35. schôdza

Ja len k pánovi kolegovi Lackovičovi len toľko, že kľudne sa môžete, pán kolega, pozrieť na stránku ministerstva školstva na normatívne financovanie materských škôl a základných škôl prenesených kompetencií a tam už máte doplnené, doplnenú tabuľku odmeny 800 €, ale to je v čistom. Takže sú v tom aj odvody. A my sme robili dohadovacie konanie mestá aj obce, čo sme zasielali na ministerstvo školstvo, na ministerstvo školstva, na regionálne úrady, školské správy a takisto sme zasielali aj na originálne kompetencie a takisto sme zasielali aj na obce, pre zamestnancov obce. Takže nie je to v hrubom 800 eur, je to v čistom 800 eur. (Reakcia z pléna.) Ja hovorím pánovi kolegovi, lebo on tvrdil, že to je hrubých 800 euro, že prečo nie všetkých škôl a ja si myslím, že všetky školy budú uspokojené, aj súkromné. Určite. (Reakcia z pléna.) Tak to si myslíte vy.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán Hargaš, nevidím ho v sále.
Takže dáme priestor pani poslankyni Luščíkovej, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, znovu tu dnes o takomto čase rokujeme o transakčnej dani a musím jasne a zreteľne povedať, že Progresívne Slovensko je proti akejkoľvek transakčnej dani. Transakčná daň je holý ekonomický nezmysel, ktorý poškodzuje podnikateľov, podkopáva zdravie hospodárstva, ničí dôveru podnikateľov a občanov v štát. Podporíme preto každú novelu, ktorá oslabí transakčnú daň a obmedzí transakčnú daň na Slovensku, ale náš cieľ je naozaj jasný, a to je komplexné zrušenie transakčnej dane.
Dnes rokujeme o úprave, ktorá vypúšťa fyzické osoby – podnikateľov a právnické osoby s obratom do 100-tisíc eur. Práve táto podmienka však podľa mňa dáva veľmi veľký priestor na špekulácie. Sú to rôzne motivácie firiem, ako obmedziť svoj príjem alebo zakladať nové firmy po presiahnutí obratu a toto naozaj nie je predpoklad zdravej ekonomiky. Mikrofirmy sú v každom prípade dôležité a je potrebné ich podporiť. Je nesporne dôležité ich podporiť hlavne v regiónoch, pretože vieme, že sú to často samozamestnávatelia alebo nahrádzajú iné možnosti zamestnania v regiónoch. Je ich dôležité podporiť aj preto, aby ťahali tú svoju káričku ďalej, lebo často to nie sú firmy, ktoré majú veľké zisky, ale dokážu len uživiť seba a svojich zamestnancov a nemajú priestor na žiaden rozvoj. Takže, vďakabohu, aspoň za to, že im zostane pár sto euro z transakčnej dane navyše.
Ale nemôžeme zabúdať na veľké a stredné spoločnosti, ktoré sú naozaj pilierom našej ekonomiky. Ide o zahraničné spoločnosti, naše firmy, ktoré potrebujeme na Slovensku na to, aby sme zabezpečili ekonomický rast. Ja vám porozprávam aj jeden príbeh jednej firmy, ale ide o viacero firiem v priemyselnom parku v Poprade. Nedávno som ich navštívila a sťažovali sa mi, že dostali výpoveď zo svojich priestorov, dokonca sú tam žaloby o vypratanie. Podľa analýzy Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z roku 2018 je Priemyselný park Poprad – Matejovce najúspešnejším priemyselným parkom. Vytvoril 1 172 pracovných miest, čo predstavuje 706 % z pôvodne plánovaných pracovných miest v rámci opatrenia, na základe ktorého mesto Poprad poskytlo pozemky v priemyselnom parku týmto firmám. Ale čo je pointa? Pointa je tá, že tieto firmy tam podnikali 15 až 17 rokov a stalo sa to, že mesto Poprad mimo dohodnutých podmienok v zmluve, nájomnej zmluve, kde mali tieto formy možnosť odkúpiť po ukončení nájomného vzťahu tieto pozemky, sa mesto rozhodlo, že im tieto pozemky nepredá, resp. im ich predá za trhovú nadhodnotenú cenu. Jedna z týchto firiem písala ministerstvu hospodárstva list, kde sa sťažuje na to, že za aktuálnej ekonomickej situácie, kedy musí čeliť okrem vysokých daní a odvodov ešte aj nezmyselnej transakčnej dani, musí čeliť aj žalobe na vypratanie. Žalobe na vypratanie priestorov, ktoré si v priemyselnom parku postavila, žalobe na vypratanie priestorov, ktoré obhospodarovala, a dokonca mesto žiada, aby tieto priestory, resp. pozemky uviedli do pôvodného stavu. A toto je naozaj, naozaj holý nezmysel. Tak preto budem citovať z listu ministerstvu hospodárstva, čo píše daná spoločnosť.
Spoločnosť LPH, a. s. sa ako investor od roku 2006 podieľala na výstavbe Priemyselného parku Poprad – Matejovce. Na podmienkach investovania sa vtedy dohodla s mestom Poprad a upravili ornú pôdu, vybudovali stavby výrobných hál a dvorov a spustili zamestnávanie viac ako dohodnutého počtu pracovníkov. Preinvestovali takmer 5 mil. eur, platili nájom, správu priemyselného parku, dane a ostatné platby a plnili všetky dohodnuté povinnosti po dobu 17 rokov. Táto firma postavila tieto stavby legálne a je vlastník... na pozemkoch vlastne mesta. Aktuálne zamestnáva 140 zamestnancov. Z toho je takmer polovica z marginalizovanej rómskej komunity. Podľa zmlúv s mestom Poprad malo mesto Poprad po uplynutí dohodnutej doby predať pozemky mesta pod ich stavbami za dohodnutú cenu 1 cent. No po uplynutí doby nájmu mesto Poprad odmietlo splniť svoju zmluvnú povinnosť predať predmet nájmu. Vyžadovalo od firmy vyššie nájomné, znaleckú cenu za pozemky a teraz, ako aj ostatných investorov priemyselného parku, podalo na nich žalobu o vypratanie.
Preto sa pýtam, čo ešte vlastne tento štát okrem transakčnej dane a zvýšených daní a vyšších odvodov ponúka vlastne firmám? Ponúka im právnu neistotu. Je to naozaj veľmi smutné, že podnikatelia musia čeliť toľkým výzvam na Slovensku, keď Slovensko upadá. Mali sme tu správu NKÚ. Dobre všetci viete, že Slovensko naozaj upadá a my takto si dovolíme klásť polená pod nohy všetkým firmám na Slovensku a teraz sa zase vrátim k transakčnej dani, len aby ste vedeli, čomu všetkému vlastne musia čeliť firmy na Slovensku.
Preto sa vás budem pýtať, a opakovane som chcela, aby tu bolo viac ľudí, no ale, žiaľbohu, je tu len toľko z koalície, že ako vlastne majú fungovať firmy na Slovensku v takejto atmosfére, kedy naozaj hovoril tu aj kolega o právnej istote, nevedia nič plánovať, nič predpokladať, nemajú peniaze na rast, na investície, na rozvoj, či na to náhodou nedopláca občan na Slovensku. Či náhodou to nespôsobuje zvýšenie práve cien tovarov, služieb, potravín, liekov, nedostupnosť rôznych služieb. Už dnes sledujeme, ako mnohé firmy pri rozhodovaní, kde budú rušiť svoje prevádzky, okamžite je ich prvou voľbou rušenie prevádzok na Slovensku. Mali sme tu firmu, ktorá si vyberala medzi Portugalskom a Slovenskom, vybrala si Portugalsko. Máme tu firmu teraz pár dní dozadu, ktorá je v automotive priemysle, vyberá si investovanie či v Španielsku, alebo na Slovensku, vybrala si Španielsko. Kam kráča Slovensko? Kam kráča Slovensko, keď už ani v tom, v čom sme boli silní, a to je obyčajná manuálna a robotizovaná výroba, už ani v tom nie sme silní a investori si nevyberajú Slovensko.
Ja tu hovorím o montážnych podnikoch, a to nehovorím o tom, že vlastne nemáme absolútne žiadnu konkurencieschopnosť v inovatívnom priemysle. Na Slovensku sme to naozaj nenahradili žiadnymi inovatívnymi formami podnikania. Prepadávame sa aj v rebríčku globálneho inovačného indexu, takže naozaj tu perspektíva nejakého hospodárskeho rastu absolútne chýba. Cez zlú konsolidáciu, čoho príkladom je aj transakčná daň, ničíte podnikateľské prostredie. Ničíte chuť a motiváciu podnikať na Slovensku a investovať do rozvoja. Bez rozvoja firiem si treba uvedomiť, že nebude z čoho vyberať dane v budúcnosti. Nebudú dane, nebudú kvalitné cesty, nebudú nemocnice, prerobené nemocnice, nebudú kvalitné školy a bude to naozaj na Slovensku veľmi ťažké. Ale mám pocit, že po vás potopa a vás to už vôbec nezaujíma.
Preto sa pýtam, aká je vyhliadka slovenskej ekonomiky aj s touto transakčnou daňou? Každý súdny človek, aspoň trochu ekonomicky rozhľadený človek vie, že transakčná daň je naozaj holý nezmysel. Je to trestanie za ekonomickú aktivitu, je to trestanie za to, že firma má náklady. Je to daň za to, že firma investuje do rozvoja či do zamestnancov, alebo trebárs do komunitných projektov. Presne to sme počúvali na našom výjazdovom rokovaní na Orave. Je to región, kde cítiť súdržnosť, kde zamestnávatelia pomáhajú zamestnancom, ich rodinám, kde žijú spoločne, kde naozaj chcú investovať do rozvoja komunity a do rozvoja svojich zamestnancov. Ale viete, čo sme tam počúvali na tej Orave? Počúvali sme, že budú musieť prestať podporovať knižnice, miestne kluby športov a detí, folklórne súbory, pretože im na to naozaj nezostávajú peniaze. A to všetko poškodzuje nielen firmy, nielen ľudí cez drahé potraviny, lieky, tovary a služby, ale poškodzuje to naozaj celú spoločnosť. Namiesto toho, aby ste chlapsky priznali, že to bola chyba a neprofesionálny výmysel, sa dnes snažíte iba hasiť chaos, ktorý ste sami spôsobili cez výnimky a byrokraciu.
Napriek tomu za náš poslanecký kluby vyhlasujem, že podporíme túto novelu. Akékoľvek, opakujem, akékoľvek oslabenie a obmedzenie transakčnej dane je lepšie ako nič, ale budeme aj naďalej presadzovať jej kompletné zrušenie. Len vtedy budeme mať možnosť a šancu znova obnoviť podnikateľskú dôveru, prilákať investície a udržať ľudí doma.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Kišš.

Dobre, tak na záver dňa ďakujem, Darina, tých príbehov sme už počuli viacero nielen z Oravy, zo Spiša, v podstate kdekoľvek zo Slovenska. Ja som chcel takto na záver dňa vlastne aj poďakovať pánovi Dankovi a SNS za to, že predložili tento návrh. Vlastne som si uvedomil, že vlastne nám otvorili tlač pre nás, lebo my tu vystupujeme, tak možno len taký priateľský apel, že však veď skúste povedať aj vy príbehy, ktoré ste počuli o transakčnej dani, myslím, že je to dobré nazvučiť, aby sme lepšie ilustrovali to, že o akej absurdite sa tu bavíme. Vďaka, že ste toto navrhli. Ja som tu, medzitým počas Darininej rozpravy pribudli dvaja-traja poslanci, ale teda ak teda správne rátam, tak traja z SNS, traja z HLAS-u, smeráci to už vzdali úplne, na nich asi tu potrebujeme apelovať v tomto najviac, aby teda nenasledovali možno tentokrát svojich hluchých a slepých šéfov, ktorí teda už sú asi jediní na Slovensku, ktorí ešte hovoria o tom, že daň je nezrušiteľná a že sa nedá nijakým spôsobom obísť, tak dúfam, že vám to vydrží do utorkového hlasovania, aby sme aspoň časť tejto absurdity v utorok eliminovali.
Ďakujem pekne.

Ďalším... chcete reagovať, pani poslankyňa? Lebo oberáte o čas pani poslankyňu Kosovú, tak sa rozhodnite. (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa Kosová, dávam vám niekoľko možností na výber. Koľko bude trvať vaše vystúpenie? (Reakcia z pléna.) Tak máte potom možnosť začať a po piatich minútach skončiť, alebo vôbec nezačať a ukončíme dnešné rokovanie a začnete zajtra, alebo to stihnete do tých piatich minút. (Reakcia z pléna.) Prerušujem dnešné rokovanie, vidíme sa zajtra o 9.00 h.
Ďakujem, pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 18.55 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci: Blcháč, Čaučík, Čellár, Demečko, Gröhling, Janckulík, Jurík, Ledecký, Mačicová, Majerskí – Majerský Milan, Majerský František, Matovič, Nováková, Pročko, Puci, Šimko, Števulová, Vančo, Záborská.
Podľa schváleného programu pristupujem k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 659. Spoločná správa výborov má tlač 659a.
Prosím ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 659.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 659.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1226/2004 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmenu smernice č. 1673/2018, ktorá má zabezpečiť účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie a celistvosť vnútorného trhu v Únii, ochranu hodnôt Únie zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ako aj upevňovanie a podporu demokracie právneho štátu a ľudských práv. Na základe uvedeného sa stanovili minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie.
V podmienkach Slovenskej republiky nie je v súčasnosti možné na základe aktuálne účinnej právnej úpravy postihovať porušenie reštriktívnych opatrení Únie normami trestného práva. Predkladateľ v rámci transpozície volí riešenia, ktoré predstavujú naplnenie minimálnych požiadaviek smernice. Za účelom naplnenia cieľa sledovaného smernicou je nevyhnutné rozšíriť pôsobnosť trestnoprávneho rámca na takéto konanie. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť v rámci dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy najmä nové skutkové podstaty trestného činu porušovania reštriktívneho opatrenia Únie, na základe ktorých bude možné postihovať takéto konanie normami trestného práva v súlade so smernicou.
Na účely uvedeného je rovnako potrebné zavedenie konceptu hrubej nedbanlivosti vo vzťahu k zavineniu páchateľa a vytvorenie osobitnej úpravy hornej hranice peňažného trestu, ktorý možno uložiť právnickej osobe v prípade takéhoto porušenia, pričom je tiež žiaduce zabezpečiť ochranu osôb oznamujúcich tieto porušenia a v neposlednom rade nastaviť koexistenciu administratívno-právnej a trestnoprávnej zodpovednosti v prípade porušenia reštriktívneho opatrenia.
Okrem toho sa v návrhu zákona dopĺňajú niektoré transpozičné deficity z minulosti. Vládny návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a na limit verejných výdavkov, na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Predkladaný vládny návrh zákona v rámci druhého čítania prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a odporučuje Národnej rade Slovenskej republiky ho schváliť. S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy súhlasím a odporúčam ich schváliť.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o prerokovanie a následné schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Plevíkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.