35. schôdza

Pán Dostál, ja si myslím, že ja mám dosť iných povinností, aby som odpovedal. Som bol poverený alebo požiadaný pani ministerkou, dostali ste plnú odpoveď, takže keď budete mať ďalšie otázky, tak obráťte sa na pani ministerku.

Opäť som bol požiadaný pani ministerkou, aby som prečítal odpoveď na túto otázku. S prípadnými otázkami, dopredu avizujem, že sa môžete obrátiť na pani ministerku.
Vážený pán poslanec, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky prijalo mimoriadne bezpečnostné opatrenia na ochranu výnimočne vzácneho umeleckého artefaktu busty Cecílie Gonzagovej, ktorá sa s vysokou pravdepodobnosťou pripisuje samotnému Donatellovi. Tento renesančný originál z 15. storočia je výnimočný nielen svojím pôvodom, ale aj tým, že ide pravdepodobne o jedno zo siedmych Donatellových diel označených podpisom. Hodnota diela, ak by sa pravosť potvrdila, môže presiahnuť 100 miliónov eur. Tento artefakt sa nachádza vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom za jeho správu a ochranu je zodpovedné Slovenské národné múzeum, Spišské múzeum v Levoči zriadené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Práve preto je povinnosťou ministerstva zabezpečiť takémuto objektu adekvátnu úschovu a ochranu v súlade so zákonom, odbornými odporúčaniami aj medzinárodnými štandardami.
Po medializácii nálezu 25. februára 2025 došlo ku konkrétnemu narušeniu bezpečnosti v Levočskom múzeu. Bol zaznamenaný incident, ktorý vyhodnotila polícia ako pokus o neoprávnený vstup do objektu. Vzhľadom na tieto skutočnosti a zhoršené bezpečnostné podmienky bolo rozhodnuté o prevoze zbierkového predmetu na utajené miesto, ktoré je súčasťou organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Prevoz zabezpečila špecializovaná jednotka LYNX Commando, a to v súlade s odporúčaniami bezpečnostných zložiek.
Na rozdiel od prípadu Berniniho busty Pápeža Paula V., ktorý sa v roku 2020, 2015 nachádzala sa v súkromnom vlastníctve a bola zo Slovenska legálne vyvezená do zahraničia, pričom v Londýne bola identifikovaná ako originál a neskôr vydražená za viac ako 30 miliónov eur, v prípade busty Cecílie Gonzagy ide o majetok štátu a zodpovednosť štátu. Dôsledky v prípade Berniniho diela sú nám dnes všetkým známe a opakovanie podobnej chyby nie je prijateľné. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky teda neuzavrelo žiadnu zmluvu o výpožičke, pretože nešlo o výpožičku. Išlo o proces úschovy v špeciálnom režime ochrany. Všetky kroky boli zdokumentované a vyhodnotili sa, vyhotovil sa protokol o prevzatí diela, ktorý bol podpísaný za účasti dvoch reštaurátorov a fotodokumentovaný v tlačenej aj digitálnej podobe. O budúcnosti busty bude rozhodnuté po odbornej a verejnej diskusii. Prioritou zostáva bezpečnosť, odborné zhodnotenie a dôstojná prezentácia. Vzhľadom na súčasné technické a bezpečnostné limity v Levoči nie je momentálne možné vystaviť dielo tam, kde by mohlo byť ohrozené. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ubezpečí odbornú verejnosť i všetkých občanov, že koná zodpovedne, transparentne a zákonne s vedomím historickej hodnoty artefaktu a poučené minulosťou, aby sa neopakovali chyby, ktoré viedli k nenávratnej strate Berniniho originálu zo Slovenska.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vzhľadom na to, že pred chvíľočkou sa skončil výbor pre kultúru a médiá, tak mám nejaké nové informácie k tomu, že tento transport busty nebol ani len poistený. A ak som správne pochopil slová štátneho tajomníka ministerstva kultúry pána Bernaťáka, tak prevoz tejto levočskej busty nie je posledným prevozom nejakého umeleckého diela, ale že zrejme môžeme čakať prevozy ďalších kultúrnych diel z ich doterajších miest, kde sú vystavené. To vám dávam len tak na informáciu v tejto otázke, keďže mám tieto dve minúty k dispozícii.
A pána ministra financií by som, pána Kamenického, chcel poprosiť, že viete, pani ministerka kultúry na tieto hodiny otázok nechodí, zásadne. Nechodí na zasadania výboru pre kultúru a médiá, zásadne nechodí, vyhýba sa otázkam a nechá namiesto seba hovoriť iných, ktorí sa môžu vyhovoriť na to, že to nie je ich každodenný chlebíček.
Ale je to prax, ktorá je absolútne, ale absolútne urážlivá voči parlamentu a voči poslancom a bol by som veľmi rád, pán minister, keď už ste zobrali na seba tú funkciu, že za ňu hovoríte veci nám, tak skúste za nás povedať jej na vláde, že toto nech sa, prosím vás pekne, neopakuje.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani kolegyňa, pani kolegyne, páni kolegovia, poslanci, poslankyne, ja som osobne prítomný a svoju odpoveď nebudem čítať. Skúsim odpovedať z hlavy.
Pani poslankyňa, vy dobre viete, že tou odpoveďou je reforma financovania sociálnych služieb, pretože ste členkou pracovnej skupiny, do ktorej som pozval aj zástupcov opozície. Hneď na úvod chcem teda vysvetliť, lebo boli tu nejaké nezrovnalosti, že vraj neboli pozvaní na posledné stretnutie, ktoré bolo 31. marca, vy ste boli jediná za opozíciu, aj ste potvrdili účasť, pani Veslárová bola pozvaná za PS, ale neprišla, vy ste nahradili pána Ledeckého za SaS, taká bola dohoda, potom sme pozvali aj zástupkyňu hnutia SLOVENSKO, čiže všetci pozvaní boli s výnimkou, a tu sa chcem ospravedlniť pani Turčanovej, kde tá pozvánka neprišla. Overil som si to, hovorím to len na úvod kvôli tomu, že ešte do konca júna bude jedna pracovná skupina, kde sa opäť všetci stretneme a budem teda informovať o ďalšom postupe, progrese a, samozrejme, budem počúvať aj vaše námety.
Čo sa týka toho financovania, ja viem, že skončí tzv. stabilizačný príspevok do konca tohto roka, ktorý bol teda schválený a priznaný na tri roky. Na druhej strane reforma financovania sociálnych služieb, ktorá má teda zásadne zmeniť financovanie sociálnych služieb, bude tento zákon schválený, príslušná legislatíva, do konca roka, a s Európskou komisiou je ale dohodnuté také postupné fázovité nabiehanie tej reformy, my sme sa už o tom rozprávali. Niečo nabehne od 1. júla budúceho roka a zvyšok k 31. decembru budúceho roka.
Chcem povedať, že tá reforma financovania sociálnych služieb je naozaj dôležitým, až zlomovým bodom vo financovaní sociálnych služieb, pokiaľ, samozrejme, ministerstvo financií nájde dosť prostriedkov. Len pre vašu informáciu, a dobre to viete, že chceli by sme naliať do sociálnych služieb o 650 miliónov eur navyše, do celého systému. Ale rovnako dobre viete, že zriaďovateľmi a poskytovateľmi sociálnych služieb nie je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale štát. Máme verejných a neverejných poskytovateľov a či už ide o pobytovú, ambulantnú alebo terénnu službu, tak tie majú, títo ľudia - zamestnanci majú svojich zamestnávateľov, či už verejných, alebo neverejných, a oni určujú platy týchto ľudí, nie štát. My môžme nejakým spôsobom len zabezpečiť, aby viac peňazí prišlo do systému. A toto je naša úloha, to je úloha reformy financovania sociálnych služieb. Čakajú nás ešte tvrdé diskusie o tom, ako to bude vyzerať, pretože tú reformu nastavila predchádzajúca vláda do plánu obnovy, my ju musíme plniť. Keby sme boli pri tom od začiatku, tak to vyzerá trochu inak, ale nevyhovárame sa.
Čiže sú, je niekoľko zdrojov teda financovania. Jeden zdroj financovania bude ten príspevok na odkázanosť, ktorý už bude len jeden príspevok, ktorý bude teda určený pre spomínaného človeka, odkázaného človeka, klienta, keď to tak môžem nazvať, a on sa sám rozhodne, či ten príspevok dá pobytovému zariadeniu, na terénnu opatrovateľskú, tzv. domácu opatrovateľskú službu, alebo na opatrovanie v domácom prostredí. Druhý zdroj financovania bude to, že už vúcky, pod vúcky prejde financovanie pobytových zariadení s tým, že vúcky budú platiť paušály či už verejným, alebo neverejným zariadeniam. Samozrejme, tretí zdroj, tretí zdroj financovania, čo sa týka pobytových zariadení, je samotný klient. A ten štvrtý, to je tá podstatná zmena, ktorú tiež chce reforma priniesť, je zmena financovania zo zdravotného poistenia. Chceme, aby zdravotné poisťovne neplatili iba tú minimálnu sieť, iba teda pre desaťtisíc ľudí, u ktorých je indikovaná ošetrovateľská starostlivosť, takýchto ľudí máme 23-tisíc v pobytových zariadeniach, spolu máme 41-tisíc, ale 23-tisíc potrebuje aj ošetrovanie. A chceme teda zapojiť vo väčšej miere aj zdravotné poistenie a zdravotné poisťovne. Toto vytvára ten balík peňazí, ktorý by sme chceli naliať do, do sociálnych služieb a z tohto balíka, keď to všetko príde tým zriaďovateľom a tým poskytovateľom sociálnych služieb, my pevne veríme, že budú zvyšovať platy, pretože oni majú v kompetencii zvyšovať platy.
Čo sa týka toho, že viacerí zamestnanci sociálnych služieb sú pod úrovňou minimálnej mzdy, to je dlhodobý problém, ako samotné platy v sociálnych službách, asi uznáte, že za rok a pol sa nedá všetko vyriešiť. Ale tu chcem upozorniť na to, že toto je v kompetencii úradu vlády, pretože zákon o štátnej a verejnej službe je v kompetencii úradu vlády, môžme na to akurát tak vplývať. Do roku, myslím, že do roku 2008 to bolo v kompetencii mini... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som rada, aby ste dokončili, lebo by ma to zaujímalo, ale teda akým spôsobom ministerstvo vplýva, lebo áno, je to z úradu vlády. Ja si úplne nemyslím, že nám to vyrieši tá reforma financovania, navyše sa aj odkladá tá účinnosť a tá doba je posunutá a ten problém je naozaj, poviem to, že akútny. Navyše vy ste sa aj dotkli tých, poviem to, že verejných a neverejných poskytovateľov a teraz dobre vieme, že vlastne bola schválená, poviem to, že tá odmena jednorazová, ktorá sa bude týkať verejných poskytovateľov a už vlastne sa zo strany neverejných kladú otázkya čo my a čo naši zamestnanci? Zamestnanci sa to jednoducho tých riaditeľov pýtajú. Tuná ja to tak vnímam, že sa trošku robí, poviem to, že také dve kategórie zo zamestnancov v sociálnych službách, pretože oni sa všetci starajú o našich ľudí, o ľudí, ktorí, ktorí sú všetci zo Slovenska, a myslím si, že tu by sme mali byť jednotní. Čiže aj toto pokladajú alebo pociťujú ako krivdu.
A áno, ja rozumiem, že za rok a pol, dva sa nedá všetko urobiť, ale toto je naozaj, s tým s vami súhlasím, že dlhodobý problém, ktorý akoby sa odkladá a zväčša sa len, poviem to, že z opozície na to poukazuje, že máme tabuľky pod minimálnou mzdou a myslím si, že toto by sme sa mali, na tom naozaj zhodnúť, že toto by tu už nemalo byť. Lebo potom na čo máme inštitút minimálnej mzdy, keď máme v tabuľkách uvedené, že sú zamestnanci platení nižšie? Čiže myslím si, že toto by mala byť taká spoločná téma, ktorú, ktorú by sme nejakým spôsobom mali vyriešiť.
Ale budem rada, ak by ste mi ešte dopovedali k tomu, že aké sú teda možnosti a či vidíte nejakú schodnú cestu, aby sa tento problém vyriešil.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Tak aby som to teda dokončil, áno, že sú niektoré tabuľky a netýka sa to len sociálnych služieb pod úrovňou minimálnej mzdy. Len treba teda dodať, že, samozrejme, je to dorovnávané. Čiže reálne ten človek tú svoju, ak pracuje za minimálnu mzdu, dostane. Je to v princípe problém, ktorý treba vyriešiť úplne preformuláciou alebo preformulovaním tabuľkových tried v štátnej a verejnej službe, čo je, hovorím, v kompetencii úradu vlády, ale dostane ten človek tú minimálnu mzdu. A tým, že ju ideme prudko zvýšiť, opäť im pomôžeme, pretože ideme prudko zvýšiť minimálnu mzdu o sto eur, ako dobre viete, na budúci rok už bude 915 eur v hrubom. Škoda, že SaS-ka za to nehlasovala, ale veď v poriadku, lebo to je tá konkrétna pomoc, 60 % priemernej mzdy.
No a ako vravím, aby som odpovedal paušálne opäť na vašu otázku, štát sa pokúsi v rámci reformy financovania sociálnych služieb, ktorej ste súčasťou, naliať väčší objem peňazí do tých sociálnych služieb, aby jednoducho či už poskytovatelia pobytových služieb, terénnych služieb alebo ambulantných služieb mali k dispozícii viac peňazí pre svojich zamestnancov, a to je jedno, či verejní a neverejní, to už je potom na nich. Proste oni musia tie platy jednoducho nastaviť, lebo to sú ich zamestnanci.
Keby ministerstvo práce vedelo určovať platy a stanovovať platy týchto ľudí, no tak by to robilo. Ale toto je cieľom ministerstva, dlhodobý problém, vieme o ňom a reformu napriek tomu, že ju považujem od začiatku za nie úplne dobre nastavenú v pláne obnovy, sa snažíme naplniť a budú nás, budú nás čakať ťažké diskusie aj s ministerstvom financií, lebo sme v ťažkom období konsolidácie, ale napriek tomu sa o to pokúsime. Toto môžem teda povedať. Ale to, aké platy už majú samotní ľudia, to už musia, samozrejme, zriaďovatelia a zamestnávatelia rozhodnúť. Myslím, že je to celkom zrozumiteľné.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za otázku pre pána ministra vnútra. Dovolím si odpovedať v jeho mene.
Úkryty civilnej ochrany sú ďalším dlhodobo zanedbávaným kostlivcom v skrini. Vzhľadom na skutočnosť, že ochranné stavby, plynotesné a odolné úkryty boli budované v období po II. svetovej vojne, ich technický stav je zväčša len minimálne vyhovujúci. Vo väčšine prípadov sú tieto kryty zaplesnené bez potrebnej hydroizolácie, je v nich zastaraná a nevyhovujúca elektroinštalácia, nefunkčné sociálne zariadenia, netesniace tlakové dvere, nefunkčné filtračno-ventilačné zariadenia, nefunkčné vodné hospodárstvo, zastaraná telekomunikačná technika a tak ďalej.
Kryty, ktoré majú byť zárukou bezpečia, sa stali symbolom zanedbania a nezodpovednosti. Hrozivým ukazovateľom je tiež kapacita ukrytia obyvateľstva. V súčasnej dobe je evidovaných na území Slovenskej republiky 1 530 odolných a plynotesných úkrytov a chránených pracovísk. V týchto úkrytoch nájdu v prípade krízy útočisko, a to iba 4 % obyvateľov. Prax vyspelých štátov pritom ukazuje oveľa vyšší štandard pri kapacite, ale aj vybavení úkrytov.
V rámci nového systému krízového riadenia ministerstva preto plánujeme kompletnú rekonštrukciu existujúcich krytov, obnovu technického vybavenia, zabezpečenie zásob a modernizáciu na aktuálne bezpečnostné štandardy. Samozrejme, s tým budú súvisieť aj legislatívne zmeny a zdroje na nové investície, aby sme umožnili budovanie nových krytov tam, kde sú najviac potrebné, aby sme dokázali ochrániť čo najväčší počet ľudí.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani poslankyňa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Počkajte, nie, nie, počkajte, pán minister, pani poslankyňa Hanuliaková nie je tu tiež, že? No, takže moja chyba, takže otázka, budeme na ňu neodpovedať, ideme ďalej.

Ďalšia otázka v poradí 12. vyžrebovaná, poslankyňa pani Beáta Jurík opäť nie je prítomná v sále, takže sa posunieme k otázke číslo 13.
Pán poslanec Ledecký je tu, ani nečakal, že dôjde na poradie, na ministerku kultúry pani Martinu Šimkovičovú, odpovedať bude pán Kamenický:
"Mesto Levoča je súčasťou UNESCO a nachádzajú sa v ňom mnohé unikátne pamiatky. Prečo sa ministerstvo kultúry rozhodlo, že bustu od renesančného sochára Donatella z Levoče vezme?"Pán minister, nech sa páči čas na odpoveď.

Opäť v mene pani ministerky kultúry odpoveď.
Vážený pán poslanec, áno, Levoča je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a jej historické pamiatky sú pre Slovensko nesmierne cenné. O to viac si uvedomujeme zodpovednosť, ktorú máme ako štát voči výnimočným umeleckým artefaktom, ktoré v tomto prostredí sa nachádzajú. Rozhodnutie ministerstva kultúry premiestniť bustu Cecílie Gonzagovej pripisované samotnému Donatellovi vzišlo z naliehavej potreby zabezpečiť jej ochranu potom, ako bolo ohrozené jej bezpečné uschovanie v Levoči. Myslím si, že v predchádzajúcej odpovedi som už na to detailne odpovedal, takže asi nemá zmysel sa nejak opäť vracať k tomu istému, je to skoro ten istý text, takže nebudem sa opakovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja musím povedať, že mám k tej buste asi taký lepší vzťah, lebo ona pochádza zo Spišského Hrhova, z kaštieľa zo Spišského Hrhova a osobne som sa jej dotýkal, ešte keď sme nevedeli, že má nejakú takúto hodnotu. Následne bola prevezená do múzea do Levoče a vlastne až tam sa zistilo, že má nejakú hodnotu, dovtedy sme si mysleli, že to je nejaká kópia. A Levoča je v UNESCO, na Spiši máme Spišský hrad, máme oltár majstra Pavla, ktorý má, si myslím, že obrovskú hodnotu a máme aj ďalšie pamätihodnosti.
A ja len chcem pripomenúť, že turisti a turistický ruch sa buduje tak, že turisti prichádzajú kvôli prírodným, kultúrnym a iným zaujímavostiam a cennostiam, ktoré v danom regióne sa nachádzajú a jedny z dôležitých vecí, na ktorom sa buduje cestovný ruch, sú aj vzácne umelecké diela, obrazy a sochy, a preto keďže Levoča je jedna z mála miest, ktoré je v UNESCO, si myslím, že tá socha, tá socha tam patrí. A dúfam a chcem pani ministerku podporiť, aby naozaj sa tie podmienky a bezpečnostné, a ochranné sa urobili v Levoči tak, aby to bolo jedno z hlavných lákadiel pre turistov a nie aby sa tá socha kdesi zašila na dlhé roky a nikto sa k nej nemohol dostať. Ja si myslím, že toto je úlohou ministerstva kultúry. Tak odpoveď od ministerky očakávam, že takáto snaha bude naplnená a že sa s tým bude v krátkej dobe niečo diať. Ďakujem.