Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcel som ich spomenúť na začiatok, ospravedlňujem sa. Ja budem hovoriť o tom, čomu rozumiem, ono, tak by to malo byť. Ja budem hovoriť o zdravotníctve, nakoniec zdravotníctvo tu ešte dnes veľmi intenzívne neodznelo. Takže si dovolím možno taký širší úvod, pretože je to dôležité trochu zarámcovať, z čoho to vychádza, a potom sa dostaneme aj k niektorým témam, ktoré pomenúva programové vyhlásenie vlády.
Myslím si, že mnohí budú so mnou súhlasiť, že situácia v slovenskom zdravotníctve je skutočne alarmujúca. My sme relatívne úspešný štát, ale situáciu v zdravotníctve, žiaľ, tak nazvať nemôžeme. Naši občania sú vystavovaní problémom, ktoré sme spôsobili systémom, ktorý tu funguje. Mne denne zvonia esemesky od, nielen od rodiny a priateľov a známych, ale už aj od občanov, že, prosím vás, neviem, čo mám s tým robiť, neviem sa dostať k lekárovi, neviem nájsť vhodný termín, čakám veľmi dlho na operáciu. Pán doktor, to, čo mi pán doktor nariadil, povedal, je správne? Robili by ste to takto aj v Nemecku alebo v Rakúsku?
Ten pacient sa nám akosi v systéme stratil. Máme dlhé čakacie doby, vyberajú sa nezriadené poplatky. Tu sa vyberajú poplatky za to, že sa prihlásite na termín. Tie poplatky sú rôzne, od pár eur až po niekoľko desiatok eur. Je nám to jedno, sme možno jediná krajina, kde to tak je. To sú lekári, ktorí sú platení z povinného zdravotného poistenia.
Rastie nám dlh v nemocniciach, máme už šiestu vlnu oddlženia. Viete, koľko bola priemerná doba splatnosti faktúr štátnych nemocníc? 270 dní. Na týchto dlhoch štátnych nemocníc profitujú firmy, ktoré skupujú pohľadávky, a potom ich štát oddlží. S 10-percentným ziskom.
Chýba nám personál, mladí nechcú pracovať v tomto systéme. Vážení, nám nepomôže, ak prijmeme viac študentov medicíny na naše lekárske fakulty, pretože tí mladí ľudia nechcú v tomto chaose pracovať. Čo my potrebujeme? My potrebujeme sa začať venovať tomuto chaosu, potrebujeme začať zlepšovať pracovné prostredie.
Môžem hovoriť o dlhodobo chorých, o zraniteľných osobách, aké majú problémy dostať sa vôbec k lekárovi alebo tú zdravotno-sociálnu starostlivosť, aby dostali.
Nemáme zavedené štandardy, priatelia. Tu si mnoho lekárov lieči tak, ako uzná za vhodné. A nikto to nekontroluje. Viete, a na druhej strane, na druhej strane potom máme niektoré oblasti zdravotníctva, ktoré sú vysoko profitujúce. Máme tu cétečká, doktorov magnetov, máme tu patológie, máme tu súkromné, súkromné jednodňovky, ktorí na tom systéme profitujú. Čiže druhým problémom slovenského zdravotníctva je, že je nerovnomerne financované. My tuná máme víťazov a máme porazených. A, bohužiaľ, tých víťazov je málo a tých porazených je strašne veľa. No a kto je za to zodpovedný? No, my všetci. Ja nechcem hovoriť len teraz na jednu stranu, skutočne tu sa stali vážne chyby. Tu sa stali vážne chyby, tak ako sme nastavovali tento systém, ktorý nám teraz zlyháva. A na obidvoch stranách politického spektra. Na obidvoch stranách politického spektra. Mali sme tu skupiny, ktoré dávajú priestor biznisu; veď v poriadku, ja som tiež za ten biznis, ale aby bol regulovaný. V zdravotníctve musí byť biznis regulovaný. Ja viem, že vy ste tu viacerí z biznisového prostredia, možno tomu nerozumiete, ale verte mi, v slušných krajinách západnej Európy je v zdravotníctve biznis regulovaný.
Mali sme tu pána Zajaca, reformátora, každý si spomenie, no kto zreformoval najviac slovenské zdravotníctvo? No Zajac. Ale ako ho zreformoval? Urobil tam dve zásadné chyby. Jedna, sme asi jediná krajina v Európskej únii, kde z povinného zdravotného poistenia sa mohol vyplácať zisk. A ten nenávidený Krajčí ten zisk aspoň obmedzil na jedno percento. Sme jediná krajina, kde nevadí krížové vlastníctvo, že poisťovňa môže mať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A keď som sa pána reformátora Zajaca pýtal, že ako je to možné, že v Nemecku ja to neviem obhájiť, že sa zo mňa všetci smejú, tak mi povedal, že u nich to neni možné, u nás to možné je. Ako je to vôbec možné?
A poďme na tú druhú stranu, poďme na vlády SMER-u. Dvanásť rokov ste mali zdravotníctvo vo svojich rukách. Ja som tam prišiel ako človek zo zahraničia a ja som sa nestíhal diviť vlastným očiam, čo všetko nefunguje. Vážení, môžme rozprávať o tom, ako boli predražené cétečká, ako sa nakupovali stoly na päťsto kilogramov a viac, môžme sa baviť o tom, ako sa preplácalo za stravu v nemocniciach, ale to je len taký malý, malý kúsok, na ktoré sa prišlo. Všetko ostatné ostalo zahalené rúškom tajomstva. Ale v zdravotníctve, práve v zdravotníctve vidieť dlhodobo, ako niektoré zlé nastavenia čo spôsobia o niekoľko rokov. A čo spôsobili niektoré nastavenia, ktoré urobil SMER za 12 rokov? Povedzme si tie veľké projekty, ktoré tuná mal naštartovať.
Môžme hovoriť o DRG. Vážení, my sme kúpili dva DRG v roku 2012. A v roku 2020, keď som ja ako vyplašený človek prišiel zo zahraničia, tak bolo v stave klinickej smrti. Venovalo sa mu na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, venovali sa mu traja ľudia. A museli sme ho zobrať na ministerstvo zdravotníctva, aby sme ho vôbec zachránili. Čo ste robili vtedy? Pýtam sa, čo sa stalo s eHealthom? Minuli sa desiatky, stovky miliónov eur, pretože na IT technológiách, to je veľmi ľahko. Ale akú, aký benefit má z tohto pacient? Okrem, okrem možno receptu tu nefunguje nič. A ešte aj ten recept sme si museli požičať z Dôvery, lebo ani na to sme my neprišli.
Poďme sa pozrieť na vzdelávanie. Vážení, prečo naši mladí študenti nechcú tu začať pracovať? No preto, že my sme si zo vzdelávania urobili štúdium. Všade je to odborné vzdelávanie, ktoré robia jednotlivé nemocnice. Ja keď vyštudujem a som všeobecný lekár, tak potrebujem byť anestéziológ. A ako anestéziológa ma môže vyštudovať prax. Nič iné. Žiadne SZU, žiadna lekárska fakulta. U nás to ale tak funguje. Toto sú skutočné zlyhania. A poviem ešte posledný a potom prejdem aj ku konkrétnym bodom v programovom vyhlásení vlády.
Štandardy. Osemmiliónový projekt z Európskej únie. Za vášho vládnutia. Na to, aby sme zaviedli štandardy. Chvályhodná vec! Ale čo sa z neho stalo? Začali sme prepisovať z angličtiny medzinárodné guideliney. Robili sme 50-, 60-stranové buksle, ktoré sa absolútne nedajú použiť v praxi. Ja som si prešiel nemocnice, žiadna nemocnica ich nepoužíva. A keď sme začali robiť teda tie priebehové diagramy, tak aj to je veľký problém implementovať do praxe. Výsledok je, že zaostávame za okolitými krajinami, a to výrazne.
A možno poslednú vec, aby sme si to uvedomili, že prečo to tak je. Odvrátiteľné úmrtia. Oproti Českej republike každý rok nám zomiera takmer o 2-tisíc pacientov viac, to je z roku 2019. Takmer o 2-tisíc pacientov viac zomiera na Slovensku na odvrátiteľné úmrtia oproti Českej republike. Porovnajme sa s Rakúskom. 3,5-tisíc pacientov viac zomiera na odvrátiteľné úmrtia oproti Rakúsku. A preto, preto, vážení kolegovia, vážené kolegyne, sme očakávali, že toto programové vyhlásenie príde s veľkými ambíciami. Že príde s niečím, kde si budeme môcť byť istí, že o štyri roky tu bude naozaj lepšie zdravotníctvo a že ľudia na Slovensku dostanú lepšiu zdravotnú starostlivosť. Ale, žiaľ, ten predložený dokument, ktorý máme, je napísaný veľmi všeobecne a neprináša nové riešenia, nie sú tam ambiciózne projekty.
A teraz dovoľte ku niektorým oblastiam, ktoré sa spomínajú v programovom vyhlásení, bližšie. Ja by som chcel aj oceniť to, že my aj na zdravotníctvom výbore máme konštruktívny dialóg, dnes som bol veľmi potešený, že sme sa mohli rozprávať naprieč politickým spektrom, pretože zdravotníctvo skutočne nie je politická téma, my tu potrebujeme zabrať všetci.
Píšete si v programovom vyhlásení vlády, že chcete odpolitizovať rezort zdravotníctva, to vítame, budeme to pozorne sledovať. Rovnako pozorne budeme sledovať, či zdravotníctvo bude naozaj prioritou tejto vlády a uvidíme to už pri rozpočte, ktorý o chvíľu príde.
Veľmi rád by som vedel, čo znamená rada pre rozpočet verejného zdravotného poistenia, do detailov mi to nie je známe, čo hovorí tento nový, nový konštrukt.
Ale poďme k veci, ktorá možno zaujíma viacerých z vás, a je to problematika riešenia národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Je to veľká hanba, ťahá sa to už desaťročia, my tuná nemáme v Bratislave národnú univerzitnú nemocnicu, ktorá by bola komplexná, ktorá by riešila pacienta od hlavy po päty, ktorá by tu naozaj akože v metropole Slovenska vedela zabezpečiť komplexnú koncovú zdravotnú starostlivosť. Bohužiaľ, v programovom vyhlásení vlády, neposkytuje nám programové vyhlásenie vlády jasnú odpoveď, čo chcete urobiť s Rázsochami. V Rázsochách sa preinvestovali desiatky miliónov eur, v programovom vyhlásení vlády je to tak veľmi vágne. A podľa programového vyhlásenia vlády my máme pocit, akoby hlavným mestom v zdravotníctve mala byť Banská Bystrica. Ja nie som proti, ja som rád, že Banská Bystrica bude mať, dúfajme teda, novú nemocnicu. Len vezmite si, že z plánu obnovy ideme dávať peniaze do Martina, do Banskej Bystrice a nezabúdajme aj na Zvolen, ktorý dostane ďalších 40 miliónov z plánu obnovy. To znamená, my asymetricky dotujeme stredné Slovensko na úkor ostatných regiónov na Slovensku. Ja doprajem aj Martinu, aj Banskej Bystrici, len my tu musíme robiť odstupňovanie určitých krokov a musíme počítať s celým Slovenskom.
Z programového vyhlásenia vlády nie je jasné, ako sa chce vláda postaviť ku problematike optimálnej nemocničnej siete. Poukazujeme na to, že nedodržiavanie niekoľkých, niektorých časových rámcov môže ohroziť finančné plnenie z plánu obnovy. V prípade projektu OSN vznikli viaceré chyby a skutočne odklonili sme sa od toho, od tej pôvodnej myšlienky, aby sme urobili našu nemocničnú sieť udržateľnou a odolnou v krízových situáciách. Ale problémom je predovšetkým tá vykonávacia vyhláška, ktorá je veľmi komplikovaná, ťažko realizovateľná v praxi, mne sa to ťažko hovorí, my sme to začínali, bohužiaľ, kolegovia na ministerstve, predovšetkým za vlády pána Lengvarského ako ministra zdravotníctva, zaspali. A môžem spomenúť aj nedávno medializované zariadenie, zaradenie dvoch nových zdravotníckych zariadení do inej kategórie, kde by mali byť, ale k tomu sa dostaneme určite v nasledujúcich dňoch.
Chcel by som zdôrazniť, že KDH podporuje skríningové programy, ale chceli by sme zdôrazniť, že pri ich zavádzaní treba vychádzať z medzinárodných odporúčaní. Lebo viete, darmo si urobíte nejaký skríning, ale keď ten pacient nemá termín u ďalšieho lekára alebo nevie, čo s tým má urobiť, tak vám žiaden skríning nepomôže. A podo... pozitívne hodnotíme aj zámer pokračovať v prebiehajúcich projektoch ministerstva zdravotníctva, ako je napríklad, ako je napríklad koncepcia všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, alebo rozvoj a zámer pripraviť reformu špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Toto vnímame skutočne pozitívne a sme ra... za to radi.
Z tých dlhodobých cieľov je program takisto z môjho pohľadu málo ambiciózny aj v oblasti prevencie, ale aj v tom, ako sa chceme vysporiadať s prebiehajúcou demografickou krízou, pretože nám skutočne starne populácia a o chvíľku tá potreba zdravotno-sociálnej starostlivosti tu bude enormne narastať. A nedá mi nespomenúť, nedá mi nespomenúť, že my tu musíme prepájať zdravotný a sociálny systém. Moderné systémy v zahraničí budujú komunitu, komunitnú starostlivosť. Pretože to je budúcnosť. Môžme mať krásne nemocnice, môžme mať vynikajúcu ambulantnú starostlivosť, ale pacienti chcú byť čo najdlhšie sebestační v svojom prirodzenom prostredí. A na to, aby sa vám to podarilo, potrebujeme budovať komunitnú sieť podporných zdravotných a sociálnych služieb. Ani tu nejakú zásadnú víziu nenachádzam.
Bál som sa, že teda či mi vyjde čas alebo nie, ale vyzerá, že áno, tak mi dovoľte na záver povedať, že tento materiál je všeobecný, málo ambiciózny, neprináša dostatočné inovácie a nie je zárukou, že prispeje k zlepšeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti pre občanov Slovenska a že sa naďalej nebudeme vzďaľovať od moderných zdravotníckych systémov v Európe.
A zároveň chcel by som tiež skončiť optimistickejšie, aby to nebolo také ukričané a smutné, my chceme byť naozaj konštruktívnou opozíciou a chceme ku veciam, ktoré budú prichádzať a budú dávať zmysel, dávať náš postoj, naše kompetencie a vedomosti a chceme v dobrých veciach aj koaličných kolegov podporiť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)