Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela nadviazať na to, čo kolega Dej hovoril o tom, aká je strašne dôležitá tá infraštruktúra, že my naozaj môžme sa baviť o trendoch v súčasnej dobe a o rizikách počítačových hier pre mládež a tak ďalej, ale v konečnom dôsledku jedna z tých kľúčových vecí je, že či tie deti majú kde zmysluplne tráviť voľný čas, ak nemajú, či majú kde športovať. A ja to vidím napríklad, vlastne moja mestská časť, kde bývam, Bratislava-Staré Mesto pred približne rokom, kolegyňa, kolegyňa vicestarostka by to vedela presne, spravili pomerne drobnú zmenu, že otvorenie školských dvorov v poobedných hodinách pre verejnosť. A ja som to videla aj na mojich vlastných synoch, že zrazu, keď poobede mali kde ísť aj tí už teda druhostupniari, ktorí nechodia do družiny, piataci, šiestaci, siedmaci, a ten školský dvor je miesto, ktoré, ktoré poznajú, že sa tam zrazu začali stretávať a na jar naozaj do neskorého večera tam tí chalani hrávali futbal. A akoby myslím si, že to je v niečom taký ten ideál, ktorý mnohí buď ešte poznáme z rozprávania, alebo, alebo sme ho zažili, že to poobedie tráviť jednoducho niekde vonku, ako partia športovať, ale reálne dneska v strašne veľa mestách jednoducho ten priestor na to nie je. A v tomto ma napríklad aj mrzí, že práve ten školský šport, ktorý súvisí aj teda s infraštruktúrou športových, teda školských dvorov a športovísk pri školách, vlastne prepadol medzi dva rezorty, lebo teda už to neni úplne agenda ani školstva, ale ani ešte to neni úplne agenda športu, tak máme dve ministerstvá a ani jedno sa poriadne nestará o školský šport.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a v prvom rade ďakujem vám pani komisárka za teda aj prednesenie správy aj napísanie správy, ale hlavne za všetku tú prácu, ktorá je za tým. Ďakujeme kolegyni Veslárovej, že teda už vám vyjadrila podporu za celý náš klub Progresívne Slovensko. Ja tým, že sa dlhodobo venujem predovšetkým inkluzívnemu vzdelávaniu a postaveniu aj detí so zdravotným znevýhodnením v školstve, tak vlastne mala som tú možnosť opakovane s vami spolupracovať a naozaj vieme a vy ste to tiež dneska spomenuli, že tá cesta k inkluzívnemu vzdelávaniu je dlhá cesta na Slovensku. A aj dneska ešte čelíme mnohým problémom alebo aj tie deti aj tie rodiny čela mnohým problémom, či už je to, to nútené domáce vzdelávanie kedy vlastne nie sú prijímané do škôl a je im odporúčané, aby sa vzdelávali doma. Alebo či je to celkovo nadmerné zastúpenie detí v špeciálnom školstve na Slovensku. My sme krajina v Európskej únii, ktorá má úplne najväčší, najväčší podiel detí v špeciálnom školstve. Čiže je toho veľa na čom ešte treba pracovať. Zároveň teší ma, že aj vy ste spomenuli systém podporných opatrení, čo je vlastne taký nový systém v školstve, ktorý pribudol do školského zákona práve minulý rok. Ja som na ňom vtedy ešte pracovala ako štátna úradníčka, ale ako ste aj vy povedali, že je dôležité, aby aj tie dobré veci, ktoré sa dostali do zákona, aby nezostali na papieri. A ja vnímam, že aj, aj tento rok aj tie najbližšie roky okrem iného budú v školstve v znamení toho ako dostať túto reformu a celkovo podporu pre deti, ktoré to potrebujú naozaj, naozaj do praxe. Tak v tomto krátkom čase asi len toľko. Ďakujem vám ešte raz.

Ďakujem kolegom za reakcie. A myslím si, že naozaj je to jedna z veľkých strešných tém na Slovensku, že u nás tá dôvera občanov v inštitúcie je celkovo pomerne nízka. A súvisí to, samozrejme, aj s korupciou a s podozreniami na korupciu. A jednoducho ako tá korupcia je vo svojom princípe neefektívne nakladanie s verejnými financiami a malo by byť v záujme všetkých, všetkých, aby verejné zdroje boli využívané zmysluplne a tiekli tam, kde majú tiecť, a nie do vrecka niektorých ľudí. A tuto máme úrad, ktorý má podporovať dôveru ľudí, ktorý má podporovať práve tú kultúru toho, že verejné zdroje patria nám všetkým a je v záujme nás všetkých, aby sme sa o ne starali, a preto má zmysel nahlasovať a vyšetrovať protispoločenskú činnosť vrátane, vrátane korupcie.
A áno, ako spomenul aj kolega Prostredník, my tu, žiaľ, máme silnú kultúru mlčania a takú generáciu klanovej kultúry mlčania, ktorá, samozrejme, má aj svoj historický kontext a vychádza aj z toho, že sme tu mali pár desaťročí komunizmu, kedy sa bralo, že kto neokráda štát, okráda svoju rodinu. Ale verím, že 30 rokov, vyše 30 rokov po Nežnej revolúcii toto by malo byť niečo, na čom by sme sa mali vedieť ako celá spoločnosť zhodnúť. A z tohto pohľadu je pre mňa absolútne nepochopiteľné, ako sa môže stať, že ústavnoprávny výbor ani neprijme takúto správu takto dôležitého úradu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, teším sa, že konečne v pléne rokujeme o tejto správe za rok 2023, aj keď už je september 2024, ale stále a možno o to viac je to relevantné, aby sme túto diskusiu viedli.
V prvom rade sa chcem za klub Progresívne Slovensko poďakovať aj pani predsedníčke a celému Úradu na ochranu oznamovateľov za všetky aktivity, ktoré vykonávajú. A aj z predloženej správy, aj z toho, čo už tu bolo povedané v rozprave, je zrejmé, že toho robia skutočne veľa, a to nielen v oblasti samotnej ochrany oznamovateľov, ale aj v oblasti vzdelávania a zvyšovania povedomia o nejakej kultúre nemlčania. Lebo aj to je dôležitým prvkom v budovaní vôbec kultúry férovosti, kultúry transparentnosti a odvahy na pracovisku. A obzvlášť teda oceňujem projekty, ktoré realizujete aj v školstve smerované práve na mladých ľudí a na tú budúcu generáciu, a teda že aj v spolupráci s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže sa vlastne venujete aj mladým ľuďom a stredoškolákom.
Pri tom treba, žiaľ, poznamenať, že práca úradu je veľmi sťažená tým, aké zmeny sa na Slovensku od nástupu tej súčasnej vlády v oblasti právneho štátu udiali. Za posledný rok sledujeme postupné oslabovanie právneho štátu. Koalícia zásadne zmenila trestné kódexy, Trestný zákon, tresty, premlčacie doby, bol zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry, zrušená NAKA, a to všetko musí vyvolávať veľkú neistotu medzi oznamovateľmi nekalých praktík. Čiže naozaj, aj keď si odmyslíme celú tú politickú rovinu, tak ako to aj odznelo, treba si uvedomiť, že tu hovoríme o ľuďoch, ktorí nabrali odvahu, aby oznámili niečo, s čím sa stretli na svojom pracovisku, a je v ich záujme a potrebujú dôveru na to, aby to urobili, v to, že tento štát ich bude brať vážne a bude sa ich podnetmi zaoberať.
Poctiví oznamovatelia majú hlavný cieľ, aby sa vec, ktorú oznámili, riadne vyšetrila a aby bola vyvodená zodpovednosť. Robia to z určitého presvedčenia a túžbe po spravodlivosti. A úrad je v tomto prípade iba jedným z prvkov v tom celom systéme. Ale tá koncovka, ako tu aj odznelo, bude vždy na policajtoch, prokurátoroch a súdoch. A preto je také dôležité, aby sa tu budovala dôvera v inštitúcie a aby ľudia mali odvahu a motiváciu oznamovať nekalé praktiky. Lebo to nakoniec súvisí aj s tými verejnými financiami, o ktorých tu ešte budeme veľa hovoriť. Súvisí to aj s konsolidáciou, súvisí to s tým, ako vôbec pristupujeme k verejným financiám.
A otázny teda zostáva postoj vôbec tejto vlády k samotnému úradu. Pritom by som rada pripomenula a odznelo tu to aj na záver vo faktických poznámkach od poslankyne Kolíkovej, že to boli práve predstavitelia tej súčasnej koalície, ktorí de facto stáli za vznikom zákona o ochrane oznamovateľov a ktorí boli tí prví, ktorí vlastne transponovali myšlienku, ktorá prišla z Európskej komisie o ochrane whistleblowerov, a priniesli ju a hľadali spôsoby, ako ju zaviesť do nášho legislatívneho rámca na Slovensku.
V roku 2014 zákon o ochrane oznamovateľov predkladal do parlamentu sám Robert Kaliňák, vtedajší minister vnútra, a tu by som rada pripomenula a odcitovala pár jeho výrokov. Citát: "Chceme garantovať oznamovateľom, že vieme ochrániť ich pracovné miesto, ich vzťahy, ktoré doteraz mali. Chceme, aby sa nebáli a oznámili konanie, ktoré je v rozpore či už s Trestným zákonom, alebo predpismi, ktoré sa týkajú správnych deliktov." To povedal Robert Kaliňák na tejto pôde v roku 2014 a vyzval, aby sa zhodlo celé politické spektrum v parlamente a apeloval a znovu citujem: "Budujme múr proti korupcii spolu."
Žiaľ, v súčasnej novej štvrtej vláde Roberta Fica tieto slová už celkom neplatia. Pripomínam, že v decembri minulého roku vláda, VLÁDA schválila novelu, ktorú chceli vtedy pretlačiť cez parlament cez skrátené legislatívne konanie, ktorá by v praxi výrazne oslabila aj pozíciu samotného úradu, aj status chráneného oznamovateľa. Tento návrh bol v mnohých smeroch kontroverzný a dokonca protiústavný, lebo retrospektívne plošne odoberal statusy všetkým policajtom a zavádzal nové podmienky na získanie statusu chráneného oznamovateľa. A sám úrad sa vtedy vyjadril, že v takej podobe keby ten zákon bol prijatý, by výrazne odrádzal ľudí od oznamovania nekalých praktík namiesto toho, aby tú kultúru nemlčania podporoval. Čiže vidíme, že, žiaľ, v novej vláde, v ktorej sedí aj znovu Robert Fico, aj Robert Kaliňák bola vôľa úrad výrazne, výrazne oklieštiť. Našťastie, napokon tú novelu stiahli, čiže tu v parlamente sme o nej nehlasovali a bolo to aj na tlak Európskej komisie a verím, že aj na tlak všetkých, ktorí sa proti tomu ohradili tu na Slovensku, vrátane opozície.
Chcem teda veriť a apelujem na vládu a na koalíciu, že ak dôjde v tomto volebnom období k nejakej novele, ktorá sa týka Úradu na ochranu oznamovateľov, aby nevyzerala tak, ako bol ten ničivý vládny návrh z decembra minulého roku.
Vrátim sa k činnosti úradu. A veľmi pozitívne hodnotíme, že úradu medziročne aj narastá poznateľnosť, čiže stále viac ľudí vie, že sa môžu na úrad obrátiť, keď potrebujú niečo oznámiť, a narastá aj počet ľudí, ktorí túto možnosť využívajú a ktorí sa aktívne obrátia na úrad v rôznom spektre vecí. A pričom je veľmi zaujímavé, ako tu aj dneska odznelo, že veľká časť týchto podnetov prichádza práve od ľudí, ktorí pracujú vo verejnej a štátnej správe. To znamená, že keď oznámia nejaké neefektívne využívanie peňazí na svojom pracovisku, tak je to neefektívne využívanie peňazí nás všetkých, peňazí zo štátneho rozpočtu, o ktorom tu budeme ešte v tomto roku veľa hovoriť. Povedala by som teda, že úrad a jeho činnosť je taký dobre rozbehnutý vlak a aj preto považujem za veľmi dôležité, aby im z politických zásahov nebola komplikovaná práca a aby mali priestor vykonávať svoju činnosť.
Rada by som ešte zdôraznila, že tento úrad je tu častokrát najmä pre, nazvem to bežných ľudí, pre voličov aj koalície, aj opozície, ktorí si nemôžu dovoliť advokáta, ktorí nemajú možno ani tie finančné prostriedky a niekedy ani to právne povedomie, aby vedeli, ako konať v určitých situáciách, ktorí nemajú peniaze na to, aby sa nechali súkromne zastupovať, nepoznajú tú spletitú štruktúru tých rôznych kontrolných mechanizmov aj v štátnej a vo verejnej správe. A práve to, že im štát prostredníctvom nezávislého úradu poskytuje bezplatnú pomoc najprv vo forme konzultácií, že s nimi vôbec prejde, že o aký prípad ide, aké dôkazy majú, čo o tom vedia, čo sa tam presne udialo, tak práve táto bezplatná pomoc je to jediné, čo im vie pomôcť v tom, aby možno aj pochopili situáciu a hlavne vedeli, ako sa majú ďalej správať a ako ďalej konať. A bez tejto bezplatnej pomoci by často boli stratení a neoznamovali by to, čo zažili.
Všetky doterajšie dáta ukazujú a pred desiatimi rokmi, ako som citovala, na to upozorňoval sám Robert Kaliňák, že oznamovanie protispoločenskej činnosti nie je úplne jednoduchý čin a vyžaduje istú občiansku odvahu: vyjsť zo svojej komfortnej zóny, oznámiť, s čím človek prišiel do kontaktu, možno aj niektorí zažívajú istý pocit hanby, určite väčšina zažíva pocit strachu z toho, že môžu prísť o zamestnanie. A je dôležité týchto ľudí podporovať aj tou kultúrou, ktorú vytvárame a do veľkej miery sme za ňu zodpovední my volení predstavitelia, ale aj tým, akú službu im štát poskytne. A túto rolu napĺňa Úrad na ochranu oznamovateľov.
Oznamovateľ sa teda vystavuje vždy veľmi zraniteľnému postaveniu a často čelí obrovskej presile, čelí presile advokátov zo strany zamestnávateľa, mnohokrát zastrašovaniu alebo strachu o stratu zamestnania alebo už aj prišiel o zamestnanie a možno, keď to oznámi, tak hlavne v menších obciach alebo v regiónoch, kde je menej pracovných príležitostí, tak sa vystavuje celkovo tej nálepke, že to je ten, ten oznamovateľ a naňho si dávajte pozor. A práve preto je namieste a obzvlášť keď ide o verejný záujem, aby týmto ľuďom štát pomohol. Preto teda chcem veriť a apelujem na koalíciu, aby robila len také zmeny v zákone o ochrane oznamovateľov, ktoré budú naozaj v záujme občanov, v záujme občianskej statočnosti, odvahy a transparentnosti a v línii aj ich vlastných slov z minulosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci, mám dva procedurálne návrhy. Prvý je, že žiadame prerušenie tohto bodu a aby po hlasovaní nasledoval bod komisárky Stavrovskej, ktorá tu už niekoľko hodín čaká a taktiež druhý procedurálny návrh. Žiadame, aby keď je takto terminovaný bod, kde vystupuje subjekt povinný podávať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti, aby sa nemenilo poradie terminovaného bodu menej ako 48 hodín pred daným bodom, práve preto, aby sme predišli takýmto situáciám, že vlastne v tomto prípade napríklad komisárka už je tu druhýkrát a znovu niekoľko hodín čaká na svoje vystúpenie. Ďakujem pekne. Prinesiem vám ich písomne.

Ďakujem za slovo.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 486 z 3. septembra 2024 pridelil návrh poslancov Mareka Lackoviča a Jany Hanuliakovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o kompenzácii výpadku príjmu samospráv, tlač 460, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania predloženého návrhu vo výbore.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh poslancov Mareka Lackoviča a Jany Hanuliakovej na prijatie tohto uznesenia o kompenzácii výpadku príjmu samospráv dňa 10. septembra 2024.
Výbor k predloženému návrhu na prijatie uznesenia neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia schváliť predložený návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Spravodajkyňou výboru som bola určená ja, pani poslankyňa Tina Gažovičová a predkladám predmetnú informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za slovo.

Dobrý deň, ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, podpredseda Výrobu Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu poslankýň Zuzany Števulovej a Zuzany Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 431. V súlade s príslušným paragrafom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona následne prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegom za tento návrh a za to, že tu znovu tematizujeme tému odlivu mladých ľudí zo Slovenska.
A ono to odznelo aj minulý týždeň, že prečo sa teda tou témou toľko zaoberáme a naozaj by som chcela zdôrazniť, že minulý štvrtok práve napríklad kolega Ivan Štefunko tu o tom hovoril, že ono to je jeden z najvážnejších problémov, ktoré tu máme a je to istá časovaná bomba. A nie je to niečo, čo by sa týkalo iba tých mladých ľudí.
Keď hovoríme o odlive mladých ľudí zo Slovenska, tak to znamená aj to, že tu bude menej ľudí, ktorí budú môcť pracovať a prispievať do štátneho rozpočtu, že tu bude viacej starších ľudí, ktorí sú opustení, ktorí svoje vnúčatá vidia naozaj iba cez Skype, ktorí, že tu máme vyľudnené regióny, že nemá kto zakladať nové firmy, že nemá kto prinášať investície. Že to naozaj nie je téma, ktorá by sa týkala iba mladých ľudí. Ale ono to je celospoločenská téma, ktorá v konečnom dôsledku dopadá na všetkých. A aj je nás tu mnoho, ktorí sme študovali v zahraničí, ktorí sme sa rozhodli vrátiť, ale každý z nás pozná ako desiatky a desiatky ľudí, ktorí sa nevrátili z najrôznejších dôvodov a tí ľudia nám tu na Slovensku chýbajú.
A akoby tento zákon je možno nejaký akoby malý príspevok k tomu, ale myslím si, že každý aj malý krok je dôležitý, lebo naozaj je to téma, ktorou by sme sa mali zaoberať ako celospoločenskou, lebo má celospoločenský dopad.
Ďakujem.

Ja ďakujem veľmi pekne kolegom, že predložili tento návrh a považujem ho za naozaj veľmi, veľmi užitočný. A je to presne jedna z tých vecí, ktoré nič finančne nestoja, ale mala by obrovské pozitívne dopady. A teda v prvom rade to, že často sa o tom aj u nás teraz na Slovensku hovorí, že nie je vysoká viera občanov v demokraciu, v inštitúcie, v politikov a myslím si, že naozaj tá sila demokracie spočíva aj v tom, že ľudia nejakým spôsobom veria svojim voleným predstaviteľom a majú záujem o to verejné dianie. A naozaj, keď už je raz vo verejnej volenej funkcii ako poslanec, poslankyňa na hociktorej úrovni od obecného, mestského, krajského zastúpenia až teda po národnú úroveň, tak ten náš čas na tom zastupiteľstve alebo v tomto prípade v rokovacom pléne naozaj nie je súkromný čas. My tu nie sme ako súkromné osoby, my sme tu ako volení zástupcovia a to isté platí aj na tých obecných zastupiteľstvách. A myslím si, že je úplne na mieste, aby naozaj každý občan a občianka mali možnosť sa pozrieť na to, že čo sa na tých zastupiteľstvách deje, kto tam ako vystupuje a potom na základe toho sa aj pri ďalších voľbách znovu rozhodovali, že komu ten svoj hlas chcú odovzdať.
Čiže myslím si, že je to zákon, ktorý by pomohol k zvyšovaniu dôvery v vôbec akoby zastupiteľskú demokraciu ako takú a ja odkedy tuto sedím, tak som príjemne prekvapená, koľko ľudí sleduje tie prenosy a myslím si, že je dôležité, aby ľudia takto boli prepojení aj s tými ďalšími úrovňami.
Takže ešte raz ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Jany Hanuliakovej, Veroniky Veslárovej, Mareka Lackoviča a Richarda Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 327.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.