Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi aj za klub Kresťanskodemokratického hnutia povedať zopár pripomienok v prvom čítaní k tomuto, k tejto novele zákona 578.
Na začiatok musím ešte raz konštatovať to, čo už tu hovoril Oskar Dvořák. Myslím si, že všetci, ktorí poznajú, ako sa robí legislatívny proces, nemôžu nesúhlasiť, že takto sa to nerobí, do psej matere, že toto nie je na...
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi aj za klub Kresťanskodemokratického hnutia povedať zopár pripomienok v prvom čítaní k tomuto, k tejto novele zákona 578.
Na začiatok musím ešte raz konštatovať to, čo už tu hovoril Oskar Dvořák. Myslím si, že všetci, ktorí poznajú, ako sa robí legislatívny proces, nemôžu nesúhlasiť, že takto sa to nerobí, do psej matere, že toto nie je na skrátené legislatívne konanie. Bodka.
No a teraz poďme k tomu, aby sme sa dostali aj k obsahu. Čo sa týka toho obsahu tohto zákona, tak ja tam takisto nachádzam mnoho pozitív. Začnem najprv tými, aby sme, aby sme tu mali lepšiu náladu, a potom prejdem k tomu, čo chcem kritizovať.
Prvá vec je to, že teda študenti môžu pracovať či už ako zubný asistent, praktická sestra, sestra, sanitár. Myslené je to asi predovšetkým v čase prázdnin, s tým sa dá súhlasiť, pokiaľ bude záujem, to je otázne, ale možno bude, neviem, možno bude, tak možno to trochu pomôže. Určite to nejakým zásadným spôsobom neovplyvní ten problém, ktorý máme s personálom, ale určite to môže na niektorých miestach trochu pomôcť.
Čo sa týka tej spolupráce s vyšším územným celkom, tam takisto môžem len zatlieskať, to je, to je to, čo stále hovoríme, mali by sme trošku decentralizovať aj zdravotníctvo a vyššie územné celky. Samozrejme, ak budú mať väčšiu aj personálnu podporu, aby to nerobili dvaja ľudia, tak by mali preberať viac rekompetencií a toto je jedna z nich, ktorá je zmysluplná pri určovaní nedostatkových miest, takže súhlas.
Minimálne štandardy vo vestníku, takisto vec, ktorú viem podporiť, pretože všetko, čo odbúra byrokraciu, bol som chvíľku na ministerstve, viem, ako byrokratický proces je to, či už certifikovať jednotlivé univerzity, aby mohli niektoré špecializácie teda vzdelávať alebo ako to, ako tie šanóny pristávajú na stole a robí sa krúžok od jedného úradníka k druhému. Čiže všetko, čo odbyrokratizuje tento proces, musíme len pochváliť. Upravuje sa rovnako aj dokladovanie ovládania štátneho jazyka, tam takisto nie sú nejaké pripomienky, čiže tieto body vnímam pozitívne a ďakujem za nich, že ste s nimi prišli.
No a čo sa týka tých negatív, ktoré by som chcel tiež tuná povedať, tak tá prvá vec, ktorá mňa osobne najviac vyrušuje, je, že neriešime ten problém ďalšieho vzdelávania komplexne, respektíve systematicky. Ja by som možno viac privítal, keby sme si nechali na to viac času, keby prebehla odborná diskusia, keby sme mali nejaké kolečko, možno apolitické, kde by sme o tom kriticky diskutovali.
Možno taká rada, pani ministerka, že ak sa budete pýtať ľudí, ktorí sú na univerzitách, ktorí sú zvyknutí pracovať v tom systéme a z neho mnohí profitujú, tak vám nepovedia veľa pozitívnych alebo nejakých konštruktívnych návrhov. Väčšinou nám povedia to, čo chcú, aby ste urobili, pretože im ten systém vyhovuje. Vy potrebujete otvorené múdre hlavy, ktoré sa neboja inšpirovať možno aj zo zahraničia, neboja sa trochu otvoriť ten systém a urobiť ho lepším. To je náš problém, pretože my sa naozaj potom zacyklíme, urobíme si tu jednu pracovnú skupinu, druhú pracovnú skupinu, pozývame si tam rôznych profesorov, rôznych významných ľudí, ale to sú ľudia, ktorí nepoznajú, nevidia iný systém. Oni pracujú a žijú v tom systéme dlhé roky. No takíto ľudia vám nepomôžu zmeniť systém k lepšiemu. To je aj taká dobrá rada.
A prečo to potrebujeme? No potrebujeme to bytostne. Tuná hovoríme, že mladí ľudia, mladí lekári nám odchádzajú. Nestačí nám zobrať ďalších 120, 150 medikov. Jedna z vecí, ktorú musíme urobiť, je, aby sme im ponúkli kvalitné ďalšie vzdelávanie. A pri všetkej úcte, to vzdelávanie, ktoré im ponúkame teraz, česť výnimkám, nie je správne, nie je dobré a jeden zo základných vecí, prečo nie je dobré, lebo sme z neho urobili štúdium. Nie je to odborné vzdelávanie, ale je to štúdium. To znamená, že po skončení vysokoškolského štúdia druhého stupňa sa musíte opäť prihlásiť na univerzitu a musíte študovať anestéziológiu. Čiže ste všeobecný lekár, pracujete v nemocnici a musíte mať index od univerzity, že ste sa zapísali na štúdium anestéziológie. Je to veľmi zlý systém. Systémy, ktoré poznám a ktoré fungujú na jednotku a kde odchádzajú, mimochodom, aj naši kolegovia, keď skončia lekársku fakultu na Slovensku, sú odborným vzdelávaním. To znamená, že pracujú v nemocnici, tá nemocnica podľa toho obsahu, čo ponúka, aké operačné výkony sa tam robia, akí ľudia tam pracujú, dostáva určitú certifikáciu a na základe tej certifikácie môže vzdelávať anestéziológa rôzne dlho. Jeden rok až päť rokov. Čiže ten anestéziológ tam môže urobiť aj celé štúdium, teda štúdium, vzdelávanie, alebo len čiastočné. Podľa veľkosti oddelenia, podľa obsahu. A rovnako sa certifikujú ľudia. To znamená, ten primár, on nemusí byť prednosta, to sme si tu my takto vymysleli, že v normálnych nemocniciach, ktoré nikdy nemali byť univerzitnými pracoviskami, sa tvárime, že tam robia prednostovia. No čo je toto za systém? Tu má byť normálny primár praktik, ktorý je anestéziológ a ktorý má tam mladého lekára, ktorého vzdeláva. On uňho neštuduje, on ho vzdeláva. To znamená, že tohto primára sa má tiež certifikovať, či spĺňa predpoklady na to, aby mohol mladého človeka vzdelávať.
No a toto vlastne je systémová zmena, to sa nedá urobiť len tak, že tu v skrátenom legislatívnom konaní prídete a pocukrujete tu trochu, že nejakými drobnými zmenami. To treba mať od základov pripravené, prekopané. A ja vám poviem, koľko zmien tam treba urobiť. Však to treba nemeniť len zákon 578, nariadenie vlády 290, vestník treba zmeniť. To je strašne veľa práce, keď to chcete urobiť poriadne. Keď to chcete urobiť len tak, že by som si odhákol, že však niečo som urobil, môžme to robiť aj tak, ale nepomôže to systému. To hovorím s plnou vážnosťou.
Takže to je jeden základný bod a prečo to je dôležité? Budeme mať k tomu aj tlačovú besedu, ale porovnanie. To je vždy dôležité, porovnávať sa s lepšími. Neporovnávať sa s horšími ani s priemernými, s lepšími. Koľko trvá špecializačné vzdelávanie: Slovensko, Nemecko. Sú tam veľké rozdiely stále, že my napríklad nútime tých študentov, z ktorých sme urobili študentov, hoci oni sa vzdelávajú napríklad v ORL, čiže otorinolaryngológii, tak nútime chodiť z toho pracoviska, ktoré možno spĺňa všetky predpoklady, aby ho, aby ich, aby ich vyvzdelalo na správneho ORL-istu, tak my ich ešte nútime chodiť na tie univerzity, aby si tam robili nejaké kolečká, podopierali veraje dverí. Proste to je celý systém, ktorý tu nefunguje. Predlžuje to celý systém vzdelávania. Je to nastavené zle.
No a teraz musím povedať ešte jednu vec. Tie detaily rozoberieme na tlačovej besede, ale jednu vec musím povedať. Tí medicínski influenceri, ja ich tak volám, niektorí pracujú aj u vás na ministerstve, pán Smatana, pán Štofko a všetci títo analytici, veľmi vyčítali Kresťanskodemokratickému hnutiu, že v našom volebnom programe sme mali jednu vec, zavedenie navizu, národného vzdelávacieho inštitútu, ktorý by riešil komplexnú problematiku odborného vzdelávania. Máme to prepracované, pripravené tak, ako to je napríklad v Nemecku alebo v Rakúsku, môžu to robiť aj komory, ale v súčasnosti tá naša komora, žiaľ, by takýto, takúto možnosť asi nerobila, preto sme si dovolili predstaviť takýto model, že by tu vznikla nová inštitúcia, ktorá by proste tieto myšlienky, ktoré tu vám v takom, skratkovito prinášam nejako spojila a pripravila a po prechodnom období sme mohli nastúpiť na normálny slušný systém, tak ako je to v iných krajinách a tak aby sme tým našim absolventom lekárskych fakúlt pomohli ostať tuná na Slovensku, lebo by ich možno aj to odborné špecializačné vzdelávanie začalo baviť. To, čo prežívajú teraz tu na Slovensku, česť výnimkám, nechcem všetkých hádzať do jedného koša, ich asi veľmi baviť nebude.
No a poďme ešte v krátkosti k tým ďalším veciam, ktoré vytýkam. Je to rezidentský program. No viete, to, ten rezidentský program to je tiež také, že tak hŕ-hŕ, rýchlo-rýchlo, poďme niečo, poďme niečo. Však ste tam mali jednu veľkú chybu, hej, že ste, že ešteže tu je aj nejaká opozícia, ktorá sa sem-tam aj niekde ozve a dovolíte jej vôbec niečo, niečo urobiť, ale bola tam napríklad taká chyba, že keď povedzme v ambulancii sa špecialista prihlási do špecializačného štúdia a vyvzdelá ho nemocnica, tak on sa zaviaže, aby päť rokov pracoval ďalej v tej ambulancii. No to je taká kravina, to je taká hlúposť, že proste ja neviem, kto vám podsúva, ja rozumiem, že vy nie ste odborník v tejto veci a musíte sa spoľahnúť na kolegov, ktorí prídu s vecami a vy to tu musíte obhájiť a potiť sa za nich, ale to sú veci, ktorým musia ľudia rozumieť. Sú veci, ktorým musia ľudia rozumieť, my musíme mať víziu, koncept, čo vlastne s tými rezidentami chceme. My tu robíme také, že hŕ-hŕ, halabala. A to nielen v zdravotníctve, ale v zdravotníctve zvlášť. Čiže teraz akože čo s tými rezidentami? Veď rezidenti vznikli preto, pretože všeobecní lekári, to znamená, tí naši ambulantní VLD sa nemôžu inak vyvzdelať, svoju špecializáciu môžu získať len v nemocnici a nemocnica vie, že o nich príde. To znamená, že tam dáva rezidenčný program zmysel, že štát dá peniaze, aby ich nemocnica zobrala na kolečko, pretože sú tam o čosi navyše, a po tých troch rokoch, po štyroch rokoch od nich odídu, a preto tam štát investuje zdroje. No ale pri špecialistoch to tak nie je. Pretože tí špecialisti sa majú kde vyvzdelať. Veď predsa keď chcem byť očným lekárom, tak prídem na očné oddelenie, to očné oddelenie má zadefinovaný určitý počet lekárov, ktorí tam majú byť, a že vy im tam štátom dáte ešte ďalšie dve voľné miesta, aby sa pozerali na tých piatich kolegov, ktorí majú, majú tam odôvodnenie byť a budú tam dvaja navyše, no čo tí dvaja tam budú robiť? Čo sa tam oni navyše naučia? Čo im tí piati, ktorí tam sú potrební, dajú urobiť? Čiže dávať peniaze takýmto rezidentom navyše, aby tam boli a potom možno išli do nejakej ambulancie ďalej, nie je dobrý systém. Opäť, pozrime sa, ako je to v zahraničí. Inšpirujme sa lepšími. Neinšpirujme sa našou neschopnosťou. Inšpirujme sa, prosím vás, lepšími. A, bohužiaľ, ja tu ani v tomto nevidím, že vy alebo niekto na ministerstve má skutočne prehľad, ako a prečo chce ten rezidentský program urobiť tak, ako ho robí.
No a potom posledná vec, aby som už dlho nerečnil. Pridávanie rôznych prílepkov. No v tom sme úplní experti, to sme úplní experti, pretože tak dezolátne, ako vyzerá naša legislatíva, ja neviem, ako vôbec my v tom môžeme fungovať, ako môžu tí naši lekári, zdravotníci sa vôbec v tom vyznať. To je prílepok na prílepok. Chaos, neporiadok, hlúposti, blbosti, ktoré sa tuná takto narýchlo ušulíchajú, niekto ich donesie, ani o tom nevie. Veď však aj pán Slyško tuná má pozmeňovák, pán... mám to tu popísané, kto všetko tuná dáva pozmeňováky, však oni ani nevedia, čo to v reále, čo to v reále urobí. Hej, proste dostanú, toto predlož, toto predlož, lebo toto treba, hej? No ale však takto nemôžeme fungovať, ľudia! Veď to všetko má následky na, na systém. Takže, prosím vás, však zdravý rozum tuná poďme brať do hrsti a nerobme takéto kotrmelce. Veď tuná mám jeden pozmeňovák, vy chcete v tom zákone 578, ktorý je otvorený, meniť zákon 576 tak, že tam zmeníte nejaký článok. No to čo sú za... kde sme to, čo sme my za legislatívci? Čo je toto za chaos? A ešte v skrátenom legislatívnom konaní, aby si to tak akože nikto ani veľmi nevšimol a potom s tým budú musieť tí chudáci ďalej žiť.
Čiže ja rozumiem tomu, že chceme nejaké veci urobiť rýchlo, ja rozumiem, že chceme teraz zmeniť tie hodiny u pediatrov z dvadsiatej druhej na dvadsiatu. No ale primárny cieľ tohto zákona je zmena v našom odbornom vzdelávaní a do toho sa tam poprilepuje päť, šesť, sedem, osem rôznych vecí, ktoré s tým vôbec nesúvisia.
Robíte to v skrátenom legislatívnom konaní, no a potom sa všetci divíme, že jak to, že to zdravotníctvo tu nefunguje. No nefunguje to aj vďaka nám. Veď to nefunguje práve preto, že nechodíme tu pripravení, že nemáme veľké očakávania od ľudí, ktorí vám to pripravujú, pani ministerka. To sú veci, ktorými sa musíme konečne začať zaoberať, pretože tu budeme robiť veľmi zlé zákony. A ja sa nevyjadrujem k medveďom, nevyjadrujem sa ku veciam, ktorým nerozumiem. Ja sa vyjadrujem k veciam, kde mám celkom slušný prehľad. A verte mi, že toto, čo čítam, je jedna veľká hanba a katastrofa. Od Zajaca tuná proste tie zákony sú tak zničené, že podľa mňa keď niekto tu chce ešte s tým zhnitým zdravotníctvom niečo urobiť, je začať škrtať, zobrať si jeden zákon po druhom a začať to hádzať do koša, že toto je podzákonná norma, toto môže ostať v zákone, toto tam vôbec nemá byť, toto je úplná hlúposť, začať revidovať tie tabuľky, My sme si tam popridávali tabuľky nezmyselné, ktoré už dávno nie sú platné, lenže keďže je to v zákone, tak sa to nedá len tak ľahko zmeniť. Veď, ľudia, poďme sa už baviť o tom, ako robiť tú legislatívu normálne, toto sa takto naozaj nedá. Trpia zdravotníci a hlavne trpia tí ľudia.
Pani ministerka, naozaj, ja vás ľudsky rozumiem, ja vás chápem, je to ťažký rezort, vy sa musíte tiež spoľahnúť na ľudí, ktorí vám veci pripravujú, ale myslite aj na to, čo to spôsobí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
