Dobrý deň. Ďakujem za slovo.
Milí kolegovia, milé kolegyne, milí žiaci na balkóne, ja by som rada svoj príhovor začala poďakovaním. Ďakujem všetkým statočným ľuďom, ktorí sa ozvali, keď boli svedkami nejakej neprávosti a ktorí prišli na Úrad na ochranu oznamovateľov, aby sa poradili, ako to najlepšie nahlásiť a aby tým neohrozili svoje vlastné pracovné pôsobenie. Naozaj v každom pracovnom vzťahu, kde sú nejakí nadriadení alebo nejaký zamestnávateľ alebo nejaký majiteľ firmy, alebo nejaký politik na vrchole verejnej inštitúcie, a potom sú tam desiatky a stovky zamestnancov, ktorí sú svojím spôsobom v slabšej mocenskej pozícii, pretože môžu prísť o robotu, môžu prísť o výplatu. A keď si oni všimnú, že ich nariadený alebo niekto iný zodpovedný v tej práci mrhá verejnými financiami, pácha korupciu, prihráva zákazky nejakým svojim blízkym a podobne, tak sa má ozvať. To je tá kultúra, ktorú chceme v tejto krajine budovať, pretože to je jeden z pilierov demokracie, že máme právny štát, že sú si všetci rovní pred zákonom, a že mocných a predovšetkým politikov treba kontrolovať. Odkaz aj pre mladých. My tu nie sme len tak. My sme tu zástupcovia občanov, ktorí nás volili a občania majú právo nás kontrolovať, a tak má demokracia fungovať.
A preto je správne a dôležité, že máme inštitúciu, ktorá týmto oznamovateľom poskytuje ochranu, pretože sú principiálne v slabšej mocenskej pozícii. A na Slovensku vznikol tento úrad pod vplyvom Európskej únie. Európska únia prijala smernicu práve v záujme budovať silné demokratické inštitúcie a budovať právny štát. Prijala smernicu, aby to jednotlivé štáty zavádzali, takéto, takúto ochranu oznamovateľov. A možno vás prekvapí, mladších, hlavne hore (rečníčka rukou ukázala smerom na balkón), že to boli práve vlády Roberta Fica, ktorí túto smernicu prijali, a najprv tú agendu malo iba nejaké oddelenie, myslím na ministerstve a potom za ďalšej vlády SMER-u postavili nezávislý úrad, ktorý mal túto agendu zastrešovať. Čiže tuto sa vôbec nebavíme o nejakej agende súčasnej opozície. Ani sa tu nebavíme o nejakých personálnych nomináciách súčasnej opozície, pretože aj súčasná predsedníčka tam bola vybratá ešte za vlád Roberta Fica a SMER-u. Tak trošku histórie na, na úvod.
Problém nastal v momente, keď sa na tento úrad obrátili aj policajti, ktorí ohlasovali neprávosť práve politikov SMER-u. Čiže to, čo si možno SMER kedysi myslel, že sa tam bude nejaká drobná korupcia riešiť, tak v momente, ako sa tam ozvali ľudia, ktorí vystúpili proti politikom SMER-u, v tom momente začal byť tento úrad nepohodlný. A dneska sme v situácii, kedy tento úrad na základe zákonov prijatých ešte za predošlých vlád Roberta Fica dal pokutu súčasnému ministerstvu vnútra a ministrovi Šutajovi Eštokovi, že postupoval nezákonne a z pomsty kvôli týmto krokom sa pán minister vnútra rozhodol, že táto krajina nemá väčší problém, ako zbaviť sa nepohodlnej predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov. A tak naša milá vláda sa stretla cez víkend - ja som to tu už hovorila, veď fajn, že pracujete aj cez víkend, iste máte všetci veľa roboty vo vláde - stretli sa cez víkend na mimoriadnom zasadnutí vlády, aby narýchlo sa rozhodli, že celý úrad treba zrušiť a vzápätí znovu postaviť, ale pri tom znovupostavení už sa týmto spôsobom zbavili súčasnej predsedníčky. Čiže účelovo sa ide narýchlo rušiť úrad preto, lebo pani predsedníčka si dovolila aplikovať zákon aj na ministra vnútra.
Jedinýkrát, jedinýkrát nikto z koalície netvrdil, že by porušila zákon. Ani pán podpredseda Gašpar, keď sa tu pol hodinu rozčuľoval, ani on netvrdil, že by porušila zákon, lebo zákon neporušila. Jediné, jediné, čo vadí, je, že tento zákon aplikovala aj na ministra vnútra. A prečo im to tak vadí? Lebo ide o veľa. Lebo ide napríklad o slobodu obžalovaného podpredsedu Gašpara, lebo jemu hrozí, že skončí vo väzení. Pokiaľ nezávislý súd rozhodne, že tie trestné činy, z ktorých je obžalovaný, sú naozaj, boli, boli naplnené skutkovej podstate. A tak pán obžalovaný podpredseda Gašpar sa tuto tento týždeň postavil a pol hodinu nám hovoril, aké je to s tými čurillovcami hrozné a hovoril veci, ktoré má ísť hovoriť súdu, lebo my tu nie sme súd. My tu nesúdime obžalovaného podpredsedu Gašpara. My sme tu legislatívny zbor, ktorý má rozhodovať o tom, ako sa prijímajú zákony. A tento zákon sa prijíma zle.
Tento zákon sa prijíma v rozpore s rokovacím poriadkom urýchlene. Prijatie zákona by malo trvať aspoň pol roka. Ministerstvo to spíše, dá to na medzirezortné pripomienkové konanie, prebiehajú rozporové konania, potom je na jednej schôdzi prvé čítanie, potom je pauza, potom je na ďalšej schôdzi druhé čítanie, to je proces, ktorý má trvať asi pol roka a je správne, aby to trvalo niekoľko mesiacov, pretože vtedy má každý šancu sa k tomu vyjadriť. Pretože vtedy majú aj iní odborníci, nie len tuto 150 ľudí, ktorí tu sedia a boli zvolení. Vtedy majú aj iní odborníci, aj verejnosť možnosť sa k tým zákonom vyjadriť, majú možnosť zapojiť sa do medzirezortného pripomienkového konania. Majú možnosť povedať, že aké dopady ten zákon bude mať. Lenže tuto máme zákon, ktorý bude prijatý asi za dva týždne. Asi za dva týždne urýchlene treba urobiť poriadky s podpredsedníčkou Dlugošovou, pretože je nepohodlná pre pána ministra.
Mňa by strašne zaujímalo, na čom sa tak zabávate. Ja teda dúfam, tam sedíte traja poslanci za HLAS, pán minister, pokojne dajte faktické poznámky. Zaujíma ma to, lebo myslím si, že to, čo hovorím, nie je úplne vtipné, ale asi to vy nejak ako vtipné vnímate, tak budem rada, keď mi potom poviete. (Reakcia z pléna.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Pročko, prosím. Ale, ale. (Reakcia z pléna.)
Prosím, pokračujte, pani poslankyňa.
Pán Pročko, nevyrušujte! (Reakcia z pléna.)
Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Dobre. Vrátila by som sa k tomu, prečo je to také dôležité pre túto koalíciu.
Súčasná, ako som povedala, súčasnú pani predsedníčku úradu vnímajú ako nepohodlnú napriek tomu, že ani raz, ani len sa nesnažia tvrdiť, že by porušila zákon, pretože nič také neurobila. Jediné, čo jej vyčítajú, je široké rodinné prepojenie, že jej manžel je jedným z členov Progresívneho Slovenska. Ani tu nesedí, lebo nebol zvolený do Národnej rady. Čiže personálna nominácia, ktorá sa udiala dávno pred tým, ako by PS-ko vôbec bola parlamentná strana, dávno predtým, ona bola vybraná na základe svojej odbornosti, a teraz, keďže ju potrebujú nejakým spôsobom sa jej zbaviť, pretože postupuje podľa zákonu aj vtedy, keď sa to týka koaličných poslancov, tak jediné, čo jej Tibor Gašpar vedel vytknúť, je toto rodinné prepojenie. Pán Tibor Gašpar, ktorý je vysokým predstaviteľom SMER-u, možno podpredseda, neviem, ktorý je podpredseda Národnej rady napriek tomu, že je obžalovaný zo závažných trestných činov, a ktorý, ktorého syn bol dosadený na riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A teraz on sa bráni, že no to neschvaľuje priamo parlament. To je teda úžasná výhovorka, keď SMER je aj vládna strana, aj dosadia jeho syna na s, na, pred, riaditeľa SIS napriek tomu, že na to nemá žiadnu odbornú kvalifikáciu, ale oni jediné, čo dokážu vyčítať súčasnej predsedníčke, ktorá je pre nich nepohodlná, je rodinné prepojenie vzdialené na PS, ktoré pritom ani ešte nesedelo v parlamente, keď ona bola menovaná. Čiže už na tomto vidíme ten extrémne dvojitý meter, ktorý sa tu aplikuje.
To, čo, samozrejme, pán predseda a pán podpredseda Gašpar, keď teda nám tu vysvetľoval všetky svoje teórie a vzťahy okolo čurillovcov, ktoré by mal vysvetľovať nezávislému súdu, lebo nezávislý súd ho bude súdiť, to, čo, samozrejme, nepovedal, je práve ten konflikt záujmov, že čurillovci vyšetrovali aj tie trestné činy, z ktorých je on podozrený. Čiže on sa tu tvári ako nejaký nezávislý politik, ktorý teda, ten etalón pravdy, ale nepovie, že on je tu v tom najväčšom konflikte záujmov, pretože jemu ide takpovediac o krk a preto sa v tom celom angažuje. Pán podpredseda Gašpar tu nevystupuje často, takmer k žiadnemu nejakému obsahovému zákonu, ktorý má zásadný dopad na život v tejto krajine, či je to rozpočet, či sú to, boli nejaké sociálne zákony, školské zákony, neviem aké. Pán podpredseda Gašpar nevystupuje často. Pán podpredseda Gašpar vystupuje vtedy, keď mu ide o krk. Keď išlo o Trestný zákonník, keď išlo o rušenie špeciálnej prokuratúry a teraz, keď ide o rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov.
Konflikt záujmov - pozriem, koľko mám času, dobre - konflikt záujmov, ja teraz prečítam takú poučku z webovej stránky Úradu vlády. Konflikt záujmov znamená konflikt medzi verejnou funkciou, čiže napríklad to, my máme verejnú funkciu tým, že sme poslanci Národnej rady, medzi verejnou funkciou a súkromnými záujmami verejného činiteľa, keď má verejný činiteľ súkromné záujmy, ktoré by mohli nepatrične ovplyvniť vykonávanie jeho služobných úloh a povinností. Tak už mi povedzte, aký môže existovať väčší súkromný záujem, ako nebyť odsúdený a nemusieť ísť do väzenia. Už neexistuje väčší súkromný záujem ako práve tento. Čiže podpredseda Gašpar je, je v absolútnom konflikte záujmov. Minister vnútra je v konflikte záujmov. A oni tu predložia zákon, v ktorom narýchlo idú sa zbaviť nepohodlnej predsedníčky jedného úradu, ktorý sami vybudovali. Ja už neviem ako viac upozorniť na tú absurdnosť toho celého, čo sa tu deje.
Prečítam teraz iný citát z úplne inej oblasti. "Dnešný požiar v Kozárovciach, pri ktorom dnes zahynuli tri deti a ich matka, je ďalšou z rady tragédií, ktorým bolo možné predísť. Len v tomto roku 2025 si požiare v marginalizovaných lokalitách vyžiadali už 11 obetí, z toho 9 detí. Tieto udalosti už nemožno považovať za ojedinelé nešťastné udalosti." Toto by nás tu malo trápiť. Toto je citát združenia Človek v ohrození, ktorý pôsobí vo viacerých vylúčených lokalitách a v mnohom tam nahrádza nefungujúci štát. Naozaj je toľko tém, ku ktorým treba viesť odbornú diskusiu. Je toľko vecí, ktoré vieme v tejto krajine zlepšovať. My všetci, čo tu sedíme, sme platení z daní ľudí na Slovensku. My všetci by sme tu mali napĺňať nejaký verejný záujem, a je úplne v poriadku, že ten verejný záujem je odlišný. SNS môže mať iný verejný záujem, KDH iný verejný záujem, Progresívne Slovensko iný verejný záujem. Môžeme mať inú predstavu o tom, čo je verejný záujem. Ale mala by to byť konfrontácia hodnôt o tom, čo považujeme dôležité pre túto krajinu. Problém je v tom, že pri tomto zákone jediný záujem, jediný záujem je súkromný záujem niekoľkých politikov SMER-u a HLAS-u, ktorí sa potrebujú zbaviť nepohodlných ľudí, ktorí poukazujú na to, čo kedysi urobili. A ani nemajú tú odvahu to nahlas povedať.
Je to naozaj smutná vizitka o tejto krajine, o tejto politickej reprezentácii a o tom, kde sa nachádzame, keď namiesto toho, aby nás trápili, si, napríklad situácia detí, ktoré pri požiare, pri požiare zahynú v chatrči tu na Slovensku v roku 2025 v Európskej únii. Ale my tu riešime, že minister vnútra si nevedel otvoriť elektronickú schránku a bude musieť zo svojich peňazí platiť nejakú pokutu. Naozaj, naozaj je to hanba a ja pevne verím, že aj vďaka tomuto, že aspoň na, na niečo by to mohlo byť dobré, že aj vďaka tomuto nielenže oveľa viac ľudí na Slovensku sa dozvie, že vôbec máme taký Úrad na ochranu oznamovateľov, a možno keď najbližšie si niečo všimnú, tak sa ohlásia. A pevne verím, že čím, že o to viac ľudí v tejto krajine a možno aj bývalí voliči koalície, možno aj ľudia, ktorí naozaj naleteli tomu heslu sociálna demokracia a mysleli si, že HLAS bude nejakým novým hlasom slabších ľudí, sociálne slabších ľudí, ktorí si mysleli, že naozaj budú prezentovať nejaký verejný záujem, že aj celá táto kauza okolo ministra vnútra, verím, že prispeje k tomu, že títo ľudia si uvedomia, že nie. Žiaľ, ani SMER, ani HLAS, to je jedno, koľkokrát si napíšu sociálna demokracia do názvu, ich skutočný záujem je záujem ich vlastnej beztrestnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)
