35. schôdza

Ďakujem pekne, pán minister, za sprostredkovanú odpoveď od pána ministra zahraničných vecí, ale dovolil by som si využiť vašu prítomnosť, respektíve tie slová, ktoré ste teraz vyslovili ako vlastnú poznámku. Uviedli ste, že Spojené štáty americké teda najvyšším, najvyššou mierou prispievajú do tohto rozpočtu, to je asi všetkým jasné. Každopádne sú aj európske krajiny, napríklad také Poľsko, ktoré by úplne pokojne bolo za to, aby to bolo viac ako tých 5 %, ale moja otázka je, že jednak spomenuli ste ten skokový nárast, že kam až to teda podľa vášho názoru môže viesť, keď teraz hovoríme o 5 % a sami vieme, ako vyzerá geopolitická situácia, a zároveň v prípade, že by sa to teda stopercentne týkalo aj Slovenskej republiky, že by sme súhlasili s takýmto navýšením na 5 %. Tak v kontexte našich projektov duálneho využitia, ktoré teda sa v poslednej dobe spomínajú aj z vašich úst, aj z úst pána premiéra, tak ako by sa to dalo využiť potom na tieto projekty, respektíve v akej sú možno fáze, či plánujete ešte niečo ďalšie a podobne.
Ďakujem pekne.

Čiže chcem to ešte uzavrieť na tej úrovni, že tieto diskusie naďalej prebiehajú. Momentálne najpravdepodobnejšia verzia, ktorá bude prijatá, je 3,5, 1,5, niektoré štáty hovoria 3 a 2, niektoré hovoria 4 a 1. To znamená, pomer medzi výdavkami na čisté zbraňové systémy a pomer medzi duálnym, duálnym použitím. Avšak to, čo my pripomienkujeme, sú dva základné fakty. Keď dáte dajme tomu zvýšenie na obranu v prípade Slovenska na 5 % HDP, to by reprezentovalo v celkovom čísle niečo cez 7 mld. eur. Keď vezmeme do úvahy, že celkový rozpočet v Slovenskej republike je okolo 35 mld. eur, tak je to jedna pätina. Čo je extrémne číslo. Z čoho automaticky vyplýva, že takéto veľké čísla automaticky obmedzujú iné priority, ktoré jednotlivé štáty majú. Áno, treba uznať, že Spojené štáty dajú veľké peniaze, neviem, či je to 5, 6 alebo 7 % zo svojho rozpočtu na obranu, ale povedzme si úprimne, koľko vydávajú na penzie, koľko vydávajú na zdravotníctvo? To sú dramaticky iné čísla, pretože u nich je ten systém úplne iný. Európa vydala najviac peňazí na sociálne veci a zdravotníctvo. Čo u nás reprezentuje možno dve tretiny rozpočtu a tie zvyšné, všetky ostatné rezorty už majú málo.
Čiže akonáhle by ste išli touto cestou, extrémne by ste to zmenšovali. Nechcem byť pokrytec, iste, že by sa každý minister mal tešiť, obrany, keď naňho sú obrovské tlaky, aby míňal ešte viac a ešte viacej, mal väčší rozpočet, ale ja sa na to pozerám ako reálny politik. Presadzujem dva faktory, o ktorých chceme diskutovať aj v Haagu a o ktorých budeme diskutovať budúci týždeň aj v Bruseli, kde bude ministeriál ministrov obrany NATO a kde budeme hovoriť o tom, že predovšetkým sa zamerajme na plnenie cieľov. Ja som presvedčený, že mnohé ciele, tak ako som vám predstavil tieto vrtuľníky, vieme riešiť efektívnejšie, buď za polovičnú alebo ešte príbuznú cenu. Čiže vieme tie zdroje efektívnejšie použiť.
Druhá vec je, tie duálne projekty sú rozhodujúce, pretože každý štát to počíta inak. My musíme odstrániť úradníkov, ktorí sú takí, ktorí majú zásadný problém s čímkoľvek, čo je inovatívne, prísť, a ja si veľmi dobre pamätám a dnes už sa kajajú, keď my sme investovali do obranného priemyslu za účelom zvýšenia našej produkcie a podarilo sa nám naozaj vcelku dramaticky túto produkciu zvýšiť na prospech našich spojencov z Európy, ale 100 mil. investovaných do obranného priemyslu za účelom zvýšenia tejto kapacity nezarátali do 2 %. Dnes by ich zarátali, lebo sa medzičasom zmenila politika. Tu platí mnohokrát, že vláda Roberta Fica je vždy vizionárska, pretože toto, čo dnes hlása NATO, máme my už pred dvoma rokmi v programovom vyhlásení vlády, či je to článok 3 alebo to je posilnenie obranného priemyslu. A to isté platí aj v ďalšej infraštruktúre, o ktorej sa veľmi začína diskutovať.
Viete veľmi dobre, že my sme povedali, že ministerstvo obrany sa bude podieľať na konsolidácii cestou výstavby duálnych projektov. Pretože raz máme stanovené 2 %, máme mať 2 %. Čiže nemôžete mať menej peňazí, máte mať 2 %. Ale čo môžete, je, že budete investovať do projektov, ktoré majú duálne použitie. Či je to nemocnica v Prešove, teraz predstavovaná nemocnica v Bratislave, bol som na zdravotníckom výbore, a rovnako robíme aj masívnu rekonštrukciu a modernizáciu nemocnice v Ružomberku. Čiže máme tri nemocnice momentálne, ktorým sa venujeme. Zároveň vyhľadávame projekty, ktoré modernizujeme z pohľadu cestnej infraštruktúry. Military Mobility je jedna zo základných úloh, ktoré v mnohých štátoch nie sú dobudované najmä preto, že sme boli rozdelení železnou oponou niekde úplne inde, ako dnes sa stanovuje tá hranica krajín NATO.
A teda napríklad taká vec ako sú produktovody. To je jeden príklad z mnohých. Kedysi alebo aj dnes teda samozrejme v západnej Európe boli vybudované produktovody na pohonné hmoty, na naftu, benzín a podobne a mnohé ďalšie, ktoré boli naprieč celou západnou Európou, ktoré mali dodávať logisticky napríklad pohonné hmoty pre ozbrojené zložky, ale končia na našich hraniciach. Ale nie našich, ale aj českých dokonca, tak aby som bol presný. A teraz je úloha, vybudovanie tých produktovodov v čase mieru slúži na prepravu pohonných hmôt pre občanov. Čiže jednak šetríte životné prostredie, lebo nevozí sa to kamiónmi, a jednak je to lacnejšie, lebo tá preprava je lacnejšia. Tých možností, kedy viete urobiť duálny projekt, ktorý je na prospech všetkým, ale aj armáde a zároveň v čase mieru sa používa civilne, je, samozrejme, obrovské množstvo. Čiže napríklad výstavba diaľnice medzi Košicami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán poslanec Valášek, hovorím to naozaj vo veľmi dobrom, ale vašim najobľúbenejším zvykom a vašou najobľúbenejšou disciplínou je tak hovoriť trochu zvrchu, tak didakticky, tak poučujúco, a preto ma veľmi prekvapuje, pretože vždy viete všetko najlepšie, že neviete takú základnú vec, ako že som nebol na služobnej ceste v Moskve. Tým pádom som nemohol vyhotoviť žiadny zápis, ani žiadnych rokovaní som sa nezúčastnil. Čiže ak teda ste ako kovaný zahraničnopolitický expert Progresívneho Slovenska, mali by ste si zistiť základné informácie, na aké služobné cesty chodím, ktoré schvaľuje, pochopiteľne, vláda. A za svoju ministerskú kariéru som nemal tú možnosť na služobnej ceste v Moskve byť, tým pádom mám tam aj slabšie kontakty. Aj pán poslanec Dubéci nado mnou krúti hlavou ako absolútne jednosmerne orientovaným politikom, ale, bohužiaľ, túto príležitosť som nemal.
Čo sa týka, čo sa týka ale tej otázky, ktorá má svoj racionálny základ, to znamená o spolupráci medzi Vietnamom a Brazíliou, tak, samozrejme, obidve krajiny sú veľkým trhmi. Máte pravdu, Brazília je kľúčovou krajinou, ktorá otvára dvere výrobkom nášho slovenského obranného priemyslu do Južnej Ameriky a Vietnam pochopiteľne do krajín ASEAN-u, do krajín východnej Ázie, pretože je to stomiliónová krajina, ktorá má historickú skúsenosť s Československom, ktoré, a teraz ma opravte, lebo teraz sa môžem mýliť, ale ak si dobre pamätám, Vietnam si prešiel viacerými krízovými situáciami a viacerými vojenskými konfliktami od Francúzska, Spojených štátov až po Čínu. A neviem, či náhodou v rámci toho čínsko-vietnamského konfliktu bolo Československo jedna z mála krajín, ktorá sa postavila na vietnamskú stranu. Je to tak? Ja len aby som vedel. Čiže tým pádom tá ambasáda, to zastúpenie a naše vzťahy s Vietnamom sú naozaj pozitívne hodnotené. Síce snažil sa ich Denník N prekaziť, by som povedal, nejakou kauzou, ktorú nakoniec všetci vyvrátili, ale faktom zostáva, že tieto vzťahy treba rozvíjať.
A prečo ich treba rozvíjať? Pretože dokážeme tam, tak ako vtedy bola ponuka vybudovania industriálnej základne a výrobnej základne pre slovenské tovary vo Vietname, určite budem rád, ak budem môcť zabojovať o to, aby sme toto vykonali, je o to záujem, preto si myslím, že je to dôležité nielen pre samotný odber vo Vietname, ale cez to viete byť omnoho úspešnejší v Indonézii, viete úspešnejší byť v Malajzii, v mnohých krajinách. V Malajzii napríklad sme vyhrali tender na húfnice s húfnicou Eva a je dôležité, aby to prešlo aj do života, je veľký záujem indonézskych ozbrojených síl o to, aby sme tak isto mali možnosť dodať niektoré výrobky nášho obranného priemyslu. A ja si myslím, že je to zaujímavé, aby sme sa tam posunuli dopredu. Navyše, viete, že Vietnam a jeho postavenie ako v zásade tiež krajiny orientujúcej sa na všetky štyri strany má veľmi dobré vzťahy so Spojenými štátmi, má veľmi dobré vzťahy aj s Ruskom a ďalšími krajinami, s Čínou má trochu komplikované vzťahy, ale to dlhodobo vzhľadom na pomerne agresívnu aktivitu Číny v danom regióne.
Čo sa týka Brazílie, častokrát som kritizovaný za výber dopravných lietadiel Embraer, ktoré ale v tomto čase nakupuje takmer väčšina krajín NATO a Európskej únie, ktorá prechádza k dopravnému letectvu, a teda v zásade platí, Švédi, Holanďania, Rakúšania, Česi, Maďari, takže je to veľmi dobrý produkt. Ale my sme povedali, že máme záujem o tieto lietadlá, máme záujem o tri plus jedno lietadlo v prípade, ak teda aj na oplátku budeme schopní dodať a ponúknuť brazílskej strane niektoré z našich produktov. Treba úprimne priznať, že máme v mnohých oblastiach veľmi dobrú tradíciu, v oblasti výroby lietadiel si myslím, že nepatríme k svetovej špičke v počte lietadiel vyprodukovaných, i keď v malých lietadlách už začíname byť dobrí, ale toto ešte chvíľku počká. Preto nepožadujeme klasický offset, ale chceme, aby Brazília odobrala niektorý z našich produktov, či už je to húfnica Zuzana alebo húfnica Eva, pretože v tej súťaži sme skončili druhí, ale tá súťaž je pozastavená z viacerých problémov, alebo sme pripravení vybudovať tak isto výrobné základne munície, v tom patríme k svetovej špičke. Ja si osobne myslím, že sme naozaj určite v prvej trojke, v prvej päťke svetovej produkcie. A vybudovať tam niektoré základne, ktoré fakt tú cestu otvoria do ostatných krajín Južnej Ameriky, a máme šancu výrazne prispieť k rastu hrubého domáceho produktu v čase, kedy je európska stagnácia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľká vďaka, pán predsedajúci.
Pán minister, ja mám rád tieto naše výmeny, ony sú vždy také vzájomne poučné a poučujúce. Tak dovoľte mi v tom istom duchu nadviazať a vypichnúť. Po prvé, vy máte taký kúzelný zvyk odpovedať na otázky, ktoré neboli položené. Takže vďaka za historickú exkurziu do vietnamsko-čínskeho konfliktu. Nič takého som sa neopýtal. Máte tiež taký kúzelný zvyk vytýkať ľuďom veci, ktoré nikdy nepovedali. Ak by ste pozorne počúvali, pán minister, nepýtal som sa vás, čo ste vy vyrokovali v Rusku, pýtal som sa vás, a konštatujem, že ste uviedli, že tieto rokovania prebehli, a pýtal som sa vás, čo na nich prebehlo, pretože vychádzam z toho, že ak tie rokovania prebehli a niekto tam aj niečo vyrokoval, niečo, čo sa týkalo výmeny vojenských dopravných lietadiel, že ste o tom boli následne ako minister obrany aj informovaný.
Takže, pán minister, predpokladám, že schopnosť počúvať s porozumením patrí do základnej výbavy ministra a mňa mrzí, že túto schopnosť zjavne nemáte, minimálne dnes ste ju nepreukázali. A keďže som už aj dovysvetlil otázku, tak skúste teraz odpovedať na tú základnú otázku, pán minister, čo ste vyrokovali, alebo čo vyrokovali iní, pardon, nie vy, čo vyrokovali iní. A ak neviete, čo tí iní vyrokovali, prečo neinformovali tí iní ministra obrany o tom, čo bolo vyrokované v otázke výmeny vojenských lietadiel.
A to položím aj doplňujúcu otázku. Pán minister, tieto rokovania prebiehali, ak prebehli, vychádzam z toho, že prebehli, vy ste informovali, že iní rokovali v priestoroch, ktoré poskytla slovenskej delegácii Ruská federácia. Ruská federácia, ktorá sa netají svojimi nepriateľskými úmyslami voči členským krajinám NATO, Ruská federácia, ktorá je vedená bývalým šéfom KGB. Dá sa vychádzať z toho, že priestory, v ktorých ste boli, alebo teda nie vy, ale v ktorých bola naša delegácia, v priestoroch, v ktorých prebehli rokovania, boli odpočúvané. Pán minister, správne tomu rozumiem, že slovenská delegácia, ktokoľvek v nej bol, rokovala o obmene technickej výbavy ozbrojených síl členskej krajiny NATO rovno pod mikrofónmi ruských spravodajských síl?
Vďaka za informáciu.