Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegyniam Natálie Žang Kosovej, že predkladajú tento návrh a aj otvárajú tým pádom veľmi dôležitú tému. Ja túto tému vnímam predovšetkým ako matka dvoch synov, ktorí športujú, ktorí vystriedali viaceré športové kluby, kde teraz začíname staršieho syna púšťať na sústredenia a naozaj potrebujeme mať absolútnu dôveru k jeho trénerom a trénerkám, že tam bude v bezpečí. Obzvlášť ešte ten šport je v niečom, ide ešte ďalej ako tá škola, práve v tom, že zahŕňa často sústredenia, že zahŕňa veľmi vypäté situácie, že po športe deti idú do sprchy a tak ďalej. To musí byť absolútne bezpečné prostredie. Jednoducho áno, chceme, aby deti a mladí ľudia športovali. Je to dobré pre duševné zdravie, fyzické zdravie. Chceme mať športovcov na vrcholovej úrovni, ale ten základ toho je, aby sa tam cítili bezpečne a aby sa naozaj mohli rozvíjať v tom športe a nebolo to miesto, kde sú vystavovaní či už šikane, či už obťažovaniu alebo teda, ešte horšie, nejakým nejakým násilným prejavom. A žiaľ, máme na Slovensku, a to nielen na Slovensku, ale v minulosti, myslím si, že celkovo bolo oveľa viac takého pokrytectva v tom, že o týchto veciach sa nehovorí. A podľa mňa práve aj o tom by malo už byť 21. storočie, že nezatvárajme si predtým oči. Pomenujme tie problémy. Radšej investujme do prevencie. Dávajme si pozor na to, aby sme takýmto veciam predchádzali a aby sa nikto nebál ozvať, keď sa niečo zlé stane. Lebo to najhoršie je, keď ani nemajú zakývať isté deti. Čiže veľmi podporujem, majme bezpečné prostredie v športe. Ďakujem.

Slovo. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona tlač 1090. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z mojich oprávnení, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, pričom za gestorský výbor navrhujem školský výbor, čiže výbor pre vzdelávanie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore bol prerokovaný do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem aj za doplnenie od kolegu Prostredníka. K tej licenčnej zmluve, no, viete, keby sme to všetko nechali na zmluvu, tak by sme nepotrebovali zákon. Jednoducho, áno, keď sa dve strany v dobrej vôli na niečom dohodnú, tak si to ošetria zmluvou, ale ten zákon stanovuje nejaký základný rámec. A hovoríte, že teda nebol zámer nejakým spôsobom do tohto zasahovať, podľa mojich informácií ale ten zákon do toho zasahuje. A keď nedôjde k dohode v rámci licenčnej zmluvy, tak sa vlastne dostáva tá škola do rozporu s tým, že sa mení autorské právo aj vo vzťahu k aj učebným materiálom, aj ďalším, ako som spomínal, či sú to nejaké vnútorné dokumenty, či sú to propagačné materiály a tak ďalej. Myslím si, že aj vzhľadom na krátkosť toho legislatívneho procesu pri príprave toho zákona, aspoň tá verejná časť bola veľmi krátka, je nevyhnutné toto ešte rozanalyzovať, ale naozaj podľa informácií, ktoré priamo prichádzajú z tých vysokých škôl, tak im to spôsobí problémy. A tak ako sa teraz opravuje tá časť ohľadom počítačových programov, tak som presvedčená, že je nevyhnutné prehodnotiť ešte aj niektoré tie ďalšie časti. A teda rada budem aj účastná nejakých diskusií alebo teda som zvedavá, že v akom znení to potom príde na ten ďalší školský výbor.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja som teda veľmi dúfala, že sa do ústnej prihlási aj pán alebo pani navrhovatelia, ešte stále budete mať možnosť v záverečnom slove, len v záverečnom slove my už na vás nemôžeme reagovať, čiže trochu ma mrzí, že tým to končí. Ešte máte možnosť na mňa dať faktickú, aby tam bola aspoň nejaká reakcia, alebo teda sa dočkáme tých odpovedí až v tom záverečnom slove. Ja ešte raz (reakcia z pléna) no ale už aj tak končí rozprava, tak to už je jedno, či budú mimo poradia alebo nie, ale už to bude bez reakcie.
V každom prípade teda už som raz vystupovala k tomuto zákonu, ale bolo to o trištvrte na osem večer v dosť časovom tlaku, čiže ešte raz by som aj v nadväznosti na kolegu rada zdôraznila dve veci, ktoré považujeme za kľúčové v tejto novele. Netýkajú sa priamo vysokoškolského zákona, ale v tejto novele. Prvá je teda aj pomerne medializovaná časť, ktorá sa týka hodnotenia projektov v APVV. Áno, je pravda, že nerušíte úplne zahraničných hodnotiteľov, ale zavádzate možnosť, aby malé granty boli hodnotené iba domácimi hodnotiteľmi. Teraz je zvykom, že aj menšie granty sú hodnotené aj zahraničnými hodnotiteľmi. Otázka je, prečo? Aký problém podľa vás to teraz rieši? Zatiaľ jediné, čo som neoficiálne začula, je, že ten problém je nedostatok zahraničných hodnotiteľov alebo nejaká administratívna náročnosť zohnať tých zahraničných hodnotiteľov, no ale to sú dve hodnoty. Jedna vec je administratívna náročnosť pre APVV a druhá otázka je transparentnosť a odbornosť pri prideľovaní verejných financií. Čiže máme tu dve hodnoty, ktoré treba vyvažovať. Zatiaľ sme nepočuli, žiaľ sme nepočuli, ani v dôvodovej správe sme sa nedočítali žiadneho argumentu, ktorý by jasne poukazoval na to, prečo by sa mali obmedzovať v nejakej miere zahraniční hodnotitelia. Zároveň tu teda odznelo, že pravdepodobne sa táto časť bude aj pod tlakom verejnosti meniť. Ja sa na to teším. Tiež by som bola rada, ak už máte nejakú predstavu, ako sa bude meniť, aby to odznelo možno už aj tu, aby sa o tom dalo diskutovať aj medzi schôdzami, pretože v opačnom prípade uvidíme tú zmenu potom zase až keď príde na školský výbor. Čiže to je taká prvá moja výzva a otázka, prečo sa toto mení a akým spôsobom to má zlepšiť súčasnú situáciu.
A druhá otázka a výzva na predkladateľov sa týka autorského zákona. Už som tu spomenula to stručne aj minule, áno, autorské práva boli naposledy menené narýchlo a prílepkom k novému vysokoškolskému zákonu na jeseň. Teraz sa čaká na tú účinnosť. V tejto novele opravujete prvú vec, ktorá teda pravdepodobne sa ukázala byť v rozpore s právom Európskej únie, čiže upravujete tú časť, ktorá sa týka počítačových programov. Na základe spätnej väzby, ktorú dostávame aj od vysokých škôl, je tam toho oveľa viac, čo by bolo treba opraviť. A vysoké školy už teraz sa ozývajú, že s tým budú mať veľké problémy, ak by to bez ďalšej zmeny nadobudlo účinnosť. Konkrétne sa to týka všetkého, čo robia zamestnanci, všetci zamestnanci vysokých škôl. Ja si pamätám, keď ten autorský zákon tu vtedy ako prílepok narýchlo prišiel, kolegyňa Jaurová už vtedy upozorňovala, že a to niekto na mediálnom oddelení vysokej školy, kto píše facebookové statusy na sociálne siete, zrazu bude mať autorské práva vo vzťahu k tomu svojmu facebookovému statusu? No teraz, vtedy sme ani nemali čas to dôkladne analyzovať, lebo tak rýchlo išiel ten legislatívny proces, teraz sa presne s týmto vysoké školy ozývajú, že zrazu zamestnanec bude mať autorské právo napríklad na interné dokumenty školy, že niekto bude, ja neviem, tvoriť smernicu školy alebo nejaký interný dokument a zrazu zamestnanec právneho oddelenia vysokej školy povie, že ale ja mám na toto autorské právo. A ja keď odídem pracovať niekde inde, tak ja si to autorské právo odnesiem so sebou. Ako prepáčte, to je dosť absurdné. Plus teda vzniká veľká, zložitá otázka, čo sa týka učebných materiálov. Máme vysokoškolských pedagógov, neviem, pedagóg dostane, že bude učiť povinný predmet, neviem, úvod do dejín, niekde na histórii, pripraví si skriptá, jednoducho je to povinný predmet, ktorý bude aj štátnicová otázka a tak ďalej, na ktorý nadväzujú ďalší vyučujúci. A teraz keď ten zamestnanec po pár rokoch odíde, tak povie, že ja mám na toto autorské práva, ja si to všetko odnášam so sebou? Je to v poriadku, nie je to v poriadku? Myslím si, že toto si vyžaduje oveľa dôkladnejšiu diskusiu než to, že to bolo prijaté prílepkom. Myslím si, že je treba oveľa viac premyslieť, ktoré veci teda naozaj majú byť autorské právo zamestnancov. A teraz, prepáčte, facebookové statusy to naozaj byť nemajú, ani smernice. A čo teda má byť, akoby na čo má mať autorské právo tá univerzita. Lebo tiež si treba uvedomiť, že veď tí zamestnanci sú platení za svoj pracovný čas, to znamená, že oni keď vytvoria veci vo svojom pracovnom čase, tak tá univerzita už raz zaplatila za to, aby to dostali. Keď potom niekto bude chcieť tie skriptá, aby o tri roky neskôr sa pripravovali štátnicové otázky, tak asi si ten zamestnanec, alebo ten bývalý zamestnanec, ak tam už nepracuje, nebude môcť povedať, že ale ešte mi zaplaťte duplicitne, keď budete chcieť použiť moje, moje podklady na štátnicové otázky. Jedno tuto prichádza množstvo nových praktických problémov, ktoré neboli dostatočne ošetrené na začiatku legislatívneho procesu, lebo to išlo rýchlo prílepkom, teraz sa opravuje iba malá časť z nich, ale naozaj si myslím, že je nevyhnutné a máme už iba jednu schôdzu do teda septembra, do účinnosti 1. septembra a je možné ešte práve cez pozmeňovák do tohto zákona to zmeniť, ja teda tiež vzhľadom na to, že sa snažím nejako aj pripomínať tú dôležitosť legislatívneho procesu, nie som nadšená z toho, že sa tak zásadná vec má meniť iba pozmeňovákom, ale teraz už asi lepšia možnosť nie je.
Čiže naozaj by som chcela vyzvať aj vás ako predkladateľov, možno aj nás ako školský výbor, aj verejnosť, aj vysoké školy, aby sa teraz využil ten mesiac do ďalšej schôdze na čo najširšiu diskusiu o tom, ako to prípadne ešte opraviť, aby to tým vysokým školám v konečnom dôsledku pomohlo a nie ešte viac ublížilo. A teda budem veľmi rada, ak aspoň v tom záverečnom slove, aj keď už nebudeme môcť reagovať, ak sa dočkáme ešte niektorých odpovedí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tak teším sa, že sme sa dočkali aj pokračovania tejto rozpravy, aj sa teda veľmi teším, že máme posilnenú školskú úderku, nazvem to, a čoskoro aj školský výbor novým kolegom z KDH.
Ja by som sa rada zamerala aspoň v tej faktickej teraz na ten prvý bod, ktorý spomínal pán kolega, lebo teda aj vo verejnom priestore nám rezonuje tá téma zmien v hodnotení projektov APVV. A ja by som teda bola veľmi rada, ja by som teda rada vyzvala predkladateľov, teraz o chvíľu bude ústna rozprava, či by ste sa mohli zapojiť a teda povedať nám váš pohľad, lebo treba uznať, že tá dôvodová správa je naozaj veľmi málo výpovedná v tejto veci. A mňa by teda skutočne zaujímalo, že čo bola tá motivácia, prečo meníte tie pravidlá. A ja chápem, že hovoríte, že áno, zahraniční hodnotitelia naďalej v nejakej miere budú, hlavne pri tých veľkých projektoch, ale teda pri tých menších podľa vás tých hodnotiteľov netreba. Prečo ich podľa vás netreba? Čo vôbec vás viedlo k tejto zmene? Je to naozaj iba nejaká praktická vec, kde si teda APVV nevie zohnať tých hodnotiteľov? Alebo že čo je tam ten skutočný problém? Lebo my hovoríme tie obavy, tie obavy sú zníženie transparentnosti, tie obavy sú to, že naozaj v tom domácom prostredí nie je toľko odborníkov, ktorí by to vedeli nezávisle, nezávislo od svojich vlastných osobných a pracovných vzťahov ohodnotiť, že to znižuje internacionalizáciu. Toto všetko sú naše obavy. Pokiaľ ste presvedčení, že napriek tomu to má význam, tak naozaj by som bola veľmi rada, keby ste ako predkladatelia túto zmenu riadne zdôvodnili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Budem teda reagovať na pána predrečníka, a taktiež oceňujem, že aspoň v týchto prípadoch teda prezident vrátil tieto zákony, žiaľ, tiež v tom nie je úplne dôsledný, boli aj prílepky, ktoré podpísal. Ale teda je dobré, že aspoň v týchto prípadoch ich vrátil. No a povedala by som tak, že to už je čo povedať, že ani pán prezident sa na toto nemôže pozerať. Naozaj, kolegovia, kiežby sa podarilo trošku vám prehovoriť do duše legislatívneho procesu, že tie zákony naozaj majú svoje dopady. Majú svoje dopady a ten legislatívny proces a jeho dĺžka a jeho parametre sú nastavené práve aj preto, aby sa hľadali tie najlepšie možné riešenia. Veď často to nie sú nejaké čisto politické otázky tuto, často sú to naozaj technické otázky, ako niečo najlepšie napísať tak, aby to v konečnom dôsledku čo najviac problémov vyriešilo a čo najmenej nových problémov spôsobilo. A keď niekomu len tak vzbĺkne idea, napíše to na papier a ráno sa to predloží a večer sa to schváli, tak je naozaj málo času a nikto nie je taký dokonalý, že by vedel všetky tie dopady domyslieť a naozaj potom je málo času na to zváženie tými jednotlivými aktérmi aj v krajine. To nie je len o nás 150, ktorí sme tu volení zástupcovia, ktorí v konečnom dôsledku hlasujeme, ale každý ten zákon má svoje dopady, na občanov, na rôzne záujmové skupiny, niekedy na podnikateľov, na odbory a tak ďalej, oni by sa všetci mali mať možnosť vyjadriť. O tom ten legislatívny proces je, a preto by sme mali dodržiavať jeho dĺžku. No, tak som rada, že aspoň v tejto veci prezident sa tiež ozval.

Ďakujem za slovo a ďakujem, poslanec Kéry, že ste sa zapojili do tejto debaty. Mrzí ma, že nebolo viac reakcií na naše konkrétne otázky. Väčšinu z tých vašich argumentov boli tie, ktoré vlastne tu sme počúvali od úvodnej reči a na ktoré sme reagovali, ale teda som rada, že ste ich predniesli znovu. Viete, moja hlavná otázka je, že načo to bude dobré? Akože reálne že pre koho sa toto vlastne robí? Lebo ide to proti odporúčaniam odborníkov, ide to proti vôli tých dotknutých ľudí, ide to bez pripomienkového konania. Čiže my vám hovoríme veci, komu to uškodí a prečo je to problematické, ale nepočuli sme dôvod, komu to naozaj pomôže. Príde mi také úsmevné hovoriť o tom, že to zavádza nejakú férovosť a jednotný režim, pretože tí ľudia v zahraničí vždy budú v inej situácii ako ľudia, ktorí sú na Slovensku. Jednoducho na Slovensku máme volebných okrskov spústu v každej obci, jednoducho každý to má relatívne blízko od domu, kým v zahraničí tí ľudia naozaj budú musieť cestovať stovky až tisíce kilometrov, kým doteraz im stačilo poslať poštou. Čiže tento argument o nejakej férovosti neobstojí. A viete, vy ste to tak nadniesli, že ak niekomu na Slovensku záleží, nemôže to byť problém. No môže, pretože, ako to už hovorila kolegyňa Bihariová, nie každý bude mať peniaze, aby sa presunul na zastupiteľský úrad, čiže to volebné právo dostane cenovku, a za druhé, nie každý je v zdravotnom stave, že sa môže presunúť tisíce kilometrov na zastupiteľský úrad, čiže to volebné právo dostane cenovku, a za druhé, nie každý je v zdravotnom stave, že sa môže presunúť tisíce kilometrov na zastupiteľský úrad. Čiže to podmienite dobrým príjmom a dobrou zdravotnou situáciou, a to je to problematické. Ja by som skôr povedala, že, ak by vám skutočne záležalo na všetkých občanoch, tak by ste našli riešenie aj pre to, pre tú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán Gašpar, čakáme na vaše ďalšie vystúpenie. Ako predkladateľ, a teda budeme veľmi radi, keď ako predkladateľ sa budete venovať tomu, že čo týmto zákonom naozaj dosiahnete. Ja teda oceňujem, že Martin Dubec si tu tak akoby intelektuálne pozdvihol tú diskusiu. Dostali sme sa až niekde na nejakú filozofickú úroveň. Možno už aj nie začiatočnícky seminár pre politológov, ale už taký pokročilý o tom ústavnom práve. No kebyže tu máme naozaj aj hlbokú vecnú diskusiu o tom, ako napríklad najlepšie realizovať to volebné právo, tak verím tomu, že tá debata by naozaj aj technicky a intelektuálne bola niekde inde, len problém je v tom, že toto predkladateľa vôbec nezaujíma. Predkladateľov vôbec nezaujíma to, ako tie veci urobiť najlepšie. Predkladateľov zaujíma ich politický záujem. Ja teda taktiež ako kolega Dubec si oceňujem, že z klubu SMER tu pomerne veľa z vás sedí, že tu počúvate. A mňa by tak zaujímalo, že ako sa na to pozeráte, keď ja teda áno, tiež mám pocit, že pán Gašpar žije v tej svojej konšpirácii toho, že on, keď sa tam postaví a povie, čo v piatok odznelo, že pes má vraj podľa neho podvádzanie v génoch. No áno, to je potom ťažké tu ticho sedieť, keď takéto nezmysly z tamtoho pultu od vás odznievajú, ale naozaj verím, že aj medzi vami v tom smere, že sú niektorí ľudia, ktorí si uvedomujú, že veď ešte by nám nejako malo záležať na tejto krajine a nemôžeme účelovo meniť volebný systém. Čo vám je naozaj úplne jedno? Ďalšia v poradí

Za reakcie. Tak znovu sme tu počuli niečo o potrebe transparentných volieb a niektoré vyjadrenia, ktoré podľa mňa nesúvisia veľmi s týmto návrhom zákona, ako to, že či bol alebo nebol nejaký vlak k voľbám. Ja neviem, ja som s tým nič nemala, ani si myslím, že to s týmto nijako nesúvisí. To, čo by som chcela ešte raz na záver zdôrazniť, je, že máme tu nejaký systém, ktorý funguje 20 rokov. Za tých 20 rokov väčšinu času vládol SMER. 20 rokov ste s tým nemali problém, nevnímali ste to ako protiústavné. Nič zásadné sa nezmenilo. Nedošlo k žiadnym protestom, nedošlo k žiadnym masovým sťažnostiam. Jediné, jediné, čo sa udialo a čo sme tu počuli ako zdôvodnenie, prečo teraz je vysoká podpora pre PS medzi ľuďmi, ktorí volili poštou. Toto celé je politická objednávka. Toto je zámer politicky aspoň trošku tak, ako dokážete, že tie, ešte pri tom, že ako tak chcete dodržiavať demokratické pravidlá, ako môžete trošku prekresliť tie voličné pravidlá, aby ste si aspoň trochu prilepšili. To je zlý dôvod pre zmenu volieb. Keby vám záležalo na tom, aby sa lepšie napĺňalo volebné právo ľudí žijúcich v zahraničí so slovenským občianstvom, mohli ste sa ich opýtať. A ja ďakujem kolegovi Dostálovi za tú poznámku, že minulý rok minister vnútra predložil do MPK na verejné pripomienkovanie zmeny vo volebnom zákone a predstavte si, rušenie voľby poštou tam nebolo. Lebo v tejto krajine nie je potreba rušiť voľbu poštou. Je to vaša politická potreba a preto to celé robíte. Ďalší v poradí je prihlásený do rozpravy.

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, ďakujem za slovo. Sme tu uprostred rozpravy, kde je koalícia konkrétne, prepáčte, prepáčte, pani poslankyňa. Vidím, že ste si doniesli tie spomenuté hárky. Vysvetlite nám, na čo budú použité. Teraz som predseda. Do rokovacej sály je podľa § 32 ods. 4 zakázané vnášať materiály propagujúce politickú stranu. Mám za to, že petičné hárky vašej politickej strany sú materiálom propagujúcim politickú stranu PS a nesmú byť použité v pléne. Vy ste, vy ste, vy ste dostatočne označili tento materiál už vo verejnosti, že je to váš politický materiál, je to vaša politická aktivita. Ak to spomeniete vo vystúpení, ja s tým nemám žiaden problém, ale akonáhle budete chcieť tieto hárky použiť, musím pozastaviť vaše vystúpenie. A pravdepodobne dôjde k zvolaniu poslaneckého grémia po dohode dvoch poslaneckých klubov. Takže máte priestor sa sama rozhodnúť. Nech sa páči, pokračujte vo vystúpení. Pán predsedajúci, nijako som nenarušila rokovací poriadok. Ešte sa dostanem k mojej rozprave k rokovaciemu poriadku, ale nijako som ho nenarušila. Mám tu podklady, z ktorých budem čítať, ktoré nie sú žiadnou politickou reklamou. To najviac, čo na mne nasvedčuje nejakú politickú reklamu, ak chcete, je, že mám modré šaty, tak ma môžete vykázať za to, že mám šaty vo farbe loga PS. Ak si toto myslíte, že už aj toto má zakazovať rokovací poriadok. Dovolím si pokračovať. Keď bude potrebné, môžeme zvolať grémium. Koalícia, menovite podpredseda Gašpar, predkladá návrh na sťaženie voľby zo zahraničia. Pán podpredseda je veľmi háklivý na to, aby sme nehovorili o rušení voľby zo zahraničia, lebo sa nerušia voľby zo zahraničia. Ruší sa voľba poštou a sťažuje sa voľba zo zahraničia. A prečo sa to robí? Robí sa to preto, lebo má koalícia strach z hlasov pre Progresívne Slovensko a pre opozíciu a majú strach, že prehrajú ďalšie voľby. A môžeme to brať, ako to už odznelo od pána kolegu Grendela, že to môžeme brať ako dobrý signál. Avšak neberiem to ako dobrý signál, lebo som presvedčená, že je to zlý signál pre našu demokraciu ako takú. Dovolím si tu jeden citát, ktorý tu už odznel dneska, že teda nebudem urážať súdnosť poslucháčov a poviem, ako to je. Keď sme videli výsledky volieb, je to extrémne výhodné pre opozíciu. Toto je citát poslanca Micheľka, ktorý v relácii Rádio Slovensko jasne poukázal na to, že táto zmena je účelová. A pán podpredseda Gašpar by možno sa teraz ozval, že to je nejaký osobný názor niekoho za stranu SNS. On tu predsa predniesol už v piatok niekoľko vecných argumentov, tak ja sa dostanem k tým takzvane vecným argumentom, ale treba povedať, že aj v tej úvodnej reči, ktorá teda bola dosť dlhá, ťahala sa od piatku až do pondelka. Chvíľu, môžem sa aj k tomu dostať, prečo. Chvíľu prišli tie tzv. vecné argumenty, ku ktorým sa dostanem, a potom už prišli argumenty PS-kom, nazvem to. Odznelo tu v piatok v úvodnej reči k tomuto zákonu. Pán podpredseda Gašpar povedal, že keď sa spočítali tie hlasy zo zahraničia, tak podľa nich by PS-ko malo, tuším, 117 mandátov, ak sa nemýlim. Nie je to moja informácia, nemám ju overenú. Toto tu v piatok odznelo v úvodnej zdôvodňujúcej reči od podpredsedu Gašpara. Že teda keby sa brali iba tie voľby zo zahraničia, PS-ko by medzi nimi vraj malo 117 mandátov. A teda, a to už sa dostávame k tým nelogickým, logickým skratkám, ktorými tu opakovane pán podpredseda Gašpar argumentoval. Podľa neho z toho vyplýva, že PS-ko manipulovalo. Tak toto je naozaj, naozaj absurdné tvrdenie a hlavne je to urážajúce tých ľudí, ktorí idú k voľbám. A presne ako tu pekne argumentoval kolega Dostal v jeho reči za klub SaS, tak to si teraz budeme brať jednu obec a jedno mesto za druhým a budeme sa pozerať, nakoľko sa odchýlili od tých celonárodných výsledkov a budeme sa tu naťahovať, kde teda asi, kde manipuloval Smer, lebo tam mal Smer 80 % a kde manipulovalo PS-ko, lebo tam malo PS-ko 60 %, a kde manipulovala Republika? Dámy a páni, toto je absurdné. Ak došlo k nejakej manipulácii volieb, nech ten, kto má o tom informáciu, predloží dôkazy, nech ide za orgánmi činnými v trestnom konaní a nech poukáže na to, že došlo k nejakému volebnému podvodu. Tuto dochádza zatiaľ jedine tak k strachu a k paranoji. A to je dôvod, prečo predkladáte tento návrh. Paranoja z toho, že v zahraničí viacej ľudí volí PS. A to je to nebezpečné na tom. To je to uvažovanie, ktoré okliešťuje našu demokraciu. Že vám sa nepáčia výsledky volieb v nejakom určitom segmente voličov, tak idete účelovo meniť pravidlá. A to je ten najväčší problém. Dostanem sa teda k údajným dôvodom. Údajné dôvody, prečo toto treba predložiť, je nejaký údajný podvod alebo údajná manipulácia, ku ktorému ale nebol predložený žiaden, žiaden dôkaz. Počuli sme rôzne konšpirácie. Kto s kým sa pozná, aké občianske združenie, aká kampaň, nevieme čo. Nič z toho nesúviselo s voľbou zo zahraničia. A to je to smutné, že tvrdíte, tvárite sa pri tomto zákone, že chcete predchádzať nejakým podvodom. Ale vás tie podvody trápia iba vtedy, iba vtedy, keď nejakým spôsobom vám môžu ublížiť. A tu sa dostaneme aj k tomu rokovaciemu poriadku. Ja teda budem milerada, ja budem prvá, ktorá bude rada, keď sa tu bude prísne dodržiavať rokovací poriadok. Keď sa prestane meniť zákony prílepkami, keď sa tu prestane zneužívať skrátené legislatívne konanie, to sú tie kľúčové, najkľúčovejšie časti rokovacieho poriadku, pretože, ako tu často zdôrazňujem, sme zákonodarný orgán, naša prvotná povinnosť je legislatívna, zákonodarná a to je to najdôležitejšie, čo by sme mali v tom rokovacom poriadku dodržiavať. A na to zvysoka kašlete, s prepáčením. Ale potom vás trápia nejaké V poriadku, pretože, ako tu často zdôrazňujem, sme zákonodarný orgán. Naša prvotná povinnosť je legislatívna, je legislatívna, zákonodarná a to je to najdôležitejšie, čo by sme mali v tom rokovacom poriadku dodržiavať. A na to zvysoka kašlete, s prepáčením. Ale potom vás trápia nejaké papiere na stole. A presne rovnako pristupujete aj k tej voľbe poštou. Vás netrápi, že ako skutočne sa napĺňa volebné právo a kto ho napĺňa. Vás trápi iba to, že v tých voľbách vyhralo PS v tom segmente voličov zo zahraničia. To je to, čo vás trápi a to je ten skutočný dôvod pre túto zmenu. Čo teda idete urobiť v tejto časti zákona? Idete zrušiť voľbu poštou a idete tým pádom sťažiť voľbu zo zahraničia. A veľa sa tu hovorilo o tom, že veď budú rovnaké pravidlá a veď môžu všetci prísť na zastupiteľský úrad. No tak touto logikou by ste mohli úplne zrušiť voľbu poštou. Veď všetci môžu prísť na Slovensko. Teoreticky môžu. Ale v praxi nie všetci tú možnosť majú. Pre mnohých ľudí žijúcich v zahraničí je nesmierne ťažké vycestovať z toho miesta, kde žijú. A tých dôvodov môže byť mnoho. Môžu to byť priame finančné dôvody. A počula som tu, že pán Stuška, keď bol 18-ročný študent, si mohol dovoliť cestovať po celom USA. No úžasné, gratulujem. Ale veľa ľudí, ktorí žijú v zahraničí, nemá tie peniaze na to, aby vycestovali na najbližší zastupiteľský úrad. Mnoho tých ľudí nemá takú rodinnú situáciu. Ja som napríklad volila poštou v 2016, keď som žila v Nemecku s manželom, ktorý prakticky nonstop pracoval, a dvoma malými deťmi. Kebyže žijem v nejakej okresovej časti Nemecka, už len to vycestovanie na ten zastupiteľský úrad napríklad do Berlína by pre mňa ako matku s dvoma malými deťmi bolo nesmierne zložité. Preto som sa rozhodla voliť poštou a áno, podstúpila som to riziko, že som poslala tú obálku, ja neviem, 2 týždne vopred a áno, mohla som čakať, že možno sa ešte niečo udeje tie dva týždne, čo mi nejak zásadne zmení názor. Ale nie, stálo mi to za to. A tu sa dostávame k ďalšiemu problému tohto celého. Vy sa tvárite, že idete tým ľuďom nejako pomáhať v naplnení ich rovného demokratického práva. Zrazu ste si po 20 rokoch, čo to máme v zákone, všimli, že vraj je to v rozpore s ústavou a niekomu sa porušujú práva. No pýtali ste sa tých ľudí? Prečo tento zákon ide ako poslanecký návrh? A ja viem, že tu sme si tak zvykli, že sme vôbec radi, keď zákon má dve čítania. No nie, dámy a páni, zásadné zmeny legislatívy má predkladať ministerstvo, má to ísť cez medzirezortné pripomienkové konanie a ľudia majú mať možnosť sa vyjadriť a priniesť svoje pripomienky. A mimochodom, to je jeden z dôvodov, prečo sme spustili petíciu, aby sme aspoň ako-tak dali ľuďom priestor sa vyjadriť. Veď vy ste žiadnu verejnú diskusiu k tomuto neumožnili. Prečo tento zákon nepredložil Matúš Šutaj Eštok do medzirezortného pripomienkového konania, aby sa všetky kraj… Ako sa volajú tie organizácie krajanov v zahraničí, ľudí zo Slovenska, ktorí žijú mimo územia Slovenska, aby sa oni mohli vyjadriť. Veď si mal odsediť tie rozporové konania. Veď si mal vypočuť, čo tieto organizácie krajanov k tomu chcú povedať. Nie. Vykašľali ste sa na ľudí, vykašľali ste sa na pripomienkovanie. Priniesol to tu Tibor Kašpar ako poslanecký návrh a potom sa hneváte, že my sme spustili petíciu, ktorú nám podpísalo takmer 100 000 ľudí a vyjadrili sa, že sú proti tomu. Lebo my tu v podstate nahrádzame tú prácu, ktorú ste mali urobiť vy, milá koalícia a milá vláda, lebo toto malo ísť cez medzirezortné pripomienkové konanie. Lebo ja som hlboko presvedčená, že väčšinu ľudí v zahraničí netrápi to, že ako putovali ich obálky, lebo keby ich to trápilo, tak, ako hovoríte, mohli pricestovať. Keby vás naozaj trápilo, že niekomu môže vadiť voliť poštou, tak ste mohli zvážiť otvoriť obe možnosti, tak nech je to aj na zastupiteľských úradoch, aj poštou. Alebo by sme sa konečne mohli dostať do nejakého rozumného 21. storočia a mať voľbu online. Ako niektoré európske krajiny už majú. Lenže toto všetko sú zástupné výhovorky od vás, keď tvrdíte, že vám ide o tých ľudí. Nie. Vám ide a vám vadí, že veľa z tých ľudí volilo opozíciu a preto im to chcete sťažiť. Zrušili ste zastupiteľské úrady v Dánsku a v Nórsku. My máme, ja som aj našla, že vraj 1 400 študentov slovenských žije v Dánsku. Ďalší v Nórsku, ďalej tam žijú rodiny. Oni nebudú všetci mať možnosť cestovať do Štokholmu. A presne týmto ľuďom, a to sú tí ľudia, ktorí nám aj podpísali petíciu, nejaká Alžbeta zo Soeborgu z Dánska. To sú tí ľudia, ktorým to reálne sťažíte, pretože možno nebude mať tie peniaze na to, aby vycestovala do Švédska. A môžeme si tu vymieňať osobné príhody, že niekoho švagor alebo kto to bol, vždy raz za štyri roky pricestoval na to Slovensko. No aj niektorí nie. Ja mám kamarátku na Novom Zélande, ktorá naozaj určite vyše roka, ak nie viac, šetrí na cestu na Slovensko. A viete, kedy prišla? Keď jej ochorel otec. A keď jej zomrel otec. Vtedy pricestovala, na to si našetrila. Nemyslím si, že by si mala šetriť ešte aj na to, aby mohla voliť. A dostanem sa ešte k jednému bodu, ktorý je podľa mňa veľmi dôležitý a zatiaľ tu odznieva pomerne málo. Argumentovalo sa to všetkými možnými inými krajinami v Európskej únii. Niektorí to majú tak, niektorí onak, ja neviem. Ale viem. Viem, že Slovensko čelí masívnemu odlivu ľudí do zahraničia. Už len medzi mladými. My máme takéto smutné prvenstvo v Európskej únii, že každý piaty maturant alebo maturantka odíde študovať do zahraničia. A väčšina z nich sa nikdy nevráti. Ostanú žiť tam. A my potrebujeme, my potrebujeme s týmito ľuďmi udržiavať kontakt. My by sme ako krajina mali urobiť všetko preto, aby sme ich dotiahli späť, aby sme udržiavali ich záujem o Slovensko, aby sme, neviem, mali letné tábory pre ich deti, aby nezabudli po slovensky, aby sme mali nejaké profesijné skupiny, kde ich vieme zapojiť, kde vieme budovať partnerstvá s ich odbornosťou. My by sme sa mali proaktívne usilovať udržiavať kontakt s týmito ľuďmi. Pretože tí ľudia nám tu na Slovensku chýbajú. A chýbajú v každej jednej obci a v každom jednom meste. A to nie je len… A toto je možno také upozornenie pre vás, že týmto nenaštvete len všetkých tých ľudí, ktorí reálne žijú v zahraničí, ale všetkých rodinných príslušníkov, všetkých tých, ktorí si uvedomujú, že teraz je, neviem, ich syn študent, ktorý má tri brigády, aby si uživil svoje štúdium v Dánsku, tak minie svoje peniaze na to, aby vycestoval na zastupiteľstvo do Švédska. Namiesto toho, aby si odvolil poštou a cez prázdniny prišiel na Slovensko. My by sme mali urobiť všetko preto, aby sme s týmito ľuďmi udržali kontakt, práve preto, lebo Slovensko je krajina exodu. Slovensko je krajina, kde nám ľudia masívne odchádzajú a chýbajú tu. Chýbajú tu tí študenti, ktorí si často založia rodiny vonku a ich starí rodičia zostanú sami niekde v hociktorom regióne Slovenska a vidia svoje vnúčatá iba cez WhatsApp. Chýbajú nám tie rodiny, chýbajú tie ženy opatrovateľky, chýbajú tí muži z Oravy, ktorí niekde vonku pracujú. My by sme mali mať čo najväčší záujem udržiavať kontakt s týmito ľuďmi, dať im najavo, že nám na nich záleží a chceme, aby im záležalo na Slovensku. A viete čo, dámy a páni, týmto to nedosiahnete. Týmto ich akurát tak naštvete. Týmto ich možno niektorých donútite prísť na zastupiteľský úrad a prídu tam so zaťatými zubami, že toto som si radšej mohol vybaviť na pošte a predpokladám, že vám to nehodia. A potom sa nečudujte, že vás Slováci v zahraničí nevolia. Lebo my v Progresívnom Slovensku, okrem iného, veľmi cielene aj pred voľbami a otvorene sme hovorili Slovákom a Slovenkám v zahraničí: „Nám na vás záleží.“ Mnohí sme tiež žili v zahraničí. Vrátili sme sa. Vychovávame deti na Slovensku. Sme tu doma, chceme, aby sa iní ľudia sem vrátili. A bolo to transparentné a nájdete to v našom vyúčtovaní a mali sme diskusie mimo Slovenska a cielene sme im hovorili a ďalej im hovoríme: Nám na vás záleží. Záleží nám na ľuďoch, ktorí žijú na Slovensku, a záleží nám na Slovákoch a Slovenkách, ktorí aktuálne žijú v zahraničí. A chceme, aby sa zaujímali o Slovensko a budeme radi, keď nám dajú svoj hlas. Ale určite, určite tým nezasahujeme do pravidiel volieb. Vy zasahujete do pravidiel volieb. Vy ich idete účelovo meniť tak, aby ste sťažili volebné právo ľuďom v zahraničí, lebo sa bojíte toho, že vás nebudú voliť. A to je to. To je to nepekné, to je to nechutné, to je to, čo kriví našu demokraciu. Že nerobíte tie zákony s najlepším možným úmyslom, nerobíte ich participatívne, neprizývate ľudí do pripomienkových konaní, prinesiete tu poslanecký návrh bez verejnej diskusie, nepriznáte v dôvodovej správe, čo je skutočný dôvod. Potom si tu niečo vymyslíte. A potom to má taký dopad, aký bude mať. A ja som presvedčená, že dopad tohto, dopad tohto bude, že ešte menej Slovákov a Sloveniek, nielen v zahraničí, ale aj tých doma, budú mať chuť vás voliť. Ďakujem.