Ďakujem za slovo. Tak posúvame sa k druhému balíku školských zákonov dneska a ja budem v tejto rozprave sa zameriavať na nový vysokoškolský zákon.
Ako sme uviedli aj v prvom čítaní, za Progresívne Slovensko považujeme tento zákon na to, že sa takýmto akoby, takto predkladá úplne nový zákon, predovšetkým za zbytočné, a to je aj dôvod, prečo, prečo neplánujeme ho podporiť. Ten zákon je z veľkej časti prepísaný ten pôvodný, čo veď, veď tak...
Ďakujem za slovo. Tak posúvame sa k druhému balíku školských zákonov dneska a ja budem v tejto rozprave sa zameriavať na nový vysokoškolský zákon.
Ako sme uviedli aj v prvom čítaní, za Progresívne Slovensko považujeme tento zákon na to, že sa takýmto akoby, takto predkladá úplne nový zákon, predovšetkým za zbytočné, a to je aj dôvod, prečo, prečo neplánujeme ho podporiť. Ten zákon je z veľkej časti prepísaný ten pôvodný, čo veď, veď tak býva. Zároveň ale potom je také úsmevné, keď je prezentovaný ako nástroj, ktorý sa snažil menej byrokracie. No už samé osebe predkladanie nového zákona v takom, na ktorý sa odvoláva toľko potom vnútorných materiálov, usmernení, štatútov, neviem, čoho všetkého, všetkých vysokých škôl, toto samé osebe v prvom rade bude jedna ďalšia byrokratická záťaž pre tie vysoké školy a spomínam to aj v kontexte toho, že jedna z vecí, ktoré veľmi veľa počúvame od zamestnancov vysokých škôl, je práve tá preťaženosť byrokraciou. Po obrovitánskom kole akreditácie, kedy naozaj pomaly dodávkami tie štósy papierov posielali cez to, že vlastne práca na vysokej škole je neustály kolotoč grantov, pretože ten základný, základný plat je relatívne nízky a prakticky všetci zamestnanci vlastne do toho neustále žiadajú ďalšie a ďalšie granty, často vôbec na to, aby, aby mali na papiere a toner, aby si mohli tlačiť. Čiže naozaj akoby jedna z prvých vecí, ktoré keď sme sa pýtali ľudí pracujúcich vo vysokoškolskom prostredí, tak nám povedali, že to je zbytočné, akurát budeme prepisovať štatúty.
Samozrejme niekedy nový zákon treba. Vieme, že tento zákon bol veľakrát novelizovaný podobne ako školský zákon a má to zmysel vtedy, keď naozaj sa prináša niečo zásadne nové, niečo, čo to prostredie, v tomto prípade vysokoškolské prostredie by naozaj niekde výrazne posunulo. Ale to v tomto zákone nevidíme.
Sú tam dve také z nášho pohľadu podstatné a pozitívne veci, ktoré, ktoré sme radi, že sa zavádzajú, lebo naozaj akoby reagujú na dnešnú dobu, a to je možnosť vlastne záverečnej stáže namiesto záverečnej práce. Aj tu musím povedať, že je pomerne nezrozumiteľný ten zákon, keď sa naozaj človek pozrie iba na text zákona, ale teda rozumieme tomu tak, že niektoré školy naďalej budú mať, budú trvať na záverečnej práci, pokiaľ to má zmysel v súlade s tým zameraním štúdia. Niektoré dajú študentom na výber medzi, medzi stážou a prácou a je pravda, že obzvlášť v dobe ChatGPT a inej umelej inteligencie má zmysel, aby sme nenútili študentov písať. Ako na niektorých odboroch, ja som z humanitných vied, sociálno-vedných, tam si myslím, že to má zmysel a má to zmysel, keď je to robené poctivo, ale nemá to zmysel, pokiaľ by to malo byť iba niečo na odfajknutie si a naozaj akoby ten, tá váha slova sa dosť devalvuje prostredníctvom, prostredníctvom umelej inteligencie. Čiže toto je akoby sama osebe vec, ktorú, ktorú oceňujeme. A druhé také je to zavádzanie mikroosvedčenia a vlastne krátkych terciérnych programov, ktoré majú umožniť aj flexibilnejšiu prípravu na trh práce. Taktiež sa tým vlastne reaguje na 21. storočie, v ktorom už málokto má to, že by skončil jedno vzdelávanie a potom celý život robil tú istú prácu, lebo takmer čokoľvek robíme, tak vlastne v priebehu každý pár rokov sa nám tie, ten technologický pokrok a tie nástroje tak rýchlo menia, že aj tie profesijné dráhy sa stávajú tak rozmanitejšie a menej lineárne, že naozaj dáva zmysel, aby aj tie univerzity boli viacej zapojené aj do týchto krátkych programov.
Ale myslíme si, že tieto dve veci, tieto dve oblasti pokojne mohli ísť ako novelou a nebolo na to nutné ísť úplne, úplne novým zákonom, ktorý síce do veľkej miery prepísal ten pôvodný, akurát ho ešte viacej rozšíril a nafúkol. No a to nafúknutie je práve to, kde často prináša zbytočný mikromanažment, zbytočné zasahovanie do toho prostredia tých vysokých škôl.
My sme s kolegyňou Kosovou pripravili pozmeňujúci návrh, v ktorom sme sa zamerali aspoň na niektoré také z nášho pohľadu najvypuklejšie veci, a napríklad aj sa snažíme odstraňovať ten mikromanažment v niektorých témach. Jednou takouto témou je povinnosť univerzity vylúčiť študenta za to, že dvakrát neúspešne absolvoval povinný predmet. No myslíme si, že, a myslím, že sa to vzťahuje dokonca aj na povinne voliteľné predmety. Tak myslíme si, že toto naozaj je niečo, čo má byť v kompetencii vysokej školy, aby si stanovili, koľko nechajú študentov opakovať nejaký predmet, prípadne či nechajú toho študenta si vybrať úplne iný predmet, keď tento mu ani na druhýkrát nesadol, a naozaj to nie je niečo, čo by im musel určovať zákon ako v tomto. A takých vecí by sme tam našli viacero. Týka sa to napríklad aj uznávania kreditov zo zahraničia. Znovu, nechajme v týchto veciach tú kompetenciu tým vysokým školám, nech si to nastavia ako potrebujú. Naozaj tuto sa nám zdá, že sa povedalo, že musí byť nový zákon, aby teda bola čiarka, a potom sa to ešte začalo nafukovať a nafukovať.
To, na čo sa tiež zameriavame v našom pozmeňujúcom návrhu, pozmeňujúcom a doplňujúcom, ktorý teda na záver prečítam, súvisí s riadením vysokých škôl a zavádzame alebo teda navrhujeme tam dve úpravy, a tú jednu som už avizovala vo faktickej poznámke, lebo teda nečakane mi pani predsedníčka Puškárová v tom veľmi nahrala, je štandardné, že na čele verejných inštitúcií, do ktorých sú nejakým spôsobom volení, je volená tá hlava, či je to prezident alebo rektor, alebo predseda Matice slovenskej, že tam ten človek má byť najviac dve funkčné obdobia. Je to istý štandard v demokratických spoločnostiach na to, aby mohlo dochádzať ku generačnej výmene, na to, aby aj vlastne tí ďalší, ktorí nejakým spôsobom kariérne postupujú, mali víziu, že sa dostanú, dostanú na vrchol, na to, aby tam nedochádzalo k prehnanej personalizácii moci. A toto nie je osobné proti nikomu, kto už je povedzme tretie obdobie rektor. Vnímame to naozaj ako systémovú vec. My celkovo v PS-ku nijako výrazne nepodporujeme kumuláciu funkcií. Myslíme si, že v tejto krajine je dosť šikovných ľudí na to, aby si každý vybral tú jednu vec, ktorú chce naozaj robiť poriadne a do tých iných stoličiek pustil aj niekoho iného a obzvlášť v tejto veci sa nám dá, že niekoľko rokov tu fungovali dve funkčné obdobia pre rektorov a tak by to aj malo byť. Zmenilo sa to na poslanecký návrh, ktorý sem do pléna priniesol pán poslanec Lučanský pri poslednej novele vysokoškolského zákona a tento zákon to iba okopíroval. My navrhujeme, aby sa to vrátilo ku dvom a navrhujeme to aj pre rektorov, aj pre dekanov, lebo to považujeme za súčasť tej demokratizácie vysokých škôl a tej, toho tlaku na kvalitu riadenia. Vedú sa veľa, vedie sa veľa diskusií naprieč odbornou verejnosťou, niekedy aj politickou verejnosťou, že ako zlepšiť naše vysokoškolské prostredie, akými nástrojmi posunúť tie vysoké školy. Sme presvedčení, že kľúčoví v tom sú tí, ktorí sú v tých riadiacich pozíciách. A toto vnímame ako jeden z nástrojov k tomu, aby sa to prostredie zlepšilo.
Zároveň navrhujeme, a to znovu súvisí s tou zbytočnou kumuláciou funkcií, navrhujeme, aby pre rektora vysokých škôl platili, alebo rektorky, platilo to, čo platí aj pre členov správnej rady, a to je, aby tam nemohlo dôjsť ku kumulácii s tým, že ten človek zároveň pôsobí cez politickú stranu v nejakej volenej politickej funkcii. A znovu, to nie je osobný útok na niekoho konkrétneho, ale naozaj sme presvedčení, že tak ako vysoké školy majú byť apolitické prostredie, tak obzvlášť to platí od vrcholu tých inštitúcií a naozaj nepovažujeme za správne, aby niekto, kto má možnosť vo vysokej funkcii riadiť vysokú školu, aby zároveň bol aktívny v politike ako člen politickej strany. Toto obmedzenie a ešte ďalšie prísnejšie obmedzenia platia pre členov správnej rady, ktorí majú nejakým spôsobom akoby dozerať na tú univerzitu, pričom títo ľudia sú, majú oveľa menší vplyv na fungovanie tej univerzity a zároveň sú to ľudia, ktorí majú ešte aj iné zamestnanie, čiže niekto by si mohol povedať, že veď obmedzujeme ich z toho ich iného živobytia, tak o to viac by to malo platiť pre človeka, ktorý je na vrchole tej univerzity.
Pozmeňujúci návrh potom máme ešte k oblasti tvorivého voľna, čo je jedna z tých vecí, ktoré myslíme si, že principiálne je správna, že je zavedená do školského, do vysokoškolského zákona, lebo naozaj vysokoškolská práca je predovšetkým tvorivá práca, kde je nevyhnutné pravidelne vedieť načerpať inšpiráciu aj do ďalšej vedeckej činnosti, aj do ďalšej pedagogickej činnosti. A považujeme za správne, že sa tam vytvára právny nárok na maximálne šesť mesiacov v, raz za sedem rokov. Zároveň ale upozorňujeme, že aj mnohé zahraničné štúdie ukazujú, že tých šesť mesiacov je v podstate minimum na to, aby človek naozaj akoby začal nejaký nový projekt počas toho tvorivého voľna, lebo aby to naozaj akoby prinieslo ten efekt. Čiže dopĺňame tam, aby univerzita mala možnosť to ešte tej, na základe tohto zákona predĺžiť prípadne až do 12 mesiacov, pokiaľ uzná za vhodné. Tých druhých šesť mesiacov už nechávame v kompetencii vysokej školy, samozrejme, je to vždy aj otázka financií, ale pokiaľ si tá škola povie, že v tom vidí význam, nech má ten zamestnanec možnosť zažiadať si až, až po ten rok.
Toto, tieto pozmeňujúce návrhy predkladáme ešte k zákonu samotnému, tak, ako prišiel do druhého čítania. No a potom na školský výbor prišiel obsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý tam mnohé veci znovu mení a okrem iného prináša úplne novú oblasť, a to je zmenu v práve duševného vlastníctva, vlastníctva a patentov. A tuto máme zásadné výhrady k tomu, že takáto vážna zmena je predložená cez pozmeňujúci návrh. Naozaj sa tu bavíme o niekoľkých dňoch medzi tým, že najprv ten pozmeňujúci návrh dostali iba členovia výboru v piatok, rokovalo sa o ňom v pondelok. Vlastne do spoločnej správy výboru, kedy, predvčerom, tuším, sme mali gestorský výbor, kedy to teda bolo zverejnené, a dneska vlastne už, už prebehne rokovanie, v utorok sa bude hlasovať. Ja viem, že argument pána ministra je, že bol komunikovaný a vraj bol rokovaný. Áno, ale keď vy na ministerstve sa rozhodnete, s kým chcete rokovať a komu to budete komunikovať, tak vždy je to iba časť tej odbornej verejnosti. Na to má byť medzirezortné pripomienkové konanie, aby, za prvé, k tomu mali prístup všetci a, za druhé, tam bol dostatok času na to. A dostávame zo všetkých strán reakcie, že s mnohými, ktorých sa to priamo týka alebo ktorí sa tomu odborne venujú, toto vopred komunikované nebolo, zostali absolútne zaskočení a majú zásadné výhrady k tomu, čo sa tu zavádza. A áno, my, potrebujeme v tejto krajine zlepšiť vedecké prostredie, lenže tuto sa nám zdá, že vyťahujete jednu čerešničku z nejakej inej krajiny, kde to funguje, a myslíte si, že automaticky vrastie aj u nás. A práve tuto čítame toľko varovaní a výhrad o tom, že toto samé osebe fungovať nebude, že som naozaj presvedčená, že toto mal, má prejsť MPK pred tým, ako to bude schvaľovať Národná rada. Je to niečo, čo aj tuto v úvodnom slove to pán minister povedal, že to bolo inšpirované Švédskom a možno Veľkou Britániou a niektorými ďalšími krajinami, lenže to sú krajiny, ktoré majú úplne iný systém podpory vedy. Jednoducho u nás ten systém je veľmi slabý a ešte keď vlastne ten, v celom tom procese, kedy z verejných financií, čo je z financií nás všetkých, univerzity alebo Slovenská akadémia vied, venujú do toho výskumu, tak naozaj to, že nakoniec jeden človek vezme ten patent a možno bez finančných zdrojov na ďalšie rozvinutie, bez možno právnej podpory, toto nám nijako nezaručí, že v konečnom dôsledku to pomôže nášmu vedeckému prostrediu. Skôr ešte môže hroziť napríklad rýchly predaj tých patentov zahraničným firmám, pretože jednotlivec vždy skôr potrebuje rýchlejšie niečo speňažiť akoby inštitúcia možno mohla nejakú dlhodobú stratégiu na to mať. A naozaj je tam akoby množstvo právnych otázok a otázok aj motivácie na strane tých inštitúcií, ktoré tuto nie sú zodpovedané a ku ktorým čítame množstvo a množstvo výhrad.
Čiže naozaj táto zmena mala prejsť a má prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním. My nevieme dať pozmeňovák k pozmeňováku. Čiže my nevieme túto vec navrhnúť, aby sa stiahla, ale jednoznačne nesúhlasíme s tým, aby sa o tomto v takejto rýchlosti schvaľovalo, keď tie dopady môžu byť veľmi závažné a v konečnom dôsledku nám to ešte viac môže zhoršiť to prostredie, v ktorom aspoň teraz nejakí ľudia sa postupne snažia vytvoriť akoby podpornú, podporujúce prostredie pre vedu.
Dobre, dneska je dlhý deň, čiže za nás jednoznačné zhodnotenie, tento zákon považujeme predovšetkým za zbytočný, nevidíme dôvod ho podporovať. Priniesli sme pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujeme niektoré veci buď vylepšiť v tomto zákone, alebo doplniť to, čo my by sme považovali za naozaj prospešné. A nesúhlasíme s tým pozmeňujúcim návrhom toho, aby sa takto narýchlo menili, menili patenty.
Ďakujem a idem prečítať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznám... jaj, pardon, idete čítať. Poprosím technikov, aby zastavili čas.
Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej a Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vysokoškolský zákon, tlač 924.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I § 20 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:
„(9) Funkcia rektora je nezlučiteľná s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky a štátneho tajomníka.”. Doterajšie odseky 9 až 17 sa označujú ako odseky 10 až 18.
2. V čl. I § 20 ods. 11 sa za slovo „troch” nahrádza slovo, slovom „dvoch”.
3. V čl. I § 33 ods. 2 sa slovo, sa slovo „troch” nahrádza slovom „dvoch”.
4. V čl. I § 50 ods. 11 znie:
„(11) Vysoká škola poskytne tvorivé voľno na základe žiadosti zamestnanca na obdobie jeden až šesť mesiacov, ak tomu nebránia závažné okolnosti týkajúce sa plnenia úloh vysokej školy. Vysoká škola môže poskytnúť na základe žiadosti zamestnanca tvorivé voľno aj na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov, a to najviac na 12 mesiacov. Tvorivé voľno vysoká škola poskytuje raz za sedem rokov. Počas tvorivého voľna patrí vysokoškolskému učiteľovi funkčný plat znížený najviac o 40 %.”
5. V čl. I § 79 ods. 4 druhá veta znie: „Vysoká škola v študijnom poriadku ustanoví najvyšší počet neúspešných pokusov o absolvovanie povinného predmetu; po jeho prekročení sa študent zo štúdia vylúči.”.
6. V čl. I § 79 ods. 5 druhá veta znie: „Vysoká škola v študijnom poriadku ustanoví najvyšší počet neúspešných pokusov o absolvovanie vybraného povinne voliteľného predmetu; po jeho prekročení sa študent zo štúdia vylúči.”.
7. V čl. I § 81 ods. 7 sa slová „povinné predmety a povinne voliteľné predmety” nahrádzajú slovami „povinné predmety, povinne voliteľné predmety alebo voliteľné predmety”
8. V čl. I § 145 ods. 10 sa na konci pripája táto veta: „Funkčné obdobia plynúce podľa doterajších právnych predpisov zostávajú nedotknuté.”.
Ďakujem, skončila som.
Skryt prepis
