Videokanál poslanca

... nikto nevie, že či tých 200 postelí, ktoré chcete rozšíriť aj v rámci tejto reformy, je postačujúcich alebo nie. No keď sa budete pýtať niekoho, kto naozaj definuje zdravotnú starostlivosť tak, že niekto má nejakú malú ranku, ktorú keď má v domácom prostredí, tak ju ošetruje bežne blízka osoba, ale keď sa dostane do zariadenia sociálnych služieb, tak zrazu už tu potrebujeme zdravotníka, no tak tých postelí ani 10 000 nebude dosť. No ale keď budeme zbierať skutočné dáta, keď sa pozriete na tú tabuľku v zákone 576, tak jednoducho môžeme si zadefinovať, že na týchto pacientov treba poriadne platiť, možno ich bude 3 000, možno ich bude 4 000, možno ich nebude naozaj 10 000, ale na tých ostatných, prosím pekne, nie je nevyhnutné, aby boli hradení zo zdravotnej poisťovne 12 eurami, pretože možno je to až príliš veľa a vy sami dobre viete, že bolo, tá, tá suma bola predtým ešte smiešne nízka bola 3,30, teraz už sme pri 12 eurách. Ja chcem ešte raz poznamenať, že to čo zdravotná poisťovňa platí do sociálnych zariadení, už nie je banalita. Niekedy to boli skutočne relatívne malé, malé, malé sumy, ale už teraz je to okolo 32 až do 40 miliónov, postupne sa navyšuje táto suma, ktorá tam odchádza. Čiže je to zase určitý balík peňazí a my musíme mať istotu, že i tento balík peňazí ide za pacientami, ktorí to naozaj potrebujú. Takže toto je jeden dôležitý aspekt v rámci tejto reformy a nie som si istý, naozaj nie som si istý, či touto reformou dokážeme takýmto spôsobom odselektovať týchto pacientov, respektíve klientov, ktorí potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť alebo potrebujú nízku, nízku potrebu ošetrovateľskej starostlivosti a vysokú. No a tu by som ešte chcel poznamenať ďalšiu dôležitú vec, načala to už aj moja kolegynka pani Turčanová. Máte tuná v tejto reforme návrh, aby vzniklo takzvaný pracovník dlhodobej starostlivosti. Je to celkom taký zvláštny koncept, keď som si to prečítal, že má to byť ako keby teda nezdravotnícky pracovník, ktorý by mal byť na úrovni sanitára a mala by ho platiť zdravotná poisťovňa. Nejako takto je to zadefinované. To je také kudl mudl, také, také dopletené, že aj z tadiaľ, aj z tadiaľ. Nebude to celkom fungovať z môjho pohľadu, neviem prečo. Ja by som vás chcel práve varovať, lebo v zdravotníctve máme tiež jeden problém. Čím viac rôznych definícií urobíte, že tu máte sestru, praktickú sestru, asistenta, bakalárku, magisterku, so špecializáciou, s hentým, s oným, no tak jednoducho potom sa budú biť o ten malý segment, ktorý majú, že kto má čo práve urobiť a kto má nejakú kompetenciu, čo urobiť. Viete, že nerozumiem prečo napríklad tie opatrovateľky nepostačovali im nejaký rozšírený kurz, aby mohli tie banálne, tie jednoduché ošetrovateľské alebo opatrovateľsko-ošetrovateľské výkony robiť ony, ale definujeme tu nového, nového, nového pracovníka, ktorého ani nevieme, kde budeme vzdelávať, ani nevieme, aké budú jeho kompetencie, ani nevieme ho presne oddeliť od iných kompetencií opatrovateľov nie tobôž ešte zdravotných sestier a praktických sestier asistentov a sanitárov a ešte chceme, aby bol platený ako sanitár, čiže plus mínu tisíc eur to nie je žiadna, žiadne terno, to zase tiež neviem, odkiaľ takýchto ľudí naberiete, aby, aby pracovali v týchto zariadeniach sociálnych služieb, čo je ťažká práca. Takže z môjho pohľadu toto nie je celkom šťastné riešenie, skôr by som tendoval k tomu, aby tí opatrovatelia si mohli urobiť určitý špeciálny kurt ak už. Ale samozrejme niečo urobiť treba, lebo my nemôžem trvať na tom, že proste subkutánne inzulín bude podávať sestra alebo proste zdravotnícky pracovník. No jednoducho tých zdravotníckych pracovníkov nemáme a bude ich ešte menej, takže niečo s tým treba robiť. Čiže ja, ja chápem, len treba sa zamyslieť, že či ten postup, ktorý ste, ktorý ste zvolili, je ten, je ten správny. Takže toto sú, toto sú veci, čo sa týka tých kompetencií, tak opäť je to samozrejme zákon a podzákonné normy by to mali ďalej nejako upravovať, ale toto je dôležité ako zadefinovať. Hej. My trpíme práve na to, že, že máme veľmi veľa rôznych, rôznych, rôznych špecializácií a potom na malom piesočku sa hrá veľa ľudí a každý sa cíti dôležito alebo ja toto už kompetencia moja nie je a tak ďalej. Poznáme to zo zdravotníctva veľmi dobre, tak neurobte podobnú chybu. No čo sa týka financovania, samozrejme to financovanie to už tu spomínali kolegovia, ja to teraz aj pre krátkosť času nebudem ďalej, nebudem ďalej rozvádzať. Myslím si, že, že to najdôležitejšie som povedal a my ešte raz chceme povedať. My nie sme proti tejto reforme, naopak, my ju chceme podporiť, vidíme v nej veľmi dobré veci, vidíme tuná niektoré úskalia, ktoré pomenuvávame, ja si vážim aj to, že s vami sa dá konštruktívne diskutovať, to, to kvitujem a poďme sa baviť ešte raz o financovaní, či naozaj máte finančné krytie na celú túto veľkú reformu, poďme sa rozprávať o personále či ten návrh, ktorý tu máte, je naozaj ten najoptimálnejší, a že či naozaj prinesie progres a poďme sa rozprávať možno aj o, o kapacitách, že či skutočne tá demografická krivka, ktorá tu prichádza so všetkými vlastne vecami, ktoré s tým súvisia, či naozaj je to udržateľné a či naozaj táto reforma, ktorá je veľká, ktorá chce naštartovať sociálnu oblasť na alebo dať ju na iný level či naozaj bude jednak udržateľná a či prenesie tento významný progres. Držím palce, chcem veriť, že, že to pomôže a prosím, ak bude tá možnosť, aby ste sa zamysleli nad týmito dvoma vecami, ktoré som spomínal. Ďakujem veľmi pekne a teším sa na ďalšiu diskusiu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte vystúpiť aj mne, ja naviažem na to, čo hovoril pán Horecký, môj kolega o tom rezortizme. Preto tu aj ja stojím, lebo, samozrejme, ten presah sociálnej a zdravotnej starostlivosti je enormný. V mnohých krajinách, nakoniec je to jedno ministerstvo, kde zdravotníctvo a sociálne veci sú spojené, lebo sú to spojené nádoby a jednoducho, ak my si navzájom nepomôžeme, tak má problém jeden aj druhý. Ak pacienti nebudú mať možnosť ísť do zariadení sociálnych služieb po doliečení v nemocnici, tak je tu veľký problém, pretože sa hromadia v nemocniciach, kde starostlivosť je drahá. Na druhej strane, ak pacienti nebudú mať, môcť byť teda, teda preložený do zariadení sociálnych služieb, to je teda tá jedna vec. A druhá, ak budú zariadenia sociálnych služieb posielať s banalitami, s drobnosťami pacientov do nemocníc, tak opäť dôjde k preťažovaniu systému, a to všetci nechceme. Ja veľmi vítam túto reformu, veď nakoniec som mal aj tú časť byť na úplnom, úplnom začiatku tejto, tejto reformy, ešte keď pani Gaborčáková a celý tento tím začal vôbec uvažovať. Aj do plánu obnovy sme dali úmyselne práve, dlhodobú následnú paliatívnu starostlivosť a ten presah do sociálnych služieb ako jednu z priorít pre Slovensko a pre problémy, ktoré sa dotýkajú nielen našej krajiny, ale aj všetkých ostatných, čo sa týka demografie a tak ďalej. Mohol by som o tom veľa rozprávať, ale pre krátkosť času, ja sa sústredím hlavne na tie veci, ktoré sú pre mňa dôležité. Nie preto, aby som zbytočne kritizoval, ale možno, pán minister, vás, nejako naviedol na niektoré veci, ktoré mne vŕtajú hlavou, a možno či sa dá niečo s týmito vecami urobiť, čo sa týka toho zdravotno-sociálneho presahu. Čo mňa tak zaujíma, a možno budete vedieť odpoveď, že na základe akých dát, na základe čoho sme stanovili, že desaťtisíc postelí, to znamená jedna štvrtina plus mínus všetkých pobytových zariadení sociálnych služieb má potrebu ošetrovateľskej starostlivosti. Na základe akých dát, pretože podľa mojich informácií, tie dáta veľmi nezbierame. My nezbierame veľmi dáta o tom, že či je to pacient, ktorý potrebuje len pichnúť subkutánne inzulín alebo je to pacient, ktorý má naozaj nejakú tracheálnu kanylu, kde to, to ošetrovateľský proces je naozaj veľmi dôležitý a mali by ho robiť, samozrejme, zdravotníci.
Čiže tu by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, aby, aby to bola jedna z podmienok, že ak chceme sa rozprávať aj o tom, potom, kto to bude financovať, či to majú byť sociálna, sociálna poisť, teda nie Sociálna poisťovňa, ale ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Alebo to majú byť zdravotné poisťovne, tak musíme jasne oddiferencovať aká je potreba zdravotnej starostlivosti v rámci týchto postelí. A tu je veľmi nevyhnutné možno si aj uvedomiť to, čo sme dali do zákona, teda, ja to tak skromne hovorím, dala to pani Škripeková, ktorú chcem týmto pozdraviť a poďakovať, že to urobila. Že do zákona 576 dala takú tabuľku, ktorá by si zaslúžila pozornosť aj v zariadeniach sociálnych služieb, ktorá hovorí o potrebe zdravotnej starostlivosti v rámci zariadení sociálnych služieb, či tá potreba je veľmi, či tá potreba je nízka alebo je vysoká. A ak by sme takýmto spôsobom vedeli zadefinovať, že čo je nízka potreba zdravotnej starostlivosti a čo je vysoká potreba, tak potom by aj tie komunikácie so zdravotnými poisťovňami boli jednoduchšie, lebo by sme mohli jasne argumentovať. Pozrite sa, ak tuná, toto je zdravotná starostlivosť, ktorú musíte poskytovať v zariadeniach sociálnych služieb, a na to potrebujete zdroje a 12 eur, ktoré dávate na pacienta alebo na lôžko na deň je jednoducho málo. Tieto postele by mali byť vyselektované a tá finančná zložka, ktorá by mala prichádzať od zariade, od povedzme zdravotných poisťovní, by mala byť, samozrejme, vyššia, aby pokrývala nákrady, náklady pre zdravotnú sestru alebo pre špeciálny zdravotnícky personál. V súčasnosti ten problém je taký, že niekto zadefinoval, že máme 10-tísíc nejakú potrebu, a zhruba 7 400 postelí platíme aj zo zdravotného poistenia. Ale nikto mi presne nevie povedať, že prečo to je práve 10-tisíc. Nikto presne nevie povedať, že či 7 400 je dosť alebo málo. Nikto neviem, že či tých 200 postelí, ktoré chcete rozšíriť aj v rámci tejto reformy je postačujúcich alebo nie. No, keď sa budete pýtať niekoho, kto naozaj definuje zdravotnú starostlivosť tak, že niekto má nejakú malú ranku, ktorú keď má v domácom prostredí, tak ju ošetruje bežne blízka osoba, ale keď sa dostane do zariadenia soc...
=====

Pán kolega Pročko, ďakujem za vystúpenie. Pomenovali ste to presne. Idú ovládnuť politicky ďalší úrad. Problém je aj to, že oznamovatelia majú svoje mená. Možno ste zaregistrovali, v médiách sa objavujú aj tí odvážlivci, ktorí neváhajú aj predstúpiť pred médiá a povedať o tom, že aj oni sú chránenými oznamovateľmi. Jedným z nich je aj pani Dunajová Družkovská, ktorá bola ešte v predchádzajúcej vláde štátna tajomníčka na ministerstve zdravotníctva a aj ona svedčí, a teraz počúvajte dobre, že svedčí vlastne o kauze, ktorá bola ešte za vlády pána Hegera, kedy bol ministrom zdravotníctva pán Lengvarský a hovorí o prideľovaní 212 miliónov z Plánu obnovy pre súkromné nemocnice AGEL a Penta. A ona je jedna z tých odvážnych tvárí, ktorých chráni tento úrad, aby sa jej nemstili napríklad riaditelia štátnych nemocníc, aby ju nevyhodili zo svojej pozície za to, že mala odvahu o niečom prehovoriť. Že počas svojej funkcie natrafila na veci, ktoré neboli s kostolným poriadkom. A teraz sa obáva, a to by ste si mali prečítať, teraz sa obáva, že v prípade, že dôjde k tejto politickej zmene a ovládnutí celého úradu, tak ju môžete alebo môže ten dosadený riaditeľ nemocnice odvolať alebo prepustiť alebo ona sama teda už odíde zo Slovenska a úplne rezignuje. Čiže ešte raz a ďakujem aj pán kolega Pročko, tento krok skutočne a títo oznamovatelia majú mená, majú svoje príbehy a sú to naozaj odvážni ľudia a myslím si, že tento zásah, tento politický zásah do nezávislosti úradu je ďalším krokom do prázdna.

... prosili pána ministra, aby nám to prišiel povedať a vysvetliť. Neviem, čo je dôležitejšie v tejto krajine ako to, aby sme zachovali fungujúci systém a aby sme ho nastavili ešte lepšie, ako bol nastavený, hlavne to výberové konanie.
Ďakujem za tvoje vystúpenie.

Ďakujem za tvoje vystúpenie. Myslím, že ty vieš veľmi dobre o čom hovoríš, pretože si novozvoleným prezidentom komory záchranárov a skutočne ťa mrzí tá situácia, ktorá tuná aktuálne nastala, pretože naozaj bol to jeden z fungujúcich systémov, ktorý teraz žije v neistote. Túto neistotu spôsobil minister zdravotníctva Kamil Šaško. Tvári sa teraz, že sa nič nedeje, že sa na to zabudlo, ale to nie je pravda. A som rád, že si vystúpil aj v treťom čítaní a ešte raz na to poukázal. Myslím si, že je zahanbujúce, že doteraz nevieme odpoveď na otázku, ako bude vyzerať záchranná zdravotná služba v budúcnosti. A už neviem ako inak to povedať, koľkokrát sme prosili pána ministra aby nám to prišiel povedať a vysvetliť. Neviem čo je dôležitejšie v tejto krajine ako to, aby sme zachovali fungujúci systém a aby sme ho nastavili ešte lepšie ako bol nastavený, hlavne to výberové konanie.
Ďakujem za tvoje vystúpenie.

Ďakujem, Oskar, za tento príspevok. Myslím si, že k záchrankovému tendru už bolo povedané naozaj všetko. My sme pána ministra viackrát vyzývali, aby odstúpil, toto je naozaj na uterák, už dávno mal odstúpiť. Tento návrh na odstúpenie pána ministra bohužiaľ táto vládna koalícia posúva každým jedným zasadnutím parlamentu na ďalšie a ďalšie, je to skutočne nehoráznosť. Za takýto veľký fatálny prešľap, ktorý ste urobili, pán minister, čo vám presne povedal pán Dvořák v tejto reči, ste mali sám odstúpiť a odísť ako chlap. Čo sa týka toho pozmeňujúceho návrhu, tak ako pán Dvořák spomínal, vy zlé rozhodnutie idete opravovať ďalším zlým rozhodnutím. Toto všetko tu nemuselo byť. Ja opakujem ešte raz. Pokiaľ by ste nás počúvali pred takmer rokom, kedy sme vám hovorili, že toto vám zlomí väzy, že tento záchrankový tender musíte nastaviť správne, spravodlivo a transparentne, respektíve, aby ste prišli s nejakou alternatívou, a aby ste nás prizvali, pretože toto je národný záujem. Doteraz nemáme žiadne rozhodnutie, ako ste sa rozhodli. S nikým na túto tému nekomunikujete, tvárite sa, že sa na všetko zabudlo. No nezabudlo sa. Na tieto veci sa nedá zabudnúť. Ešte raz zopakujem. Dve miliardy eur sa mali rozdeliť tak, že bolo dopredu známe, kto ich mal získať. Toto je non plus ultra absurdnosť, nehoráznosť a takto sa nemôže robiť politika. Oskar, ďakujem ti ešte raz za to, že si poukázal na to, že sa tu prílepkami menia zásadné veci v našej spoločnosti a ako si ty povedal, takto sa zdravotná politika nerobí. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k tejto problematike, ktorá nie je zdravotnícka, ale aj je zdravotnícka, pretože sa rozprávame o duševnom zdraví, takže je celkom prirodzené, že chcem povedať tiež zopár, zopár vecí k tejto, k tejto problematike. Najprv by som chcel povedať, že aký je vlastne úmysel, aký je úmysel tohto zákona? Mnohí ste tu už to pomenovali, vždy sa to opakuje a ja dúfam, že to bude zaznievať ešte zas a znova, aby všetci, aj tí, ktorí to počúvajú alebo zapnú rozhlas, televíziu a tak ďalej, to počuli viackrát, z viacerých úst, aby sme jasne vyzliekli pána ministra donaha, o čo sa tu vlastne hrá.
Keď ideme, keď ideme, keď ideme hovoriť o tom, že tieto hazardné hry nám prinášajú určité zdroje a do nášho štátneho rozpočtu príde možno 350 mil. eur, ale to nás nemôže tešiť, prosím pekne. To nás vôbec nemôže tešiť, že prichádza 350 mil. eur z hazardných hier. To hádam nemyslíme vážne, veď predsa, koľko stoja rozvrátené rodiny, koľko stoja rozpadnuté rodiny, koľko stoja ožobračené rodiny, koľko stoja zmeny správania, zmeny duševného zdravia týchto ľudí, ktorí sú patologickými hráčmi? Výpadok z pracovného procesu napríklad, keď nebudú pracovať, zhoršené duševné zdravie. Koľko nás to toto stojí? Nie je to oveľa, oveľa viac, ako tých 350 mil., ktoré dostaneme z tohto hazardu? Veď práve to si treba vždy zvážiť, že čo sú, čo sú príjmy, ale aké sú výdaje, a tie výdaje v rámci hazardných hier sú, som presvedčený o tom, oveľa, oveľa vyššie.
Pán minister, vy ste tu niečo hovorili o tom, že veď 250-tisíc eur dávame na liečebne, že aká to je super suma. No koľko to je 250-tisíc eur, veď to je 680 eur denne. To máte čo, na šesť ľudí, ktorí sa liečia v tých liečebniach? Veď to je nič, to je smiešne takýto argument vôbec použiť. To je úplne smiešne. Ak by vám naozaj išlo o nejakú reguláciu, aby sme chceli vyregulovať celý tento systém, tak napríklad mohli ste sa pozrieť do Rakúska. Existuje tam niečo také, koľko môže byť maximálne hracích automatov na počet obyvateľov. Tisícdvesto obyvateľov maximum jeden hrací automat. Čo by to znamenalo pre Slovensko? Maximálne 4 500 hracích automatov. No keby ste s niečím takým prišli, že chcete to limitovať, neviem, koľko ich máme teraz už presne a bolo ich aj 20-tisíc, neviem presne, koľko ich je teraz, ale určite ich máme viac ako 4 500. Tak povieme, dobre, ten pán Huliak naozaj chce pre tento štát, pre našu spoločnosť urobiť niečo dobré, ale, žiaľ, s týmto vy s tým neprichádzate, vy neprichádzate s nejakým takýmto riešením, ktorý by postupne obmedzoval toto patologické hráčstvo.
Rovnako neprichádzate s tým, čo sme hovorili my. Veď tie dane majú aj výchovný charakter, preto sme chceli navýšiť, nie preto, že chcem mať peniaze z týchto špinavých, tieto špinavé peniaze, že niekoho nútime hrať, alebo je závislý a potom dáva peniaze do štátneho rozpočtu, ale preto, aby to nerobil, aby to robil stále menej a menej, aby sme mali stále menej a menej ľudí, ktorí majú duševné problémy, ktorých vlastne výsledok sú rozvrátené rodiny a tak ďalej. Čiže pýtam sa, o tom sa ani nemusíme baviť, že vlastne tieto hazardné hry majú nejaký pozitívny efekt, o tom sa fakt nemusíme baviť.
Poďme sa pýtať ďalej, chceme viac zdrojov? To som takisto povedal, že toto sú peniaze, ktoré nám voňajú? To sú peniaze, ktoré chceme naozaj mať, ktoré chceme používať, využívať? Oveľa viac nás stoja tie kolaterálne poškodenia rodín a všetkého ostatného, čo som spomínal. Chceme regulovať hazardné hry? Teraz som spomínal, že nie. Keby ste chceli regulovať hazardné hry, prídete s nejakým rozumným, racionálnym riešením, ako som spomínal, zaregulujete to na počet obyvateľov. S tým ste vôbec neprišli.
Takže čo? Chceme zachrániť končiace firmy? To, čo tu spomínali viacerí kolegovia, to opakujem ešte raz. Vy chcete zachrániť končiace firmy, toto je dôvod skráteného legislatívneho konania, zarezanej rozpravy, toho, že sa ponáhľame neskutočným spôsobom, aby sme to už mali rýchlo za sebou, že tu v noci teraz stojíme. Dve firmy, Gematic, Perix, už tu boli spomínané, koniec ich licencií je 31. 10., ich koniec sa blíži, oni to vedia, oni to vedia a preto vás presvedčili. Hej, pán minister, urobme nejakú prešmyčku, dohodnime sa nejakým spôsobom, však to zoberte na seba vy, lebo nám to mesto už zakázalo, my už tu nemôžeme byť, ale keď to zoberiete vy na seba, tak sa potom možno dohodneme. Možno potom nám to prenajmete, lebo ja som presvedčený o tom, že štát predsa, odkiaľ bude mať tie automaty, odkiaľ bude mať nejaké priestory, kde ich má prevádzkovať, veď to je tak okaté, pán minister, to je tak okatý biznis, ktorý tu idete robiť. Som presvedčený o tom, že vy to prenajmete. Po 1. 11. to bude prenajaté tým istým firmám, tým istým prevádzkovateľom, ktorí to robia doteraz.
Toto je za tým, vážené kolegyne, vážení kolegovia a počúvajúci, toto je za tým. A tu vás treba vyzliecť donaha a ja dúfam, že ďalší kolegovia budú tu opakovať to isté, pretože tu je hlavný problém. Mestské zastupiteľstvo, hovorili sme tu, jednoducho sa tuná uzhodli obyvatelia, že nechcú tu mať kasína a toto rozhodnutie, že jednotlivé licencie zanikajú, má efekt. V roku 2000 tu bolo vyše 100 kasín v Bratislave, v roku 2023 už ich tu bolo len 69 a teraz bola snaha, aby ich tu bolo ešte menej, ale cez túto vašu národnú, národnú agentúru Tipos vy tu idete zabetónovať, aby ich tu bolo opäť toľko, koľko ich bolo, aby nič nezaniklo, aby sme nezredukovali tieto kamenné herne. Toto je za tým, pán minister, to nie sú nič, žiadne osobné ataky, toto je realita a my s ňou nemôžeme, samozrejme, súhlasiť. Monaco, Olympic, čo, z akého dôvodu vlastne vy trváte na tom, aby tu boli. Takže ešte raz opakujem, preto je tu tento zhon, preto tu musíme všetci sedieť a útrpne pozerať, s čím, s akým nešťastím ste prišli. Rád by som bol, aby ste povedali tú vašu reakciu.
A ešte jednu si neodpustím poznámku, tu ste spomínali o tom, očkovacia lotéria, to akí gangstri tuná boli. So všetkým, keď si pozrieme, 30 mil. sa minulo na túto očkovaciu lotériu. Ja nie som zástancom očkovacej lotérie, ale keď už bola, tak tieto peniaze sa minuli ľuďom, ktorí sa dali zaočkovať, 46-tisíc ľudí sa zaočkovalo práve preto, že chcelo vstúpiť do tejto lotérie, to nie sú rozdávané peniaze na firmy, ktoré z toho profitujú, to boli peniaze priamo viazané. A viete, prečo sa urobila tá očkovacia lotéria? Pretože ľudia ako pán Fico a ostatní sa nechceli dať zaočkovať. Lebo sme tu mali očkovanie na úrovni 40 % a už sme nevedeli, akým spôsobom zabezpečiť, aby to očkovanie bolo väčšie, tak sa vymýšľalo kadečo, možno aj hlúposti, ale toto je hlavný dôvod. Takže vy tu neporovnávajte neporovnateľné veci. Buďme normálne objektívni a používajme korektné argumenty.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Marek, ďakujem veľmi pekne za to, že si poukázal na to. Mne to tiež nejde celkom do hlavy, že ako vlastne sa myslia tie výdavkové limity? Ja som nenašiel nikde nejaké stanovisko, kde by sme, kde by sme jasne videli, že tam je nejaký limit a strop na každé jedno ministerstvo, že ministerstvo zdravotníctva môže minúť 8,8 max. Hej, že je nejaký výdavkový limit celkový, ale že, že je tuná na každé jedno ministerstvo, tak možno sa mýlim, ako to ma opravte, ako okay a chápem tých, tie výdavkové limity, aby sme, aby sme teda aj trošku zvyšovali efektivitu, aby sme nešli cez efektivitu, ale naozaj, neviem, či je toto správne sa vyhovoriť a veľmi dobre si povedal, že tie zdroje tam sú. To znamená... tak možno sa mýlim, ako to ma opravte, ako OK a chápem tie výdavkové limity, aby sme teda aj trošku zvyšovali efektivitu, aby sme nešli cez efektivitu, ale naozaj neviem, či je toto správne sa vyhovárať a veľmi dobre si povedal, že tie zdroje tam sú, to znamená, že tu sa niečo neprekračuje, tu sa tie zdroje v tom systéme nachádzajú. Takže je to asi diskutabilné, ako sa to udialo a myslím si aj tie ďalšie tvoje komentáre, čo sa týka zisku z verejného zdravotného poistenia, tam myslím, že máme rovnaký názor a by som ho chcel len potvrdiť, že verejné zdravotné poistenie je zdravotná daň a z toho by sa zisk nemal vytvárať. Bohužiaľ je to slovenský konštrukt a podarilo sa ho aspoň zastropovať na 1 % aj vďaka tebe aspoň takto, ale naozaj nie je to zvykom aj v iných krajinách. Ďakujem.

Marek, ďakujem veľmi pekne za to, že si poukázal na to. Mne to tiež nejde celkom do hlavy, že ako vlastne sa myslia tie výdavkové limity? Ja som nenašiel nikde nejaké stanovisko, kde by sme, kde by sme jasne videli, že tam je nejaký limit a strop na každé jedno ministerstvo, že ministerstvo zdravotníctva môže minúť 8,8 max. Hej, že je nejaký výdavkový limit celkový, ale že, že je tuná na každé jedno ministerstvo, tak možno sa mýlim, ako to ma opravte, ako okay a chápem tých, tie výdavkové limity, aby sme, aby sme teda aj trošku zvyšovali efektivitu, aby sme nešli cez efektivitu, ale naozaj, neviem, či je toto správne sa vyhovoriť a veľmi dobre si povedal, že tie zdroje tam sú. To znamená... tak možno sa mýlim, ako to ma opravte, ako OK a chápem tie výdavkové limity, aby sme teda aj trošku zvyšovali efektivitu, aby sme nešli cez efektivitu, ale naozaj neviem, či je toto správne sa vyhovárať a veľmi dobre si povedal, že tie zdroje tam sú, to znamená, že tu sa niečo neprekračuje, tu sa tie zdroje v tom systéme nachádzajú. Takže je to asi diskutabilné, ako sa to udialo a myslím si aj tie ďalšie tvoje komentáre, čo sa týka zisku z verejného zdravotného poistenia, tam myslím, že máme rovnaký názor a by som ho chcel len potvrdiť, že verejné zdravotné poistenie je zdravotná daň a z toho by sa zisk nemal vytvárať. Bohužiaľ je to slovenský konštrukt a podarilo sa ho aspoň zastropovať na 1 % aj vďaka tebe aspoň takto, ale naozaj nie je to zvykom aj v iných krajinách. Ďakujem.

Ďakujem Tomáš za vystúpenie. Odchádzaš, ale chcel som ti rýchlo povedať, že ďakujem, že si poznamenal alebo priblížil tú konjunktúru. To znamená, ekonomická konjunktúra je veľmi dôležitá práve v tom, že ako si to ty povedal presne. Ako sa darí ekonomike, ako sa darí ekonomicky aktívnym osobám, také odvody vlastne môžeme očakávať a pokiaľ to percento je navýšené práve na túto ekonomicky aktívnu populáciu, tak aj to riziko nejakej zmeny konjunktúry, samozrejme, so sebou prináša aj riziko nejakých príjmov do štátneho rozpočtu z tejto, od týchto osôb, takže vďaka za to pomenovanie. No áno, pomenoval si ďalší veľký problém, tú nestabilitu, ktorá túto oblasť zdravotníctva sprevádza už dlhé roky. To znamená, že tie zásahy politikov, politickej moci do toho, že či budeme platiť za poistencov štátu, či nebudeme platiť, koľko budeme platiť a ako sa to bude rozpočtovať je, bohužiaľ, veľké a spôsobuje to potom nepravidelnosť, respektíve nepredvídateľnosť v rámci systému. Opäť asi len tak trochu provokatívne poviem, že riešení je viac a tak teraz si to viem dovoliť ešte ako opozičný poslanec. Napríklad Nemci toto vôbec neriešia. Platia odvody, aj zdravotné odvody všetci. To znamená aj seniori, tým pádom vlastne takáto diskusia vôbec neprebieha. Samozrejme je tam iná finančná situácia, iné kompenzačné mechanizmy, ale odvody platia všetci. Možno niektorí si to neuvedomujú, že sú také krajiny, čiže určite, všade kde je veľký politický vplyv, tak to môže spôsobovať turbulencie, respektíve neistotu, respektíve nepredvídateľnosť financií, ktoré sú k dispozícii na nasledujúce obdobie a ty si to pomenoval veľmi presne, za to ti ďakujem.