o vzťahu medzi, medzi silou eura a silou dolára a vôbec o chcení Číny proste byť globálnym automobilovým hráčom. Takže určite, určite sa nedá povedať vo finále, že toto môže byť jediné a trvalé riešenie, ktoré vyrieši všetky problémy. Nevyrieši, tak sa treba k tomu stavať, že je to teda niečo, čo povedzme vie preklenúť to obdobie, než sa dokáže podpísať alebo dohodnúť a podpísať nejaká forma obchodnej dohody medzi Európskou úniou a USA, alebo teda pri aj ďalších okolnostiach. Ale, samozrejme, ten kurzarbeit vie byť použitý aj pri tých všetkých ostatných príležitostiach, do ktorých, v ktorých mohol byť aj teraz.
Zároveň, a to som už hovoril ráno, ale tak zopakujem to, že Slovensko má veľmi silný automobilový priemysel, je to tak, buďme radi, že to tak je a nijak sa ho nevzdávajme. Áno, treba vnímať, že potrebujeme, aby sa diverzifikovalo hospodárstvo Slovenska, určite áno. Ja som aj presvedčený, že tá sila automobilového priemyslu už nebude ani v našich podmienkach vyššia. Môže sa ešte stať, že teda bude to o niečo viacej vozidiel, keď sa spustí Volvo, ale či už teda bude pokračovať povedzme že elektrifikácia vozidiel, ale vôbec je tam automatizácia, robotizácia, čiže určite do budúcna bude treba menej zamestnancov v automobilovom priemysle a aj preto napríklad, že elektrické vozidlá sú jednoduchšie, majú menej súčiastok, ľahšie sa skladajú, takže treba vnímať to, a ja som teda presvedčený, že pán minister to vníma, že treba robiť všetko preto, aby sa zamestnanci, ktorí dnes pracujú teda v automotive, sa dokázali presunúť do napríklad, napríklad do strojárenstva v oblasti zbrojenia. Toto je niečo, čo funguje. Myslím si, že zbrojárstvo urobilo veľký krok dopredu tento rok alebo vlaňajší rok, ale teda platí to stále, a teda to tým cieľom, samozrejme, nemôže byť, že teda zamestnanci budú sedieť doma, 60 % ich platu im pošle štát, 20 % im pošle ich existujúci zamestnávateľ a bude to v pohode. Tým cieľom musí byť to, aby Slovensko vytvorilo podmienky pre rozvoj aj iných oblastí či už strojárstva, priemyslu, čohokoľvek, aby tí zamestnanci, ktorých postupne bude treba menej v automobilovom priemysle, sa presúvali do iných odvetví. Samozrejme, nielen teda aby bola zamestnanosť, ale hlavne aj Slovensko, ak sa chceme dostať z dnešných problémov, už bez ohľadu na to, aká bude vláda o dva roky, tak potrebujeme pracovať, zvýšiť, zvýšiť výkon ekonomiky, zvýšiť hospodársky rast a to, samozrejme, sa nedá, keď ľudia sedia doma a teda nepracujú.
Takže toto je veľmi dôležité, aby sa, aby sa vytvárali tie podmienky, aby vláda vnímala, že vlastne nie je že háčik, že už sme pomohli automobilovému priemyslu. Pomohli, určite áno, toto, toto vie v špecifickej situácii pomôcť, ale ani zďaleka to nie je že finále, že hotovo, že už sme, už sme pomohli, už sa môžme venovať niečomu inému. Myslím si, že, a ten priestor podľa mňa tu je na to, aby sme, aby som teda viacej povedal, že čo v podstate ten automobilový priemysel by potreboval. Ono to súvisí vôbec s celou tou situáciou konsolidácie, bohužiaľ, s tou situáciou, že sa vláda rozhodla ísť cestou zvyšovania príjmov, ergo zvyšovania daní, zvyšovania poplatkov, zvyšovania odvodov, čo, samozrejme, zaťažuje občanov a to aj tá časť, čo sa hovorí, že sa podarilo nejak stabilizovať verejné financie, no to, čo sa podarilo stabilizovať, je len to, že to zaplatili ľudia. Tá druhá strana, to šetrenie a vytváranie podmienok, to sú dve veci, že priamo šetriť, o tom budem skôr hovoriť v ďalšom bode, ale to vytváranie podmienok preto, aby to, aby tá zamestnanosť bola, tam sa jednoducho nepodarilo, nepodarilo urobiť nič.
No a aby to nebolo, že teda prezentujeme len saskársky pohľad na život, ja som si dovolil alebo dovolím si, aby tu zaznel hlas združenia zväzu, pardon, zväzu automobilového priemyslu a budem vychádzať z ich materiálu, z ich návrhov a koniec koncov aj s tým, s čím oni oslovujú aktuálnu koalíciu a kde sú tie ďalšie možnosti, samozrejme, nielen v oblasti sociálnych vecí, hej, určite to nie je, že teraz to zachráni pán minister Erik Tomáš, ale vôbec celého hospodárstva a celej, celého vôbec fungovania toho, za čo teda aktuálna koalícia momentálne zodpovedá.
Dobre, v podstate majú také tri, tri základné, základné oblasti, kde teda treba riešiť vlastne problémy v automobilovom priemysle. Jedna vec je cena, cena výroby a, takisto som to už ráno hovoril, ale zopakujem, áno, máme automobilizmus ako najsilnejšie odvetvie, takmer 15 % výkonu, a vozidlo štyri roky sa vyrába, potom vie byť facelift, ďalšie tri-štyri roky sa vyrába a trošku zfaceliftované, čiže ten jeden model má ten životný cyklus asi sedem-osem rokov. Predtým tak cca tri roky je vývoj a teda celé zabezpečenie výroby.
Čiže pre automobilový priemysel je asi to najdôležitejšie, čo potrebujú, je predvídateľnosť, aby sa zákony nemenili z večera do rána, aby proste dane nemenili sa, ako koho napadne, jednoducho aby bola stabilita, pretože oni robia tie zmluvy dlhodobé. To je fakt o každej jednej zmluve na každú jednu súčiastku toho vozidla, no a, samozrejme, týka sa to, týka sa to aj prediktabilných podmienok vlastne ohľadne zamestnancov, teda Zákonníka práce a rôznych, rôznych parametrov.
No, čo ich už postihlo, hej, počas, počas tohto, tohto volebného obdobia, už im vláda o jedno percento, už budem to takto, že, vážená koalícia, že ste im zvýšili zdravotné odvody o jedno percento, takisto sa už zvyšovala daň z nehnuteľností, to robia samosprávy, teraz sa debatuje o ďalšom zvyšovaní, uvidíme, v akom formáte sem príde ďalší návrh pre budúci rok, takže to je vec, ktorá ich vlastne zasa stojí ďalšie a ďalšie peniaze, no a takisto, samozrejme, sú tam aj vysoké ceny energií. No ďalej, samozrejme, už ani, ani, ale spomeniem to, sú tam, všetko sú to veľké firmy, takže majú tam rekreačné poukazy, do toho vlastne asi od, nieže asi, od tohto roka sú tam už aj športové poukazy a vlastne vláda zasa len uvažuje nad ďalším, ďalším konsolidačným balíčkom, ktorý javí sa, že znova zasiahne zamestnávateľov. Čiže toto sú všetko veci, ktoré, ktoré treba riešiť, hej? Dve roviny – prestať zhoršovať a práve naopak, začať pomáhať. Pretože ono to automobilové odvetvie už bolo v náročných podmienkach a, bohužiaľ, teraz sa to ešte teda veľmi, veľmi zhoršilo.
No tak ale poďme teda k zamestnancom. Čiže dostupná pracovná sila, tak to vlastne dneska možno neni úplne až taký problém, ale teda samozrejme je, ale aj všetci tí existujúci zamestnanci vysoké a rastúce daňovo-odvodové zaťaženie, hej? Potom, teraz hovorím slová, ktoré hovorí zväz automobilového priemyslu, takisto nesúlad medzi vzdelávaním a potrebami trhu prác, no a takisto, takisto proste po nevyhnutnosti rekvalifikácie, ale to sem skutočne, to sem nepatrí, aby som teda bol k veci. Takisto zahraničná pracovná sila, to tiež je téma. Proste sú bariéry pri vstupe cudzincov na pracovný trh a všetky tie veci okolo toho. No takisto, takisto zamestnávateľov trápia environmentálne problémy, kde je častokrát zasa problém ani nie to, že sú proste, automobilový priemysel je dnes veľmi čistý a vníma tú, samozrejme, tú udržateľnosť, ale jednoducho je tam tiež nepredvídateľnosť vôbec toho celého, čo, celého toho balíka zákonov, ktoré vláda, vláda pripravuje.
No a teraz, sme spokojní, že, áno, máme tu, máme tu štyri automobilky, stavia sa piata, len treba vnímať, že to nie je, že raz tu tá automobilka prišla a teraz už navždy tu bude. Tie automobilky, za jedno, súťažia medzi sebou, ale, za druhé, všetky automobilky súťažia aj vo vnútri. Proste každá automobilka, ja neviem, povedzme, no dobre, Volkswagen, poviem aspoň jednu, má, samozrejme, viacero fabrík, či už v Nemecku, v Španielsku, na Slovensku, a tie fabriky, tie jednotlivé závody prakticky kontinuálne súťažia o ďalšiu produkciu. Ony robia, produkujú jeden model a zároveň, samozrejme, súťažia o to, aby ďalší model proste sa robil práve, práve u nich. Čiže áno, európsky priemysel sa scvrk... automobilový priemysel sa scvrkáva, vyrába sa stále menej vozidiel, presne tak, ale stále my tú šancu máme, veď môžu zavrieť v Španielsku závod, hej? Ale musia byť tie podmienky u nás stabilné a teda výhodné. Čiže v tomto má stále význam bojovať o ten automobilový priemysel, pretože jednoducho stále, stále sa to dá.
Takže toto si treba uvedomiť, že prakticky kontinuálne, keď si zoberieme vlastne všetky štyri automobilky, tak ony, ony súťažia, ony predkladajú ten svoj vlastne balík možností, aké majú, a súťažia vo vnútri koncernu o to, aby aj ďalší model sa robil v ich konkrétnej fabrike, teda v našom prípade, v našom prípade na Slovensku.
No a teraz je otázka, že to, čo nám teda umožnilo byť úspešní, no to bol nejaký set podmienok nejaké roky dozadu. Ale, bohužiaľ, tá situácia sa zhoršuje a za týchto nových podmienok, za týchto nových konsolidačných balíkov, ktoré teda zhoršujú podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť, to už nemusí stačiť, hej? A ja by som akože zasa použil slová zväzu automobilového priemyslu, že čo vlastne teda vedia oni ponúknuť, povedzme to, že investorom, ale v tomto prípade tomu ich materskému koncernu. No takže zvýšenie daňového, daňovo-odvodového zaťaženia zamestnávateľov, hej? Zvýšila sa im daň zo zisku. Zvýšenie ceny výroby a zníženie konkurencieschopnosti v boji o získavanie nových produktov, hej? To zasa. Zníženie schopnosti a vôle firiem investovať. A Slovensko má najvyššiu korporátnu daň z príjmov právnických osôb v rámci V4 a Rakúska. Je ohrozený hospodársky rast a tým pádom aj udržateľnosť verejných financií. Aj toto zaujíma ich materské koncerny, pretože keď sú verejné financie v zlom stave, potom aj verejné služby sú v zlom stave. Takže toto všetko sú vlastne len zlé a zlé správy, hej, takto to je koncipované a to im vlastne zhoršuje ich pozíciu, aby dokázali vlastne si získať výrobu ďalšieho modelu alebo ďalších, teda ďalšej produkcie.
No a zasa slová priamo automotive slovenského, že čo potrebujú, hej, čo potrebujú. Ďalej nezvyšovať daňové zaťaženie. Vidíte to, že aspoň nezhoršovať, hej, aspoň nezhoršovať. Ďalej nezvyšovať daňové zaťaženie. Takisto eurofondové výzvy a využitie európskych zdrojov na transformáciu priemyslu, hej. Toto je dôležité. Hneď ako tretí bod tu majú predvídateľnosť pri prijímaní legislatívy v Slovenskej republike, hej? Ďalšia vec, istotu pri implementácii a transpozícii legislatívy EÚ... ešte mám čas? (Rečník sa pozrel na tabuľu s časom.) Výborne. A takisto zabezpečiť podmienky na Slovensku tak, aby boli teda zabezpečené nové výrobné projekty aj po roku 2028. Toto sú ich teda najzákladnejšie požiadavky.
No a tak ako som už povedal, samozrejme, veľa z toho, čo hovorím, presahuje pána ministra sociálnych vecí a teraz teda sa posuniem do tej najvyššej roviny vlastne, ktorá presahuje nielen Slovensko, ale vlastne celú, zasahuje teda celú Európsku úniu. A teda odpichnem sa presne od toho bodu, že istotu pri implementácii a transpozícii legislatívy EÚ. Už tá je dnes extrémne byrokratická, náročná a špeciálne teda v automotive aj veľmi, veľmi reštriktívna, hej, zákaz spaľovacích motorov a všetky tieto veci, euronormy a takto. Ale teda to Slovensko častokrát ešte pridá, to je ten goldplating, že ešte, ešte aj k tej zložitej európskej legislatíve ešte sa niečo pridáva. Takže to už je len úplný extrém.
Ale teda vrátim sa, vrátim sa k tej európskej rovine. Takže je potrebné vlastne, a tam je tá úloha národnej vlády, aby to prinášala, tie debaty, jednoznačne treba určite urobiť revíziu zákazu spaľovacích motorov, aj vôbec celého Green Dealu, ale teda, ale teda buďme pri tých, pri tých spaľovacích motorov. A ja napr. zachytil som, v Česku jednoznačne ministr průmyslu jasne hovorí a majú jasný plán, proste jasne, jasne hovoria smerom k Európskej komisii a ja som nezachytil v poslednom období vôbec z úst našej vlády, hovorím zasa, presahuje to ministra sociálnych vecí, ale nezachytil som vôbec tú snahu Slovenska o revíziu toho stavu, veď tam je inak tá smernica, ktorá hovorí, že od ´35 finálny zákaz spaľovacích motorov, tá má budúci rok jednoznačne jeden ten bod, kedy sa bude revidovať, ale bude sa revidovať vtedy, keď budú jednotlivé krajiny, samozrejme, sa o to uchádzať. Takže aj toto je veľmi potrebné, aby sa, aby sme robili všetko preto, aby sa ten aktuálny existujúci zákaz výroby spaľovacích motorov, alebo predaja vozidiel so spaľovacím termickým motorom, aby proste bol v platnosti od roku 2035. Zasa úloha aj vlády, aj Európskej únie by mala byť zachovať vždy čo najväčšiu neutralitu a čo najväčšiu akoby slobodu aj pre tých výrobcov, čiže tuto skutočne by sme sa mali vrátiť k technologickej neutralite a nechať súťažiť, nech medzi sebou súťažia elektrovozidlá, nech súťažia kľudne CNG-čka, nech súťažia aj vodíkové technológie, nech súťažia spaľovacie motory, proste toto všetko vlastne by pomohlo v tomto prípade európskemu automobilovému priemyslu a, samozrejme, aj tej slovenskej vetve. Toto všetko je veľmi, veľmi dôležité a bolo by dobré, keby to zaznievalo.
Prečo to všetko hovorím? Pri zákone so štyrmi slovami a jednou čiarkou preto, pretože toto všetko je dôležité a bude dôležité bez ohľadu na to, ako dopadne colná vojna alebo teda všeobecne obchodná vojna. Všetko toto je potrebné na tom robiť, je potrebné skutočne už sa odvrátiť od tej konsolidácie, že vyberaním z vrecák do konsolidácie šetrením na prevádzke a výdavkoch štátu a zároveň na vytváraní podmienok pre lepšie, lepšie podnikanie. Takže toto všetko je veľká výzva, ktorá tu súvisí a ktorá nás všetkých spoločne čaká.
Dobre, veľmi pekne ďakujem za pozornosť, skutočne som chcel, aby v tejto snemovni zaznel aj hlas tých, ktorí tvoria hodnoty, v tomto prípade hlavne zväzu automobilového priemyslu, pretože to nie sú len tí zlí zamestnávatelia, ako častokrát počujem z úst vlády, ale proste to sú práve tí, ktorí tvoria hodnoty, samozrejme, spolu s svojimi zamestnancami, a toto potrebujeme aj naďalej.
Posledná veta, možno ste zachytili slová poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý hovoril o národnom poklade Poľska, a neuveríte, myslel tým, povedal tým, že sú to podnikatelia a podnikateľský duch a povedal, že je potrebné urobiť všetko preto, aby sa im žilo, dýchalo ľahšie, aby sa mohli lepšie rozvíjať. Poľsko, ktoré je proti nám rýchlik, hej, a ešte stále majú ten základ, že chcú zlepšiť podmienky pre podnikanie, zjednodušiť podnikanie a jednoducho fungovať stále lepšie. Odbiehajú nás, sú novou európskou veľmocou, fakt to je veľmi dôležité. Keď sa pozriem na Slovensko, tak slová pána premiéra sú: zlí podnikatelia, podnikatelia, ktorí zdierajú zamestnancov, podnikatelia, z ktorých si vláda robí bankomat. Tento prístup sa fakt, kolegovia, musí zmeniť a jednoducho musíme začať tam, kde sa tá hodnota tvorí, a to je v tej produktívnej časti ekonomiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.