35. schôdza

Ďakujem za slovo.
Dnes som tu už vypočul rôzne argumentácie z rôznych uhlov pohľadu, ale až tento príspevok kolegu Prostredníka vlastne podľa mňa vychytil podstatu celého tohto navrhovania a schvaľovania novely ústavy. Vysvetlil aj to, že prečo sa tu niekomu má ubližovať. Lebo viacerí koaliční poslanci nechápali, že ako sa môže touto novelou niekomu niečo ubližovať. Tak on to presne vysvetlil, že sú tu ľudia, ktorým toto ublíži, ale zároveň nikomu nepomôže, ani jednej tradičnej rodine, ani žiadnemu tradičnému chlapovi alebo mužovi toto nepomôže, ani jednému jedinému. Pomôže to alebo skôr ublíži to len tým, ktorí sú tu, ako bolo povedané, tabuizovaní, majú byť nevidení, majú byť neidentifikovaní, majú byť v podstate nikto, lebo neni ani muž, ani žena a je, toto je hrozné úplne, až ma bolí srdce z toho, že ako tu niekto nechápe, že touto novelou ústavy niekto môže cítiť strach, niekto môže cítiť neistotu, ničotnosť. Tak či tak naši spoluobčania, ktorí sú takí inakí, majú obavy, neistotu, stresy s celým svojím životom, a keď ešte vidia tieto debaty a túto novelu, no tak to je niečo hrozné. Je to fakt niečo hrozné. Viac k tomu ani nemám čo povedať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, pán poslanec Progresívneho Slovenska, som si vypočul dneska už veľa týchto vašich príspevkov, ale veľmi ma trápi a osobne mrzí, že to hráte na emócie. Len toto, bohužiaľ, neni o emócii, toto je politika.
A keď už Konfederácia biskupov Slovenska povedala jasne, že tento zákon ústavný je dobrý, treba ho podporiť, tak asi to o niečom svedčí. Takže asi tak nejakým spôsobom. A vy ste boli ako vysvätený kňaz, a preto ma veľmi akože trápi, že vy v podstate vystupujete proti takémuto ústavnému zákonu, kde by to malo byť asi vašou nejakou takou povinnosťou za tento zákon zahlasovať. Ale zbytočne tu vy rozvraciate tento štát a delíte ich na slušných, progresívnych, kresťanských a tak ďalej. Toto ma veľmi mrzí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No, dneska sme si vypočuli v podaní pánov kolegov a kolegýň z Progresívneho Slovenska množstvo porovnaní, množstvo kritických hlasov, množstvo invektív voči vôbec zmyslu podávania takejto novely ústavy.
Zaujal ma názor pani poslankyne Jaurovej, ktorá povedala, že by sme si mali voľačo povedať o národnej identite. Ja len jeden prvok z toho zvýrazním, a to je história alebo tradície. Ako máme vnímať, keď vy a mnohí ste to tu urobili dneska, hovorili ste o tradičných hodnotách ako o nejakých hodnotách? To znamená, že tento prvok histórie a tradícií z národnej identity je pre vás niečo, čo sa hovorí len tak.
Počuli sme a, samozrejme, aj od vás, že to, čo vy hovoríte, hovoríte, že to je nenormálne, to, čo robíme my, a zároveň hovoríte aj to, čo je normálne, ale to je to, čo hovoríte vy. To znamená, že vylučujete vlastne naše postoje a vylučujete, ja to poviem otvorene, aj hlas tých 75 % občanov, ktorí majú úplne iný názor.
A dovolím si povedať ešte, a s dovolením a s prepáčením, porovnávate tu vážnosť jednotlivých ustanovení, ktoré sú v novele s rôznymi bizarnými nápadmi ako, ja neviem, že či tam nemôžme zakomponovať ihrisko alebo zakomponovať, ja neviem, klimatické zmeny alebo ja neviem čo. Tým chcete, samozrejme, znižovať význam celej novely, ktorý a používate... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán kolega, krátko k tomu vašemu prvému príkladu s tým šlabikárom. Zrejme kolega Čaplovič vyhodnotil túto situáciu tak, že rozdeľuje spoločnosť. Preto spravil to, čo spravil, aby tie vášne akýmsi spôsobom utíšil. Ja to takto beriem. A keďže tie vášne sa potom utíšili, tak asi spravil dobre, neviem. Vy máte na to určite iný pohľad. Nerozumiem, ako ste mohli povedať, že inakosť tuná neexistovala, respektíve, že bola tabuizovaná, nie je to pravda. Ja žijem celý život v prostredí a vo všetkých divadlách, v ktorých som bol, inakosť všade existovala. Nikdy nebola tabuizovaná, práve naopak, bola rešpektovaná a skutočne nemáte pravdu v tom. Je to opäť jedno zavádzanie. Alebo to robíte náročky, alebo to prostredie nepoznáte. A hovorím to úplne vážne, preto, lebo som toho bol svedkom v mnohých prípadoch. A vy viete veľmi dobre, že mám priateľov, ktorí sú aj vašimi priateľmi, ktorí vám môžu presne potvrdiť to, čo vám teraz hovorím. Takže veľmi pekne by som poprosil, aby ste v tých absolútnych hodnoteniach neišli tak ďaleko, ako ste išli. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem za všetky reakcie, dotknem sa tých posledných troch. Myslím, že pán poslanec Kapuš spomínal vyjadrenie Konferencie biskupov Slovenska ako nejaké závažné vyjadrenie, ktoré má potvrdiť správnosť toho návrhu novely. Pozrite, áno, je pravda, ja som evanjelický farár bývalý, momentálne nepracujem ako evanjelický farár pre cirkev. Mám teologické vzdelanie, dlhé roky som učil na teologickej fakulte. Ale ja si nemyslím, že v modernom štáte, ktorý v ústave má napísané, že sa neviaže na žiadne náboženstvo alebo ideológiu, majú zaznieť takéto vyjadrenia.
Že keď už to aj biskupi povedali, tak to musí byť dobré. To je pre mňa čosi absurdné. Pozrite, cirkev má plnú náboženskú slobodu a ľudia, ktorí chodia do kostola, môžu počúvať, byť vychovávaní, šíriť svoju vieru, to je v poriadku. Ale nemôžu túto vieru prostredníctvom ústavy vnucovať iným ľuďom. A našou úlohou tu v parlamente je chrániť, strážiť to, aby štát bol neutrálny v týchto veciach a nie odvolávať sa na to, čo hovorí nejaká cirkev. To je, to považujem za veľmi veľký problém.
Pán kolega Faič, vy ste vlastne veľmi dobre vyjadrili to, že nerozumiete tomu princípu ľudských práv. Ľudské práva nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Vážení kolegovia, kolegyne, už od rána tu upozorňujeme na viacero problémov, ktoré vidíme s touto ústavou alebo s touto novelou ústavy a zdôvodňujeme, prečo s týmto návrhom nesúhlasíme. Ide o to, že nás ten návrh vzďaľuje od Európskej únie a od toho, čo by sme mohli nazvať európske hodnoty. Ide o to, že sme presvedčení, že táto krajina má oveľa závažnejšie a dôležitejšie problémy, ktorými by sa táto vládna koalícia mala zaoberať a v skutočnosti tu márnime čas na niečo, čo napácha viac škody než úžitku. A, samozrejme, sa tu veľa hovorilo aj o tom, že skutočným cieľom tejto vládnej novely a predovšetkým hlavne vládnej strany SMER je rozhádať opozíciu namiesto toho, aby sa sústredili na svoje vlastné vládnutie a spory vo vlastnej koalícii.
Táto novela prináša nové ustanovenia, ktoré nie sú jasne definované, ako je národná identita. A prináša aj niektoré zmeny pre školstvo. A ja sa teda zameriam hlavne na tie.
Ten prvý bod, tak trošku na okraj, je, že táto novela úplne zbytočným spôsobom prináša vetu, ktorá síce ani nič nezhorší, ale ani nič nezlepší, a to je veta, že štátny výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s touto ústavou. No, samozrejme, každý zákon musí byť v súlade s ústavou, aj domový poriadok musí byť v súlade s ústavou v tejto krajine. Aj na výbore, keď sme o tom hovorili so štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti, priznal, že táto veta je v podstate čisto symbolická. Mrzí ma, že je nevyhnutné takto akoby podsúvať, že to možno doteraz tak nebolo, lebo ono to tak navodzuje, keď sa to dáva do ústavy, tak navodzuje, že možno to doteraz tak nebolo. A už tuto vidíme nejaké zárodky podrývania odbornosti učiteľov, odbornosti inštitúcie, ktorá je zodpovedná za štátny vzdelávací program. Už tuto vidíme nejaké zasievanie nedôvery voči školstvu. Ale dobre, táto veta v podstate nič nezmení.
Horšie je to s tou druhou časťou, ktorá hovorí o tom, že výchova a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania, že na ňu musí dať súhlas zákonný zástupca. Už tuto by som upozornila na to, že aj táto veta prináša mnoho pojmov, ktoré doteraz nikde neboli definované, ktoré by bolo veľmi ťažké definovať a ktoré v praxi budú prinášať množstvo nedorozumení, a tým pádom konfliktov. Lebo nikto presne nepovie, čo to znamená formovanie intímneho života a výchova a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života. To, čo pre niekoho ešte môže byť základná biologická poučka, pre niekoho iného už môže byť formovanie intímneho života. To, čo pre niekoho môže byť rozprávanie sa s deťmi o tom, ako sa majú a ako žijú a čo ich trápi, to pre niekoho iného už môže zájsť do formovania intímneho života.
Na základe viacerých podnetov, ktoré dostal pán poslanec Horecký a na základe toho, že sme o tom diskutovali na školskom výbore aj mimo neho, podal k tomuto návrhu ešte pozmeňujúci návrh, ktorý tak trošku reflektuje aj na tú našu výhradu, že je to nejasné a nebude jasné, či sa teda vôbec ešte môžu učiť základné biologické poučky o reprodukcii a priniesol teda doplňujúci návrh, že vzdelávanie zamerané na ochranu zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania tvorí súčasť všeobecného vzdelávania detí v podobe primeranej ich veku. To znamená, že aj z tej dôvodovej správy vyplýva, že v podstate je tam snaha teda upresniť to, že kým niečo, čo môžeme nazvať, niečo, čo by sa malo týkať zdravia, ešte je v poriadku, ale pokiaľ je to formovanie intímneho života, už to v poriadku nie je.
Ak ste z toho trochu zmätení, tak moje hlboké presvedčenie je, že keď sa tieto dve vety alebo aj keby sa iba jedna z nich prijala do ústavy, tak z toho budú zmätení všetci učitelia a všetci rodičia a dostaneme sa do absurdnej situácie, kedy sa naozaj to, čo sa bude v škole učiť či už na biológii, alebo na etike, alebo na náboženstve, alebo iba rozoberať na rannom kruhu, by mohlo skončiť na Ústavnom súde. A toto je tá absurdita toho celého.
Tuto sa vytvára nejaký strašiak, že sa v školstve učí niečo, čo nie je v súlade s niekoho hodnotami. A na základe tohto strašiaka sa ide komplikovať vzdelávanie pre všetkých učiteľov a deti. A som presvedčená, že týmto celým v konečnom dôsledku sa výrazne skomplikuje a na mnohých školách úplne zamedzí niečomu, čo by sme nazvali vzťahová výchova. Napriek tomu, mimochodom, že vzťahovú výchovu máme v štátno-vzdelávacom programe.
Ale kto si trúfne určiť, že kde je tá hranica toho, že čo ešte môžem povedať tým deťom bez toho, aby som si vopred pýtala informovaný súhlas rodičov, lebo už je to formovanie intímneho života a čo teda je v poriadku, lebo je to súčasť vzdelávania pri ochrane zdravia? No, a teraz pokojne by sme tu mohli mať diskusiu o tom, že či napríklad základné informácie o antikoncepcii sú výchova k ochrane zdravia, alebo či to už je formovanie intímneho života. A úprimne neviem, aké stanovisko by k tomu zaujal Ústavný súd, ale príde mi absurdné, že túto tému de facto posúvame na Ústavný súd. V praxi to bude znamenať to, že sa učitelia budú báť. Budú sa báť toho, že sa nejaký rodič ozve a bude im robiť problémy. A výsledok? Že tieto témy radšej nebudú otvárať vôbec. A viete, komu to najviac ublíži? Najviac to ublíži deťom a úplne najviac to ublíži dievčatám zo znevýhodneného prostredia, zo sociálne slabých pomerov.
Keď sme sa tu bavili o tom, že celá tá ústava ublíži mnohým skupinám detí a bavili sme sa o tom, že sú to často deti, ktoré sú nejakým spôsobom teda tie takzvané netradičné, tak toto konkrétne môže ublížiť všetkým deťom a obzvlášť tým, ktoré sú v najcitlivejšom veku a z prostredia, kde sa s nimi o tom rodičia baviť nebudú, lebo to je ten problém. A to je, podľa mňa, aj v mnohom to pokrytectvo, o ktorom sme aj predtým rozprávali. Čiže toto vychádza z presvedčenia, veď nech to urobia rodičia. Lenže v skutočnosti väčšina rodičov sa so svojimi deťmi o sexualite nerozpráva. Väčšina rodičov sa v tomto spolieha na školu. Väčšina rodičov si povie, veď je to ešte dieťa alebo mne je to trápne. A v konečnom dôsledku tie deti ale sú zvedavé, vyhľadávajú informácie, žijeme v 21. storočí, a viete, kde tie informácie nájdu, na TikToku, na Youtube.
Výskumy ukazujú, že deti sa v priemere na internete dostanú prvýkrát k pornu, keď majú asi jedenásť rokov. To je skoro. Myslím, že väčšina z nás sa na tom zhodne, že by sme si to možno priali neskôr. No ale nezakrývajme si oči pred tým, čo je realita. Lebo práve to je súčasť toho pokrytectva, že sa tvárime, že veď nech to riešia tí rodičia a veď ono sa to nejako vyrieši. Hlavne že my chránime tradičné hodnoty. Tak ja neviem, čo je tradičné na tom, respektíve možno viem, čo je tradičné na tom, keď mladým ľuďom sa nevysvetľuje, že čo sú základy bezpečného sexu, napríklad že existuje niečo ako antikoncepcia.
Ja mám kolegyňu, ktorá robí dobrovoľníčku v detskom domove. Dlhodobo sa stretáva s jedným dievčaťom, ktoré teraz už má šestnásť rokov a presne prišlo k nej na víkend a hovorilo jej, že frajeri a tak, a potom ona sa jej pýta, že či teda vie niečo o antikoncepcii a ona sa jej pýta, že a to je čo? Šestnásťročné dievča z detského domova. A toto my potrebujeme na tých školách podchytiť. Veď tu nejde o žiadnu indoktrináciu. Tu ide práve o to, aby deti mali právo na informácie aj v tejto oblasti.
Ale keď my do ústavy napíšeme, že iba s informovaným súhlasom rodičov, čo myslíte, koľko škôl si dá tú námahu, aby naozaj od všetkých rodičov začalo pýtať informované súhlasy? A keď im to tí rodičia nedajú? V konečnom dôsledku my potrestáme tých poctivých, to tak poviem, tých, ktorí sa budú báť, tých, ktorí nechcú čeliť riziku, že nejaký rodič sa pôjde sťažovať a budú sa musieť obhajovať pred Ústavným súdom. Ale nezastavíme tých, ktorí tým deťom môžu ublížiť.
Všetky výskumy ukazujú, že kvalitná sexuálna výchova vedie k bezpečnejšiemu sexuálnemu životu, v neskoršom veku tie deti začínajú, menej majú partnerov a vedia sa chrániť. Toto je to, na čom by nám malo záležať. A nie robiť tu strašiaka a potom v konečnom dôsledku nechať tie deti napospas tomu, že sa s nimi nikto o tom neporozpráva a akurát budú sledovať videá na TikTok-u.
Čiže naozaj toto je zbytočný a škodlivý zásah do odbornosti škôl. Veď dôverujme tým školám, áno, nech sú odborné diskusie o tom, čo presne má obsahovať štátny vzdelávací program, čo presne má obsahovať hodnotové a vzťahové vzdelávanie. Ale keď my tu zakonzervujeme alebo zabetónujeme priamo v ústave, že o tom sa ani len budú báť rozprávať, pokiaľ to nemajú vopred podpísané od rodiča, tak v konečnom dôsledku tú tému ešte vytlačíme a ešte viac to tým deťom ublíži.
Na Slovensku sa nám narodí okolo 600 detí, ktorých matka má 16 a menej rokov. Tak ja neviem, že či aj toto je nejaká akoby tradičná hodnota, ktorú chceme podporovať, alebo či sa aspoň zhodneme na tom, že by bolo asi dobré, aby tie dievčatá mali viac informácií. Lebo dneska sme v situácii, že kebyže prejde toto znenie a tá učiteľka čo i len povie tomu dievčaťu, že vieš čo, daj si načas, možno sa nemusíš ponáhľať, možno nemusíš robiť všetko, čo tvoj priateľ od teba chce, tak sa dostáva do situácie, že je tá možnosť, vznikne rozpor s ústavným zákonom. Veď to je úplne absurdné.
Čiže budeme tu mať ustanovenia, ktoré sa ťažko interpretujú. Nikto nebude presne vedieť, čo to vlastne znamená, čo nie. To znamená, čo je okej, čo nie je okej. V praxi sa tí učitelia, ktorí by mali byť garantmi tej odbornosti, budú báť s deťmi o tom rozprávať a nakoniec to najviac ublíži práve tým deťom a obzvlášť dievčatám, ktoré sa k tým informáciám potom nedostanú. A potom sa čudujeme, že tu máme mladé tínedžerky tehotné napríklad. A potom budeme riešiť otázku, že či má, alebo nemá právo ísť na interrupciu.
Čiže naozaj áno, je tu pozmeňovák, ktorý sa snaží aspoň trošku posúvať to dobrým smerom. Ja som rada, že tu aspoň prišla reakcia už na vyslovenú kritiku, že pokiaľ ide o zdravie a pokiaľ ide o prevenciu pred zneužívaním, tak tam ten učiteľ má zasiahnuť, to je v poriadku. Ale celé toto, celá táto snaha toto zakotvovať do ústavy, je škodlivé. Nielenže niektoré sú tam vety v celej tej novele, ktoré sú iba zbytočné a toto je z tých, ktoré sú škodlivé. A v konečnom dôsledku to budú tými porazenými deti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Gažovičová, reagujem teda na to upozornenie týkajúce sa pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Horeckého. No, je to presne tak, že toto sú veci, ktoré nemajú byť v ústave, lebo vyvolávajú zmätok. A buď teda majú byť upravené v zákone, alebo možno dokonca v nejakých podzákonných predpisoch, lebo ono to síce teda pôsobí zmäkčujúco voči tej predchádzajúcej vete, ale pôsobí to trochu zmätočne, lebo teda v návrhu zákona je formulácia, že výchovu, vzdelávanie a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu a navrhuje sa tam doplniť veta, že vzdelávanie zamerané na ochranu zdravia, telesnú integritu a prevenciu zneužívania tvorí súčasť všeobecného vzdelávania detí v podobe primeranej ich veku. A vysvetľuje sa to, že sa spresňuje, že súčasťou všeobecného vzdelávania ako napríklad v predmete biológia, prvouka, etická výchova, občianska náuka, výchova k zdraviu, ktoré poskytujú informácie o ľudskom tele, biológii, zdraví, hygienických návykoch, ochrane pred násilím a zneužívaním, nepodliehajú požiadavke predchádzajúceho súhlasu zákonného zástupcu, to je akoby v ústave sa zavádzalo nejaké pravidlo, potom sa dávala z neho z neho nejaká výnimka a je to vo forme, že toto vzdelávanie sa poskytuje v podobe primeranej ich veku. A teda iné vzdelávanie sa neposkytuje v podobe primeranej ich veku? Veď každé vzdelávanie musí sa poskytovať v podobe primeranej ich veku. Alebo je nejaká možnosť, aby sa poskytovalo v inej podobe ako ako primeranej veku? Však to je elementárna požiadavka, ktorá ešte aj divne znie, keď si to človek prečíta, že akoby to bolo niečo výnimočné, ale veď to je všeobecné pravidlo.

Ďakujem a úplne súhlasím. Áno, tá druhá veta, ktorá teda prišla ako pozmeňujúci návrh, je v niečom zmäkčujúca, ale zároveň obe tie vety sú mätúce a v žiadnom prípade nepatria do ústavy. Toto je niečo, čo má riešiť školský zákon a dokonca ani ten nie, má to riešiť štátny vzdelávací program. A ja som si teda nevšimla, že počas môjho vystúpenia prišiel pán minister školstva, tak možno aj on zaujme nejaké stanovisko, lebo je to niečo, čo v konečnom dôsledku budú implementovať tie školy, a teda rezort, ktorý riadi.
Dobre, ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem hovoriť o výhrade vo svedomí, pretože budem podávať aj pozmeňovací návrh v tomto duchu k prerokovanej tlači.
Výhrada vo svedomí je právny a morálny pojem, ktorý označuje právo každej fyzickej osoby odmietnuť vykonať určitú činnosť alebo povinnosť uloženú právom, alebo zamestnávateľom z dôvodu rozporu s jej svedomím, morálnymi zásadami alebo náboženským presvedčením. Výhrada vo svedomí vychádza zo slobody svedomia a náboženského vyznania, ktorá je zaručená základnými ľudskými právami, napríklad čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Umožňuje každému jednotlivcovi odmietnuť konať niečo, čo by považoval za morálne neprípustné. Môže to byť napríklad výkon vojenskej služby, účasť na potrate, asistenciu pri eutanázii. A táto výhrada vo svedomí je často regulovaná osobitnými zákonmi, napríklad Zákon o zdravotnej starostlivosti alebo Zákon o civilnej službe.
V čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky ods. 1 sa píše, sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručuje. Toto právo zahŕňa možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru, každý má právo byť bez náboženského vyznania. Čl. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach v ods. 1 hovorí, každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť náboženstvo alebo presvedčenie a slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo presvedčenie samostatne, alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, zachovávaním náboženských obradov a vykonávaním obradov.
Prečo je výhrada vo svedomí dôležitá pre KDH? KDH od svojho vzniku presadzuje hodnoty, ktoré sú časom overené a vychádzajú z kresťanskej etiky, medzi ktoré patrí ochrana slobody svedomia a náboženského presvedčenia. KDH vníma výhradu vo svedomí ako základné právo občana a ako ochranu, aby nebol nútený konať proti svojmu svedomiu najmä v citlivých etických otázkach, napríklad interrupcie, eutanázia alebo sterilizácia. Hnutie zdôrazňuje, že bez možnosti výhrady vo svedomí by boli ohrozené základné princípy demokratickej a slobodnej spoločnosti. Toľko k našej motivácii prečo podávame pozmeňovací návrh a začnem čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

193-3
Ďakujem.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Čaučíka, Milana Majerského, Igora Janckulíka, Jána Horeckého, Andrey Turčanovej, Martina Šmilňáka, Jozefa Hajka, Petra Stachuru, Františka Majerského, Františka Mikloška, Branislava Škripeka, Anny Záborskej, Richarda Vašečku k vládnemu návrhu Ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V čl. 24 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety:
"Právo na výhradu vo svedomí sa zaručuje. Podrobnosti uplatňovania práva na výhradu vo svedomí môže ustanoviť zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
Novelizácia čl. 24 ods. 1 sa zaoberá zakotvením práva na výhradu vo svedomí do Ústavy SR s cieľom posilniť ochranu slobody jednotlivca konať v súlade so svojím svedomím. Zároveň však ustanovuje limity pre jej uplatnenie v situáciách, kde existuje bezprostredné ohrozenie života, bezpečnosti alebo verejného poriadku. Výhrada vo svedomí je zabezpečená medzi Slovenskou republikou a jednotlivými cirkvami, ktoré v nej pôsobia. Najvýznamnejším dokumentom je Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, publikovaná v Zbierke zákonov SR pod číslom 326/2001 Z. z. Keďže Apoštolský stolec vystupuje ako osobitný subjekt medzinárodného práva s vlastným ius conventionis, ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má v súlade s čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi.
V čl. 7 Slovenská republika garantuje každému právo na uplatnenie výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad katolíckej cirkvi, pričom podrobnosti mala upraviť osobitná medzinárodná zmluva, ktorá napokon nebola prijatá. To znamená, že hoci čl. 7 Základnej zmluvy priamo zakladá právo fyzických osôb a týka sa ľudských práv, nie je na základe vôle strán samovykonateľný, čo nemožno stotožňovať s ústavnou úpravou "prednosti pred zákonom", ktorá sa týka skôr hierarchie právnych predpisov.
Právna konštrukcia Základnej zmluvy bola prevzatá aj pre ostatné konfesie na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločenstvami, ktorá bola publikovaná pod č. 250/2002 Z. z.. Čl. 7 ods. 1 tejto zmluvy priznáva každému právo na výhradu vo svedomí podľa vieroučných zásad svojej cirkvi, kým čl. 7 ods. 2 odkazuje na osobitné dohody medzi zmluvnými stranami, v ktorých by sa mala zakotviť podrobnejšia úprava. Ani v tomto prípade nedošlo k ich prijatiu.
Ústavná úprava v čl. 24 ods. 1 v spojitosti s odsekom 4 Ústavy SR zastrešuje vo viacerých prijatých zákonných ustanovení napr. § 12 ods. 2 písm. c) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)