35. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem vás dlho zdržiavať, ale napriek tomu musím povedať, som tu prvýkrát, prvé volebné obdobie, ale odmietam, aby sme prijímali zákony takýmto spôsobom. (Potlesk.)
Prepáčte, ale dnes na školský výbor príde zásadná zmena, idete meniť viaceré zákony, ktoré sa dotýkajú zdravotníctva, a preto dnes vystupujem. Vy ste si vlastne týmito prílepkami dovolili a ja vám to ešte raz tuná odcitujem, čo všetko meniť a do ktorých zákonov zasahujete.
Zákon o správnych poplatkoch, zákon o zdravotnej poisťovni, o NCZI, o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, zasahujete do kompetenčného zákona, zasahujete do zákona o financovaní základných škôl, vytvárate Slovenský historický ústav v Ríme, zasahujete do zákona o štátnej službe, zasahujete do zákona o zdravotnej starostlivosti a hovoríte aj do zákona o štátnej službe o profesionálnych vojakoch. Ako je toto vôbec možné?
Ja som sa dostal k čítaniu týchto vecí, ktoré sa dotýkajú zdravotníctva, dnes. Dnes som sa dozvedel, že prišla zásadná zmena, doniesli ste tuná strašne veľa prílepkov, ktoré ja si naozaj neviem ani poriadne prečítať, či sú dobré, alebo zlé. Veď takýmto spôsobom naozaj, naozaj nemôžeme prijať zákony. Ja neviem, čo mám na to ďalej povedať, chcem aby to odznelo ešte raz pre záznam, prosím vás, neprijímajme takýmto spôsobom zákony v Národnej rade, lebo môžeme takýmto rýchlym a neodborným spôsobom poškodiť ľudí na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Stachura, ja som o tom istom hovoril v rozprave v druhom čítaní. Spoločná správa obsahovala šesť bodov. Z tých šiestich bodov päť boli prílepkové pozmeňujúce návrhy a bolo tam dokopy dvanásť prílepkov, dvanásť prílepkov schválených v rámci jedného hlasovania. Zákon o rokovacom poriadku zakazuje schvaľovať prílepky, ale, samozrejme, cez inštitút námietky a odhlasovania, že vyhovuje sa námietke, mimochodom, tú námietku mal dávať ten, kto ten návrh predložil. A teda neviem, či všetky pozmeňujúce návrhy predložila pani spravodajkyňa, prinajmenšom ten, ktorý v ústavnoprávnom výbore predložil pán poslanec Glück, nepredložila pani spravodajkyňa, čiže pán poslanec Glück mal dať tú námietku, nie pani spravodajkyňa, čiže ani v tomto nebol dodržaný rokovací poriadok.
Ale tak to je, to je, povedal by som, detail, lebo tá námietka má byť v situácii, keď je sporné, či ide o prílepok, alebo nejde o prílepok. My sme tu o tom hovorili v druhom čítaní.
Ozval sa pán poslanec Habánik, ozval sa pán poslanec Svoboda, dokonca aj pán predkladateľ, teda pán minister Drucker reagoval a všetci v podstate priznali, že ide o prílepky. Snažili sa vysvetliť ten obsah a ten obsah ja si netrúfam posúdiť a v niektorých prípadoch viem dokonca, že ten obsah je v poriadku, je dobrý, ale je predkladaný formou, ktorá odporuje zákonu o rokovacom poriadku. Je to zjavný prílepok. Vy sa ani netvárite, že to nie je prílepok, len teda myknete plecami a poviete, že ponáhľate sa, treba to, nedá sa to inak stihnúť.
Tak ak sú dané dôvody pre skrátené legislatívne konania, tak radšej dajte skrátené legislatívne konanie, lebo toto je ešte horšie.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Medzi tými dvanástimi prílepkami, a to ma mrzí najviac, boli aj návrhy, o ktorých by sme vedeli rokovať a s ktorými by sme sa vedeli stotožniť, a ktoré by sme vedeli podporiť. Ale pripadá mi to medvedia služba, absurdné a škodlivé, takýto koktail pripraviť ku zákonu, školskému zákonu, ktorým chce rezort riešiť záškoláctvo a problémy s dochádzkou do školy. Tak toto má niekoľko negatív. Národná rada Slovenskej republiky, my sme zákonodarci. Kto má byť prvý v príklade dodržiavania zákonov, právnych princípov, princípov právneho štátu, ak nie samotní zákonodarci. A my v mene, neviem čoho, chvatu, chaosu v tom, ako sú body naprogramované, predkladania bodov, sme potom vystavení obrovskému tlaku hlasovať o dvanástich veciach, pri ktorých niekedy ani podľa toho čísla bodu niektorý poslanec nemusí vedieť, čo v tejto chvíli je práve na jeho rozhodnutí hlasovať.
Opakujem, sú tam veci, aj dobré veci, ktoré by sme normálne podporili, ale nemôžeme ich predsa podporovať spôsobom, ktorý odporuje právnym princípom rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Musíme byť prví medzi rovnými v tom, ako dodržiavame zákon. Takéto niečo, prosím, nepripúšťajte. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec Raši, terajší predseda parlamentu, vy keď ste nastupovali na pozíciu predsedu parlamentu a nielen teraz, keď ste nastupovali na pozíciu predsedu parlamentu, ale aj pred voľbami ste všade hovorili o tom, akí vy ste profesionáli, ako vy to budete robiť odborne, žiadne prílepky, všetko bude super fungovať ako švajčiarske hodiny.
A vy tu robíte z tohto parlamentu jeden cirkus, jeden veľký chaos. Dvanásť prílepkov, ešte na to zneužijete aj pani docentku Puškárovú. Ja som si myslel, že je to človek, ktorý by sa pod takéto niečo ani v živote nepodpísal a tuná si robíte z tohto pléna normálne že cirkus Humberto. Je to na hanbu všetkým ľuďom na Slovensku, všetkým legislatívcom, všetkým bývalým poslancom, ľuďom, ktorí vás sledujú, veľvyslanci z krajín, keď toto vidia, čo tu vy stvárate, tak sa musia za vás hanbiť. Ja sa za vás hanbím, lebo vy ste poukazovali na to, že v minulosti tu neboli dokonalé veci, že sme tu neprijímali zákony tak, ako vy si predstavujte, ako to má byť v súlade s rokovacím poriadkom. Ani sa neviete do očí pozrieť, ani sa neviete ospravedlniť, aby ste povedali, že toto je amaterizmus, chaos, marazmus. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši Richard, predseda NR SR
Prosím vás...

Šipoš, Michal, poslanec NR SR
Toto je podľa mňa, čo tu predvádzate, toto je úplný, to je tak prerazenie dna, že ja si už neviem predstaviť, čo vy si tu ešte chcete dovoliť robiť v tomto pléne.
Nedovolíte nám otvárať schôdze mimoriadne, nedovolíte nám odvolávať ministrov, beriete nám slovo, zakazujete nám hovoriť, prijímate si prílepky. Mali by ste sa hanbiť a nie tu bučať ako nejaké kravy. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Veľmi dobre, Peter, si poukázal na to, naozaj, vážení členovia koalície, ľudia vám vo voľbách zverili moc, v podstate máte takmer neobmedzenú moc a môžte rozhodovať o veciach v tejto krajine, chode tejto krajiny. Áno, mnohé veci z toho sa robia tu v parlamente. Jediná vec, čo sa od vás očakáva, keďže sme v demokratickej krajine, aby ste to robili transparentne a aby ste pripustili diskusiu o tom, čo chcete presadiť, schváliť. To je v podstate jediné a to je aj jediná najväčšia právomoc opozície v mene ľudí, ktorí nás volili, veci pripomienkovať, naštudovať si ich a robiť na ne reflexiu. Vy nám neustále toto právo odoberáte. Ale ja vám chcem povedať, nielen nám, ale vy vlastne týmto spôsobom ničíte demokraciu, ničíte to, za čo bojovali, áno, a ľudia pred nami a chceli, aby sme žili v krajine, kde sa o zákonoch bude môcť debatovať a kde sa nebude používať arogancia moci ako v nejakých autoritatívskych režimoch. Keď takto ničíte rokovací poriadok, v podstate toto robíte, ničíte demokraciu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Stachura, ďakujem za vystúpenie, že ste pomenovali všetky tie veci, ktoré tam boli spomenuté.
A ja by som teraz chcel na vás, kolegovia, ja nezvyknem niekoho urážať alebo tak, povedať, že, prepáčte, prečo mi to robíte ako poslancovi. Ja chcem hlasovať napr. o tom, že rodič má právo ísť so svojimi, so svojím dieťaťom do nemocnice. Chcem a hlasoval som za to aj v spoločnej správe, aj teraz tu v pléne. Chcem hlasovať za to, aby aj duchovný, ktorého si niekto pozve, tak aby mohol aj mimo návštevných hodín prísť, je to normálna vec, pani poslankyňa Záborská to dlhodobo presadzovala, hlasoval som za to pri tom vyňatom bode spoločnej správy. Takisto mám na tejto schôdzi návrh zákona o tom, aby sa transakčná daň netýkala zriaďovateľov cirkevných škôl, keď je cez nich školský úrad, musí zaplatiť alebo musel doteraz zaplatiť transakčnú daň, keď posiela peniaze na deti, ktoré dostal od štátu. A ako mám ja teraz o všetkých týchto veciach hlasovať spolu so zákonom o školskej dochádzke, pričom niektoré sú zo zdravotníctva, prípadne z iných oblastí, ako ja ako poslanec a každý jeden z nás môžme hlasovať pri jednom hlasovaní na záver jedným tlačítkom o všetkých týchto veciach. Tu nejde o hádanie sa o nejaký legislatívny purizmus, dobre, však sú isté dôvody, inštitút námietky. Ale ako my, ako, teraz mi povedzte, ako to my máme rozhodnúť a jedným hlasovaním teraz všetky tie veci odsúhlasiť, pričom s niektorými súhlasíte, s niektorými nie. Takže skúste mi to povedať, možno aj, ja neviem, pán minister alebo pani spravodajkyňa, ešte v rozprave vystúpte a povedzte, ako máme o tomto hlasovať, prosím vás.

Ďakujem kolegom za odpovede, vystúpenia.
Začnem asi od kolegu Vašečku, že áno, presne tak, ak sa tuná namieša nejaký takýto guláš, ktorý nám aj trochu chutí, ale potom aj nevieme, čo v ňom všetko je a z čoho bol uvarený, tak je veľký problém naozaj zaujať dobré stanovisko, ako máme hlasovať ako celok. Odzneli tu presne tie veci, ktoré aj ja veľmi kritizujem, naozaj zdravotnícky výbor mal minimálne prejsť tieto veci, predsa len gro alebo omnoho týchto prílepkov sa týka zdravotníctva a príde mi to naozaj veľmi pofidérne, že o takýchto veciach rozhoduje školský, školský výbor alebo nejako si to dovolí tam vtesnať. Ja rozumiem aj nejakej tiesni, čo sa týka časovej, ale nevidím v tom nič také, zatiaľ aspoň čo som si to narýchlo začal pozerať, čo by nepočkalo do toho septembra alebo možno ma opravte, len naozaj nedá sa za niekoľko hodín zaujať dobré stanovisko ku všetkému, čo ste tam napchali.
Takže ešte raz, takýmto spôsobom, prosím vás, nerobme zákony na Slovensku, už len, už je problém, že máme jednu komoru parlamentu, nevieme to dôkladne prežuť každý tento zákon, ktorý, ktorý predkladáme, a ešte si to sťažujeme takýmto spôsobom, že to robíme narýchlo, v strese a každý koho čo napadne, tak to šupne niekde do zákona ako prílepok cez nejaký iný výbor, nedajbože, ako teraz. Toto naozaj nemôže dobre skončiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Využijem túto možnosť, ktorú mi dáva rokovací poriadok, využívam ju prvýkrát v histórii, a to som tu teda už pár rokov, možno nech zdôrazním vážnosť tejto situácie.
Ale prvé, vyjadrím sa, samozrejme, iba k pozmeňovákom, tým prílepkom, ale prvé, čo chcem povedať, úplne rozumiem Peťovi Stachurovi, ktorý je tu prvé volebné obdobie, ktorý kritizuje tú rýchlosť legislatívneho procesu, robila som presne to isté. Zároveň musím povedať akože o niektorých iných kolegov, ktorí tu už predtým boli, je to také pokrytectvo, ale také pokrytectvo, lebo niektorí, ktorí sa tu ozývali, ja si pamätám za minulé volebné obdobie, tak boli pozmeňováky o 96 stranách, ani za ten svet sa nedalo urobiť to tak, aby aspoň, aspoň jedna noc bola na ich prečítanie a tí sa teraz ozývajú. Ja som musela zablokovať zdravotnícky výbor (potlesk), aby sme si to vôbec mohli prečítať, hej?
Druhá vec, druhá vec, čo sa týka pozmeňovákov, akože buďme trošku teraz vážne že féroví, hej? Je tam päť nejakých prílepkov, úprimne hovorím, ani ja som nestihla poctivo prečítať všetky, tak ako zvyknem, nebol na to fakt čas. Peťo, tu jednoznačne ti dávam za pravdu, nemalo by to takto byť. Ale viem, že je tam, sú tam, takto, samotný návrh zákona je pre mňa akože, úplne ho chápem, okej, viem sa s tým aj stotožniť, aj sa viem na to pozrieť zo strany pediatrov, ale teda treba to riešiť. Ale teraz tá rýchlosť toho konania, päť prílepkov, viem, že ten historický ústav, no keď to teraz neprijmeme, polroka nikto nebude podpisovať, áno, pán minister to mohol urobiť skôr, ale akože neni úplne čas čakať do septembra. Je tam, napr. poisťovne sú tam, ak to teraz neschválime, tak realita bude taká, že tie nemocnice polroka nebudú mať na platby, čiže aj tam je to úplne objektívne, hej, lebo poisťovne zo zákona im nebudú môcť vyplatiť.
A tretia vec, ja by som bola aleže strašný pokrytec, keby som teraz tvrdila, že ma neteší, že prejde návrh Vlaďky Marcinkovej, ktorý je tiež prílepkom, čiže vlastne kritizujeme náš vlastný prílepok v tomto smere. Ja sa z neho teším, je to dobrá správa pre ľudí, pre deti, pre matky a veľmi pekne ďakujem za túto spoluprácu, podľa mňa je to príkladné. Čiže za mňa k tým prílepkom samotným chcem byť férová, hovorím to takto.
No ale teraz čo je problém. Bože, jak by to bolo krásne, keby tam bolo iba toto. Lenže medzi tými prílepkami, drahí moji, samozrejme, ako inak, je prílepok č. 5 a ja vám teraz prečítam, čo je jeho znenie, doslova, aby teda ma nikto z ničoho neobviňoval, opäť teda že narýchlo, čo sa nám tam zas dostalo: „Poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti..." teda nemocnice všetky... "sú povinné umožniť osobe poverenej vykonávať duchovenskú činnosť..." tam sa len zamýšľam, čo to všetko je, že či len, akí kňazi, akého druhu, neviem, nestihla som si to zistiť, teda... "vykonávať duchovenskú činnosť, vstup do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti."
Čiže ešte raz, nemocnice musia pustiť kňaza ku všetkým pacientom, ak prítomnosť tejto osoby nenaruší alebo nenarúša poskytovanie, nenarúša poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Ďalší odsek: "Ministerstvo zdravotníctva môže uložiť pokutu až do výšky 500 eur poskytovateľovi ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak poruší túto povinnosť."
Dámy a páni, v preklade my si tým, moji zlatí, púšťame gynekológov, teda púšťame kňazov na gynekologické oddelenie k ženám, ktoré napr. chcú ísť na interrupciu. Toto keď raz prejde, v živote to nikto nezmení. A zas to tu, mimochodom, tak bez povšimnutia prešlo. Vôbec nemám nič proti kňazom v zdravotníckych zariadeniach. Dobre viete, že tri roky praxujem v nemocniciach, mám úplne že doslova kamaráta kňaza v ružinovskej nemocnici, na Kramároch, kde s nimi chodím kecať a rada sa s nimi rozprávam o tom, keď, keď, keď prijímam ja pacienta, tak je tam normálne v tom popise sestry, čo ma všetko sa pýtať, keď prijímam pacienta, každého jedného sa pýtam, či chce, či má záujem o kňaza, či má túto potrebu, keď má, nech sa páči, má to tam byť, úplne súhlasím, tak ako povedal Rišo Vašečka, na vyžiadanie pacienta jednoznačne áno, bez debaty. Dokonca si myslím, že všetky, všetky vierovyznania, nevyznania, neviem čo, nech každý žije slobodne, tak ako chce, tak to má byť, áno. Ale, prosím vás pekne, nie tak, že my si tu teraz schválime, že bez toho, aby tá pacientka požiadala o prítomnosť, tak príde tam nejaký kňaz a bude tam poúčať tú ženu o tom, čo má robiť bez toho, aby si to ona priala a to zdravotnícke zariadenie ju nemôže vyhodiť, lebo dostane pokutu, resp. môžme sa baviť o tom, či je to, alebo nie je to narúšanie zdravotnej starostlivosti, ak došlo na legálny výkon interrupcie. Legálny. Lebo teda čo je tá zdravotná starostlivosť, ten výkon samotný, alebo aj to predtým na tej izbe? A teraz akože môžme sa dohadovať, ale môžme sa staviť, že budú také zariadenia, kde jednoducho to bude že prvá takto priama čiara na tie gynekologické oddelenia k tým chúďatkám ženám, mnohokrát naozaj vo veľmi ťažkých situáciách, krehké ženy, ktoré teda majú teda naložené od toho života, lebo tá, možno pre niektorých kolegov to bude novinka, tá žena tam nejde, že aha, streda, štyri hodiny, idem na interrupciu, nemám čo iné robiť, ona tam fakt ide preto, lebo má nejaký dôvod. A my jej tam teraz pošleme nejakého, v tej chvíli nejakého človeka, ktorého ona tam nechce.
A ešte raz opakujem, ja sama hneď budem hlasovať za to, aby v každom zdravotníckom zariadení bol k dispozícii kňaz akéhokoľvek vierovyznania, vôbec s tým nemám problém, ale, kurnikšopa, vnucovať to ľuďom, ktorí to nechcú? Toto v žiadnom prípade nemôžete myslieť vážne. A hrozne ma mrzí, že to dávate do kombinácie s návrhom Vlaďky Marcinkovej pri sprievode rodiča, že to dávame do kombinácie napr. s péenkami, že to dávame do kombinácie s platbami nemocníc a nemusím byť na to taký pokrytec, že tu budem vykrikovať, že fuj, akí ste zlí, keď to isté sme robili my to minulé volebné obdobie. Ale vecne, vecne je toto že aleže strašný prúser, drahí moji, a toto keď prejde, ja vám hovorím, nenájde sa toho, keby som verila, poviem, Boha, ktorý by zariadil, aby sa to potom zmenilo naspäť. A my budeme, už teraz majú tie ženy na Slovensku dosť teror, nemáme ani len tú interrupčnú tabletku, ženy ešte aj po znásilnení si posielame na chirurgický výkon, aby tam krvácali, aby tam riskovali svoje zdravie a životy svojich budúcich detí, lebo potom je tam hrozba. Už teraz to máme tak, že ženy, ktoré nemajú známosti a financie, sa nedostanú tak ľahko k zdravotnej starostlivosti, ak nebývajú v Bratislave už vôbec ne, lebo my tu tajíme, vy sa nedostanete k zoznamu, ktoré štátne nemocnice poskytujú tento legálny výkon. Neexistuje. Tá žena niekde z osady pri Poprade ide do nemocnice, kde sa ledva dotrepe, konečne má na to peniaze, konečne ujde tomu mužovi, čo on si myslí, že toto ty nemáš, moja zlatá, robiť, ona nájde tú odvahu, ide tam a tam sa dozvie, že my toto nerobíme a nepovieme vám, kde to robia, a môžeš ísť cestovať po celom východnom, strednom Slovensku. Tá nedostupnosť je strašná.
Minulé volebné obdobie 26 pozmeňovákov, teraz tu kuje tu KDH a OĽANO okolo Záborskej zasa s koalíciou ústavu, že ideme tam dávať právo plodu.
Teraz zasa tento návrh, akože šibe vám už úplne? Tu nám krachuje školstvo, zdravotníctvo, cesty, justícia, peniaze nie sú a vy sa tu serete večne s týmito interrupciami? Môžte s tým už prestať láskavo?!
Ďakujem veľmi pekne, budem hlasovať proti. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Cigániková, vy ste povedali, že ste tu už niekoľko rokov, ja som tu od roku 1990, ešte pred voľbami. A od prvého momentu to bolo tak, že kňaz ktorejkoľvek cirkvi ide len vtedy, keď je to na požiadanie. Čiže to je takto úplne, samozrejme, rozumené a takto to je myslené aj v tom zákone. Čiže akákoľvek vaša interpretácia je úplne, úplne mimo. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Nuž, chcem zopakovať aj to, čo povedal František Mikloško, musím to zopakovať, aj keď všetci sme počuli, ale zdôrazňujem to. Takáto služba sa nedá vnútiť, kňaz v nemocnici neprišiel nikoho presviedčať, nikoho zaťažovať a už vôbec nie vykonávať to, čo, pani kolegyňa, ste tu vy zvláštnym spôsobom prezentovali od rečníckeho pultu. Vždy je to na vyžiadanie a veľmi taktne, sú to často a môžu to byť často aj posledné chvíle toho človeka. Ja som veľmi rád, že môj otec, svokor, ktorý zomrel na rakovinu v trenčianskej nemocnici, tak mal to šťastie, že kým sme tam my prišli, tak mohol byť s človekom, ktorý ho, naším slovníkom, zaopatril, ktorý, pretože predstavte si, a vy by ste to podľa mňa mohli vedieť, človek nie je len mäso, ale má aj myseľ, má aj ducha a potrebuje, potrebuje komplexnú starostlivosť práve v najťažších chvíľach. A o tom je tá služba duchovná v nemocniciach s absolútnym rešpektom k ľuďom. V takýchto chvíľach sa nedá nič vnucovať, nič riešiť, preto ma aj mrzí, keď vy ste tu pootvárali kadejaké iné témy, citlivé, spôsobom, ktorý bol na výsosť necitlivý.
Ďakujem.