Ďakujem veľmi pekne. Tak teraz mi dovoľte povedať k tejto, k tomuto návrhu odôvodnenie, prečo prichádzame s takýmto návrhom. Dovolím si na začiatok povedať možno vec, ktorá sa dotýka teda nielen nášho návrhu, ale možno všeobecne aj opozičných a koaličných návrhov. Viete, mám pocit, a už som nejaký ten mesiac v parlamente, že tá politická parlamentná práca, predkladanie návrhov zákonov, hlavne z tej opozičnej strany, ale aj z koaličnej strany,...
Ďakujem veľmi pekne. Tak teraz mi dovoľte povedať k tejto, k tomuto návrhu odôvodnenie, prečo prichádzame s takýmto návrhom. Dovolím si na začiatok povedať možno vec, ktorá sa dotýka teda nielen nášho návrhu, ale možno všeobecne aj opozičných a koaličných návrhov. Viete, mám pocit, a už som nejaký ten mesiac v parlamente, že tá politická parlamentná práca, predkladanie návrhov zákonov, hlavne z tej opozičnej strany, ale aj z koaličnej strany, sa akýmsi spôsobom trošku obmedzuje na to, že koľko politických bodov mi to prinesie, dáva to vôbec zmysel predkladať nejaký návrh, ktorý, ktorý je možno dobrý, o ktorom som presvedčený, že je správny, ale ak sa, ak sa pustím do určitého boja, ktorý neviem, neviem, neviem vyhrať alebo neprinesie mi to politické body, či to dáva naozaj zmysel. A ja mám taký trochu pocit, že aj tento návrh, ktorý predkladáme s kolegom Majerským, je niečím takým, kde by sme sa mohli zamyslieť, že prečo vlastne opozičná strana prichádza s nejakým návrhom, ktorý je určitým spôsobom kontroverzný, ktorý potrebuje veľmi veľkú, veľmi veľké vysvetľovanie v rámci spoločnosti, že čo tým vlastne myslíme, veď nakoniec žijeme v spoločnosti, ktorá, ktorá žije tým, že prevencia je krásna, prevenciu treba, prevenciu robiť musíme, veď to je to najdôležitejšie, čo je, a takýmto spôsobom budeme všetci zdraví, krásni, múdri a dobrí a budeme žiť veľmi dlho.
Myslím si, a v tomto si vážim aj Kresťanskodemokratické hnutie ako stranu, že dáva priestor práve aj takýmto odvážnym návrhom a riešeniam, že sa nebojíme komunikácie, nebojíme sa ísť do určitých kontroverzií aj s odbornou verejnosťou aj s laickou verejnosťou a možno, priznávam, niekedy nám to uberie niektoré politické body, ale ideme do toho úprimne a s presvedčením, že je to dôležité pre Slovensko, je to dôležité pre nás, je to dôležité pre zdravotnícky systém a nebojíme sa konštruktívnej diskusie a debát.
Dovoľte mi povedať, prečo vlastne prichádzame s takouto, s takýmto riešením, že chceme siahnuť na preventívky. Prečo chceme zmeniť ten zaužívaný stereotyp, ktorý tuná máme na Slovensku, a je to z viacerých dôvodov. To, čo sa aj popísalo v rámci, v rámci médií, že Kresťanskodemokratické hnutie chce zrušiť preventívky alebo obmedziť, alebo rozhasiť ten systém, ktorý máme dobre nastavený, nie je jednoducho pravda. My nechceme tie preventívky zrušiť, my ich chceme len zoptimalizovať, nastaviť lepšie, chceme počúvať, aké sú, aké sú evidencie v rámci, v rámci sveta. Chceme, aby ten systém, ktorý máme, zdravotníctva začal efektívnejšie pracovať a aby sme robili v prvom rade zmysluplné veci. Viete, ak by sme tuná mali prebytok lekárov, prebytok zdrojov, ak by sme tu mali prebytok času, napr. v ambulanciách, tak robme si rôzne veci, veď nakoniec môžme si robiť preventívku aj každých šesť mesiacov, prečo nie, aj každý mesiac. Možno by sme si boli istejší, že nebudeme mať žiadne ochorenie, ale my tu nežijeme v takomto rozprávkovom, v ideálnom svete. My tu máme určité limitácie a tie limitácie sa, bohužiaľ, budú ešte zhoršovať. My tuná máme stále viac a viac starnúcu populáciu. Keď si všimnete, ja to opakujem pravidelne v tých svojich príspevkoch, ale je to fakt a my ako politici musíme vychovávať našu verejnosť, že to tak naozaj je, že situácia, ktorá sa na nás valí tou demografickou zmenou, bude mnoho vecí zásadným spôsobom meniť. A práve preto, že tá situácia je tu naozaj taká, že je tu zásadná demografická zmena, práve preto, že máme nedostatok lekárov, nedostatok zdravotníkov, nedostatok sestier, ale nie sme v tom sami, pretože aj iné krajiny majú obrovské problémy, tak musíme sa v prvom rade zamýšľať nad tým, ktoré veci v našom zdravotnom systéme sú možno tie, ktoré vieme najskôr oželieť. Ktoré veci dokážeme určitým spôsobom limitovať, ale nie preto, aby sme niekoho poškodili alebo postihli, ale preto, aby sme umožnili sa koncentrovať na dôležitejšie veci, a to je aj zámer nášho návrhu zákona, koncentrovať sa na dôležitejšie veci. My nechceme, my nechceme teda preventívky zrušiť, my len chceme, aby tieto preventívky boli robené cielene, aby boli robené kvalitne a aby boli robené individuálne.
Na začiatok chcem ešte povedať, že nie je preventívna prehliadka ako preventívna prehliadka. Tá prevencia, ktorá v našej spoločnosti rezonuje, je rôznych druhov. Máme tzv. primárnu prevenciu, teda základnú prevenciu, ktorá sa dotýka mladých, väčšinou alebo teda zdravých osôb, plne zdravých osôb, to znamená nemáme ani príznaky, sme v plnom zdraví, neberieme žiadne lieky, cítime sa úplne fit, chodíme na Kriváň alebo vyvážame veľké, veľké batohy na hory. Toto je primárna prevencia, že takýto zdravý človek sa ide dať skontrolovať k lekárovi, zoberie mu krv, porozpráva sa s ním, urobí mu nejakú anamnézu, toto je tá primárna prevencia. Sekundárna prevencia znamená, že osoba má určitý symptóm, ktorý sa ešte nemanifestuje ako nejaké ochorenie, napr. vysoký krvný tlak. Máte vysoký krvný tlak, ale ešte sa môžete cítiť celkom fit a celkom zdravo, ale tento vysoký krvný tlak môže spôsobiť v budúcnosti určité problémy. A na to, aby sa tieto problémy ďalej nemanifestovali do nejakého ochorenia, je dôležité, aby sa tento vysoký krvný tlak určitým spôsobom monitoroval a aby sa určitým spôsobom v určitých intervaloch kontroloval, lepšie nastavoval. To je tá sekundárna prevencia.
Čo sa týka terciárnej prevencie, tak terciárna prevencia znamená, že už nastalo nejaké ochorenie, napr. ochorenie srdca, ochorenie pečene, ale je určitým spôsobom stabilizované a na to, aby sa nezhoršovalo alebo neprechádzalo do ďalších štádií, tak je opäť dôležité pravidelne ho monitorovať, kontrolovať, aby sa nezhoršovalo, to je tá terciárna prevencia. No a potom prevencia, ktorá sa u nás stále rozvíja a dúfam, že sa bude rozvíjať stále viac, je paliatívna starostlivosť. To je starostlivosť o ťažko chorých, umierajúcich pacientov, ktorí sú na konci života, ktorí majú častokrát, prežívajú utrpenie, aby to utrpenie bolo znesiteľné, aby mali určitú kvalitu života, tak je potrebná napr. symptomatická liečba alebo zásah tzv. kvartérnej prevencie.
To, o čo ide Kresťanskodemokratickému hnutiu, o čo nám ide v tomto návrhu, hovoríme o primárnej prevencii. My hovoríme o zdravých ľuďoch, hovoríme o ľuďoch, ktorí nemajú žiadne ochorenie, nemajú žiadne symptómy a práve takíto ľudia sú u nás pozývaní na pravidelné preventívne prehliadky a my ako spoločnosť tým pravidelným preventívnym prehliadkam veríme. Veríme im, že jednoducho túto našu predstavu a očakávanie, že ostaneme zdraví, naplní práve odber krvi alebo to, že sa urobí napr. do 40 rokov statické EKG, proste veríme tomu, že takýmto spôsobom dokážeme zdravie ľudí zastabilizovať. Ale to najpodstatnejšie, čo znamená, keď chceme ostať zdraví, nie je to, aby sme si každé dva roky išli zobrať krv, alebo aby sme si dali urobiť statické EKG v kľude, to najdôležitejšie je zabezpečiť, aby sme si vedeli, aby sme vedeli zdravo žiť, upraviť životosprávu, aby sme sa vedeli hýbať, aby sme nepodliehali závislostiam, nikotínu, alkoholu, rôznym iným záležitostiam. Toto sú zásadné veci, aby sme sa vyhýbali stresu. Takýmto spôsobom dokážeme žiť zdravý a plnohodnotný život. To, že budeme chodiť každé dva roky na preventívnu prehliadku, zvlášť keď sme mladí a zdraví a nič nám nie je, tak nám toto zdravie nezaručí.
A opäť dovolím si taký malý bonmot, že stáva sa to často, že dokonca existujú aj tzv. príznaky, ak mladý, zdravý človek ide na preventívnu prehliadku a dostane od lekára potvrdenie, že je zdravý, nič mu nie je, tak si myslí, že môže ďalej fajčiť, môže ďalej piť, môže ďalej jesť rôzne nezdravé produkty a v podstate veď je zdravý. Rovnako, paradoxne sa aj v literatúre popisuje, že niekedy po preventívnej prehliadke niektorí mladí, zdraví ľudia prehliadajú niektoré symptómy, ktoré môžu byť rizikové a nebezpečné, pretože keď som bol pred dvoma mesiacmi na preventívnej prehliadke a pán doktor mi povedal, že mi nič nie je, no tak to pichanie v boku asi nič nebude, veď som zdravý a môže sa prehliadnuť nejaká závažná choroba. Rovnako falošne pozitívne neexistuje, poznáte tú anekdotu, neexistuje zdravý pacient, len nedostatočne vyšetrený a veľakrát to tak skutočne je, že ak prídete k lekárovi, tak on vám vždy niečo nájde, lebo čím hlbšie bude hľadať, niečo vám nájde, ale nie všetko je nevyhnutné na to, aby sme to začali okamžite riešiť. Dochádza aj k spontánnej limitácii niektorých zmien, ktoré sa nachádzajú v našom organizme. Pokiaľ budeme intenzívne bádať a hľadať, že či zdravý človek je naozaj zdravý a budeme to robiť veľmi, veľmi často, tak sa nevyhneme tomu, že niektoré výkony budú otáznikmi a potom budeme posúvať týchto pacientov na ďalšie vyšetrenia pre istotu, lebo boli tu hraničné hodnoty, no tak pre istotu si to dajme ešte skontrolovať, pre istotu ťa pošlem ešte tam, pre istotu ťa pošlem ešte hentam. Toto sú riziká toho, ak budeme robiť veľmi často primárnu prevenciu zdravých ľudí, že takéto veci sa môžu diať.
Táto, a táto diskusia tu v našej spoločnosti vôbec neprebieha, tu sa všetci utešujeme tým, že primárna prevencia je niečo krásne, dobré a nevyhnutné a patrí k takému modernému zdravotnému štýlu, každé dva roky prísť k lekárovi dať sa skontrolovať. Ak sa pozrieme, ak sa pozrieme na detaily, čo nám hovorí literatúra v zahraničí, tak paradoxne nenájdete žiadnu štúdiu, a to som si prezeral naozaj metaanalýzy veľmi kvalitných štúdií, nenašiel som nikde nejakú významnú pridanú hodnotu, ktorá by hovorila o tom, že sa zásadným spôsobom zmenila morbidita alebo mortalita. To znamená, že zásah do nejakého, do úmrtnosti alebo do chorobnosti spoločnosti. To je veľmi zaujímavé, veľmi zaujímavé zistenie, že teda tie prevencie, ktoré sa dejú, nemajú zjavne nejaký zásadný dopad na spoločnosť. A keď si čítate tie štúdie, že prečo, tak sú tam aj odôvodnenia, prečo asi to tak je a mnoho týchto štúdií hovorí o tom, že pravdepodobne je to preto, že na tie preventívne prehliadky chodia väčšinou ľudia, ktorí sa aj tak o svoje zdravie starajú. Ak sa starám o svoje zdravie, chodím pravidelne behať, chodím, dodržujem životosprávu, chodím pravidelne spať, vyhýbam sa stresu a tak ďalej, tak jednoducho ak mám túto možnosť, ktorú mi hradí povinné zdravotné poistenie, no tak idem ešte aj na tú preventívnu prehliadku. Ale toto nie je tá riziková skupina, ktorá by pravdepodobne z preventívnych prehliadok najviac benefitovala. Najviac by benefitovali práve ľudia, ktorí, ktorí sa nesprávajú celkom zdravo, ktorí majú určité rizikové parametre, či už čo sa týka svojej rodinnej anamnézy alebo čo sa týka svojho životného štýlu. Práve títo ľudia by mali chodiť na preventívne prehliadky, ale, žiaľ, pravdepodobne nechodia. A potom je to dôvod, prečo tie preventívne prehliadky pravdepodobne neprinášajú významný benefit pre spoločnosť.
Opäť, počuli ste takúto, takúto diskusiu v rámci našej spoločnosti? Táto diskusia vôbec neprebieha. My tuná robíme obrovské množstvo preventívnych prehliadok a chceme ich robiť ešte viac, naväzujeme ich na rôzne benefity, veď nedávno boli naväzované preventívne prehliadky na zubné benefity, čiže ak ste chceli získať 150 eur navyše, no tak ste museli prísť na preventívnu prehliadku. Takisto sú viazané preventívne prehliadky u zubárov a opäť, ak si neumývam pravidelne zuby, nerobím hygienu úst, tak mi nepomôže, že raz za rok alebo dvakrát za rok si urobím preventívnu prehliadku u zubára. No nepomôže mi to, pretože to je podstatné, aby som na tej preventívnej prehliadke dostal aj poučenie, aby som sa správal inak. To je to rozhodujúce.
Čo tým chceme dosiahnuť? Keď si pozrieme, že koľko, koľko ľudí chodí na preventívne prehliadky, tak je to zaujímavé. V oblasti detského veku tie preventívne prehliadky sa dejú pomerne často. Napríklad do jedného roku je až 90 % ľudí, ktorí majú na to nárok, alebo malých detičiek s mamami, ktorí prichádzajú ku pediatrom a chodia na tieto pravidelné prehliadky, ktoré sú v podstate povinné. Je ich u nás deväť. Deväť. A prečo je tých preventívnych prehliadok tak veľa, lebo prirodzene ten psychomotorický vývin dieťaťa v prvom roku života je obrovský, to je veľmi vysoký, veľmi rýchly psychomotorický vývin a potrebujeme ho určitým spôsobom sledovať. Čiže je nevyhnutné, aby sa tieto preventívne prehliadky diali, aby sa diali v určitých intervaloch, ale paradoxne keď sme sa pozerali na to, že ako často sa robia tieto preventívne prehliadky v prvom roku života, tak sme našli väčšinu krajín, kde sa preventívne prehliadky robili zhruba každý druhý mesiac, to znamená šesť preventívnych prehliadok v prvom roku života. Paradoxne na Slovensku ich máme deväť. Máme deväť, to znamená, že takmer každý mesiac voláme mamičku s malým dieťaťom, aby sa prišla ukázať, pozrieť, aby sa na ňu pozrel pediater. My tuná plačeme už niekoľko rokov, že máme nedostatok pediatrov, že tu máme obrovský problém, nemá kto robiť APS-ky, zatvárame APS-ky, robíme tu naozaj, máme s tým problém, ale z druhej strany robíme preventívne prehliadky, ktoré tvoria mimochodom zhruba šesť miliónov vyšetrení, ktoré robia pediatri na Slovensku ročne, je zhruba takmer jeden milión preventívnych prehliadok. Čiže 15 % všetkých výkonov, ktoré robia naši pediatri, sú preventívne prehliadky zdravých ľudí. To znamená, že toto je cesta k tomu, aby sme možno odbremenili našich pediatrov, aby sme zredukovali ten počet, počet vyšetrení, ktoré nie sú nevyhnutné.
My keď sme pripravovali tento návrh, tak sme sa veľmi citlivo pozerali aj na to, kedy je napríklad nevyhnutné očkovať dieťa. Pretože tie preventívne prehliadky v tom detskom veku do jedného roku sú naviazané aj na povinné očkovacie schémy a pripravili sme to ale tak, aby do toho nebolo zasiahnuté. Aby aj očkovanie napríklad bolo dodržané. Ale počul som rôzne, rôzne vyjadrenia rôznych kolegov, ktorí hovoria, že ale proste u nás ten psychomotorický vývin treba sledovať. Pýtali sa mamičiek, mamičky povedali áno, my sme spokojní, my keď máme nejaké otázky, tak sa môžeme dostať aspoň k pediatrovi. No ale keby ste sa ich spýtali, že dobre, vy máte nejakú otázku, je to nevyhnutné, aby ste sa pýtali lekára? Nemôže to robiť sestra? Nemôže to robiť nejaký iný pracovník? Nemôžete sa pýtať niekde inde? Ale tým, že vy chodíte na preventívnu prehliadku, tak možno keď budete mať akútny problém s dieťaťom, tak sa k tomu pediatrovi nedostanete, lebo práve bude robiť preventívnu prehliadku. Toto sú veci, ktoré, ktoré by sme sa mali zaujímať, ako to nastaviť lepšie. Ako urobiť ten systém transparentnejším, lepším, aby sme robili veci, ktoré sú nevyhnutné, a ja ešte raz zopakujem, preventívne prehliadky sú nevyhnutné, ale v určitom zmysluplnom rámci. A ten rámec potrebujeme lepšie nastaviť a tu je náš návrh, aby sme v prvom roku zmenili tú frekvenciu z deviatich na šesť.
V tom mladom veku, keď sa pozriete, prečo sme presvedčení o tom, že nie je nevyhnutné, aby sa robili preventívne prehliadky každé dva roky od 18 rokov, pretože ten problém je, ten problém je naozaj taký, že sa nám tu kumulujú rôzne preventívne prehliadky. Mladí ľudia nastupujú do práce a majú vstupnú pracovnú prehliadku. Potom majú možno každý rok ďalšiu pracovnú prehliadku a popritom ešte každé dva roky si ich volá všeobecný lekár na ďalšiu prehliadku, ktorá v podstate kopíruje tú pracovnú prehliadku. Čiže u mladých ľudí máme tuná pomerne kumuláciu týchto preventívnych prehliadok. No a potom sú praxe, ktoré majú napríklad polovicu svojich ordinačných hodín vyhradených pre preventívne prehliadky. A keď sa potrebujete s akútnym problémom dostať ku lekárovi, tak musíte si cez esemesku objednať termín a ten vám, ten príde možno o tri-štyri dni. Čiže lekár robí od ôsmej do jedenástej preventívne prehliadky, píše, že neberie nových poistencov, lebo už má naplnený stav, ale keď máte akútny stav, horúčku 40, tak musíte počkať a prídete na rad o tri-štyri dni. Zdá sa vám tento systém normálny? Mne sa tento systém normálny nezdá a okrem iného my nemáme dáta, že to pomáha. Všetky preventabilné ochorenia, ja som sa pozrel napríklad na cukrovku, keď sa hovorí, že teda ale veď chceme odhaliť nejaké ochorenie, napríklad cukrovku, tak keď si pozriete, ako vyzerajú dáta, tak do 35 rokov to množstvo pacientov, ktorí majú diabetes mellitus 2. typu, to znamená ten, ktorý je preventabilný, je veľmi nízke. Je to okolo 6- až 7-tisíc pacientov na Slovensku. A ročný záchyt, ročný záchyt v skupine od 20 do 35 rokov ľudí s diabetom je okolo 700. Za celý rok na celom území Slovenska v tejto mladej skupine. Nad 35 rokov tento záchyt je výrazne vyšší, je až 21-tisíc. Čiže tu dáva jasný význam robiť tie preventívne prehliadky častejšie u starších ľudí, kde tie chronické ochorenia sú prirodzene oveľa častejšie, tam ten význam preventívnych prehliadok určite je. Či sa majú robiť každé dva roky alebo každé tri roky, nevieme, ale sú opäť krajiny, ktoré to robia každé tri roky a majú lepšie výsledky ako má Slovensko. Čiže opäť, nechceme robiť žiadnu partizánčinu, nechceme robiť niečo, čo nie je reálne platné vo svete, ale chceme to nastaviť opäť na nižšiu frekvenciu a umožniť našim všeobecným lekárom, aby sa mohli venovať napríklad akútnym pacientom, chronickým pacientom a tak ďalej.
No a ešte poslednú vec, ktorú musím povedať, je, že hoci tie preventívne prehliadky robíme, nemeriame ich. Čiže robia sa, ale keď sa opýtate, že čo z toho, či a aký bol záchyt, tak ten záchyt jednoducho neprichádza, pretože tieto dáta nezbierame, my nevieme, koľko z tých preventívnych prehliadok, ktoré urobil všeobecný lekár, smerovali k tomu, že našiel nejaké preventabilné ochorenie a začal sa mu venovať.
Takže toto sú naše dôvody, prečo prichádzame s týmto návrhom. Ospravedlňujem sa, že som vás asi tu trošku dlho držal, ale je to dôležitá téma, aby sme ju snáď niektorí pochopili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
