Videokanál poslanca

Takže ešte raz dovoľte mi teda povedať detailnejšie o tomto našom návrhu, prečo sme si ho dovolili predložiť. Ide o tzv. náborový príspevok pre absolventov stredných zdravotných škôl a ošetrovateľstva, resp. pôrodných asistentiek.
Prinášame túto novelu zákona preto, pretože situácia v slovenskom zdravotníctve okrem mnohých problémov, ktoré horia, zo sebou prináša aj značný nedostatok personálnych zdrojov. Tento problém je rôzny. V niektorých oblastiach Slovenska významný, v niektorých menej významný, ale myslím si, že asi je len veľmi málo regiónov Slovenska, kde nedostatok sestier vôbec nie je problém. Týka sa to, samozrejme, Bratislavy. Tu ten, tá, tá problematika je možno najvypuklejšia, ale dotýka sa to skutočne mnohých, mnohých nemocníc, ale aj ambulancií, ktoré postrádajú týchto pracovníkov.
Čo by som chcel uviesť takisto ako jeden z argumentov, prečo sme prišli s touto, s touto novelou a prečo si uvedomujeme, že sme tuná už dnes počuli viaceré opozičné návrhy a pomaly sa predbiehame, kto kde by ešte mohol niečo pridať, a sú to aj veľmi dobré veci, ktoré myslia na ľudí, ktorí, ktorí sú napríklad v núdzi alebo majú veľmi ťažkú situáciu, a naozaj zodpovednosť na zákonodarcov by mala byť hľadať takú nejakú všeobecnú spravodlivosť, hľadať ako investovať tie obmedzené zdroje, ktoré máme na Slovensku, hospodárne a zmysluplne. Myslím si, že napriek tomu, že tento náš návrh je záťažou pre rozpočet Slovenskej republiky, tak môžu to byť dobre investované peniaze. Dobre investované peniaze preto, pretože si treba uvedomiť, že za tým nedostatkom sestier, za nedostatkom zdravotníckych pracovníkov môžete vidieť aj nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Ak sa napríklad len na Slovensku v nejakej nemocnici zatvorí, zatvorí operačná sála, pretože tam chýba sestra, ktorá je inštrumentárka, ktorá tam nie je, tak sú to veľké náklady, ktoré sa, ktoré sa tej nemocnici, ktoré vznikajú tejto nemocnici z dôvodu fixných nákladov, ak daná operačná sála stojí len hodina takejto operačnej sály, fixné náklady, to znamená, to, že, že túto operačnú sálu máme k dispozícii a nevyužívame ju, sú zhruba 180 eur na hodinu. 180 eur na hodinu je zhruba náklad, ktorý máme na jednu hodinu operačnej sály.
Čiže myslím si, že všetky, všetky zdravotnícke zariadenia nevyhnutne by mali hľadať riešenia ako tie kapacity, ktoré majú k dispozícii, využiť optimálne, tak aby bola tam poskytovaná zdravotná starostlivosť, aby sme nemuseli čakať na niektoré výkony veľmi dlho a tak ďalej. Čiže toto je jeden z argumentov.
My sme si prerátali, čo by znamenalo, keby sme takýto náborový príspevok dali v podstate všetkým absolventom stredných zdravotných škôl a vysokých škôl na Slovensku a podľa minimálnej mzdy, pretože tento návrh, ktorý sme pripravili, sme naviazali na minimálnu mzdu, možno ešte predtým, ako poviem teda ten náš prepočet, tak sa vrátim k tomu, čo navrhujeme.
Navrhujeme, aby sestra absolventka, teda absolvent ošetrovateľstva alebo pôrodná asistentka, ktorá práve vyštudovala školu, a začne v danom roku pracovať u určitého zamestnávateľa, tak aby mala nárok na tzv. náborový príspevok, ktorý bude vo výške osemnásobku minimálnej mzdy. Prečo osemnásobok minimálnej mzdy? Pretože už teraz sú nemocnice z dôvodu chýbajúcich sestier nútené ponúkať takéto náborové príspevky, tie sú v rôznej výške. Podľa našich informácií tie, tá výška je zhruba od 2-tisíc do 4-tisíc eur. Problém je ale v tom, že nie je to výdavok, ktorý je už, na ktorý je myslené aj v štátnom rozpočte, nie je to výdavok, ktorý tie nemocnice majú akýmsi spôsobom už zarátané v tých svojich rozpočtoch, a ide to nad rámec tejto, týchto výdavkov. Čiže ten náš návrh by bol určitým spôsobom predvídateľný, aby si tie nemocnice, aby sa už aj v štátnom rozpočte myslelo práve na týchto absolventov, aby boli tieto zdroje k dispozícii.
Prečo teda osemnásobok? Osemnásobok preto, pretože chceli sme, aby ten, ten príspevok bol naozaj motivujúci, aby pritiahol mladé sestry do systému, a pokiaľ by bol vo výške možno 2-tisíc eur, tak by až tak motivačný nebol. Neskôr ešte doplním aj to, prečo, alebo ako sme sa snažili urobiť aj takú malú anketu medzi, medzi študentami stredných zdravotných škôl a vysokých škôl. K tomu sa vrátim. No a naviazanie na minimálnu mzdu preto, aby, aby tam bol určitý koeficient, ktorý vie postupne rásť, ako bude rásť tá minimálna mzda.
No to sa týka teda absolventov vysokoškolského štúdia, ako som spomínal, ošetrovateľstva, resp. pôrodnej asistencie. V prípade stredných zdravotných škôl, kde nám študujú praktické sestry, asistenti, tak tu navrhujeme, aby tento, tento príspevok bol vo výške päťnásobku minimálnej mzdy, čo je v súčasnosti podľa minimálnej mzdy 3 750 eur. Osemnásobok v súčasnosti predstavuje výšku takmer 6-tisíc eur.
Ak... A kto by mal nárok na takýto príspevok? Ako som spomínal, absolvent, ktorý v danom roku, kedy ukončí štúdium, začne pracovať na Slovensku, zaviaže sa odpracovať na Slovensku minimálne tri roky, a teda bude či už v ambulantnom sektore, alebo v nemocničnom sektore pracovať na Slovensku. Ak by pracoval na polovičný úväzok, tak, samozrejme, že tento príspevok by sa krátil, ak by odišiel, tak by musel ten vyplatený príspevok v tej alikvótnej čiastke takisto vrátiť.
No a teda ten ešte prepočet, ktorý som začal, ale nedokončil. Nám vychádza ten prepočet, ak by sme všetky sestry absolventky stredných zdravotných škôl a vysokých škôl, ak by sme im dali takýto príspevok, tak v jednom roku by to znamenalo pre štátny rozpočet zhruba náklady 15 mil. eur, ak by došlo k navyšovaniu minimálnej mzdy, čo sa predpokladá alebo sa očakáva, tak tento, tento výdavok by mohol stúpnuť pri tej minimálnej mzde na 700 eur, by mohol stúpnuť až na 20 mil. eur.
A vrátim sa opäť k tomu prepočtu na hodinu operačnej sály, my sme to mali prerátané zhruba, že ak by v každej z akútnej nemocníc, to znamená 50 nemocníc máme zhruba, v každej z týchto nemocníc bola jedna operačná sála, denne by stála kvôli tomu, že nemá operačnú sestru, nemá sestru, ktorá by, ktorá by tam poskytovala zdravotnú starostlivosť, tak tieto náklady by boli v 50 nemocniciach za rok zhruba 18 až 19 mil. eur. Čiže, čiže chceme to dávať aj do takéhoto nejakého pomeru, že na jednej strane investujeme do začínajúcich sestier, chceme, aby tu prišli, začali pracovať na Slovensku. Zo skúseností vieme, že zdravotníci, ktorí na Slovensku začnú pracovať, tak založia si rodinu, majú určité väzby na Slovensku a už potom ťažšie odchádzajú. Ak je to na začiatku po škole, tak tá motivácia odísť mladým začínajúcim, ktorí nemajú nejaké silné väzby, tu výrazná nie je. Čiže práve preto by sme chceli týmto náborovým príspevkom motivovať mladých ľudí, aby na Slovensku začali pracovať, aby začali pracovať v zdravotníctve a aby tu, dúfajme, teda aj ostali.
Dôvod prečo, prečo je to nesmierne dôležité, je napríklad v tabuľke, ktorú pravidelne zverejňuje aj Národné centrum zdravotníckych informácií. Ono každoročne prináša rôzne zaujímavé, zaujímavé postrehy zo slovenského zdravotníctva. Veková štruktúra sestier, to je ten zásadný moment, prečo prichádzame s týmto návrhom. Keď sa pozriete, tak posledných 10 rokov sme zaznamenali 16-percentný pokles sestier do 40 rokov. Čiže za desať rokov nám poklesol počet sestier do 40 rokov o 16 %, čo veští katastrofu v budúcnosti, pokiaľ niečo s tým akútne neurobíme, pretože naše sestry nám starnú, celkom prirodzene odchádzajú do dôchodku, a u sestier ten fenomén, ktorý vidíme u lekárov, že ostávajú pracovať dlhšie aj v dôchodkovom veku, tuná nie je. Naše sestry sú unavené, vyťažené, vyčerpané a chcú do tohto dôchodku odísť aspoň v tom čase, kedy, kedy majú na to nárok. No a práve tu vidíme obrovský problém, že tieto sestry nebude mať kto nahradiť.
Ďalšia vec, si treba uvedomiť, že my sme aj v určitom demografickom vývoji, tak ako iné moderné krajiny, tak tento demografický vývoj je, žiaľ, neúprosný a nepriaznivý. Starne nám populácia, rodí sa nám stále menej detí, do toho prichádza ešte to, že je stále menej ľudí ochotných sa starať o iných, o ľudí, ktorí potrebujú našu zdravotnú a zdravotno-sociálnu starostlivosť. Čiže tá demografická krivka je neúprosná a nám naďalej klesá počet mladých absolventov, ktorí chcú sa venovať ošetrovateľstvu alebo starostlivosti o iných. Čiže je to veľmi vážna vec a myslím si, že pokiaľ neurobíme v najbližších rokoch niečo s týmto fenoménom, tak sa nám to, tak sa nám to vráti a možno ani tú zdravotnú starostlivosť, ktorú máme v súčasnosti a ktorú viacerí pociťujeme, že už má dosť výrazné nedostatky, tak ani takúto, takúto kvalitu alebo dostupnosť už nebudeme vedieť dosiahnuť, pokiaľ tu nebudeme mať dostatok zdravotníkov, zdravotných sestier, ktoré tu budú ochotní pracovať.
Dovoľte mi ešte v krátkosti povedať aj to, že pri príprave tohto návrhu my sme sa, samozrejme, zamýšľali nad tým, že ten, ten, tá možnosť, ktorú tuná predkladáme, je, samozrejme, len časťou mozaiky, samozrejme, že tým, že budeme dávať také cukríky jednotlivým zložkám zdravotníkov, nedokážeme pokryť celú problematiku, prečo vlastne mladí ľudia, keď vyštudujú strednú zdravotnú školu alebo keď vyštudujú vysokú školu, nie sú ochotní prísť pracovať do našich nemocníc, alebo do našich ambulancií, prečo mnohí dokonca idú skôr pracovať do Tesca alebo do nejakých iných reťazcov, pretože tam vidia možno viac zdrojov, možno menej náročnú prácu, možno niečo, čo ich viac motivuje, no a, samozrejme, že teda už to nie je len o plate, veľmi dôležitá oblasť je pracovné prostredie.
To pracovné prostredie je ale vec, ktorá síce rezonuje, o ktorej sa hovorí, ale je veľmi ťažké hľadať nejaké rýchle zmeny, ktoré by dokázali do pracovné prostredie v slovenských nemocniciach zlepšiť, výrazným spôsobom zlepšiť, pretože je potrebné veľmi veľa krokov na to, aby sa to začalo meniť. Potrebujeme meniť kultúru vzťahov medzi lekárom a sestrou, potrebujeme meniť vzdelávanie a potrebujeme meniť následne aj kompetencie, ktoré majú sestry a lekári. Potrebujeme meniť a možno pravidelne tlačiť na ten stredný manažment, primárov, vrchné sestry, staničné sestry, aby, aby mali záujem o oddelenie, mali záujem o zlepšenie situácie, v ktorom, v ktorej sa nachádzajú, aby chodili s radosťou do práce, aby to nebrali za záťaž, čiže mali by sme aj nejakým, nejakým spôsobom ich pravidelne, pravidelne snažiť sa motivovať, či už prinášať nejaké, nejaké výstupy, niečo čo je pozitívne pre svojich kolegov, aby prinášali nejaké správy a tak ďalej. Čiže to je jedna vec.
Ďalšia vec je dokumentácia. V slovenskom zdravotníctve sme sa opäť zacyklili, máme tuná veľký dokumentačný balvan, dokumentuje sa, žiaľ, z môjho pohľadu, veľmi, veľmi intenzívne, až tak, že potom nie je čas na to, aby sa sestry mohli venovať pacientom, aby boli pri lôžku pacienta, čiže dokumentácia, to, že nemocnice stále ešte nie sú zinformatizované, že tá výmena informácií, bohužiaľ, nevychádza tak, ako by mala, to je takisto tiež jeden z veľkých problémov.
Môžme hovoriť o tom vzdelávaní, často sme tu spomínali, že sestry sú u nás prevzdelávané, že idú na strednú zdravotnú školu, kde majú 2 400 hodín, a potom ich ešte raz prevzdelávame so 4 200 hodinami, aby získali bakalársky titul, že mnoho z nich chce ísť potom pracovať ešte alebo ide študovať magisterské štúdium, hoci nemajú záujem ani o nejaký manažment, ani o nejakú ďalšiu didaktickú činnosť. Čiže tieto veci, tieto veci, to je naozaj skutočne veľmi veľa problémov, ktoré sa nabaľujú, ktoré očakávame, že nebudú riešiť opozičné strany s takýmito rýchlymi návrhmi, ako tuná teraz vidíme, ale že príde tu ministerstvo zdravotníctva ako, ako ten hlavný veliteľ a povie nám, že akým spôsobom chce túto zlú situáciu riešiť. Opäť musím povedať, že zatiaľ sme od pani ministerky žiadnu, žiadnu reakciu v tejto oblasti nevideli, nakoniec aj na tejto schôdzi, keď si pozriete, koľko zákonov, návrhov noviel predkladá pani ministerka, tak asi by som sa hanbil, pretože z opozičných lavíc prichádza viac návrhov, ako prišlo z ministerstva zdravotníctva, ale každopádne ja chcel som ešte raz zdôrazniť, že my si uvedomujeme tú komplexitu problému, a tento náš návrh rozhodne nerieši celý tento stav, ale prináša jednu, jednu malú časť, kde by sme možno vedeli zabezpečiť, že časť týchto zdravotníkov, ktoré inak rozmýšľa, že odíde do zahraničia, resp. nebude pracovať v zahraničí, aby sme ich možno zachytili, dali im nejaký stimul, a týmto stimulom dúfali, že na Slovensku pracovať ostanú.
No a posledná vec, ktorú by som chcel ešte uviesť je, že pred tým, ako sme pripravovali tento návrh, tak sme si urobili taký rýchly prieskum medzi tými, o ktorých sa vlastne tento zákon, o koho sa tento zákon dotýka a rozdali sme taký štruktúrovaný dotazník, ktorý sme rozposlali na všetky stredné zdravotné školy a vysoké školy na Slovensku. Prišlo nám 543 respondentov, ktorí nám odpovedali na naše otázky, a dovolím si niektoré veci z tohto dotazníka uviesť. Tak najviac asi rezonovalo, teda že či plánujete začať pracovať v tom zamestnaní, ktoré ste vyštudovali, to znamená sestra, praktická sestra, asistent, tak tu vo všeobecnosti až 80 % povedalo áno, že plánujem pracovať v tom povolaní, zamestnaní, ktoré, ktoré teraz študujem. Napriek tomu tých 20 %, ktoré už počas štúdia vie, že teda do zdravotníctva prísť nechce, je tiež dosť veľké číslo.
Čo sa týka zaujímavej otázky, a toto nás celkom prekvapilo, pýtali sme sa, že či chcete začať pracovať po skončení štúdia na Slovensku, tak áno, chceme začať pracovať po skončení štúdia na Slovensku, odpovedalo len 40 % respondentov, 20 %, zhruba 20 % respondentov hovorilo, že chce začať pracovať v zahraničí, no a zhruba 40 % bolo tých, ktorí boli nerozhodnutí, ktorí ešte nevedeli, teda že či pôjdu pracovať do zahraničia, alebo začnú pracovať na Slovensku.
No a potom sme sa ich aj pýtali, že čo by vás motivovalo, aby ste pracovali na Slovensku, a tam sú opäť tie, tie odpovede také, ako sme trochu aj očakávali, ale moderné, pracovné prostredie bolo veľmi intenzívne, flexibilný pracovný čas, možnosť vzdelávania sa, ďalšieho vzdelávania sa, programy na podporu zdravia, rodinné benefity, sociálne benefity a zhruba 32 % povedalo, že aj jednorazový náborový príspevok by bol pre nich motivujúci, 32 %, možno očakávali sme viac, ale napriek tomu jedna tretina povedala, že aj jednorazový náborový príspevok by bol pre nich zaujímavý. No a, samozrejme, najviac, 80 % vyššia mzda, zo zákona vyššia mzda. To bolo akože pre sestry ešte stále veľmi silný faktor, kedy by uvažovali, že začnú na Slovensku pracovať.
No a potom sme sa ešte pýtali, že či by náš návrh, to znamená ten motivačný príspevok alebo ten, ten iniciačný príspevok motivoval, aby motivoval ostať pracovať na Slovensku, no a tu sme našli veľmi zaujímavý výsledok, že z tých ľudí, ktorí povedali, že nechcú pracovať na Slovensku, čiže od začiatku povedali, my ideme do zahraničia, resp. tí, ktorí boli nerozhodnutí, to bolo tých 60 %, tak z týchto 60 % pri motivačnom príspevku alebo pri tom, pri tom príspevku, ktorý, ktorý navrhujeme v tom náborovom príspevku, povedalo až 69 % z týchto, ktorí teda povedali, že na Slovensku nechcú robiť, alebo ešte nevedia, že by si to vedeli predstaviť. Čiže myslím si, že nám to aj celkom nejakým spôsobom odpovedalo na to, že asi ten návrh nie je tak zlý, a mierime možno správne, že asi časť ľudí by sme pri takejto výške náborového príspevku dokázali motivovať, aby ostalo na Slovensku pracovať, čo je náš zámer.
Takže ak to zhrniem, nie je to len taký opozičný výstrel, že sme si teraz povedali, ideme si splniť úlohu, mimochodom, plníme si aj úlohu, pretože toto bolo aj v našom volebnom programe, KDH. Hovorili sme o tom, že chceme dať sestrám náborový príspevok 3-tisíc eur, zamysleli sme sa nad tým aj podľa okolností, ktoré sú momentálne, sme túto sumu navýšili a pýtali sme sa ľudí, ktorých sa to týka. Tí nám to viac-menej v pomerne veľkom percente potvrdili, že áno, bolo by to pre nich motivujúce. Uvedomujeme si, že tento návrh nie je dostačujúci a určite bude treba oveľa, oveľa viac, bude treba pridať, bude treba urobiť mnoho opatrení, ale tie nie sú, žiaľ, v možnostiach opozičnej strany, a tu držíme pani ministerke palce, aby naozaj letné prázdniny využila okrem instagramu aj na to, že bude pracovať so svojím tímom, a aby predložila skutočne kvalitné, poctivé návrhy, aby sme mohli za nich potom hlasovať.
No a myslím si, že ani opozícia, ani koalícia neurobí zle, ak za tento návrh zahlasuje, pretože ako som vám spomínal, tie čísla sú alarmujúce. Tých 16 %, pokles sestier do 40 rokov, je obrovské číslo. Aj na porovnanie, krivka u lekárov je opačná, čiže postupne malými krokmi nám rastie počet mladých, mladších lekárov a u sestier je tento proces alarmujúci, každým rokom klesá a my s tým musíme okamžite, okamžite urobiť, preto vás prosím, o podporu tohto návrhu novely zákona.
Ďakujem veľmi pekne.