35. schôdza

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na začiatku môjho vystúpenia chcem zdôrazniť, že budem hovoriť z pozície kresťanského demokrata, ale vystupujem tu len za seba samého.
Rokujeme dnes o novele Ústavy Slovenskej republiky. Rokujeme o nej v kontexte aktuálnej vnútropolitickej situácie na Slovensku i v kontexte zahranično-politickej situácie, ktorá nás počnúc ruskou agresiou na Ukrajine, pokračujúc ďalšími tragickými konfliktmi, nakoniec vidíme teraz medzi Iránom a Izraelom, vo svete stavia do úplne novej situácie, akú sme od konca druhej svetovej vojny nezažili. Pre Slovensko je zatiaľ kľúčový vnútropolitický kontext prijímania tejto novely.
Premiér Robert Fico sa za posledné mesiace svojimi vyjadreniami i konkrétnymi krokmi vôbec netají, že má v úmysle vytrhnúť Slovensko z demokratického sveta krajín Európskej únie tým, že nám predkladá za vzor autoritatívne a totalitné krajiny ako sú Čína, Vietnam a najnovšie aj Uzbekistan. Vyzdvihuje krajiny, kde je pri moci jedna politická strana dôvodiac politickou i ekonomickou stabilitou a prosperitou. Zažili sme to na Slovensku počas štyridsaťročnej komunistickej vlády, zažili sme vtedy tú duchovnú degradáciu občanov tejto krajiny, samozrejme, s výnimkou členov Komunistickej strany, medzi ktorých vtedy aj dnešný premiér s hrdosťou patril.
A v dôsledku takejto politiky treba, samozrejme, podľa premiéra na prvom mieste zrušiť 17. november ako štátny sviatok s pracovným voľnom, aby ľudia v kolobehu práce a povinností postupne zabudli na tento sviatok, keď došlo k doteraz najväčšiemu celospoločenskému zopätiu všetkých Slovákov proti nenávidenej totalite. A naposledy z úst Roberta Fica počujeme, že chce meniť volebný systém, vytvárať bloky a dvihnúť potrebné kvórum tak, že tie menšie strany sa môžu cítiť byť právom ohrozené. V takejto politickej situácii, keď premiér Fico vedie Slovensko k autoritatívnemu vládnutiu našej krajiny, čo je protidemokratické, a teda pre mňa aj protikresťanské, a tu podotýkam, nezabúdajme, že v prvej línii v zápase s totalitným režimom na Slovensku boli práve kresťania, on sa chce postaviť do prvej línie zápasu za kresťanské hodnoty v našej ústave, ale veď to je úplný podvod. Kresťania ho majú v tejto falošnej hre pred Slovenskom legitimizovať? Kresťania v politike majú pred veriacimi na Slovensku takto vyhlasovať, že Robert Fico dnes obraňuje kresťanské Slovensko? Kresťania, ktorí bojovali a prinášali obete v čase totality, ho majú teraz podporovať na ceste pri návrate k takémuto autoritatívnemu spôsobu vládnutia? Ale veď sloboda je najväčší dar boží pre človeka a my máme spolupracovať na ceste pri jej obmedzovaní? My, ktorí veríme v Hospodina? Navyše premiér Fico sa kresťanom v politike nakoniec tak odvďačí, že dvihnutím volebného kvóra sa možno ani do parlamentu nedostanú. Ale láskavým tónom im povie, splnili ste svoju úlohu, môžete odísť.
Pri tomto medzinárodne politickom vývoji, kedy sme na hranici tretej svetovej vojny, takéto vnútropolitické smerovanie Roberta Fica nás môže nakoniec strhnúť rovno do náručia totalitného agresívneho Ruska. A tu už pre nás končia všetky experimenty, s ktorými sa pán premiér dnes zahráva. Samozrejme, na tomto mieste chcem povedať, že ja sám mám vážne výhrady voči mnohým programom dnešnej progresivistickej vlny vo svete aj na Slovensku. Ale tento zápas o hodnoty v tejto krajine si konzervatívci musia vybojovať s progresívcami sami a nie za pomoci ľudí, ktorí nás vedú k autoritárskemu spôsobu vládnutia a navyše im k tomu máme ešte aj vypomáhať. Ale cítim potrebu dodať ešte dve poznámky k novele tejto ústavy.
Po prvé, podľa môjho presvedčenia, a konzultoval som to aj s kompetentnými a veriacimi právnikmi, táto novela môže viesť v budúcnosti aj k takzvanému vykosťovaniu vatikánskych zmlúv, ktorých, mimochodom, architektom bol čestný predseda KDH Anton Neuwirth. Jeho duch sa tu teraz nad nami vznáša. Doteraz sú vatikánske zmluvy chránené čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tam sa hovorí, že Slovenská republika uznáva a dodržiava medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a tým pádom sú dnes nespochybniteľné. Ak sa ale prijme novela tejto ústavy, tak podľa nej v čl. 7 ods. 6 bude zakotvené, že Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity, kam podľa tohto článku patria aj rozhodovanie o veciach súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. A teda ak v budúcnosti niektorá vláda prijme napríklad zákon, že cirkevné školy nebudú financované štátom, tak rozhodnutie, či je to v rozpore s príslušným článkom vatikánskej zmluvy, kde sa takéto financovanie štátom zaručuje, bude na príslušnom ústave Slovenskej republiky, a ten rozhodne, či je takéto znenie neplatné vzhľadom na článok ústavy o dodržiavaní medzinárodných zmlúv, alebo či tento zákon bude mať oporu v článku ústavy o slovenskej zvrchovanosti v týchto otázkach. A navyše o čl. 1 ods. 1 ústavy, že Slovenská republika sa neviaže na žiadne náboženstvo. Hovorím to len preto, aby sa podporovatelia tejto novely či už z radov politikov, alebo cirkevných predstaviteľov, nemohli raz vyhovárať, že takto sme si to pri našej podpore nemysleli. A spomeniem ešte jednu vec k tejto novele, o ktorej som už viackrát hovoril a písal. V pôvodnom návrhu vlády bol návrh nového čl. 52a, ktorý znel, Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. Teraz po dohode s Kresťanskou úniou tam má byť znenie, Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy. Obidve tieto znenia sú právne bezvýznamné, ale deklaratórne, sú pre istú časť ľudí ponižujúce, a teda neľudské a pre mňa aj nekresťanské. Nemám k tomu čo viac dodať. (Potlesk.)
Na záver svojho vystúpenia chcem tu ešte jednu vec povedať. Celý život som kresťan, katolík a vyznávam učenie cirkvi, v ktorej som bol pokrstený a vychovaný. Nech to neznie ako chvála, ale keď v roku 1986 Slovenská národná rada išla prijať liberalizáciu interrupčného zákona, na Slovensku vznikla podpisová akcia proti tejto liberalizácii. Podpísalo ju viac ako 6-tisíc občanov a ja som ju v doporučenej zásielke pod svojím menom poslal vtedajšiemu predsedovi Slovenskej národnej rady Viliamovi Šalgovičovi. Keď druhej vláde Mikuláša Dzurindu v roku 2002 až 2006 navrhla strana ANO liberalizáciu potratového zákona, vyhlásili sme, že ak sa táto novela prijme, odídeme z vlády. Keď v roku 2006 predseda vlády Mikuláš Dzurinda nedal vo vláde hlasovať o Vatikánskej zmluve o výhrade vo svedomí, čím táto zmluva neprišla ani na prejednávanie do parlamentu a definitívne padla, odišli sme s KDH z vlády. Toto za 35 rokov od novembra ´89 neurobila pre svoje hodnoty žiadna vládna strana na Slovensku. Napriek tomu v kontexte toho, čo som tu napísal, nebudem sa pri pozmeňujúcich návrhoch tejto ústavy prezentovať a pri záverečnom hlasovaní, keď sa bude schvaľovať novela ako celok, sa zaprezentujem a hlasovať nebudem. Čím chcem povedať, že toto hlasovanie nechávam na aktérov tohto procesu, na ktorom sa nechcem podieľať.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Pán Mikloško, ďakujem vám za vaše vystúpenie.
Povedali ste, parafrázujem, lebo nestihla som si to napísať vo vašom presnom znení, že tento zápas si konzervatívci a progresívci musia vybojovať medzi sebou sami a že nemá byť určený nejakým falošným postojom a falošnými nástrojmi Roberta Fica. A s tým sa úplne stotožňujem.
To, že máme rôzne hodnotové postoje, neznamená, že sme nepriatelia, to znamená, že sme oponenti. A aj v rámci jednej strany, aj v rámci jednej rodiny je bežné, že ľudia majú za jedným stolom v nedeľu rôzne názory a napriek tomu tam vedia sedieť a vedia sa o tom rozprávať, vedia sa navzájom obohatiť svojím pohľadom. A o tom som presvedčená, že toto je možné aj napríklad v koalícii, ktorú by tvorili takéto hodnotovo rôzne strany.
A som veľmi rada, že vo vašom príspevku zaznelo ešte niečo, a to konkrétne, že kresťanstvo nie je v zápase s ľudskými právami, to, čo ste tam vyzdvihli napríklad pri tých dvoch pohlaviach. Kresťanstvo je pre mňa veľmi úzko späté s ľudskými právami. Hovorím to ja ako kresťanka, ako veriaci človek, pretože tá citlivosť k inakosti, k biede, k slabším, to všetko, čo sa premieta aj do politiky, to pre mňa nie je nič, čo by malo byť v nejakom rozpore s kresťanstvom, s vierou. To je niečo, čo je jeho prirodzenou súčasťou a mňa veľmi mrzí, keď sa viera zneužíva na šírenie akejkoľvek netolerancie a neznášanlivosti, pretože to považujem za jej príkry rozpor.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán Mikloško, za vaše vystúpenie. Ja by som chcel zdôrazniť a nadviazať na to, čo ste povedali, lebo ja som to aj viacerým vašim kolegom hovoril v osobných rozhovoroch o tejto možnosti, o tejto hrozbe pre vatikánske zmluvy, že sa tu otvára priestor právny.
Predstavme si situáciu, že budúca nejaká väčšina v parlamente sa rozhodne, že naozaj Slovensko je sekulárny štát, prísne sekulárny a že to je súčasťou našej národnej identity, že budeme sekulárny štát. No v tom prípade, samozrejme, bude si môcť dovoliť Slovensko ignorovať vatikánske zmluvy, takže veľmi ľahko sa môže táto zbraň proti progresivizmu otočiť úplne iným smerom. A na to by mali vaši kolegovia myslieť.
A druhú vec, ktorú chcem povedať, je, že tá kresťanská morálka, aspoň teda ako ja si teda ju pamätám a z mladosti a z toho, čo ja vnímam u aj niektorých predstaviteľov cirkvi alebo pápežov posledných, je o tom, že každý je vlastne tam vítaný. A že ľudská dôstojnosť je dôležitá hodnota, ktorá je ale dôležitá aj pre nás liberálov. Dôstojnosť človeka je niečo, za čo, vlastne o čo tu ide. Pretože táto novela ústavy vlastne napáda dôstojnosť ľudí, ktorých sa týka, ktorých sa bude osobne dotýkať a ktorí už teraz sú dotknutí už touto rozpravou alebo tým, že sa o tom hovorí v médiách a majú z toho strach, majú z toho úzkosti a boja sa, čo príde ďalej. No, a preto si myslím, že kresťanskí demo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán Mikloško, mne je veľmi smutno, ako som vás tu počúvala, keď ste hovorili, že tu stojíte ako kresťan, ale hovoríte sám za seba. Je mi veľmi ľúto, že práve vás v KDH nepočúvajú, pretože ste hovorili múdre predikcie založené na vašej vlastnej skúsenosti.
A áno, Fico kolaborantov zneužije a proste ide si ďalej po svojom. KDH akokoľvek si myslelo, že vykostí vykosťovača, už nikdy nebude tou stranou, na ktorú sa dá tak spoľahnúť, ako sme sa vedeli spoľahnúť doteraz. A to je to, že chráni demokratické hodnoty a naše ukotvenie v Európskej únii.
A ja si myslím, že aj voliči KDH, ktorí to väčšinovo nechcú, aby sa KDH pridalo ku SMER-u v tomto, tak nakoniec kádehákom ukážu, čo si myslia o kolaborantoch. Lebo KDH nevznikla ako takáto strana. Boli tam a sú tam kresťania, ktorí ešte, ako som už dnes spomínala, za komunistov mali tie problémy, že dokonca mali ešte na seba nasadených kňazov, ktorí boli eštebáci, agenti a vy ste toto všetko zvládli a dialo sa to reálne a viem o týchto konkrétnych prípadoch. A zrazu sme o desiatky rokov neskôr a my riešime tu, že KDH bude takýmto spôsobom kolaborovať so SMER-om a to, ako im tu dneska smeráci tlieskali, bolo veľmi smutné.
A ja súhlasím s vami, že tento zápas a poctivý dialóg a poctivú debatu o tom, kde, kam, ako, viac progresívne či konzervatívne sme si mali vybojovať medzi sebou sami. Neviem ako to, ale teraz vaši kolegovia do budúcnosti myslia, ale mne je veľmi smutno, že sadli na tento lep tak príliš ľahko, pritom aké vy máte skúsenosti s celým týmto systémom a s Ficom samotným.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za toto vaše vystúpenie. Naozaj je za ním cítiť roky, roky skúseností a zastávania si hodnôt. Páči sa mi, ako to tak dávate na jednu úroveň, že čo je protidemokratické a protikresťanské alebo naopak, už neviem, v ktorom poradí ste to povedali, ale bolo to akoby na jednej úrovni. A podobne, čo je neľudské, je nekresťanské.
A už je taká pokročilá hodina, tak ja si dovolím takú osobnú poznámku, že v mojej rodine bolo veľmi málo ľudí, ktorí by vstúpili do nejakej politickej strany za posledných 30 rokov. Ale moja prateta bola členka KDH, aj keď sa nikdy výrazne neangažovala a ona bola presne ten prototyp kresťanky, katolíčky, ktorá ešte ako 80-ročná chodila dobrovoľníčiť a varila jedlá ľuďom bez domova a každý týždeň sa s nimi stretávala na Obchodnej a dávala im teda nielen to jedlo, ale aj tú ľudskosť. A presne toto cítim aj z vás a veľmi to obdivujem, keď naozaj to kresťanské aj v tej politike je spojené s tou láskou k blížnemu svojmu.
Takže ďakujeme pekne.

Ďakujem veľmi pekne za tento príspevok aj za váš postoj, ktorý ste zaujali pri tejto novele ústavy. A vy ste hovorili, že hoci máte výhrady proti niektorým progresivistickým ideám, ale že tento zápas si musia kresťanskí demokrati a progresívci vybojovať spoločne.
A ja som v podstate tento dialóg zažila aj priamo osobne s vami. Konkrétne, keď sme diskutovali hlbšie a osobne o tejto novele ústavy. A ja by som aj teraz dodatočne chcela opätovne poďakovať za to, že sme tento dialóg viedli. Pre mňa to bolo mimoriadne dôležité, pretože mi to dalo nádej, že spoločne vieme viesť Slovensko k lepšej budúcnosti, a to je dôležité. To je to, o čo tu dnes ide.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Mikloško, ja teda nie veľmi často sa púšťam do takých ďakovacích faktických poznámok. Skôr, keď s niečím nesúhlasím alebo teda chcem niečo doplniť, ale teda v tomto prípade robím výnimku, lebo tú výnimku treba urobiť. A ďakujem ti za tvoje vystúpenie, ale hlavne za tvoj postoj v tejto veci. Je to v súlade s tým, čo by som od teba očakával, na čo som u teba zvyknutý, že si človek, ktorý dokáže rozlíšiť dôležité od menej dôležitého, človek spolupráce. Dlhodobo si človek spolupráce liberálov a konzervatívcov, občianskych a kresťanských demokratov a si demokrat.
A som rád, a teraz som si uvedomil, aký som vlastne starý, lebo sa poznáme nie od novembra, ale od obdobia tesne po novembri alebo teda krátko po novembri, poznáme sa dobre, viackrát sme spolupracovali a som rád, že si odvtedy pevnou súčasťou môjho života.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, chcem veľmi pekne poďakovať za váš príspevok. A to, čo je naozaj veľmi výnimočné, je, že v tom jednom príspevku vlastne jednak je úplne zrejmé úprimné vyznanie ku konzervatívnym hodnotám, ktoré vlastne nám, teda liberálom, sú v nejakej miere vzdialené, ale aj tak vnímame veľa vecí spoločne.
Tie hrozby, ktoré tu sú a ja si len uvedomujem aj z toho, čo ste povedali, že to, čo musíme spraviť a cestou k tomu je, že naozaj neschváliť túto zmenu ústavy, ale to, čo musíme spraviť, je, že musíme prejsť naozaj veľmi hlbokým dialógom spoločne. Hlbokým hodnotovým dialógom spoločne, aby sme našli riešenie pre tie témy, ktoré nás rozdeľujú a jednoducho spolu to zvládneme. Len sa musíme tou cestou vybrať, lebo ak to bude takto nahrubo a s Ficom, tak to napätie v tej spoločnosti jednoducho ostane a ešte to bude aj hrubý klin medzi nás v opozícii, že hrubo, bez dialógu, spôsobom, ktorý jednoducho nám vlastný v opozícii nie je a nechceme ho, že proste my chceme s vami diskutovať o tom, ako tieto témy spoločne vyriešime.
Okrem toho, že je to aj za hranou toho, čo ja som presvedčená, že sa ako kresťanskí demokrati hlásia a jednoducho je to aj v rozpore s ľudskou dôstojnosťou, ktorá ja si myslím, nielenže my ju tak vnímame, ale aj vy ju tak vnímate. Len sa musíme o tom rozprávať a k tomu celému skutočne je tu vážna hrozba, že je to krokom na vystúpenie z Európskej únie, že inak by to vládna koalícia nerobila, vytvoriť si takúto obrovskú bránu cez národnú identitu. To nie je o tom pojme a to je o tom, ako to má byť v ústave. Nato, že toto je krok k vystúpeniu z únie a bude to problém s úniou, ak to bude schválené.

Ďakujem pekne.
Pán Mikloško, ja nemám žiadny ďalší argument alebo doplnenie. Iba som vám chcel povedať, že vám ďakujem za tento prejav a vlastne za to, že ste sa vrátili a že ste tu s nami. Nebol to prvý zásadný prejav, ktorý ste tuto v pléne mali a som rád, že som si ho mohol vypočuť.
Ďakujem pekne.