35. schôdza

(Rečník hovorí do vypnutého mikrofónu: "Vážený pán podpredseda, vážený pán minister..." Reakcie z pléna.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím technikov, pomôžete?

Andrassy, Ľubomír, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR
(Rečník hovorí do vypnutého mikrofónu: "Ďakujem, ďakujem veľmi pekne." Reakcie z pléna.)
Okej. Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, páni poslanci, panie poslankyne, dovoľte, aby som vám odprezentoval stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2024. Z nášho podhľadu bolo toto stanovisko predložené na základe aj uplatnenia metodiky ESA 2010. Aj na základe tejto medzinárodnej metodiky bol deficit vo verejných financiách na úrovni 5,3 % hrubého domáceho produktu. Pretrvávajúce deficitné hospodárenie verejného rozpočtu každoročne navyšuje nominálny dlh, ktorý sa za rok 2024 dostal až na úroveň 77 miliárd eur, čo zodpovedá asi 59 % HDP a na každého občana pripadá suma viac ako 14 300 eur. Horšia dlhodobá udržateľnosť a riziká vo fiškálnej politike sa odzrkadlili v klesajúcom medzinárodnom ratingu Slovenska. To vytvorilo priestor na vyššiu rizikovú prirážku štátnych dlhopisov a tým vyššie náklady na financovanie štátneho dlhu, ktoré sa dostali až na úroveň 1,2 miliardy eur na kalendárny rok.
Minuloročný rozpočet bol schválený bez uplatňovania limitu verejných výdavkov. Limity boli schválené až dodatočne a spolu s novelou rozpočtových pravidiel verejnej správy, zmenou novely tohto zákona v máji 2024 sa zapracovali limity vo výške 57,7 miliardy eur. Podľa aktuálnych údajov bol limit, ktorý bol stanovený v minulom roku, dodržaný a bola vytvorená rezerva približne 110 miliónov eur.
Počas predchádzajúceho roka uplynulo aj dvadsať rokov vstupu Slovenska do Európskej únie, pričom sa za tento čas Slovensko stalo čistým prijímateľom finančných prostriedkov z Únie, a to vo výške necelých 25,7 miliárd eur. Krajina však za ten čas nedokázala plynulo čerpať dostupné zdroje a najviac sa čerpalo vždy na konci príslušného programového obdobia. Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo upozorňuje, že nevieme naplno využívať potenciál prostriedkov Európskej únie na udržateľný rozvoj krajiny a konštatovali sme, že naša krajina premrhala rozvojové príležitosti Slovenska prostredníctvom tejto európskej finančnej pomoci. Európske zdroje sa v predchádzajúcom roku využívali aj na rôzne účely, ako je napríklad aj nesystémová plošná energopomoc. Celkové výdaje na energopomoc sa za roky 2022 až 2024 dostali na úroveň 4,2 miliardy eur, z toho 33,3 miliardy (správne 3,3 miliardy) bolo zo štátneho rozpočtu a bezmála 1 miliarda bola využitá zo zdrojov Európskej únie.
Energopomoc, dôchodková politika či verejné zdravotníctvo nie sú jedinými výzvami pre dlhodobú udržateľnosť financií pre rozvoj našej krajiny. Všetky tieto riziká sú akcelerované demografiou a rekordne nízkou natalitou v roku 2024, kedy sme mali najnižšiu pôrodnosť od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Sme toho názoru, že systematická podpora pôrodnosti a mladých rodín má vysoký potenciál pre to, aby sa znížil tlak na sociálny systém, na verejné financie z dlhodobého hľadiska. Kontrolný úrad sa pri tvorbe svojho stanoviska zameral aj na vyhodnotenie jednotlivých verejných politík v kontexte plnenia stanovených cieľov vlády, hlavne tých cieľov, ktoré sa objavili v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.
Na jednu verejnú politiku na zdravotníctvo upozorňujeme dlhodobo a je to problém, ktorý je potrebné riešiť zásadnými systémovými zmenami. Aj napriek tomu, že od roku 2019 sa zvyšujú výdavky na zdravotné poistenie rýchlejšie, ako rastie HDP, zadlženosť nemocníc rastie ešte rýchlejšie. V systéme verejného poistenia sme vďaka našim auditom identifikovali významné riziká, okrem iného v úhradových mechanizmoch, v prerozdeľovaní verejných zdrojov medzi nemocnicami. Diery sú tiež v systéme a tie sa nedarí zaplátať ani preto, že v systéme sa objavujú silné lobistické záujmové skupiny a tie bez zábran vstupujú do kľúčovej verejnej politiky, ktorej dopady pociťuje každý občan. Záväzky zdravotníckych zariadení sú opäť na úrovni dvoch miliárd, pričom predtým prebehlo päť oddlžovaní a v rámci týchto oddlžovaní bolo do systému posunutých viac ako 2,2 miliardy eur.
Ďalším problémom sú úspory definované revíziami výdavkov v zdravotníctve, kde tento dokument bol podporený aj rezortom financií, pričom v roku ´24 sa napríklad len v liekovej politike dosiahli úspory z očakávaných cieľov len na úrovni 29 % celkového potenciálu. Kontrolný úrad z dôvodu významného finančného rizika neefektívneho vynakladania zdrojov v oblasti liekovej politiky otvoril v tomto roku kontrolu a tá je zameraná na systém kategorizácie liekov, ktoré k nám vstupujú cez utajované zmluvy uzatvárané medzi rezortom zdravotníctva a farmaceutickými spoločnosťami.
Tlak na verejné financie vytvára aj modernizačný dlh, ktorý narastá nielen v zdravotníctve. Je na úrovni viac ako 5 miliárd eur pri dopravnej infraštruktúre, ale aj v oblasti životného prostredia a vodárenskej infraštruktúry, kde sme tento dlh odhadli už na úrovni viac desiatich miliárd eur. Slovensko je spomedzi krajín Vyšegrádskej štvorky posledné z hľadiska pripojenia obyvateľov na systém verejnej kanalizácie. Ochrana pred povodňami nie je dlhodobo prioritou žiadnej vlády. Od roku 2010 štát nepreplatil Slovenskému vodohospodárskemu podniku, ktorý za túto politiku zodpovedá, približne 390 miliónov nákladov na neregulované služby a každoročne sa tento schodok zvyšuje. Za rok ´24 bola požiadavka podniku vo výške bezmála 58 miliónov eur krytá len na úrovni 4,3 %. Na druhej strane sa každoročne kumulujú zdroje z predaja emisných kvót prostredníctvom environmentálneho fondu a ku koncu minulého roka išlo už o sumu bezmála 2,5 miliárd eur.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aby som pozornosť vašu upriamil aj na skutočnosť, že dlh samosprávy na nekonsolidovanom dlhu verejnej správy dosiahol 3,4 %, nominálne to vychádza okolo 2,6 miliárd eur. Toto je číslo, ktoré pozitívne ukazuje na to, ako hospodária, ako nevstupujú negatívnym hospodárskym výsledkom do schodku štátu miestne či regionálne samosprávy. Treba ale v tejto súvislosti povedať, že práve na úrovni miestnych samospráv hrozí do budúcna riziko, že najmä hospodárenie ich príspevkových organizácií, organizácií, ktoré sú v pôsobnosti miestnej a regionálnej samosprávy, môžu výraznejším spôsobom zaťažiť schodok verejných financií. Hovorím napríklad o problematike poskytovania zdravotnej starostlivosti, kde štát previedol na vyššie územné celky 28 nemocníc. Dnes z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti v týchto nemocniciach nie je zodpovednosť na pleciach vyšších územných celkov. Vyššie územné celky sa zbavili tejto zodpovednosti tým, že pustili do nemocníc súkromných partnerov. Dnes máme už len dva vyššie územné celky, je to Žilinský a Trenčiansky samosprávny kraj, kde nemocnice sú stále v zodpovednosti a v kompetencii samosprávneho kraja.
Oveľa vážnejšia situácia môže nastať v segmente vodárenstva. Ja využijem túto príležitosť a chcel by som nielen vás, poslancov, upozorniť na skutočnosť, o ktorej som chcel rozprávať včera pri druhom čítaní zákona o vodách, pretože odďaľovanie schválenia tohto zákona môže viesť k skrytej privatizácii najpodstatnejšej kritickej infraštruktúry v tomto štáte, a to je vodárenská infraštruktúra.
Je zaujímavé, že proti tomuto zákonu bojuje len jedna vodárenská spoločnosť, že využíva rôzne spôsoby lobingu, nátlaku, komunikačných atakov na tých, ktorí majú záujem obhájiť verejný záujem v segmente vodárenskej spoločnosti. Myslíme si, že je nevyhnutné, aby zákon jasne zadefinoval aj predkupné právo štátu vo vodárenských spoločnostiach, ak máme riešiť modernizačný dlh na úrovni desiatich miliárd. Vodárenské spoločnosti, akcionári vodárenských spoločností to nevedia urobiť sami. Štát im v tom musí pomôcť, ale nie je možné, že vodárenské spoločnosti, najmä vodárenská spoločnosť na východnom Slovensku sa bráni akýmkoľvek formám kontroly a napríklad po ostatnej kontrole, ktorú sme tam vykonali pred rokom, čelí Najvyšší kontrolný úrad šiestim žalobám zo strany tohto verejného subjektu, tejto obchodnej spoločnosti, ktorá je verejnou korporáciou, pretože akcionármi tejto spoločnosti sú obce a mestá.
Je otázkou, a kladiem si otázku z tohto miesta, že či nie náhodou bolo presunuté prerokovanie zákona v druhom čítaní až na september, pretože o niekoľko dní prebehne Valné zhromaždenie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, kde sa má rokovať o ďalších zásadných veciach, ako oslabiť vplyv akcionárov, ako oslabiť vplyv obcí a miest na chode tejto spoločnosti. Ak sa pozriete len na pavučinu ľudí, ktorí sú za Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, ktorí posielajú vo svojom vlastnom mene, nie v mene akcionárov, listy vám poslancom a upozorňujú vás na to, že sa tu rodia akísi politickí dobrodruhovia, ktorí chcú zabrániť vodárenským spoločnostiam, aby sa rozvíjali, tak práve Najvyšší kontrolný úrad päť rokov hovorí o tom, že je nevyhnutné, aby štát investoval zdroje do tejto jej kritickej infraštruktúry, že je zodpovednosťou štátu rozvíjať túto infraštruktúru, ale že zároveň je povinnosťou obcí a miest ako akcionárov, aby prostredníctvom manažmentu vodárenských spoločností zabezpečili opravu a údržbu tejto podstatnej infraštruktúry vo fungovaní štátu.
Ak sa pozriete, ako sa mení náplň, poslanie vodárenskej spoločnosti na východnom Slovensku, tak namiesto toho, aby zabezpečili distribúciu pitnej vody, aby zabezpečili rozvoj infraštruktúry vodárenskej či kanalizačnej, vznikajú kadejaké pofidérne prílepky na tejto spoločnosti, ako sú finančné služby VVS, ako je zamestnanecká pokladňa a ako je zvláštny pôžičkový Peer-to-peer fond a ako týmito rôznymi spôsobmi sa zásadným spôsobom zaťažuje finančná kondícia tejto spoločnosti. V minulosti spoločnosť vydala dlhopisy a tieto dlhopisy vymenila za akcie akcionárov, tým pádom len oslabila pozíciu obcí a miest, ktorí sú vlastníkmi týchto akcií. Oslabila ich pozíciu na rozhodovanie o tom, ako sa bude finančne táto spoločnosť vyvíjať. A čo je ale úplne najpodstatnejšie, všetky tieto aktivity sa dejú bez toho, aby sa o činnosť vedenia tejto spoločnosti aktívne zaoberali nielen akcionári, teda obce a mestá, primátori a starostovia, ale sme toho názoru, že o konanie týchto predstaviteľov by sa mali zaujímať aj Národná banka Slovenska, pretože už v tomto segmente finančných či nefinančných aktivít má dozorový orgán, má dozorovú povinnosť Národná banka Slovenska. Myslíme si, že niektoré aktivity sú už aj zrelé do pozornosti orgánov činných v trestnom konaní.
Preto som požiadal ministra financií, požiadal som ministra životného prostredia, guvernéra Národnej banky, ale aj generálneho prokurátora, aby sme sa stretli na pôde Najvyššieho kontrolného úradu, pretože pod rúškom snahy zachrániť vodárenskú spoločnosť, distribuovať pitnú vodu k občanom, sa dejú veci, ktoré idú na úkor alebo na vrub len vyvolenej úzkej skupiny tých, ktorí sú v dozorných, v správnych orgánoch nielen vodárenskej spoločnosti, ale ich, aj ich dcérskych či iných spoločností. Ak si pozrieme, aké mená tam figurujú, všetky tieto mená sú previazané na aktivity, ktoré nemajú nič spoločné s tým, čo vodárenské spoločnosti majú zabezpečiť. A zákon, ktorý tu bol predložený, nie je v žiadnom rozpore so stratégiou Európskej únie vo vzťahu k podpore rozvoja tejto vodárenskej infraštruktúry, pretože Európska únia práve chce posilniť verejný segment vo vodárenstve, vodu považuje za strategickú surovinu a určite žiadny verejný predstaviteľ Európskej únie nechce, aby niekto cez pofidérne dlhopisové zamestnanecké programy oslaboval pozíciu verejných inštitúcií akcionárov, ktorými sú obce a mestá. A vrcholom všetkého je skutočnosť, že niekto si dovolí aj vám napísať list, v ktorom označí tých, ktorí upozorňujú na tento verejný problém, že sme hrubozrnní demagógovia, že nerozumieme ústavom, že uplatňujeme politický marketing v niečom, čomu vôbec nerozumieme.
Dámy a páni, ukončiť môj vstup chcem aj tým, že posledné slová v tomto liste hovoria o tom, že títo predstavitelia, ktorí veľmi dobre vedia, čo robia, si myslia, že tým, že podporia folklórny súbor, že podporia nejakú športovú aktivitu na Slovensku, takže práve týmto krokom si napĺňajú svoju spoločenskú zodpovednosť. Podporujú tieto aktivity nie zo svojich zdrojov, nie zo svojich ziskov, ale podporujú zo zdrojov spoločnosti, ktorá získava gro svojich finančných prostriedkov vďaka regulovaným cenám, vďaka tomu, že občania platia za pitnú vodu a tieto zdroje, ktoré občania platia za pitnú vodu, sme toho názoru, majú byť použité výlučne, výlučne na opravu, rozvoj vodárenskej infraštruktúry, nie na takéto marketingové ťahy. Takéto slová mi pripomínajú seriály, ktoré som sledoval pred tridsiatimi rokmi, alebo štyridsiatimi. Boli to seriály z talianskeho mafiánskeho prostredia, kde mafiáni taktiež hovorili o ich spoločenskej zodpovednosti tým, že dávali finančné prostriedky z čierneho obchodu, z obchodu so zbraňami, s drogami na opravu chodníkov, na vybudovanie detského ihriska, na podporu športového či folklórneho klubu. Myslím si, že toto sa začína diať aj na Slovensku a toto už ale nie je kompetencia a povinnosť Najvyššieho kontrolného úradu, ale tu by mali začať konať iné orgány našej krajiny.
A ja z tohto miesta v tejto chvíli apelujem na starostov, primátorov z východného Slovenska, aby veľmi-veľmi zvažovali, ako sa na najbližšom valnom zhromaždení zachovajú a ako schvália dokumenty, ktoré ďalším spôsobom oslabia pozíciu štátu, oslabia pozíciu akcionárov obcí a miest a znemožnia im v blízkej budúcnosti možno aj to, že nebudú vedieť zabezpečiť to, čo je ich ústavná povinnosť, a to je dodávka pitnej vody do slovenských domácností na východnom Slovensku. Myslím si, že aj to, že sa tento zákon posunul do, až na septembrovú schôdzu Národnej rady, ukazujú, ako iné sféry vplyvu majú veľký vplyv na to a ako zistili, že táto novela, ktorú predložil minister životného prostredia, ktorú podporil aj samotný predseda vlády na rokovaní vlády, ako majú vplyv na to a ako si uvedomujú, že ako táto zmena by mohla zabrániť ich podivným aktivitám, ktoré tu realizujú nie rok a nie dva.
Ďakujem vám, dámy a páni, za pozornosť. Chcel som aj o tejto veci rozprávať pri záverečnom účte, lebo potom hlavybôľ bude mať minister financií, ministerstvo financií, keď nám dlhy, záväzky týchto korporácií, verejných korporácií budú vstupovať do záverečného účtu štátu a budú nám navyšovať schodok, ktorý v konečnom dôsledku nezaplatí nikto iný, len občania tejto krajiny.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)