Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela doplniť, to, čo spomínala kolegyňa Jurík o tom, že naozaj sú z toho v zahraničí problémy, pretože naozaj pre... z pohľadu administratívy akejkoľvek inej krajiny, a to aj našich najbližších krajín v rámci Európskej únie, to prechyľovanie znamená, akoby to bolo iné meno. A ja som si to tiež zažila aj v detstve, keď som s rodičmi žila v Rakúsku a taktiež polovica rodiny bola -ová, teda moja mama a ja, polovica bez a pamätám si, keď potom po rokoch som sa stretla s mojou učiteľkou zo základnej školy a sa ma teda pýtala, že aký, aká je to tá tradícia zo Slovenska, prečo ženy majú trošku iné priezvisko. A keď som jej teda vysvetľovala, že viete, ono to vlastne v slovenčine znamená doslova, keď si to vezmeme gramaticky, že tá žena tomu mužovi patrí, lebo keď si zoberieme súčasné meno, tak Gažovičová vlastne znamená, akoby že patrí Gažovičovi. Tak tiež z toho boli tak pomerne prekvapené. A to isté sa mi môže stať aj dneska, ja napríklad tiež mám dvoch synov, ktorí majú priezvisko Gažovič obidvaja a viem, že keď s nimi zrovna napríklad teraz v lete pôjdem do zahraničia a budem tam iba ja z rodičov a nie manžel, tak pokojne sa nám môže stať, že niekde v nemocnici alebo tak, sa budú nad tým čudovať, že prečo sa volám inak. A, samozrejme, že si môžme povedať, že nech v zahraničí nejakú našu osobitosť, to je úplne v poriadku, môžme na tom trvať, len tiež súhlasím s tým, že by to mala byť slobodná voľba tej danej ženy, prípadne tej danej rodiny a nie niečo, čím vlastne štát tak trošku núti tú ženu, že keď to nechce, tak ako tu už bolo spomínané, tak teda si má uviesť inú národnosť. Tak myslím, že toto by nemal byť zámer vlastne, aby si ženy násilne uvádzali inú národnosť, pokiaľ teda nechcú mať prechylené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)