Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Tak možno sa pýtate, prečo vlastne tak dlho znovu debatujeme o tom rokovacom poriadku a prečo nám tak vadí. Je pravda, že je to celkom osviežujúce, že máme vlastne viacej času a ja sa teším, že tí, ktorí k tej téme naozaj majú čo povedať, tak sa môžu aj opakovane prihlásiť do rozpravy a ako už povedala kolegyňa Mesterová, predpokladáme, že to dlho nevydrží. Ale to, čo je tu hlavný problém, je ten nekonečný formalizmus, ktorý ste tu nastolili. To, že lipnete na, a ja som si aj pozrela, aby som si to tak osviežila, že teda čo je definícia formalizmu, že to prehnané lipnutie na nejakej vonkajšej forme úplne bez ohľadu, a pritom sa zabúda na ten skutočný obsah a zmysel. A presne toto sa tu deje.
My tu máme od začiatku, ako sme sem nastúpili, toto funkčné obdobie, pomerne funkčný a zmysluplný rokovací poriadok, ktorý sa tu od začiatku nedodržuje. Tuto sa mirniks-dirniks predkladajú návrhy do skráteného legislatívneho konania. Už sa vláda ani netrápi s nejakým odôvodnením, pretože to už je nová norma. Tuto sa predkladajú prílepky. Ešte sa na to aj upozorní, že o tomto sa nemôže hlasovať, lebo to je prílepok, a napriek tomu to všetci odhlasujete, lebo tak vám káže nejaká koaličná dohoda. Čiže vy tu, s prepáčením, kašlete od začiatku na rokovací poriadok a na legislatívne pravidlá, ktoré tu máme. Ale dbáme na to, aby sme tu mali meter odstup a riešime tu saká. A to je ten formalizmus a to je to, čo nám na tom tak vadí, že vôbec, vôbec nedbáte na tú podstatu.

Ďakujem za slovo. Tak mrzí ma, že pán poslanec Gašpar odišiel. Myslím si, že hlavný problém u neho, a teda bolo to zjavné aj z jeho vystúpenia, je, že on jednoducho nerozlišuje ten rozdiel medzi tým, že môžeme mať na niečo odlišné názory, ale že fakty sú fakty. On si nemôže len tak prekrúcať pravdu, ako sa mu zachce a myslieť si, že za to, že má moc, tak to mocensky presadí. A ja pevne verím, že presne to je to, čo sa ukáže na súde. Pretože pán obžalovaný podpredseda Gašpar, si myslí, že keď bude zastrašovať a keď bude obviňovať a keď si bude vymýšľať, tak zo svojich mocenských pozícií to presadí. Lenže pravdu nemôže zmeniť len tým, že bude vykrikovať alebo zastrašovať. A práve to, práve to by sa malo ukázať na súde. A práve preto sme proti tomu, že obžalovaný poslanec Gašpar naďalej zastupuje túto Národnú radu ako podpredseda a tým svojím spôsobom zastupuje aj nás všetkých. Pretože je to hanba pre toto plénum, že takýto človek ešte stále sedí tam vpredu a má tú právomoc predsedať tomuto plénu.
Pán podpredseda Gašpar hocikedy tresne, doslova tresne nejaký nezmysel, napríklad o manipulácii volieb, a potom sa čuduje, že vykrikujeme. Áno, vykrikujeme vtedy, keď povie niečo, čo nie je pravdivé. My budeme pokojne tolerovať odlišné názory, ale nie klamstvá. A toto by sa malo začať rozlišovať.

Za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady v znení predloženom navrhovateľkami bez odporúčania gestorského výboru. Prezentujme sa, hlasujme.

Tiež ďakujem kolegom z KDH, že sa tejto téme vytrvalo venujete. Myslím si, že to prírodné bohatstvo, ktoré máme na Slovensku, je naozaj výnimočné, že to je naozaj jedna z tých vecí, na ktoré môžeme byť hrdí a ktoré by sme mali s láskou chrániť a využívať a turistika je pre mňa presne jedna z tých nástrojov. Ako vieme, to neznamená stavať niekde nejaké megahotely alebo neviem akú mega infraštruktúru. Je to naozaj o tom, že ľudia vo svojom voľnom čase idú do prírody, načerpajú tam energiu, silu, trpezlivosť a všetko, čo potrebujú. Čiže veľmi podporujem, že sa tejto téme venujete. Tiež si myslím, že je to zákon, ktorý by mal priniesť minister Huliak. Jednoducho, toto by mala byť jedna z tých vecí, ktorým by sa mala venovať vládna koalícia, ale keď už sa tomu nevenuje vládna koalícia, tak teda oceňujem, že sa tomu venujete aj ako opoziční poslanci. Poslanec Vašečka

Ďakujem a teda ďakujem a klobúk dole, kolegyňa, za tento spontánny historický exkurz. A myslím si, že to je dôležité, že to je dôležité pripomínať aj tieto veci a obzvlášť, že tu zaznelo aj to, že naozaj nie, nebola to slobodná vôľa týchto jednotlivcov po 89. prísť o prácu a žiť segregovane v osadách. Naozaj tam je akoby také množstvo bariér, ktorým čelia, ktoré jednoducho človek, ktorý nevyrastal v generačnej chudobe, si nevie predstaviť a ktorý nečelí rasizmu na Slovensku, si nevie predstaviť. A zároveň znovu, keď sa na to pozrieme dneska, tu sa nám rodí naozaj už pomaly tretia generácia po revolúcii. Deti tie, ktoré prídu do tej generačnej chudoby, ktoré vyrastajú bez tečúcej vody, ktoré vyrastajú v tom, že tie vzťahy medzi tou osadou a tou majoritou sú také napäté, že sa navzájom boja jeden druhého a že naozaj, kým ony prídu vôbec do školy, tak vlastne už sú znevýhodnené. A to je to sociálne znevýhodnenie, ktoré potrebujeme v školstve kompenzovať. A ešte k tomu projektu, áno, naozaj môžem dosvedčiť, že ten projekt k desegregácii sme začali tvoriť ešte za minulej vlády, pretože som vtedy ako úradníčka na ministerstve spolu ho začala vytvárať. Žiaľ, nestihli sme ho podať ako národný projekt ešte pred voľbami. Čiže teším sa a v tomto oceňujem tých ľudí na ministerstve, ktorí to dotiahli a ktorí ho teraz implementujú. Zároveň ale znovu treba povedať, áno, sú to iba eurofondy, sú to iba dočasné projekty a samé o sebe nevyriešia tie systémové problémy, ktoré tu máme. Pekantóka, ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za

Ďakujem za slovo. Ja budem reagovať na tú časť, kde ste, pán Bročko, hovorili o efektivite využívania finančných zdrojov a konkrétne sa chcem zamerať na to, že u nás dlhodobo sociálna podpora, nazvem to, v marginalizovaných rómskych komunitách je financovaná výlučne z eurofondov, z tých eurofondov, ktoré teraz nám hrozí, že nám ich Európska komisia zmrazí práve kvôli tomu, ako sa správa táto vláda, táto koalícia v oblastiach spravodlivosti a ešte aj pri tých eurofondoch, ktoré teda aspoň na tento dobrý účel sa využívajú, tak sa veľmi často nevyužívajú efektívne. Práve preto, lebo sa to tak berie. A to sú nejaké peniaze, ktoré prišli tuto niekde z Bruselu, tak teda nejako sa použijú, ale z môjho pohľadu veľmi málo sa prihliada na to, aby naozaj pomohli k tomu, k čomu pomáhať majú. A konkrétne taká vec, a vy ste to tiež spomínali, hygiena. Takže povedzme si na rovinu, 21. storočie, sme krajina v Európskej únii a my tu máme možno až 10 000 ľudí, ktorí žijú bez toho, aby mali doma pitnú vodu a vôbec zdroj vody. To sú ľudia, ktorí chodia s bandaskami, aby sa mohli napiť a to sú ľudia, ktorí nemajú doma kúpeľne, lebo sa nemajú kde osprchovať. A teraz príklad z jedného konkrétneho mesta, nebudem menovať. Komunitné centrum, majú tam kúpeľne, aby tam deti mohli chodiť, alebo teda formálne, aby tam ľudia z tej rómskej osady mohli chodiť. No lenže tie sú otvorené iba doobeda, keď sú deti povinne v škole. A musel riaditeľ školy, práve preto, lebo sa pokúšal o to, aby mu chodili aj rómske aj nerómske deti spolu, prísť do toho komunitného centra im povedať, že preboha, veď to otvorte poobede, aby tie deti sa mohli po škole osprchovať.

Ďakujem za slovo a teda vyjadrím sa ešte alebo nadviažem na kolegyňu práve v tej problematike nadmerného zaraďovania detí z marginalizovaných rómskych komunít do špeciálnych škôl, lebo to je ten úplne najzávažnejší spôsob segregácie alebo porušenia práva na vzdelanie dieťaťa, pretože naozaj, keď raz dieťa je zaradené do špeciálnej školy pre deti s mentálnym postihnutím, učí sa podľa úplne iných osnov a končí s iným vysvedčením. A my tu reálne sme mali a máme prípady, kedy a jednoducho predstavme si to dieťa, ktoré doma hovorí iným jazykom materinským, lebo hovorí rómsky, pochádza z generačnej chudoby a teraz príde mu test, kde teraz vymyslím si, že má spoznať krokodíla. No jednoducho jasné, že také dieťa nespozná krokodíla. To je čisto náš nejaký kultúrny výmysel, že deťom ukazujeme knižky so zvieratami, ktoré v skutočnosti žijú na úplne iných kontinentoch. A keď takéto dieťa v nejakom teste, a donedávna ešte sme ani nemali povinnú škôlku, čiže naozaj šesť- alebo sedemročné až prišlo do školy, prišlo na takýto test a nejaký psychológ povedal, že to dieťa má mentálne postihnutie, lebo tie testy nezvládalo. Tak mu úplne zmení vzdelávaciu dráhu na celý zvyšok života. A keď aj vychodí deväť rokov špeciálnej školy, tak skončí s vysvedčením, s ktorým ho ale na žiadnu inú než špeciálnu strednú nevezmú, pretože to vlastne nie je vysvedčenie, ktoré by bolo ekvivalentom vysvedčenia zo základnej školy. Čiže toto sú extrémne závažné veci a mali sme prípady detí, ktoré u nás chceli poslať do špeciálnej školy a keď sa odsťahovali do Británie, tak tam zrazu sa im darilo a zvládali bežné učivo a naučili sa po anglicky a išli na univerzitu. Že tam vidíme, že toto treba riešiť systémovo. Naozaj.

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegyni Inge Kosovej, že sa tak vytrvalo venuješ tejto téme a celkovo vzdelávaniu detí z marginalizovaných rómskych komunít, lebo naozaj si musíme priznať, že máme tu takmer 40 rokov, odkedy sme demokracia, a pre časť spoločnosti sa nám tie sociálne nožnice naozaj iba ďalej roztvárajú a vzdelávanie by mala byť tá cesta von pre tieto deti. Malo by to byť to, čo im pomôže prerušiť ten kruh chudoby, tej generačnej chudoby, do ktorej sa narodili, a malo by ich vytiahnuť. A to, čo sa nám ale práve naopak deje, je, že nám pribúdajú školy, ktoré navštevujú už iba deti z marginalizovaných rómskych komunít. Pravidelne navštevujem školy, kde učiteľka mi povedzme hovorí: „Ja som do tejto školy chodila pred 20 rokmi a vtedy to bola zmiešaná škola. A dneska už je to škola, ktorú navštevujú iba rómske deti z chudoby.“ Vieme teda, aj kolegyňa Kosová to spomenula, že na jeseň boli prijaté niektoré zmeny v školskom zákone. Ja si dovolím povedať, že málokto v tejto krajine a dokonca aj málokto v tomto pléne vie, čo vlastne bolo odhlasované a aké zmeny v školských obvodoch nastanú, až na to, že je to celé nastavené tak, že to nastane až v budúcom volebnom období. Je tam množstvo implementačných nejasností a naozaj treba povedať, že minister Drucker sa nikdy nepostavil a tieto veci nevysvetlil. Jednoducho niekde to tam v tom zákone bolo spomenuté. Možno to niečo posunie k lepšiemu, uvidíme, ale je to s odloženou účinnosťou a nikde nebolo jasne vysvetlené, aký to bude mať dopad na obce, aký to bude mať dopad na školy, aké budú tie procesy, ako budú fungovať tie tzv. dedičné obvody, keďže niektoré obvody sa nemusia hneď meniť. A posledná poznámka, stále to riešime z eurofondov v čase, keď nám hrozí, že nám tie eurofondy oni zmrazia.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. V súlade s rokovacím poriadkom som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch prerokoval návrh poslankyne Národnej rady Ingrid Kosovej a Beaty Jurík na prijatie uznesenia tlač 1158. A na môj návrh výbor hlasoval o návrhu uznesenia uvedeného v prílohe. Z celkového počtu 14 poslancov výboru bolo prítomných osem poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali dvaja poslanci, šiesti poslanci sa zdržali hlasovania. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch teda neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnú na potrebnú nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov podľa rokovacieho poriadku Národnej rady. Pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu uznesenia. Ďakujem, pani poslankyňa. Uzavriete

S rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Sprezentujme sa, hlasujme. Niekedy tam