Videokanál poslanca

Ďakujem, Oskar, za taký krátky, ale ucelený pohľad na tento, na tento zákon. Sme v druhom čítaní. Ja by som chcel v krátkosti zareagovať na tie benefity, ktoré si spomínal.
No, ja nie som veľkým zástancom, úprimne, benefitov. V niektorých oblastiach by sme sa vedeli možno pozrieť na nárok alebo definovanie nároku, povedať, čo je nárok a čo nie je nárok. U zubárov podľa mňa je tu tá možnosť, mali by sme byť určitým spôsobom odvážni, pretože ak je to zadefinované ako benefit, tak je to také celé trošku benevolentné, poisťovne k tomu môžu pristupovať rôzne a každý volá ten benefit inak. Nemáme zadefinované, čo konkrétne má pacient za tento benefit dostať. Napríklad ak sa povie, že je benefit bielenie zubov, tak nie je striktne zadefinované, že koľko to bielenie zubov má byť, či to má byť 30 minút, 15 minút, ako kvalitne to má byť urobené, hlavne že sa to nejakým spôsobom rýchlo urobí. Poistenci si myslia, že super, starajú sa o svoj chrup, o svoje zdravie, ale len napríklad prehliadkou alebo čistením zubov ešte nikto nekazivé zuby nemal. Musí sa pravidelne starať o zubnú hygienu sám, to je rozhodujúce.
Čiže tie poisťovne využívali benefity ako v rámci konkurenčného boja, aby prilákali pre seba klientov, aby sa prepoistili. Nemyslím si, že je to dlhodobo správne a vhodné riešenie. Ešte raz zopakujem, ja by som skôr išiel cestou naozaj možno nebáť sa začať možno v tej zubnej oblasti cestou nároku definovania, na čo má poistenec nárok a na čo nie. A potom v tom nároku jasne zadefinovať, akú kvalitu máme očakávať od toho-ktorého vyšetrenia alebo zákroku.
No a od pána ministra dúfame, že teda nový generálny riaditeľ bude veľmi skoro a predstaví plán.

Ďakujem, pán predsedajúci.
V mene štyroch poslaneckých klubov – KDH, SLOVENSKO, PS, SaS – podávam procedurálny návrh, aby sa body programu 387, 388, 478 prerokovali zajtra o 9.00 hod. Je to, týka sa to odvolávania ministrov.
Odôvodnenie – upiera sa nám právo odvolávať ministrov, ktorí si neplnia dostatočne svoju úlohu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Andrejka, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Veľmi pekne si nasvietila to, že všetko so všetkým súvisí a to, ako ja sa venujem zdravotníctvu, ty sa venuješ tej sociálnej oblasti, a ďakujem ti za to, že si tak plasticky pomenovala, že koho sa toto zdražovanie alebo nazvime to konsolidácia bude týkať. Tí opatrovatelia, naozaj to je obrovský problém. Keď si zoberieme aj to, že ako sa vyvíja demografia na Slovensku, a nemáme vôbec prepojené systémy zdravotný a sociálny, ale že vôbec, my, čo sa týka nejakej udržateľnosti celého zdravotno-sociálneho systému, sme na tom veľmi zle a nerobíme ani žiadne opatrenia na to, aby sa to neudialo. A takéto nesystémové opatrenia a zdražovania alebo nazvime to konsolidácie môžu zasadiť KO ranu pre zdravotný a sociálny systém.
Čiže ďakujem ti veľmi pekne za to, že myslíš aj na túto oblasť, a uvidíme, ako sa s touto zlou situáciou vláda vysporiada.

Ďakujem pekne. Ku kolegom, ktorí dávali nejaké podporné stanovisko, chcem vám poďakovať, nebudem sa ďalej k tomu vyjadrovať, ale dovolím si povedať niečo k pani poslankyni Čavojovej aj k pani poslankyni Matejičkovej.
Pani Čavojová, no viete, tá situácia na niektorých ministerstvách je katastrofálna. Napríklad na ministerstve zdravotníctva pracovalo, keď sme tam prišli konkrétne, päť lekárov, zo štyristo ľudí päť lekárov. To je jedna z odpovedí, prečo sa niekedy tí dohodári tam musia objaviť, viete? Lebo jednoducho ten odborný trust na tých ministerstvách chýba, potom ho musíte dohodami doplniť. Chcem ešte povedať, že tieto dohody sme zdedili aj po vás, lebo myslím si, že pani Kalavská, pán Drucker patria k vašej skupine a môžme sa baviť o štandardoch, ktoré boli na ministerstve zdravotníctva, o intervenčných tímoch. My sme tam zdedili strašne veľa ľudí, ktorí mali dohody ešte z vášho pôsobenia. Čiže keď chceme seriózne rozprávať, musíme sa naozaj o tom baviť, ale ja súhlasím, aby sme budovali ľudí na ministerstvách, aby sme nemuseli mať veľa dohodárov, aby sme mali kvalitných ľudí na ministerstvách. Ale to naozaj nie je populistická téma, tomu sa treba venovať.
No, čo sa týka pani poslankyne Matejičkovej, vy veľmi radi teda tak ad hominem útočíte teda na osobu, robíte to pravidelne, ja si to všímam takisto intenzívne, salara banda. Keď chcete, keď chcete naozaj apelovať, čo som robil, tak si to, nech vám to pripravia poriadne, pretože ja som nerobil poradcu pánovi Matovičovi, robil som poradcu pánovi Hegerovi dva mesiace, potom som dobrovoľne odišiel, takže nabudúce si to lepšie pripravte. A čo sa týka tých vecí, milerád sa s vami o tom porozprávam, nakoniec veď 15.40 h tuná bude veľký mág rozprávať, bude mať tlačovú besedu pán Kotlár, bude hovoriť o tom, že ako to tu bolo, milerád sa na to prídem pozrieť a ku každému sa viem vyjadriť.
Ďakujem.

.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, môj, moju prezentáciu ukončím dvoma pozmeňujúcimi návrhmi, to, čo už bolo signalizované, keď vystupoval Oskar Dvořák. Takže najprv začnem, v krátkosti sa vyjadrím ku konsolidácii, čo sa týka zdravotníctva, a následne prednesiem dva pozmeňujúce návrhy.
Čo sa týka, čo sa týka zdravotníctva, tak tá konsolidácia sa dotýka v dvoch takých základných oblastiach. Prvou je mzdová politika. Tuná sa vládna koalícia uchýlila ku kroku, že chce na zdravotníkoch šetriť. Bolo navrhované teda, že valorizácia platov nebude v očakávaných 9,7 %, ale bude zhruba na úrovni 3 %. Postupne sa táto valorizácia, aspoň to, čo čítame z celkovej, zo správy má udiať trochu inak. Došlo ku miernej úprave, pravdepodobne aj po našej kritike, po kritike, kritike hlavne sektora, ktorý začal vehementne sa brániť, že jednoducho sú tu zdravotníci, ktorí nezarábajú tak, aby sme mohli vlastne túto očakávanú valorizáciu im vziať. A celkom pozitívne hodnotím to, že ste aspoň na tieto, na tieto, na tieto veci zareagovali a chcete priniesť o čosi vyššie navýšenie platov, predovšetkým pre naše zdravotné sestry. Tam sme stále hovorili, že u sestier tá situácia je naozaj kritická a potrebujeme ich zastabilizovať, hlavne mladé sestry v systéme.
Čo ale nevnímam pozitívne, je, že tak ako je to zatiaľ naplánované a to mierne navýšenie valorizácie, ktoré ste naplánovali, ste urobili tak veľmi zvláštnym systé... takým zvláštnym spôsobom, ktorý ste nejako argumentačne ďalej nepodložili. Vynechali ste v tejto, v tejto sfére tam, komu chcete teda pridať viac ako 3 %, vynechali ste tam lekárov, zubných lekárov, farmaceutov, verejných zdravotníkov, ktorí majú certifikovanú pracovnú činnosť alebo špecializačnú pracovnú činnosť, celkom prekvapivo záchranárov ste vylúčili z tejto navýšenej valorizácie, logopédov, liečebných pedagógov, psychológov, fyzikov a ľudí, ktorí pracujú v laboratórnej diagnostike. Vysvetlite mi alebo povedzte mi dôvod, že prečo práve, práve títo zdravotníci by túto navýšenú valorizáciu nemali dostať.
Ja som vám chcel k tejto problematike ešte raz povedať, že slovenská spoločnosť je veľmi, veľmi rozdielna. My máme oblasti, a to sa netýka len zdravotníctva, ale celej našej spoločnosti, ktorým sa veľmi darí, a potom sú oblasti, ktoré ledva prežívajú. Rovnako je to aj u ľudí. Sú zdravotníci, ale aj iní pracovníci, ktorým sa veľmi darí, a potom sú zdravotníci a aj iní pracovníci, ktorí ledva prežívajú. A v takomto nerovnom systéme, ak dôjde k nejakým takým parciálnym zmenám, tak vždy to spôsobí veľkú búrku nevôle a vidíme to aj teraz, že sa ozývajú sestry, ozývajú sa záchranári, ozývajú sa lekári, budete čeliť prvýkrát, vlády SMER-u, budete čeliť aj pánovi Visolajskému, že teda lekári, tritisíc lekárov signalizovalo, že dávajú výpovede. Som veľmi zvedavý, ako sa s týmto všetkým popasujete, pretože tá situácia v tom sektore zdravotníctva naozaj vrie. A nemyslím si, že šetriť na zdravotníkoch v tejto situácii, ktorá je naozaj napätá, je to dobré riešenie.
Tá situácia je kritická, a ja som to spomínal už predtým, z viacerých dôvodov, či už sú to demografické zmeny, ktorým sa Slovenská republika, žiaľ, nevie vyhnúť, či už je to, čo sa týka zamestnancov, ktorí nám chýbajú, bytostne nám chýbajú hlavne mladé sestry, máme veľké nadčasy, vysoký vek zdravotníkov, ktorí u nás pracujú, a celkovo aj počet hlavne sestier je v niektorých oblastiach alarmujúco nízky. Čiže šetriť na zdravotníkoch v tejto situácii naozaj nie je dobré riešenie, a preto sme presvedčení o tom, že mzdy by mali byť valorizované tak, ako boli navrhnuté.
Čo chcem ale ešte jedným dychom poznamenať, že sú tu veľké nerovnosti. Kto sa zastane ľudí, ktorí pracujú v nemocniciach napríklad ako kuchári alebo ako technici, alebo ako tie obslužné, obslužné činnosti? Tí dostávajú 800 eur, nemajú žiadnu valorizáciu, alebo majú valorizáciu pár desiatok eur každé tri roky. Čiže obrovské rozdiely sú aj tuná v rámci, v rámci toho a bez aj týchto obslužných činností naše zdravotníctvo takisto by nefungovalo dobre.
Chcem rovnako povedať, čo sa týka tých miezd, že treba vyžadovať aj určitý výkon za tieto mzdy, aspoň čo sa týka lekárskych povolaní, myslím si, že na slovenské ekonomické pomery tieto platy sú dobré a potrebujeme ale, aby bolo vidieť aj výkon, ktorý cítia naši, naši občania alebo pacienti.
A nedá mi ešte v krátkosti povedať aj niečo, čo je teraz aktuálne. Hovoríme veľa o tom, že tie jednodňovky, jednodňová zdravotná starostlivosť sa teraz akoby stáva nedostupnou pre niektorých poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A viete, tuná sa urobila takisto veľká chyba, že ani poisťovne, ani ministerstvo netlačilo na naše nemocnice, aby lepšie využívali, aby optimálnejšie využívali napríklad operačné kapacity, že sme dovolili, že sme dovolili, aby sa napríklad tieto jednodňové operačné zákroky robia mimo nemocníc. Čiže o dvanástej, o jednej sa operačná sála zatvorí a lekár a sestra potom uteká z tej istej nemocnice pracovať do súkromného jednodňového centra, kde robí operačné zákroky. Toto sa v civilizovanom normálnom svete nestáva. Bohužiaľ, my sme to dovolili, dovolili to aj vaše vlády a jednoducho teraz vidíme následky. To mlieko sa vylialo a je veľmi ťažké ho vrátiť späť.
Takže to je, čo sa týka miezd, a preto predkladáme pozmeňovací návrh, ktorý o chvíľku prečítam, a máme potom ešte jednu veľkú výhradu, čo sa týka, čo sa týka transakčnej dane, ktorá zasiahne celý sektor v zdravotníctve, či už sú to zdravotné poisťovne. Tie zdravotné poisťovne, ktoré vyberajú povinné zdravotné odvody od nás všetkých občanov, čo, samozrejme, vyčíslili na hodnotu okolo 9 mil. eur. Je to veľká suma, ktorá mohla byť použitá na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nemyslím si, že je fér, aby túto transakčnú daň mali platiť aj zdravotné poisťovne, a rovnako si nemyslím, že je fér, aby transakčnú daň, tak ako spomínal kolega Dvořák, platili ambulancie, ktoré sú takisto niekde ledva ako na hranici prežitia. Samozrejme, opäť tu platí, že sú ambulancie, ktoré sa majú výrazne lepšie, ale je tu veľa ambulancií, ktoré majú veľké problémy a táto transakčná daň ich posunie ešte do horšej situácie, aká je momentálne.
A čo urobia tie poplatky, ktoré už sú teraz nezriadené a vysoké a ktorými sa musia potýkať naši pacienti, tak ich prenesú pravdepodobne na pacientov, pretože nám tu zlyháva aj kontrola. Nevieme skontrolovať tieto nezriadené poplatky, pani ministerka si mení svoju profilovú fotku, čiže nerieši tieto problémy a nevidíme svetlo na konci tunela.
Takže preto, preto predkladáme tieto dva pozmeňujúce návrhy a dovoľte, aby som ich teraz prečítal. Poprosím zastaviť čas.
Prvý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Františka Majerského a Petra Stachuru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, pod tlačou 483.
1. Čl. IX sa vypúšťa.
Odôvodnenie: Odôvodňujeme to tým, že navrhovaná, navrhovaná úprava je, nie je spravodlivá, sú tu rôzne skupiny zdravotníkov, ktorým sa valorizuje menej, ktorým sa valorizuje viac, a nie je to to, ako by mali tieto platy, platy narastať a aké bolo očakávanie.
Druhý pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru a Oskara Dvořáka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií.
Ospravedlňujem sa, ešte raz, pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru a Oskara Dvořáka k vládnemu návrhu zákona o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 485.
1. V čl. I § 3 ods. 2 sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a zdravotná poisťovňa,2),"
Poznámka pod pod čiarou k odkazu 2 znie:
"§ 2 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Nasledujúce body v § 3 ods. 2 a poznámky pod čiarou v čl. I sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie som povedal vo svojom príspevku a ešte sa ospravedlňujem, jednu vec som chcel poprosiť, v tom prvom pozmeňujúcom návrhu v súvislosti by sme chceli vyňať tento bod zo spoločnej správy a predložiť ho na osobitné hlasovanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, Janka, za vystúpenie a páči sa mi aj, že si priniesla ešte taký ďalší aspekt o tom, že čo sa tu dnes rozprávame, čo sa týka konsolidácie, a hovorila si o tom porovnávaní so zahraničím a určite to zahraničie naozaj intenzívne sleduje, ako to vyzerá na Slovensku. A myslím si, že dosť málo tu zaznieva to, čo ja počúvam od viacerých ľudí, s ktorými sa stretávam, či už sú z ambasád, alebo teda zastupujú tu nejaké zahraničné spoločnosti, firmy, ktoré hovoria, že Slovensko sa, bohužiaľ, takýmito skrátenými legislatívnymi konaniami, náhlymi, nepripravenými vecami stáva málo, málo rešpektovaným partnerom. Jednoducho nám prestávajú veriť a myslím si, že zahraniční partneri to, čo potrebujú od krajín, ako je Slovensko, je v prvom rade stabilita, aby sa vedeli spoľahnúť, že tie nejaké mantinely alebo nejaké pravidlá sa nebudú pravidelne meniť a že tu bude naozaj stabilita. A druhú vec, čo potrebujú, je, aby sa mohli ozvať v prípade, že štát si chce urobiť nejaké iné pravidlá, tak aby mali možnosť do týchto pravidiel zasiahnuť, aby mohli o tom diskutovať, hovoriť.
No a práve toto sa nedeje, lebo stále tu hovoríme my ako opozícia, kritizujeme veľmi veľa skrátených legislatívnych konaní a vecí, ktoré nie sú dobre pripravené a ktoré sa potom musia viackrát opravovať, a toto spôsobuje vlastne aj takú tú medzinárodnú, medzinárodnú nestabilitu a nepredvídateľnosť pre našich zahraničných partnerov. Slovensko je otvorená ekonomika a toto bude mať dopady a už má dopady na nás všetkých, na našu spoločnosť, ako sa bude vyvíjať aj situácia v našich firmách a tak ďalej.
A to, čo mi hovoria kolegovia, že viete, ak je sultanát alebo nejaká, autoritatívny režim, tam to vyzerá presne tak, neviete to, neviete, čo bude. A takto by sme nemali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Oskar, pekne si nasvietil, že všetko so všetkým súvisí. Takisto v zdravotníctve, čo spôsobí transakčná daň.
Treba si uvedomiť, pán minister, že ten rezort zdravotníctva je naozaj veľmi komplikovaný a nesúrodý. Máme tu oblasti zdravotnej starostlivosti, ktoré sa majú povedzme dobre a ktoré by to zvládli. Ale potom sú tu naozaj oblasti zdravotnej starostlivosti, poskytovatelia, ktorí sú naozaj na hrane a ktorých takéto opatrenia môžu veľmi bolieť a môžu ich naozaj preniesť potom na pacienta.
Takže vo všeobecnosti takéto opatrenia v ťažko skúšanom rezorte, ako je zdravotníctvo, môžu mať zlé dopady predovšetkým potom teda na pacientov ako celok.
Čo sa týka tých celiatikov, tak tam by som chcel možno trošku posunúť tú diskusiu do tej úrovne, že mne sa celkovo nepáči to, že musia celiatici chodiť pravidelne ku lekárom, vyberať si nejaké recepty a že to máme takto zložito urobené. Myslím si, že do budúcnosti by sme to mali vylúčiť možno aj zo zdravotnej starostlivosti alebo zo zdravotného poistenia a mali by sme sa zamyslieť možno nad nejakým sociálnym benefitom pre celiatikov, aby sa naozaj títo, títo pacienti alebo, alebo občania, ktorí majú takúto diagnózu, nemuseli chodiť po lekároch, aby mali, ak majú stanovenú diagnózu, tak by mali dostať určitý, určitý bonus, za ktorý by si mohli kupovať tieto potraviny, ale aby to nebolo všetko viazané na recept. Aj toto spôsobuje to, že máme veľmi veľa návštev u lekárov, ktorí sa musia venovať napríklad takýmto veciam, ako je predpisovanie receptov na múku alebo koláčiky a tak ďalej.
Toto nie je naozaj správne riešenie.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, nemám veľa času, lebo chcem čas nechať aj pre môjho kolegu. Takže skúsim to tak rýchlejšie zhodnotiť a budem sa, samozrejme, venovať zdravotníctvu a tomu návrhu, ako konsolidovať financie, ktoré, kde chcete ušetriť a chcete ušetriť na zdravotníkoch a ja chcem vám povedať, prečo to nie je dobrý nápad a prečo si myslím, že ušetriť na zdravotníkoch by ste nemali. Mali by ste šetriť na iných veciach, aj to môžem povedať konkrétne. Duplicitné vyšetrenia, či už sú to preventívky, či už sú to predoperačné vyšetrenia, mnoho ďalších vecí, či už je to na transparentnosti. Môžete sa pýtať vašej pani ministerky koaličnej, prečo ešte stále nemáme zavedený eLab, hoci už je takmer na spustenie. Môžeme hovoriť o liekoch, prečo nemáme generickú preskripciu, prečo platíme veci ako polyoxidónium, čo nemá evidenciu. Treba šetriť na nemocniciach, treba optimalizovať. Nerozumiem, prečo pri situácii, kedy nemáme zdroje, ste dovolili otvoriť Bory. Prečo sa vlastne zakategorizovalo Kardiocentrum v AGEL-i a tak ďalej. Prečo napríklad nemocnica Brezno dostala takisto výnimku a môže byť v druhej kategórii, a takto by som mohol pokračovať a, samozrejme, hovoriť aj o tovaroch a službách a o firmách, ktoré na tom profitujú. Tam treba hľadať tieto zdroje. Tam treba hľadať zdroje a nie u zdravotníkov.
Kde vám dávam za pravdu, ale toto je na dlhšiu diskusiu a myslím si, že túto diskusiu by som s vami viedol rád. Ja tiež nie som zástancom toho, že je správne mať zadefinovanú mzdu, ktorá je nadviazaná na priemernú mzdu v hospodárstve. Nie je to dobré. Bohužiaľ, na Slovensku máme takýto trend. Máme viaceré pozície, viaceré, viaceré veci, či už sú to sudcovia, silové zložky alebo aj zdravotníci, ktorí to majú naviazané na priemernú mzdu, a nie je to spravodlivé z môjho pohľadu pre celú spoločnosť. Pretože čo povedia na to takí učitelia alebo čo povedia iní, či už vysokoškolsky vzdelaní alebo s inými školami. Prečo oni nemajú mzdu naviazanú na priemernú mzdu v hospodárstve. Čiže tá spoločenská spravodlivosť tu skutočne nie je celkom zachovaná.
Takisto tá inflácia rastie väčšinou pomalšie ako rastie priemerná mzda a tým pádom niektoré odvetvia profitujú na tom, že trebárs IT sektor alebo bankovníctvo je efektívnejšie alebo vykazuje lepšie, lepšie hospodárenie. No a samozrejme ak to nie je naviazané na určitý rast produktivity, na lepšie výsledky, ak nedochádza medzi, ku konfrontácii medzi odborármi a medzi poskytovateľmi, tak veľmi ťažko sa potom motivujú akýkoľvek zamestnávatelia k tomu, aby prinášali lepší výkon, väčší výkon. Viac sa venovali napríklad, viac sa venovali napríklad svojej profesii. Takže určite je to na diskusiu, prečo vlastne nadviazanie platov na priemernú mzdu v hospodárstve nie je dobrý nápad.
Ale, žiaľ, a to chcem povedať, situácia je taká, aká je, došlo k tomuto naviazaniu a prečo si aj ja myslím a prečo sme, prečo som nakoniec aj povedal áno, treba sa postaviť za zdravotníkov, musíme sa postaviť za zdravotníkov, pretože tu máme špecifickú situáciu. My tu máme situáciu, kedy zdravotníci chýbajú, musím vám ešte raz povedať, že keď, či už začalo sa nám dariť trošku stabilizovať lekárov, od roku 2009 do súčasnosti máme zhruba 14-percentný nárast lekárov. Čiže tam tá situácia je lepšia, ale u sestier sa nám to vôbec nedarí a máme zhruba štvorpercentný pokles. Toto nie je všetko. Títo zdravotníci sú, majú, tá ich štruktúra je taká, že je viac starých zdravotníkov alebo starších zdravotníkov. Ako príklad poviem, že 25 % lekárov je nad 60 rokov. Čiže máme tu ďalší, ďalší exces.
Naši zdravotníci majú vysoké nadčasy. To znamená, že kým ľudia bežne pracujú 40 hodín v týždni, tak naši zdravotníci pracujú nielen 8 hodín navyše každý týždeň, ale niekedy je to aj dvoj- až trojnásobok. Čiže je to opäť veľmi nešpecifické, neštandardná situácia. No a nakoniec musím povedať aj niečo o demografickej zmene, ktorú, ktorej sa nevyhneme, a to sa týka všetkých krajín, aj Slovenska. Opäť len na pripomenutie. V roku 2011 bolo na Slovensku 12,7 % ľudí nad 65 rokov. Viete, koľko ich bolo v roku 2021? Sedemnásť percent a ten trend postupuje. To znamená, my tu na máme starnúcu populáciu a stále menej ľudí, ktorí sa o túto starnúcu populáciu starajú, a tým pádom majú problémy, či už sociálny sektor alebo sektor zdravotníctva. Preto pre tieto dôvody nie som za to, aby ste siahali na mzdy zdravotníkov. Nie som za to, aby ste siahali na mzdy lekárov, sestier, záchranárov a všetkých ostatných. Chcel by som vás preto poprosiť, aby ste to ešte raz veľmi citlivo zvážili, aby ste hľadali tieto zdroje niekde inde. A súhlasím s vami, že za tieto mzdy potrebuje či už ministerstvo zdravotníctva, alebo riaditelia, alebo primári vyžadovať aj adekvátnu prácu, tak aby to konečne pocítil pacient. Aby naozaj tie mzdy, ktoré sú na slovenské pomery aspoň u lekárov veľmi dobré, aby to pocítil aj pacient a toto je úloha, ako som povedal, ministerstva, riaditeľov, primárov.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Braňo, neviem tak pekne hovoriť ako ty, ale chcem ti poďakovať za osobné svedectvo, pretože to sa tak dotýka podľa mňa všetkých nás, ktorí sme to počúvali.
Ja by som chcel trošku ešte pragmaticky povedať aj možno ten medicínsky pohľad ako lekára. Ja som aj včera pomerne veľa hovoril o nejakých etických pravidlách, ktorými sa majú riadiť všetci zdravotníci, a tie sú relatívne jednoduché, tri hovoria o indikácii, čiže kedy môžeme nejaký výkon vôbec indikovať, navrhovať a potom jedno hovorí o pacientovi, o vôli pacienta, čiže máme tu pravidlá, ako pomáhať, neškodiť, spravodlivo rozdeľovať zdroje. A z toho vzniká indikácia na akýkoľvek výkon. A potom máme vôľu pacienta, ktorú musíme rešpektovať. V 99 % prípadov sa indikácia a vôľa pacienta spája a vtedy robíme tieto výkony, vyberieme slepé črevo, nazvem to jednoducho, aby sme tomu rozumeli, pacient chce vyzdravieť, my máme indikáciu, lebo to, ten apendix je chorý, zapálený a jednoducho to urobíme.
Výnimočne sa stáva to, čo sa robí pri potratoch, pri ukončení tehotenstva, my nemáme indikáciu, nie je tá indikácia zabiť nenarodené dieťa, plod, ktorý sa normálne dobre vyvíja, nie je taká indikácia, a máme tu len vôľu, vôľu matky, ktorá chce to dieťa zabiť. Nemôže byť taká situácia, aby sme nemali výhradu vo svedomí, ja by som to nikdy neurobil a nechcem, aby to bola povinnosť hoci aj tej nemocnice, aby niekoho nútili proti tomu, keď nemá indikáciu, keď je zdravotník, keď je lekár, aby urobil výkon, ktorý nechce urobiť. Toto je ten pohľad, ktorý, prosím, si zoberte aj do diskusie, a mus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)