Videokanál poslanca

...možnosť nejakým spôsobom zabezpečovať veľké podujatia a bude na to zadefinovaná nejaká nová špecifická služba. S týmto nemám nejaké výhrady. Rovnako prevádzkový čas ambulancií, rovnako asi kompetencie, do tých sa nechcem púšťať. Samozrejme, je to citlivá otázka, veľmi citlivo ju vnímajú aj naši kolegovia lekári. A tu by som možno trošku nadviazal už na tie veci, ktoré ja vnímam skôr tak rozpačito, alebo uvidíme teda, ako budú ďalšie vykonávacie predpisy.
Celkovo by sa trebalo zamyslieť, že akým smerom chceme tú záchrannú zdravotnú službu uberať, lebo podľa aj tohto návrhu mám pocit, to, čo spomínal aj kolega Majerský, že ideme asi postupne tým smerom paramedického systému. To, čo vlastne je aj v iných krajinách, ako je Anglicko a inde, že jednoducho ten nedostatok lekárov alebo lekárov, ktorí vedia urgentnú medicínu, smeruje k tomu, že sú tu vyškolení záchranári, ktorí postupne preberajú jednotlivé kompetencie a prichádza k pacientovi, hoci aj vo veľmi kritickom stave takýto vyšpecifikovaný záchranár a že lekári sú naozaj na tých urgentoch, kde sa potom tým pacientom vedia efektívnejšie venovať, lebo majú tam iné aj zobrazovacie techniky a tak ďalej. Áno, je to jedna z možností. Druhá z možností je ten systém, ktorý máme teraz, že je postavený na tých lekároch, je postavený na tom, že tie kompetencie aj lekári kolegovia veľmi ťažko odovzdávajú záchranárom. Potom sa tak naťahujú, že čo môžu urobiť záchranári, čo môžu urobiť len lekári a tak ďalej. Nechcem do toho celkom zachádzať. Každopádne tie kompetencie sa tu jednoznačne rozširujú. Niektoré veci, ktoré doteraz robil len lekár, po novom bude môcť robiť aj záchranár.
Tu treba jasne povedať, že Slovensko má jednu veľkú výhodu oproti napríklad našim susedom z Rakúska, kde tá záchranná zdravotná služba je postavená na mladých chlapcoch, ktorí majú pomerne slabé vzdelanie. Majú len niekoľkotýždňové kurzy alebo niekoľkoročné kurzy. Tak u nás sme, ako sme zase špecialisti v tom akademizovaní všetkých možných našich disciplín, tak aj toto sme zakademizovali. Ale v podstate majú oveľa lepšie vzdelanie, ako majú vzdelanie napríklad kolegovia v Rakúsku. Čiže čo sa týka tých kompetencií, okej, uvidíme čo prinesie život.
Čo sa týka toho budúcna, že či je teda zámerom to, aby bolo raz paramedický systém, nie som celkom presvedčený o tom, že toto je úplne ideálny stav. Možno ak bude to nevyhnutné, že tých lekárov budeme mať extrémne málo a že proste tá situácia bude ďalej eskalovať, môžme sa o tom baviť, ale v súčasnom systéme si myslím, že treba to robiť veľmi citlivo, aby nedošlo k ohrozeniu zdravotnej starostlivosti u pacientov a treba zohľadniť aj to, čo hovoria lekári, ktoré kompetencie si chcú ponechať.
Čo sa týka, to znamená, k tomuto modelu, že teda či paramedik alebo postavený na lekároch, tak tuná smerujú práve tieto veci, že špecializovaná RZP-čka, to by mal byť ten vyvzdelaný záchranár, ktorý bude mať špeciálne kompetencie, a rovnako aj posádka RZP, RLP. Počkajme si na detaily, lebo väčšinou v tom sa skrýva potom tá podstata, či sa systém zlepší alebo nie.
Čo by som ale chcel naozaj skôr poznamenať, že toto vnímam negatívne, je ambulancia špecializovanej prepravy. Tu tomu vôbec nerozumiem. My sme namiesto, aby sme upratali dopravnú zdravotnú službu, ktorá sa vymkla aleže úplne spod kontroly, tak sme si zadefinovali ďalšiu nejakú ambulanciu. Možno už sú niekde nakúpené sanitky, ktoré už niekto aj vie, že kto si, kto ich bude mať a jednoducho túto službu budeme akože využívať na odťaženie RZP, ale možno to bude len nejaký lacný taxík. Možno keby sme sa viac venovali operačnému stredisku, ktoré nebude posielať záchranky ku veciam, ktoré sú evidentne možno nie život ohrozujúce a nepotrebné, tak možno by sme žiadne takéto vymýšľania nemuseli mať. No a mimochodom, tá dopravná zdravotná služba, to keď robíme nejakú zásadnú reformu, že robíme ju tri roky a necháme ju len tak, ako pre mňa je to smutné konštatovanie. Neviem prečo, prečo to tak dopadlo.
Teraz som si pred tým, ako som sa chystal na toto vyšetre... vystúpenie, pozeral (reakcia navrhovateľa) vyšetrenie, to by bolo fajn (povedané s pobavením), som si pozeral, ako to majú teda tí Rakúšania a oni to majú, normálne si predstavte, že cez ChatBot. Oni už majú vlastne, že keď chcem si objednať Krankentransport, to znamená, chcem transportovať pacienta z bodu A do bodu B, tak idem normálne na notrufnoe.at, však si to pozrite, a komunikujete s ChatBotom, odkiaľ chcete, akého pacienta, je ležiaci, je sediaci, je taký, hentaký, onaký a jednoducho ten ChatBot vám vyberie najbližšiu možnú dopravnú službu. Že nejdeme teraz, že ja sa dohodnem a táto dialýza bude posielať mojich pacientov cez moju dopravnú zdravotnú službu a vytesním tých ostatných a dohodnem sa s tým a s hentým a s oným. Proste toto nefunguje. Hej, toto a toto by mala byť súčasť vlastne tej našej reformy. Nie, my sme teda dopravnú zdravotnú službu nechali že úplne nepovšimnutú, zase tam budú takéto kademache čachre-machre, no a vytvoríme si novú, vytvoríme si novú ambulanciu špecializovanej prepravy. Nepochopiteľné pre mňa. Nerozumiem tomu. Nerozumiem čo vlastne tým básnik myslel.
Samozrejme, aj tá nová sieť, to už tu bolo spomínané, niektorí ju už možno tušia, niektorí vedia, že ako to dopadne. Ja to zatiaľ netuším, nevidím, nemal som ambíciu rozprávať s ministrom a myslím si, že ako opozičný poslanec, áno, mohol som, možno by teda mi odpovedal. Ale každopádne, potrebuje to vedieť verejnosť, potrebuje to vedieť verejnosť, že ako si vy predstavujete, ako bude vyzerať tá mapa a tak ďalej. Tu by som tiež rád poznamenal jednu zaujímavú vec, že Rakúšania, si predstavte, napríklad v Dolnom Rakúsku idú redukovať počtu bodov, kde budú záchranky. Z 32 na 21. My podľa tohto zatiaľ predpokladám, že budeme ich nejakým spôsobom navyšovať. Áno, niečo sa bude upravovať, niečo sa bude navyšovať. Ja som veľmi zvedavý, ako bude finančný dopad celého tohto modelu. Tvrdí sa, že by to malo byť nejako rozpočtovo neutrálne, ale podľa týchto nových a nových podskupín, podmnožín, ktoré tuná máme, tak to bude veľmi, veľmi náročné urobiť rozpočtovo neutrálne. Skôr si myslím, že to budú ďalšie milióny navyše. Takže v tomto takisto nie celkom verím predkladateľovi, že rozpočet bude neutrálny.
Samozrejme, ešte môžeme spomenúť lepšie vybavenie ambulancií, hodnotím pozitívne.
Čo veľmi pozitívne hodnotím, sú indikátory kvality. Konečne! To, čo sme teraz hovorili. Ideme vyberať, opäť ideme robiť výberko a my nevieme, na základe čoho. My nezbierame indikátory kvality. My nevieme presne, na základe čoho my vieme povedať, že LSE je lepšie ako bratislavská záchranka. My to nevieme. Áno, môžme si akože určiť, že aký mali dojazdový čas, aký mali rýchly nástup, či vzdelávajú záchranárov a tak ďalej, ale nie je to špecifikovaný zber dát, ktorý by mohol viesť ku spravodlivej, nejakej optimálnej analýze. Čiže ja hodnotím to veľmi pozitívne. Opäť, malo to tu byť už dávno. Takže, to je tá prvá časť. Samozrejme, dalo by sa o tom hovoriť oveľa dlhšie, ale pre krátkosť času by som tu to ukončil.
A vrátim sa ešte teda k tomu, čo chcem povedať k tomu výberovému konaniu. Viete, my sme si tu zvykli, žiaľbohu, na tom Slovensku, že ja sa cítim niekedy tak ako veľmi zvláštne, že človek, ktorý je z konzervatívnej strany, pravicovej strany, povedzme, keď ešte nejaké takéto delenie tu má, začína obhajovať veci, že prečo by štát mal mať napríklad svoju záchranku, hej. A sociálna demokracia, my tu máme dve sociálne demokracie, slovenskú sociálnu demokraciu a druhú sociálnu demokraciu, tak ona jednoducho necháva ten systém tak, ako tu je. Veď keď v Česku môžu byť záchranky pod vyššími územnými celkami, keď majú tých 14 krajov a každý kraj má vlastné záchranky, neriešia žiadne výberká, neriešia žiadne problémy, u nás to nejde. U nás to nejde, lebo niekto sa rozhodol, ja si to už nepamätám presne kto, že jednoducho štát je zlý vlastník, to všetko nebude fungovať, tam sa kradne, neviem čo, á, dajme to súkromníkovi. To, že on si už z toho urobí dividendy, to už sa nám nezdá, že to je kradnutie. To už je normálna vec, to už je biznis.
No a ja vám poviem, ako ten biznis vyzerá. Ten biznis je naozaj nastavený perfektne. To je geniálna vec. Hovoríme o 800 mil., možno miliarde eur, kde budete mať pevnú, fixnú platbu, každý mesiac vám cinkne na účet, keď budete mať 107 bodov RZP, RLP, cinkne vám na účet na každý jeden bod od 50- do 80-tisíc, podľa nejakého cenového opatrenia. No to je perfektné podnikanie. To je geniálne podnikanie. Takéto podnikanie, určite o takéto má mnoho ľudí záujem. Preto si myslím, že to je mentálne strašne hlúpo nastavené, neviem, kto tu bol takýto múdry, že jednoducho my sa postupne zbavujeme, štát, klasických kompetencií štátu. To je úplne krízové riadenie. To ako keby sme teraz predali polovicu hasičov súkromnej firme. Alebo poďme predať polovicu policajných áut, dajme súkromnej firme. Veď to je kritická infraštruktúra štátu a my tu polovicu už sme predali a teraz, ja vám garantujem, keď prídu zase pozmeňováky nejaké, tak ani tých 50 % už štát nebude mať. Možno 30. A poďme sa pozrieť, že ako k tomu došlo. Že ako slovenská sociálna demokracia a sociálna demokracia, ktorá to má v názve, ako k tomu došlo. Zapamätali sme si rok 2019. Pani Kalavská vtedy odvolala ešte pána Haška, cítila, že to bude veľký prúser, presunuli to na úrad pre dohľad. Kto bol vtedy na úrade, kedy sa poslednýkrát vyberali záchranky? Nominant SMER-u pán Palkovič. Pán Palkovič, ktorého ste si teraz dali ako riaditeľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. On bol predsedom komisie, ktorá vyberala záchranky v roku 2019. Rovnako pán Saloň, rovnako pán Mikloši, ktorý bol v súčasne v jednej firme s pánom Mikčim, ktorý bol jediným konateľom Life Star Emergency, LSE. A paradoxne, áno, však áno, ÚDZS, ale hrozí, že sa to stane znovu. Paradoxne LSE získala najviac bodov. Čiže z 328 bodov Life Star Emergency, my máme také ideálne skratky, každý sa chce volať anglicky, malo 107 bodov. Neuveriteľné, že? Teraz (reakcia navrhovateľa), či budú vylúčený si počkajme. To budú ešte také tlaky, pán minister, to ešte sa budete sám diviť.
Ja sa len pýtam, že či toto je normálne? Či toto je naozaj normálne, že my si takýmto spôsobom ideme tuná zase robiť výberko. Veď ÚVO to napadol. Doteraz prebieha proces, spomínal to aj pán doktor Szalay. A my bez toho, aby bolo toto nejakým spôsobom poriešené, ideme cez rovnaké pravidlá urobiť ďalší výber. Veď to budú ďalšie žaloby. To nám Európska komisia povedala, že to tak nemôže byť. A myslím si, že sociálna demokracia mala dosť času na to, aby sa zamyslela nad tým, či už nenastal čas, aby konečne možno tú záchrannú službu prebral pod seba štát, pretože to je kompetencia štátu, pretože to robia aj iné krajiny, napríklad Česká republika. Ja si myslím, že to by bolo najlepšie riešenie, ale na to treba byť pripravený. Teraz sme zase v hodine dvanástej. Už to teraz je ťažko možné, ale proste toto mal byť cieľ. Tu sedí bývalý minister Krajčí, tak bolo to aj v programovom vyhlásení vlády. No len zase, cez tlaky, politiku, neviem čo, zrazu Lengvarský to stopil. Hej, lebo však tých tlakov tam bolo strašne veľa. No a nemáme zase tú štátnu záchranku. No nemáme. A ani nebude. A ja sa obávam, že keď prídu ďalšie pozmeňováky, tak štátna záchranka už naozaj nebude mať ani tú nadpolovičnú väčšinu, ale bude mať možno 40 %, možno menej. Ja neviem, ja neviem a neviem, ako sa to vlastne bude vyberať. Toto si uvedomuje podľa mňa aj minister, lebo vie, že toto je naozaj na, toto je na jeho hlave zatiaľ, možno sa to presunie z ministerstva niekde inde. Zase to si musíme počkať, čo s tým vlastne urobia. Ale ja vám hovorím úprimne, že keď máme záujem, chápem, že to už je asi teraz neskoro, ale veď o tom ani diskusia nebola. Tu sa ani nikto nebaví o tom, že prečo, kto sa tak rozhodol, že záchranky majú byť súkromné. Ja neviem, že prečo vlastne my sme akože toto dopustili. Ja tomu naozaj vôbec nerozumiem.
To znamená, čo s tým chceme urobiť? My prídeme s návrhom, s pozmeňovákom, aj ten nie je dobre riešenie. Ja si myslím, že najlepšie riešenie by bolo možno dvojkolovo. Najprv to dať všetkým verejnoprospešným organizáciám, červeným krížom, nemocniciam, proste všetci, ktorí proste sú non for profit a niekde, kde trebárs to nebude možné, neobsadí sa toto miesto, tak pre mňa za mňa, potom nech sa to dá každému, kto sa tam prihlási. A ak to nebude obsadené, tak potom nech na to miesto ako príde štát, lebo je to jeho povinnosť. Niečo musíme s tým urobiť. Toto, čo sa chystá, je veľmi nebezpečné a obávam sa, že je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne zhodnotiť tento návrh zákona. Budem sa snažiť byť vecný. Pokúsim sa rozdeliť tiež celý tento zákon na dve časti. Tá prvá časť sa bude týkať tých vecných pripomienok, čo sa týka obsahu, a potom v tej druhej časti takisto musím sa vyjadriť aj k tomu výberku alebo výberovému konaniu, ktoré sa chystá.
Tak možno na úvod, sledujú nás aj ľudia, poviem svoju osobnú, teda nie osobnú skúsenosť, ale skúsenosť, s ktorou som bol konfrontovaný ako kolega, priateľ mal svojho príbuzného, ktorý išiel hrať futbal, 56 rokov, so svojou partiou kamarátov, v telocvični odpadol, mal zástavu srdca, musel byť resuscitovaný. Okamžite volali záchranku, ale, žiaľ, všetky body, všetky RLP, RZP boli na výjazde. To bola realita. A preto museli, samozrejme, mu poskytovať prvú pomoc, museli začať s masážou srdca a robili všetko, čo sa dá, ale cez operačné stredisko mu povedali, že najbližší, najbližší možný bod alebo čas, kedy môže prísť sanitka, je 20 minút. Tak sa rozhodli, že ho zoberú do auta počas tej resuscitácie, ale neviem, ako sa to dá v osobnom aute, pravdepodobne veľmi nedostatočne a že ho rýchlo prevezú do nemocnice. To sa im aj podarilo, ale, žiaľ, v nemocnici zomrel. Takže toto sú dopady, ktoré, žiaľ, sa stávajú a nemôžem povedať, že teda aj po tejto novele sa nebudú stávať, pretože niekedy to tak osud chce, že niektoré sanitky, nieže niektoré, všetky sanitky sú na výjazde a práve v tom momente potrebujete ďalšie vozidlo, ktoré nemáte k dispozícii.
Ani tento zákon takýmto veciam nedokáže zabrániť, ale môžeme sa o to pokúsiť. Sú tu naozaj veci, ktoré môžu pomôcť, aby sa takéto príklady, ako som pred chvíľkou povedal, nestávali, resp. aby sa stávali veľmi, veľmi ojedinele. A preto som rád, že prichádza táto novela, na ktorej pracovali viacerí odborníci. Ja sa necítim úplne kompetentný, pretože napriek tomu, že som anestéziológ a poznám tu svoju časť, ale chcem rešpektovať aj kolegov záchranárov a všetkých ostatných, ktorých sa tento návrh dotýka, ja som rád, že prichádzate so zmenami, ktoré tu už mohli dávnejšie byť. Zopakujem ešte raz, tie pozitíva, ktoré ja tu vnímam, aj keď konfrontujem tento návrh so zahraničím, tak vidím tam veľa prienikov a za to som vďačný.
Napríklad tá nová linka 116, 117, je to dobrá vec. Je to vec, ktorá sa dá naozaj dobre rozvinúť, ak budeme chcieť. Je to vec, ktorá odťaží jednak tú základnú bežnú linku, ktorá je tu pre život ohrozujúce stavy a všetko, čo nie je život ohrozujúce, by malo byť presmerované na túto linku. Cez túto linku môžu fungovať v budúcnosti možno aj iné služby. Napríklad v Nemecku cez 116, 117 funguje aj to, že poisťovňa je povinná nájsť termín pacientovi do jedného mesiaca, ak si tento termín nevie nájsť. Čiže my vieme možno túto linku ďalej rozvíjať a myslím si, že toto je prvý krok.
Ďalej vnímam pozitívne aj to, že sa tuná zavádza randez-vous systém. To, čo spomínal kolega Majerský. Ja sám som pracoval na záchranke v Nemecku aj v Rakúsku, tam je to úplne bežná vec. Nie je to vec, ktorá je len na vyznačených bodoch, ale je to vec, ktorá je plošne zavedená. To znamená, že randez-vous systém okrem pár výnimočných bodov funguje. Samozrejme, je to iná krajina, iné rozdelenie obyvateľstva, sú tam veľké aglomerácie a tak ďalej, ale každopádne randez-vous systém je veľmi pozitívna vec. Opäť uvediem konkrétny príklad. Ak na operačné stredisko príde hlásenie, že ide o život ohrozujúci stav, napríklad tá resuscitácia, ako som spomínal, tak okamžite vyštartujú dve vozidlá. Doteraz vyštartovalo len jedno RLP, to znamená jedna sanitka s lôžkom, s lekárom, s dvoma záchranármi. Po novom vlastne k takémuto pacientovi, ktorý potrebuje resuscitáciu, vyštartujú dve vozidlá. Jedno bude osobné auto, v ktorom bude vodič a lekár, a druhé auto bude zložené zo záchranárov. Ak prídu k tomuto pacientovi, ktorý potrebuje resuscitáciu a zistia, že napríklad tá resuscitácia, bohužiaľ, nebola úspešná a pacient zomrel a ak príde ďalší hovor, že musíme ísť k ďalšiemu pacientovi, ktorý potrebuje resuscitáciu, tak hoci je to veľmi náročná situácia, kde ostanú tí záchranári s príbuznými zosnulého pacienta, tak lekár so svojim vodičom môže utekať k ďalšiemu pacientovi. A k tomu ďalšiemu pacientovi prizvú ďalšiu RZP so záchranármi. Čiže takýto model pomáha a zlepšuje situáciu tak, aby ten stav, ktorý som povedal na začiatku, nenastal. Opäť chválim, myslím si, že to mohlo byť už skôr.
Rovnako ambulancie asistenčnej zdravotnej služby, dobre, povedzme si, že bude teraz možnosť nejakým spôsobom zabezpečovať veľké podujatia a bude na to zadefinovaná nejaká nová špecifická služba, s týmto nemám nejaké výhrady. Rovnako prevádzkový čas ambulancií. Rovnako asi kompetencie, do tých sa nechcem púšťať, samozrejme, je to citlivá otázka, veľmi citlivo ju vnímajú aj naši
=====

Ja by som sa chcel naopak zastať kolegu Dvořáka, lebo my sme parlamentná demokracia. Ja si myslím, že on má právo vystúpiť a právo majú to vidieť aj občania. Lebo občania nevideli, čo ste vy rozprávali so ZMOS-om a s ostatnými komorami a tak ďalej. A možno aj keď sú niektoré otázky nie celkom adresné a nie celkom, ktoré sa vám páčia, tak si myslím, že je to úplne legitímna práca poslanca, aby tieto otázky kládol.
Ja som v jeho vystúpení videl naozaj viaceré veci, ktorá sa dotýkajú aj tej linky stošestnásť, stosedemnásť, pýtal sa aj na to výberové konanie. Ja som to nevidel, že to je scestné a myslím si, že doteraz sme mali korektnú diskusiu, debatu aj s pánom predsedom zdravotníckeho výboru, aj s pánom ministrom. Tak ja by som vás poprosil všetkých, aby sme zostali v tej korektnej rovine a nešli do tej osobnej.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že tí, ktorí sa venujú tejto problematike, tak vedia veľmi dobre, o čo sa tu hrá. Vedia veľmi dobre, že ide o veľké milióny, že ide zhruba o 800 miliónov eur, možno jednu miliardu eur, ktoré budú v priebehu nasledujúcich šiestich rokov rozdelené medzi záchrannú zdravotnú službu a je to, samozrejme, veľmi lukratívna záležitosť, preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby tento zákon bol pripravený kvalitne a správne. A myslím si, to, čo povedal Oskar Dvořák je správne, že takéto zákony, zvlášť také citlivé zákony, čo sa týka aj financovania, ja verím, že nás počúva aj teraz pán budúci možno predseda Národnej rady Raši, sa nemajú prijímať ako skrátené legislatívne konanie. Myslím si, že bolo dosť času, aby bol normálny legislatívny proces. Začali sme medzirezortné pripomienkové konanie v októbri, máme koniec marca a sme tu teraz naozaj tlačení do kúta, pretože naozaj potrebujeme rýchle riešenie, tak ako povedal pán minister, aby sme mohli urobiť výberové konanie. K výberovému konaniu budeme mať samostatné vystúpenie, myslím si, že je to dosť kľúčové, okrem, samozrejme, aj obsahovej stránky celého tohto návrhu.
Takže za mňa ešte raz zhrniem, skrátené legislatívne konanie je, žiaľ, opodstatnené, ale dalo sa tomu predísť.
Ďakujem.

82-2
Čiže my tu máme obrovské paradoxy, my tu máme obrovské paradoxy v tejto situácii a toto je len vyústenie toho celého paradoxu, v ktorom slovenské zdravotníctvo je. Že odbory sú tu jediná organizácia, ktorá má silu, ktorá dokáže aj nátlakom, aj takou, takou, takým, takým silným tlakom spôsobiť určité, určité zmeny.
No a áno, môžme sa na nich hnevať, z druhej strany treba povedať, že niektoré veci priniesli a boli, boli správne. Minimálne v roku 2011, keby neboli tieto tvrdé protesty zdravotníkov, tak by mali tak nízke mzdy, že by tu pokračoval exodus zdravotníkov, tak ako som odišiel ja v roku 2004, pretože ten plat bol na úrovni, ani nechcem hovoriť, aký. Čiže sú tu určité pozitíva, pozitíva aj napriek tomu, že nám sa to dnes nezdá alebo niektorým sa to nezdá.
Ja by som ešte ďalej povedal, čo všetko bolo v tom memorande a kde sme, kde sme, kde, to nie je pravda, že všetko je splnené. Teda financovanie nemocníc sme hovorili. Štandardizované zmluvy, dobre, teraz ste prišli s nejakými vecami, myslím si, že toto je v dobrom procese a bude to pokračovať.
DRG kóder, je tu zákon 578, niečo sa upravilo, administratívny pracovník, fajn, súhlasím. To, čo bolo v memorande, je ale aj napríklad DRG arbiter, to, čo nám tu tiež chýba. Ak nemocnica, ak poisťovňa neuzná nejakú platbu napríklad nemocnici, že urobila určitý výkon a ak poisťovňa povie podľa svojho metra nie, ja ti to nezaplatím, no tak jednoducho to zariadenie nemá veľa možností, ako sa s tou poisťovňou naťahovať. Väčšinou v zahraničí opäť je určitý arbiter, ktorý ako nestranný súd rozhoduje, že či má právo poisťovňa škrtnúť tento výdaj, alebo nie. A tento bod napríklad z memoranda nie je splnený, nie je splnený.
Oddlženie nemocníc a ďalšie nezadlžovanie, ďalšia veľmi zásadná vec, ktorú hovorili, ktorý hovorili odborári.
Oni už sa nechcú pozerať na to, že pracujú v nemocniciach, ktoré sa zadlžujú obrovským tempom a nikto to nijakým spôsobom nerieši. Malo tu byť centrálne riadenie nemocníc. Mali sme jedinečnú šancu urobiť možno z tých príspevkových organizácií možno nejakú verejnoprospešnú jednu organizáciu, ktorá by zastrešovala pod sebou možno nejako, či už to mohli byť eseročky, alebo mohli to byť nejaké opäť verejnoprospešné organizácie, ale aby nebol tam ten silný politický vplyv, aby vy alebo iný minister, ktorý tu príde, nemohol len tak jednoducho vymeniť riaditeľa nemocnice, aby tam bola nejaká kontinuita, tak ako je v Banskej Bystrici kontinuita, že je tam pani Lapuníková dlhé roky, a to vidieť, že ona má vzťah k tej nemocnici. Tak takýmto spôsobom treba odpolitizovať tie, tie nemocnice. Treba, aby tí nominanti, ktorí tam prídu, sa nebáli ísť aj do konfrontácie aj s odborovým zväzom, aj s lekármi, aby tam nebol určitý nadstav, aby sa nebáli hovoriť o kolektívnych zmluvách, o duplicitných úväzkoch. Teraz je to tak, že keď tam príde nominant, tak on vie, že jeho doba životnosti je zhruba ako doba životnosti ministra, no a on sa nebude do toho nejakým spôsobom hrabať. Čo by som ja tam robil? Veď minister , keď vidí, že tu je, nie je tu sociálny zmier, no tak ma vymení, tak ako v Trenčíne, hej, že keď tam začne aj opozícia do toho vŕtať a všetci ostatní, no tak jednoducho aj ten riaditeľ padne. Čiže oni, oni nechcú a čo by sa mali akože starať o nejakú efektivitu, zlepšovanie stavu a tak ďalej. Nie, oni nebudú, nebudú sa tuná s lekármi nejako doťahovať.
A chcel by som povedať ešte jednu dôležitú vec. Tie výpovede nepodali lekári, ktorí majú jednodňovky, alebo nepodali lekári, ktorí majú ambulancie a sú v podstate spokojní. To sú lekári, to sú lekári, ktorí pracujú, makajú, veľa mladých lekárov, oni chcú mať jednoducho lepšie podmienky. Oni chcú konečne vidieť, že sa bude stavať národná univerzitná nemocnica niekde. Oni chcú vidieť, že sa nemocnice nebudú ďalej zadlžovať. Oni chcú vidieť, že Robert Fico nájde miliardu v rozpočte, aby sa zaplatil ten dlh, ktorý sa ťahá pred nimi.
Toto sú, môžete sa smiať, ale to sú jednoducho veci, viete, ale to sú, to je vec, to je vyjadrenie beznádeje, pretože oni v tomto systéme už dlhodobo žijú a nič sa s tým nedeje, hej? Urobia nejaký nátlak, sľúbia im všetko, aj nemožné, a potom akonáhle oni výpovede stiahnu, tak začne sa robiť tak na pol plynu a potom to po mesiacoch nejako zanikne. (Reakcia z pléna.) No vy nie. Ja som Vám povedal, že kde je Robert Fico? Kde je Robert Fico? Prečo vás necháva kúpať sa v tom samého? Kde je? Vy ste tam boli na tej tlačovke a mňa, mne bolo úprimne vás ľúto, pretože vy tam ste traja ministri bývalí a jeden terajší za HLAS, urobili ste na druhú adventnú nedeľu, jeden, jeden bod bol na rokovaní vlády a Robert Fico sa nepostaví za vás? Nepovie, že prepáčte, to je tak závažná vec, vy ste to trikrát spomínali, že to je absolútne závažná, dôležitá vec a nepríde a nedrží vám stranu. Niektoré veci neviete vy vyriešiť. Jednoducho vy neviete si nájsť miliardu v rozpočte, Fico to vie. Však nech zoberie Kaliňákovi a nech to dá vám. Fico to vie. Ak to nezačne riešiť premiér tejto krajiny, tak sa nepohneme nikde. Toto tu, celé toto divadlo, ktoré tuná máme, je o dôvere, to je o ničom inom. Lekári jednoducho už neveria, že niekto ich problémy bude brať vážne a že ich nezametie pod koberec. A darmo vy sa môžete tu snažiť, môžete zvolávať jednu tripartitu, druhú tripartitu, volať si ich, hovoriť, že toto ešte splníme, hento splníme, oni nemajú tú dôveru. Ešte ani raz sa oficiálne, možno nejaké neoficiálne stretnutie bolo, ale ani raz sa oficiálne premiér nestretol s Lekárskym Odborovým Združením. On stále tvrdí, že zdravotníctvo preňho nie je priorita, zdravotníctvo preňho nie je vec, s ktorou by sa mal on zaoberať, na to má ministra zdravotníctva. Vy ste tam koľko, dva mesiace? Bohužiaľ, ani tieto veci ste vy nespôsobili, ale musíte sa tu kúpať sám. A toto nie je fér. Ja si myslím, že premiér musí konečne už do tejto problematiky vstúpiť, a to si podľa mňa uvedomujete aj vy.
Ale pokračujem ďalej, Národná univerzitná nemocnica, Národná univerzitná nemocnica, to divadlo, ktoré tuná hrala aj pani Dolinková, už musí skončiť. My sme opäť vyzývali, sadnime si, prosím vás, sadnime si strany spoločne, povedzme si, čo budeme robiť, aký je plán na desať rokov, akú máme víziu pre zdravotníctvo? Neudiala sa, ten okrúhly stôl sa neudial. Bolo tu rozhodnutie, rozhodnutie, že teda nebudú Rázsochy, bude Ružinov.
(Reakcia z pléna.) No, nebol okrúhly stôl. My sme volali pána Fica, aby zvolal okrúhly stôl ohľadom Národnej univerzitnej nemocnice. (Reakcia z pléna.) No máme plán, alebo nemáme plán? Ja stále neviem. (Reakcia z pléna.) No viete, že to, ja som sa vždy pýtal a pýtam sa znovu, či máme lepšie miesto, kde sa dá rýchlejšie a komplexnejšie postaviť nemocnicu, ako je na Rázsochách. A pokiaľ to nemáme, tak začnime na Rázsochách stavať. Otázka je, za čo? Lebo my nemáme peniaze. Sú tu v rozbehu dva veľké projekty, na každý z nich budete potrebovať ďalších plus 300-tisíc, určite na Banskú Bystricu plus a na Martin tiež, čiže neviem, odkiaľ tie peniaze budú. Ale, ale niečo treba urobiť, pretože bez toho to tu, to bratislavské zdravotníctvo úplne zakape.
Čo sa týka dodržiavania Zákonníka práce, tam takisto sme spomínali tie, tie úväzky, v niečom naozaj aj ja by som nesúhlasil a by som hovoril, že toto nie je celkom správne a mali by sa zracionalizovať alebo zoptimalizovať a prehodnotiť.
Čo sa týka vzdelávania, tam si myslím, že je úplne legitímna požiadavka. Hovorili o tom, aby ste im dali napríklad prehľad v zahraničí a ako to je na Slovensku, že ktoré špecializačné štúdium trvá dlhšie ako v zahraničí a podľa mojich informácií takáto analýza nebola urobená. Elektronický logbook napríklad že nie je zavedený, že nie je zrušená práca (reakcia z pléna), okej, tak to sa teším na ten odpočet. Zrušenie práce tiež vybavené, zrušenie atestačnej práce napríklad to bolo, hej? Databáza školiteľov a tak ďalej. Čiže toto sú veci, ktoré sú podľa mňa, podľa mňa uskutočniteľné.
No a k tomu DRG takisto už tu spomínal Marek Krajčí, že ja si zase, naopak, nemyslím, že to DRG tu bude všeliek a spasí nás, vôbec nie (povedané so smiechom). Kým my tu ideme ešte postupne to DRG zavádzať, tak v Nemecku, ako som spomínal, už od DRG postupne čiastočne ustupujú, hovoria, že to nie je spravodlivá platba. Prečo nie je spravodlivá? Pretože nezohľadňuje napríklad výsledok, čiže ak to preženiem, ak babička 95-ročná má zlomeninu fibuly, teda rovnej kosti, ktorá nie je nejako trieštivá, tak je možné urobiť napríklad tradičnú sadru a poslať ju domov alebo ju pekne zoperovať, nechať ju 3-4-5 dní v nemocnici. No a keďže tie fixné náklady sú rovnaké, tak pre nemocnicu je výhodnejšie urobiť napríklad tú operáciu, ako ju poslať domov so sadrou. A toto nie je fér. A ešte ak by aj babička, nedajbože, zomrela aj počas tej operácie, aj tak dostanú zaplatené tie peniaze za ten výkon.
Čiže to DRG má veľmi veľa takýchto presahov, ktoré nie sú pre pacienta fér, čiže to DRG tiež nie je všeliek.
A nie je všeliek a nie je celkom spravodlivé, pretože ošetrovateľské paušály sú napríklad jedna z inovácií, ktoré Nemci už zaviedli, aby tú nerovnosť jednotlivých nemocníc vyrovnávali, tak tie štátne koncové nemocnice, ktoré majú najťažších pacientov, tak majú ku DRG ešte tzv. ošetrovateľský paušál, aby sa vyrovnalo to, že menšie nemocnice, súkromné nemocnice vedia tých pacientov rýchlejšie prepustiť domov a tie koncové nemocnice ich prepustiť nemôžu a tam je ten ošetrovateľský paušál dôležitý.
Čiže kráti sa, kráti sa mi čas. Ja by som to ešte raz zovšeobecnil, áno, súčasťou memoranda sú aj platy, nehovorme si, že nie, a podľa mňa netlačte tých lekárov do kúta, že aby to povedali oni sami, že im ide o tie platy. Súčasťou memoranda sú aj platy. Vaša vláda, vláda Roberta Fica sa rozhodla, že bude konsolidovať na úkor školstva, na úkor zdravotníctva a nebol to dobrý krok. Vidíte, že to spôsobilo veľkú vôľu nevôle a podľa mňa mohli ste to, mohli ste tomu predísť. A rovnako aj tie dlho neriešené problémy nemôžu chodiť, prichádzať na ministerstvo zdravotníctva neskúsení ľudia. Nič proti vám. Ja si vás vážim a si myslím, že robíte, čo viete a čo môžete, ale od začiatku, od pani Dolinkovej prišla tam, nebola pripravená, nemala tím, nemala víziu, tak to aj dopadlo. A my sa točíme v takom bludnom kruhu a nemáme kontinuitu, a preto, preto lekári strácajú trpezlivosť, a preto majú tieto výpovede.
Čiže ak by som vám mal ja poradiť, čo by sa, čo by ste mali urobiť alebo čo by som asi sa snažil urobiť ja, utekal by som za pánom Robertom Ficom, aby si túto tému zobral ako svoju absolútnu prioritu, aby vstúpil do rokovaní, prvá vec. Druhá vec, aby ste dorovnali mzdové potreby, ktoré majú nielen lekári, ale aj klinickí psychológovia, logopédi a ostatní, na ktorých ste zabudli. Toto nie je obrovské, to už sa nebavíme o nejakých stovkách miliónov, ako ste chceli 240 mil. ušetriť, nie, tu sa bavíme naozaj maximálne o desiatkach miliónov a na to sa musia nájsť peniaze.
A po tretie čo by som urobil, je, vy musíte nájsť stratenú dôveru zdravotníkov. Čiže vy ich musíte presvedčiť, a teda tu by som naozaj chcel, aby tam bol aj Robert Fico, že vy ako tandem, Fico a Šaško, budete intenzívne pracovať na tom, ak oni tie výpovede stiahnu, tak sa bude bod po bode meniť slovenské zdravotníctvo k lepšiemu. Toto je jasný plán, ako by ste mali postupovať. Všetko ostatné je podľa mňa určitým spôsobom taká zákopová vojna a toto si naša spoločnosť naozaj nezaslúži.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, teda áno, aj kolegyne, kolegovia, no, v prvom rade naozaj ma to neteší, v akom stave sa momentálne nachádzame, pretože sme to mali tuná pred dvoma rokmi a v roku 2011 tiež a opäť sme tam, kde sme boli. A možno začnem trošku netradične tým, čo som si prečítal dnes na fórach, pretože fóra dnes, hlavne tie lekárske horeli a zdravotníci, lekári sa vyjadrovali k tomu, čo ide parlament prijať, teda tú mimoriadnu situáciu. A odcitujem jedného kolegu, ktorý povedal že: "Do konca roka mám desať 24-hodinových služieb a tak sa mi zdá, že v tom lochu to nebude až také zlé, lebo si aspoň konečne oddýchnem." Toto povedal jeden z kolegov, ktorý to, samozrejme, myslel sarkasticky, ale možno začnem tým, že to, čo ste priniesli do parlamentu, naozaj nebude tú situáciu riešiť. Nebude tú situáciu riešiť a ja, a dúfam, že rovnako vy a vy ste to už viackrát povedali, že dúfam, že k tomu naozaj nedôjde. My sme si zažili svoje, a to nebola ani vojna, nebola teda, ale bol covid. To znamená situácia, ktorá sa nedá predvídať, ktorej sa nedá nejakým spôsobom veľmi uhnúť a mali sme chvíľu čas alebo stav, kedy v niektorých nemocniciach sme nevedeli zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Naozaj boli niektoré nemocnice, kde nebolo dostatok lekárov, vyše 30 % chýbalo a vtedy bolo naozaj veľmi ťažké zabezpečiť, aby sa o našich pacientov mal kto starať. No a vtedy bola tá možnosť ešte v rámci núdzového stavu, áno, v rámci núdzového stavu, že mohla byť tzv. uložená pracovná povinnosť cez okresné úrady, ako ste spomínali, pán minister, áno, presne tak to bolo a bol to jeden obrovský chaos. Pretože tie okresné úrady nemali žiadnu skúsenosť, samozrejme, nemali najprv tie dáta, že ktorý lekár, ktorý zdravotník kde je, či mu môžu uložiť povinnosť alebo nie. V zákone sa hovorí o viacerých výnimkách, hovorí sa o tom, že ak ma niekto napríklad nezaopatrené deti do 15 rokov, tak sa ho takáto povinnosť netýka, či daný lekár má hendikep, alebo nie, či to náhodou nie je tehotná, alebo na materskej dovolenke kolegyňa, čiže bolo tam veľmi veľa výnimiek, niektorí boli v zahraničí, ani o tom nemali informácie. Bol to jeden obrovský chaos, veľká nevôľa, každý deň sme boli v médiách a nefungovalo to. Naozaj to nefungovalo a ja som presvedčený, že ani ak by došlo k tejto mimoriadnej situácii, aj tu to nebude fungovať. Ja rozumiem, že ste prišli s niečím, lebo niečo robiť musíte a musíte mať nejaký plán B, ja tomu plne rozumiem. Z môjho osobného pohľadu ale to vnímam, minimálne načasovanie, veľmi nešťastne, že ste s tým prišli teraz počas horúcich rokovaní, kedy sa naozaj dohaduje o tom, že ako to tu bude od 1.1.2025 vyzerať. My sme vám aj povedali, že pre nás nie je problém zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu, aspoň pre opozíciu a pre tú časť opozície, ktorá sa zdravotníctvom zaoberá a aby sme možno schválili niektoré veci, ktoré by ste nevyhnutne potrebovali. Ale či to bolo nevyhnutné urobiť teraz ešte, tri týždne predtým, ako sa ukončí tento rok, je naozaj otázne. A chcel by som povedať, že ani nie je šťastné, akým spôsobom komunikujete, že je tu určitá politická snaha urobiť taký naratív, že v podstate splníme im všetky požiadavky, necháme tie platy a potom im ukážeme, pozrite sa, vidíte, aj tak vám išlo len o tie platy, len o tie platy vám išlo, o nič iné.
No a túto hru s vami lekári nebudú hrať. Ja som presvedčený o tom, že s tým, s čím ste prišli do parlamentu podľa mňa nešťastne a veľmi skoro, tak ste ich naštvali maximálne, ako sa dalo. Ja mám informáciu, že lekári dokonca dávajú výpovede. Máme o 40 výpovedí viac, čiže momentálne podľa mojich informácií je výpovedí 3 340 a podotýkam, že také číslo tu ešte nikdy nebolo, ani v roku 2011, ani v roku 2022 tu toľko lekárov výpovede nedalo.
A potom sa musíme pýtať, prečo to tak je, prečo lekári sú vo výpovediach. Oni sú to ani nevymysleli, ani nechceli, ale ten dôvod je ten, že tu sa systematicky neriešia choroby slovenského zdravotníctva. Toto naozaj nie je o platoch, toto je o tom, aká nálada a aká dôvera je v zdravotníctve a musím povedať, že tu nesú zodpovednosť naozaj všetci ministri, všetky predchádzajúce vlády a musíme objektívne povedať, že najviac rokov mala strana SMER rezort zdravotníctva vo svojich rukách. A toto je ten hlavný dôvod, toto je ten hlavný dôvod, prečo zdravotníci dávajú výpovede. Ak by sme ešte chceli povedať konkrétne, lebo hovoríte niekedy, pán minister, že teda vy ste splnili skoro všetko a neviete, čo ďalej, čo oni chcú, tak skúsme si povedať, čo bolo v memorande a čo sa nedialo. Na druhej strane, a to vám chcem otvorene povedať, že nezávidím vám, na vás sa to všetko zvalilo, ale tú zodpovednosť naozaj nesú iní ministri pred vami. Lebo bol tu pán Lengvarský, ktorý mal riešiť memorandum, bol tu pán Palkovič, ja ho nazývam vaším nominantom, pretože ho máte na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čiže je to váš človek. Bola tu pani Dolinková vyše roku a, bohužiaľ, na vás sa to zviezlo a vy tu teraz ste a musíte to riešiť. Ale naozaj tých vecí, ktoré v memorande neboli riešené, je veľmi veľa.
Financovanie nemocníc, áno, niektoré veci sa ani mne nepáčia, to vám hovorím otvorene. Ekonomicky oprávnené náklady, vieme obidvaja, vy ste ekonóm ešte lepší, asi ako ja, viete, že to je dosť relatívne, čo je ekonomicky oprávnený náklad, hej? Že ak v nemocnici, kde mám fixné náklady na lekára, sestru, kúrenie, infraštruktúru, pôžičky a neviem, čo všetko, ak tam urobím jednu operáciu alebo urobím tri operácie, tak čo sú ekonomicky oprávnené náklady, hej? Vieme robiť pomaly a tváriť sa, že ten ekonomicky oprávnený náklad je takýto vysoký, hoci možno sme mohli urobiť tri operácie. Čiže ja to rešpektujem a chápem, že aj LOZ musí niektoré veci pochopiť, hej, že aj oni sú súčasťou toho problému. Rovnako mne sa nepáči tá hmotná zodpovednosť, lebo ja viem, ako problematické bolo vôbec nájsť nejakého manažéra, ktorý by vôbec prišiel riadiť naše nemocnice, aby boli kvalitní, ja som sa niekedy hanbil. Bol som v tých výborových komisiách, oni nevedeli, čo je DRG alebo čo je Case Mix Index. Oni nevedeli základné veci a hlásili sa za riaditeľa veľkej štátnej nemocnice. Čiže tu sú naozaj veľké problémy a nemyslím si, že tá hmotná zodpovednosť by niečo pozitívne priniesla. Rovnako personálne normatívy, no viete, ak si nastavíme personálny normatív tak, že bude napríklad na intenzívke, a ja som anesteziológ, na intenzívnom oddelení jedna sestra k jednému intenzívnemu pacientovi, no to je neuskutočniteľné, to nemajú ani v západných bohatých krajinách. To nemajú ani v Nemecku, to nemajú ani v Rakúsku, jednoducho klasicky model je 1:2, vtedy je zabezpečená zdravotná starostlivosť kvalitne. Sú nemocnice, kde to je 1:3, čiže o troch pacientov sa, intenzívnych pacientov, sa stará sestra a tam už je to na úkor kvality. Čiže aj čo sa týka tých personálnych normatívov, tam treba diskutovať a hovoriť. Ak je tu požiadavka trebárs LOZ-u, že my chceme, aby tu boli stanovené personálne normatívy, tak nech sú racionálne. Nemôžu byť len tak nastavené a tvárime sa, že toto je naša požiadavka.
Čiže ja rozumiem aj týmto veciam. Ja rozumiem aj tomu, že v normálnej krajine, kde fungujú procesy Lekárske odborové združenie nemá takú silu, ako je na Slovensku. Väčšinou je to lekárska komora, lekárska komora, ktorá zastupuje všetkých lekárov, tak tá je tým partnerom, ktorý diskutuje napríklad s ministrom zdravotníctva, ako zlepšiť, ako nastaviť, ako riešiť zdravotnú politiku, nie sú to odbory. Odbory sa venujú pracovným podmienkam, venujú sa mzdám, ale netvoria, netvoria politiku. Ale, bohužiaľ, niekto tu spôsobil, že my nemáme povinné členstvo v komore. Áno, komora je v takej situácii, v akej je. Veľa lekárov, a právom, je na komoru nahnevaná, ale myslím si, a vo svete je to naozaj stavovská česť a povinnosť, byť v lekárskej komore. U nás je to dobrovoľné, komora má len 12-tisíc členov. Čiže aj keď sa nejaký lekár nespráva správne, môže nadávať, hrešiť, neviem, čo všetko na pacientov, tak nemá sa kto o tohto lekára postarať, pretože komora mu nedáva žiadnu licenciu, on nie je na ňu vôbec naviazaný.

Ja by som chcel tiež ctené plénum upovedomiť o tom, že začal tento zákon veľmi dobre, je tam veľmi veľa pozitívnych vecí, ale, žiaľ, namiešali sa tam aj veci, ktoré dobré nie sú, o ktorých sme rozprávali dlhodobo.
Okrem iného spomeniem aj to, že týmto zákonom odsúhlasíte vznik anestéziologických ambulancií, to znamená anestéziológovia z nemocníc budú môcť si vytvárať eseročky, chodiť do jednodňoviek ešte viac, ako chodia teraz a obávam sa, že ústavná zdravotná starostlivosť a dostupnosť napríklad operácií bude horšia a viacero vecí, na ktoré už nie je teraz čas. Takto sa zákony nerobia, dobrý úmysel sa, žiaľ, zmenil na legislatívne harakiri, prichádzali rôzne pozmeňováky a ten zákon naozaj vcelku, žiaľ, potom ten úmysel, ktorý bol dobrý, teda nespĺňa, preto sme sa zdržali za KDH. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, no asi tušíte, s čím začnem, pán minister, že? Bolo tu už povedané, ale ja to aj ukážem. Neviem, či niekto keď robí prácu, tak je menej obsiahla ako tento pozmeňovák, ktorý ste doniesli na, na výbor, a dali ste nám ho chvíľku predtým prečítať.
Je to pre mňa... ani to už nie je úsmevné, je to naozaj ako na pováženie, či naozaj chceme takto pristupovať k legislatívnemu procesu, a podotýkam, naozaj nemáme tu druhú komoru. Tie veci, ktoré takto prídu, nie sú dobre prerokované, tak naozaj urobí sa tam veľa chýb, možno zašulichajú veci, ktoré niekto chce, aby sa tam objavili, ale potom spôsobujú veľké problémy a niekomu možno radosť. Čiže toto by takýmto spôsobom naozaj nemalo fungovať a vy to veľmi dobre viete, vy si tu uvedomujete, lebo však nie ste prvý deň aj v exekutíve. A ja verím, verím, že aj vás to naštvalo a vyčistili ste niekomu aj žalúdok, že takto to nemôže byť, verím v to, lebo nerobí sa takto.
Čo sa týka tých vecných vecí, ktoré som chcel, chcel poznamenať, tak by som doplnil ešte Tomáša, veľmi pekne to zhrnul a povedal o mnohých veciach, čo sa týka NCZI. Ja by som to povedal, ale že tam nie je len problém medzi ministerstvom zdravotníctva a NCZI, ale tam je naozaj vojna jednotlivých firiem, ktoré sa predháňajú, kto aký projekt chytí a koľko z toho ako bude mať. Čiže tam sú veľkí hráči, ktorí naozaj sa snažia tento, tento zaujímavý a veľmi lukratívny trh nejakým spôsobom pokryť, no a, samozrejme, využívajú aj to, čo, žiaľ, v tých štátnych inštitúciách často je, že sa menia sústavne garnitúry, príde jedna garnitúra, druhá garnitúra, nový minister, nový štátny tajomník, každý príde s novými nápadmi a potom sa veci, ktoré sa rozbehli, zastavia, zaplatia peniaze, samozrejme, a rozbiehajú nové projekty, ktoré sa opäť nedokončia, no a takýmto spôsobom sme sa dopracovali do stavu, že musíme robiť nové eZdravie, pretože to staré eZdravie prakticky okrem eReceptu veľmi nefungovalo, a budeme mať, teda dúfajme, ten nový release systém, ako sme počuli, od septembra. Aj tam vidím veľké problémy a riziká, pretože to, čo chceme a čo sa tešíme, že bude konečne, dúfajme, teda ten eLab, tak aj to vyvíjala určitá firma, ktorá už teraz podľa mojich informácií to ďalej nevyvíja, a keď príde nejaký change request, aby som sa vyjadroval v tej, tom slangu informatikov, tak môže byť problém. Môže byť problém, lebo tá nová firma nebude vedieť zareagovať, alebo nebude mať kľúč k tomu, aby vedela ďalej pokračovať v tom, čo tá predošlá firma začala. No ale takéto srandy sa dejú veľmi dlho a veľmi často a možno sú niekedy aj naozaj cielené a robené a toto je možno komplikované na pochopenie, ako to tam prebiehala, ale to je odpoveď na to, že prečo dupeme na mieste a nehýbeme sa vpred.
Čo sa týka tej digitalizácie, úplne podčiarkujem to, čo hovoril Tomáš Szalay, a ja by som si dovolil aj príklad, tak ako sme to videli na covide, keď som prebral nemocnice a mal som byť ten, kto sa má starať o chod nejakých tých subjektov hospodárskej mobilizácie, tak ako prvé, keď som si pozrel dátovú mapu, my sme zbierali tisíce rôznych, rôznych dát, strašne veľa rôznych vecí sme zbierali, koľko postelí hentam, koľko akých chorých, neviem čo, ale nikto sa z toho nevedel vysomáriť. To bol proste taký dashboard, aspoň čo sa týka obložnosti postelí, že nikto sa z toho nevedel vysomáriť. No a keď sa neviete vysomáriť, tak vy neviete nič riadiť. Jednoducho to tak je. Nemáte dáta, tak neviete nič riadiť.
Čiže ako prvá vec bola, a toto urobilo NCZI dobre, čiže ja si zase nemyslím, že tam vôbec nič nefunguje, len potrebujú lídra, potrebujú vizionára a potrebujú kontinuitu a tá kontinuita sa, bohužiaľ, sústavne narúša. Úmyselne.
A urobili veľmi pekný zoznam, tak ako sme to chceli, len musí niekto rozmýšľať a vedieť, čo od nich chce. A keď poviete im jasne, jasné zadanie dáte, tak vedia urobiť veľmi pekné veci. A myslím, že si možno aj pamätajú niektorí, ukazovali sme to na tých tlačovkách pravidelne v piatky na ministerstve, kde sme ukazovali covidových a necovidových pacientov, ukazovali sme bežné oddelenia, s kyslíkom, na JIS-kách a na intezívkach, a videli sme tých, ktorí nemajú covid, koľko máme lôžok, a tí, ktorí majú covid, a koľko máme zbytných lôžok. Samozrejme, že nebolo to celkom dokonalé, lebo nemocnice museli tam dávať skutočné, pravdivé dáta, s tým bol určitý problém, ale každopádne sme mali aspoň každý deň report a videli sme, ako to v tých nemocniciach vyzerá.
A keď máte takto usporiadané dáta, viete, čo žiadate, dostanete nejakú službu, tak konečne viete aj nejakým spôsobom do toho zasiahnuť. A to je podľa mňa aj zmysel toho, ako by to malo vyzerať, že musia to byť kompetentní ľudia, ktorí presne vedia, ako má vyzerať koniec, ako má vyzerať tá služba, ktorú má dostať pacient alebo akú má dostať systém, a keď sa jasne zadefinuje, rozkrokujú sa tie dáta alebo ten, tá, tá implementácia, tak to musí viesť ku výsledku. Nemôžme si dovoliť robiť to tak, ako je to teraz, bohužiaľ, zvykom.
No a je to dôležité, je to dôležité aj z toho hľadiska, čo sme sa rozprávali dnes, hovorili sme veľa o tom, že robíme veľa zbytočných vyšetrení. A podotýkam, eLab to nie je len eLab v zmysle laboratórnych vyšetrení, ale to je aj genetika, to je mikrobiológia, to je, to sú, to sú ďalšie a ďalšie dáta, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sme videli, či tu nevznikajú duplicitné vyšetrenia, ktoré sa tu množia, a rovnako musia sa tieto dáta nejakým spôsobom zbierať a vyhodnocovať. Ja som rád, že v tomto návrhu hovoríme aj o registroch, tie registre nám tiež nefungujú dobre, mali sme tuná veľmi staré dáta, ja sa niekedy divím, že to, čo referujeme aj našim kolegom do Európskej únie, OECD a tak ďalej, že nakoľko sa týmto dátam dá naplno veriť, lebo niektoré dáta sú skutočne povážlivé, aj podľa toho, aké dáta, samozrejme, NCZI dostáva od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako poctivo a objektívne vypĺňajú tie jednotlivé formuláre.
No a preto toto je nesmierne dôležité a myslím si, že vy ako manažér viete, že dáta a kontrola, to je základ úspechu, lebo bez toho sa človek teda nepohne, takže v tomto vám držím palce, aby ste začali to NCZI naozaj lídovať a aby sa projekty, ktoré sa rozbehnú, aby boli zmysluplné a aby prichádzali až do konca, aby z toho profitoval, profitoval pacient, takže áno, to, čo teraz prichádza v tom pozmeňováku, je, bohužiaľ, také trpko úsmevné, že teda ministerstvo zdravotníctva nemala, nemalo doteraz dostatočný alebo plný prístup ku údajom NCZI.
Možno ešte jednu vec, ktorú sme spomínali aj na výbore, pokiaľ by to bolo tak, ako spomínal aj Tomáš Szalay, že by to boli nejaké dashboardy, ktoré by sa automaticky nejakým spôsobom plnili, a každý by si ich mohol pozrieť, to je ideálny stav, to bolo skvelé, a takéto niečo, aspoň v tej základnej dátovej mape by malo tu byť prístupné pre všetkých. Pokiaľ by to mali byť komplikovanejšie analýzy, kde treba možno aj niekoľko dní nad tým pracovať, tak tu ja som vás upozornil alebo navrhoval som, aby sme zvážili, či nie je zmysluplné dať nejaké poplatky, aby sa to nejakým spôsobom potom nezneužívalo, alebo ako som spomínal na výbore, viem si predstaviť, že nejaká farmafirma alebo niekto zadá pomerne komplikované zadanie NCZI a ony sa budú musieť podľa, podľa zákona potom niekoľko dní venovať tejto požiadavke a nakoniec to dostanú na tácke a nemusia za to zaplatiť. Toto, si myslím, že nie je celkom fér.
Takže z nášho pohľadu, z pohľadu KDH my sme chceli tento návrh podporiť z dôvodu toho, že ten legislatívny... legislatívny disaster prišiel teda pred výborom a prichádza ďalší pozmeňovák teraz v pléne, tak tento zákon nevieme podporiť, pravdepodobne sa zdržíme alebo sa ešte poradíme, ale, žiaľ, z tohto dôvodu nevieme za tento, za tento návrh zahlasovať.
Každopádne si myslím, že pre eLab je to dôležitý krok ku správnemu cieľu.
Ďakujem.

Tak vráťme sa k faktom.
Ja by som chcel len poznamenať, že tieto pozmeňujúce návrhy sú veľmi dôležité aj z pohľadu vytúženej dohody medzi ministerstvom a LOZ-om, ale podľa našich informácií, a odznelo to aj na dnešnom mimoriadnom výbore, nie sú tieto pozmeňováky zhodné s tým, ako to Lekárske odborové združenie chcelo mať.
Čiže len upozorňujem, a preto bolo KDH, sa zdržalo, pretože nie je to napísané tak, ako si odborári žiadali, a urobilo sa to preto, lebo dostali to pomerne neskoro a nemohli sa k tomu načas vyjadriť. Tak len na záznam.
Ďakujem.