Videokanál poslanca

Dobré ráno všetkým.
Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem za slovo. Ja by som ako prvé rada reagovala na ten proces a na to, čo tu práve odznelo od pána, pána predsedu Rašiho. Áno, vy ste si odhlasovali, že sa tu bude v pléne rokovať aj po polnoci a vy ste to interpretovali nakoniec tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa, dám vám procedurálny návrh, pretože som povinný vás vypnúť, keďže sa odchyľujete od prerokovávanej veci. Takže vyjadrite sa k téme a potom vám dám procedurálny návrh, keď sa prihlásite, aby ste reagovali na mňa, pretože ja som nehovoril o obsahu zákona. Takže venujte sa zákonu a keď skončíte, si dáte po faktických procedurálny a dám vám slovo a môžeme sa o tom porozprávať.
Nech sa páči, ku školským zákonom.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Ja nedávam procedurálny návrh, ja komentujem, že sme včera o školskom návrhu rokovali do polnoci, lebo väčšina v tejto Národnej rade si úplne netradične schválila rokovanie do polnoci. Považujem to za neúctivé. Považujem to za neúctivé predovšetkým k všetkým učiteľom a k všetkým, ktorí pracujú v školstve, a tieto zákony sa ich bytostne dotýkajú a vy ste spôsobili to, že sa tu o nich rokovalo hlboko v noci. Považujem to za neúctivé a minimálne si vyprosujem, aby som to mohla v tomto pléne povedať, lebo to súvisí so zákonom, o ktorom teraz rokujeme. (Potlesk.)
Dobre, tak teda k veci. Tiež patrím medzi tých ľudí, ktorých môžete zobudiť aj o polnoci, budem hovoriť o školskom zákone, nemám s tým problém, ale myslím si, že je to neúctivé ku každému, kto túto debatu chce sledovať.
Nachádzame sa teda v rozprave, predovšetkým k zákonu, k novele školského zákona a k ďalším zákonom. Nestihnem za dvadsať minút reagovať na všetky tie zmeny, ktoré tam sú, čiže vypichnem si tie, ktoré sú pre mňa najdôležitejšie.
Ako prvé by som chcela povedať to, čo oceňujeme aj za Progresívne Slovensko v tomto zákone, a to je práve rozšírenie povinného predškolského vzdelávania. Oceňujeme to ako základnú myšlienku, lebo naozaj, a v tejto jednej veci sa zhodujeme so súčasným vedením ministerstva školstva, že ten raný vek je úplne kľúčový aj ako štart do vzdelávania a nikto nezasahuje do prvých troch rokov života. To je to, čo ja by som nazvala útly vek, ako tu dneska zaznelo, bavíme sa o veku od troch do šiestich rokov, kedy väčšina detí už je aj psychicky a fyzicky vyspelá na to, aby išli do kolektívu. Zdôrazňujem - väčšina detí.
A tu by som sa chcela dostať aj k tomu, že samozrejmé, tento zákon nezavádza povinnú dochádzku do materskej školy pre všetky deti a tak je to aj správne. Tento zákon umožňuje aj domáce vzdelávanie pre deti teda v tom predškolskom veku za určitých podmienok. To znamená, že keď to veľmi ľudovo zjednoduším, od troch rokov je povinný kontakt medzi rodičmi a škôlkou, kde tá škôlka tak trochu preberá, spolu preberá zodpovednosť za to, ako sa to dieťa vyvíja. To znamená, že trošku akoby tak pomáha tým rodičom sledovať, či to dieťa zvláda určité míľniky, či sa učí to, čo by v tom veku už primerane mal vedieť, a to môže byť držanie ceruzky, to môže byť logopedický vývin, ja som s mojím synom, tuším, od štyroch rokov chodila k logopedičke a to jednoducho niektoré veci treba podchytiť už v tom predškolskom veku a je dobré, a mnohí rodičia to nevedia, a napriek tomu, že vo veľmi dobrej viere môžu vychovávať svoje deti najlepšie, ako vedia, a je dobré, keď ten štát akoby tuto už tak trošku do toho vstúpi a začne to dieťa priebežne tiež sledovať. Zároveň ale to dieťa stále môže zostať v domácom prostredí za určitých podmienok.
A tu by som sa chcela zamerať na tie podmienky. Na jednej strane oceňujeme, že dochádza k istému zníženiu tých kvalifikačných predpokladov na rodičov, kým v pôvodnom návrhu to bola maturita, tak sa to znižuje na výučný list. Myslíme si, že je to správne akoby nedávať tú hranicu pre tých rodičov, ktorí si môžu nechať deti na domácom vzdelávaní, tak vysoko, ako je maturita. Čo ale stále namietame a bola tu o tom reč aj včera, teda niekedy tesne pred polnocou, a to je to naozaj administratívne obmedzenie toho, že o to domáce vzdelanie si môžu rodičia zažiadať iba pár mesiacov v roku, konkrétne, myslím, od augusta do decembra. Zaznelo tu aj, že je to vraj z nejakého teda administratívneho zjednodušenia. V tomto si myslíme, že naozaj absolútne prvoradý musí byť ten záujem dieťaťa. Dieťa, ktoré má tri, tri a pol roka, tam ešte aj imunita môže veľmi skákať. Väčšina detí v momente ako prvýkrát nastúpia do kolektívu, tak im začnú rôzne zdravotné problémy, lebo sa nabaľujú ochorenia dýchacích ciest a tak ďalej, zvyknú sa rôzne alergie v tom veku potom povedzme prejavovať alebo nejaký začiatok naozaj niečoho, čo sa môže vyvinúť do astmy a podobne. Jednoducho tam je veľa dôvodov, pre ktoré si rodičia môžu zrazu v januári, februári, apríli uvedomiť, že lepšie by im bolo to dieťa ešte nechať doma a nevidíme žiaden dôvod, prečo by o to nemali mať zažiadať.
Okrem toho sú tam tie výnimočné prípady, o jednom takom hovorila včera kolegyňa Marcinková, keď napríklad dieťa prechádza osvojením, čo naozaj sa môže stať hocikedy počas roka. Je vtedy vo veľmi emočne citlivom vývinovom období. Taktiež je nevyhnutné, aby mohli zažiadať o to, o to domáce vzdelávanie kedykoľvek. Čiže toto by som naozaj ešte bola rada, keby ste zvážili, pán minister, aby sa toto rozšírilo na celý rok. (Reakcia navrhovateľa.) Ja som si včera pozerala správu výborov, pokiaľ viem, sa to nevypustilo, ale ak sa to vypustilo, tak budem veľmi rada a (reakcia navrhovateľa), dobre, ja si to veľmi rada potom pozriem, to, čo som pozerala včera v noci, ja som to tam stále videla, ale dobre. Ak sa to vypustilo, budem, budem len rada, že ste teda vypočuli tieto hlasy.
Sú tam aj veci, ktoré, ktoré nepodporujeme, ale nebudem sa im zdĺhavo venovať, ako je napríklad povinná maturita z matematiky. Ja si skôr myslím, že deti máme nechať, aby sa predovšetkým rozvíjali v tom, v čom sú dobré, aby v tom, v čom majú talent, aby sa na to mohli zamerať, aby sa v tom mohli rozvíjať, a to už v sedemnástich, v osemnástich, keď sa deti pripravujú na maturitu, dávno vedia, či sú, alebo nie sú dobré v matematike, či s tým predmetom niekedy budú, alebo nebudú pracovať, a nemyslím si, že by to, tá povinnosť teraz zásadne im zlepšila život, skôr im to môže obrať veľa pozornosti, ktorú by inak mohli venovať iným talentom, ktoré majú na úkor matematiky. Ale dobre, nie, nejdem sa na toto zamerať, lebo čas mám obmedzený.
Chcela by som sa zamerať na dve oblasti, ku ktorým predkladám aj pozmeňujúce návrhy a prvá je oblasť podporných opatrení. Podporné opatrenia bol nový koncept, ktorý sme doviedli do školskej legislatívy pred približne troma rokmi. Pracovalo sa na tej reforme už rok alebo dva predtým, bola to jedna z reforiem plánu obnovy. Ja som teda tiež ako zamestnankyňa rezortu vtedy pomáhala tú reformu rozvíjať a tá základná myšlienka je, aby každé dieťa, ktoré má nejaké znevýhodnenie alebo zažíva nejaké bariéry, alebo potrebuje v niečom pomôcť, aby mu vznikol nárok na podporné opatrenia, ktoré sú jemu šité na mieru. Lebo dovtedy zákon nič také nehovoril. Jediné, čo sme poznali, boli asistenti a poznali sme to, že na dieťa podľa typu, podľa diagnózy, ktorá mu je pridelená, tak naňho škola dostáva zvýšené normatívy, teda peniaze navyše. Ale to, ako sa tie peniaze využijú a čo sa tomu dieťaťu poskytuje, tak to jasne stanovené nebolo.
Z tohto vychádzala filozofia podporných opatrení. Teraz sa tie ustanovenia, ktoré už v zákone sú, nejakým spôsobom upravujú. Niektoré zmeny si myslím, že sú aj celkom dobré, teda vraciame sa k trom úrovniam: všeobecné, cielené a špecifické podporné opatrenia. Myslím si, že tie všeobecné sú nedostatočne nastavené v súčasnom zákone, ale to by si vyžadovalo zásadnejšie prerobenie.
To, čo vidím ako zásadný problém, je, že ten zákon akoby pracuje iba s otázkou – vie mu to škola poskytnúť, alebo nevie mu to škola poskytnúť. My však keď hovoríme o podporných opatreniach, musíme uvažovať širšie, musíme uvažovať v kontexte, dieťa má v našom školskom systéme právo dostať takúto podporu, ktorá škola mu to vie poskytnúť. A všetci sa zhodneme, že ideálne nech je to jeho spádová škola, ale nebude to vždy jeho spádová škola, lebo sa to v niektorých prípadoch nedá.
A tu sa dostanem ku veľmi konkrétnej veci. Zo zoznamu podporných opatrení vypadli dve - odstraňovanie fyzických bariér a diétna strava. Ony sa ocitajú niekde inde v zákone, ale už nie sú v zozname podporných opatrení. Ako to malo byť doteraz? Dieťa, ktoré je na vozíku, narodí sa nechodiace, napríklad s rázštepom chrbtice, jeho rodičia vedia, že dieťa bude potrebovať bezbariérovú školu. Ja som mimochodom ešte v prvom roku môjho mandátu predkladala návrh, aby už tri roky pred nástupom do školy mohlo osloviť tú školu a mohla to škola sa na to začať pripravovať, normálne aby zákon určil jasný proces. To vtedy bolo zamietnuté. Ale aj teraz, tí rodičia prídu na zápis, povedia, naše dieťa potrebuje bezbariérovú školu, lebo je na vozíku. Čo povie tá škola? Povie pravdepodobne, no my tu máme množstvo schodov a nemáme peniaze na debarierizáciu. Za prvé, samozrejme potrebujeme postupne do tej debarierizácie investovať. Za druhé, ale keby sa tie peniaze aj rovno našli, tak od zápisu do septembra to nestihnú a, za tretie, možno teda si aj povedia, že okej, v tejto škole nie je najlepšie, aby to dieťa chodilo do školy, ale tá zodpovednosť hľadať inú školu nemôže zostať na rodičov. A toto sa nám deje a netýka sa to len fyzických bariér. Stretla som sa minule, no toto leto vlastne, na konci minulého školského roka s mamou, ktorá má chlapca s autizmom, 30 škôl obvolala. Viete si to predstaviť? Že potrebujete, máte dieťa vo veku povinnej školskej dochádzky a neviete mu nájsť školu v tejto krajine a 30 škôl obvolávate. To je absolútne nedôstojné a áno, takto zákon nemyslí, ale takto to v praxi funguje. To, čo my potrebujeme posilniť, je, aby tí rodičia vedeli, na koho sa majú obrátiť a zákon hovorí, že to má byť regionálny úrad školskej správy, lebo to je akoby ten regionálny medzistupeň v tom manažmente školstva a aby oni tam ideálne mali zoznam, ktoré školy sú bezbariérové v okolí, ktoré školy majú aké voľné kapacity, ktoré školy ponúkajú diétnu stravu, ktoré školy majú, neviem, liečebného pedagóga, ktoré školy majú logopéda a tak ďalej, ktoré školy ponúkajú kurzy slovenského jazyka pre cudzincov. A aby oni vedeli v spolupráci s tými rodičmi nájsť čo najlepšie riešenie.
Čiže to, čo navrhujem v pozmeňujúcom návrhu, ktorý budem na záver čítať, je, aby sa medzi podporné opatrenia vrátili tieto dve: odstraňovanie fyzických bariér a diétna strava, aby sa posilnila tá pozícia regionálnych úradov školskej správy, aby zákon jasnejšie hovoril, že oni majú tomu dieťaťu hľadať alternatívnu školu, pokiaľ tá jeho spádová sa ukazuje ako nevhodná, lebo mu tú podporu, ktorú potrebuje, nevie poskytnúť. A tretie, čo je veľmi dôležité, aby práve ten navýšený normatív, ktorý teraz dávame z verejných zdrojov na začleňovanie detí so zdravotným znevýhodnením, aby zákon jasne hovoril, že to sú peniaze, ktoré tiež majú ísť na podporné opatrenia. Lebo toto sa nám teraz nedeje a myslím si, pán minister, že práve vy, samozrejme, veľa hovoríte o efektívnosti a hodnoty za peniaze v školstve, to je dobré, tak sa ale vráťme k tej myšlienke, ktorá bola aj pri vzniku tých podporných opatrení, že túto, ja si pamätám, pred troma rokmi, keď sme robili ten nápočet, to bolo okolo 80 mil. eur ročne. Neviem, koľko je to teraz, 250, ak hovoríte, to bude aj s podpornými opatreniami už cielenými si myslím, to je trošku iné, ale vyslovene tie peniaze, ktoré idú v normatívnom balíku na, ako navýšený normatív na žiakov so zdravotným znevýhodnením a s nadaním, tam je to relatívne nízke, tento balík my nevieme, na čo sa používa. Tam idú desiatky miliónov ročne a nech tam idú, lebo sú to znevýhodnené deti, ktoré tie peniaze potrebujú, ale nech sa používajú na podporné opatrenia a myslím si, že práve teraz, keď sa mení zákon o podporných opatreniach, teda tá časť školského zákona, tak je to priestor, a to je jedno z mojich pozmeňujúcich návrhov, aby zákon jasne hovoril, že ten navýšený normatív sa má používať aj na zvýšené normatívy. Toto budem čítať v pozmeňujúcom návrhu.
Dostanem sa ešte k poslednej téme. To bude, to je môj druhý pozmeňujúci návrh a ten sa týka výchovných zariadení a predovšetkým reedukačných centier. Dlho sme teda čakali na tú dlho ohlasovanú reformu výchovných zariadení, ktorá bola ohlásená ešte pred dvoma rokmi, keď vlastne sa veľa hovorilo o tej správe Generálnej prokuratúry. Samozrejme, tí, ktorí v školstve dlhodobo robíme, vieme, že to nebola nová téma a Generálna prokurátora nebola prvá, ktorá tam ukázala na problémy a zlyhania. Myslím si, že je škoda, že ministerstvo nezverejnilo aj ucelenú koncepciu, z ktorej by sa dalo možno trochu viacej vyčítať, že čo naozaj sa plánuje s celou tou sieťou, lebo jedna z vecí, ktoré vidíme v zákone, ale nevidíme teda za roh zákona, je, že sa rušia liečebno-výchovné sanatóriá, čiže ruší sa nám jeden typ zariadení, a odznelo na mimoriadnom výbore na pôde Národnej rady, že vznikne nejaké špecializované liečebné centrum, predovšetkým pre deti s psychiatrickými diagnózami, ideálne nejaké akoby, kde by mali multi-odbornú starostlivosť, možno na základe medzirezortnej spolupráce. Toto sa nakoniec do zákona nedostalo. Predpokladám, že to jednoducho ešte nie je dohodnuté, nie je tam tá vízia, neni možno jasné, ktorý rezort to bude mať na starosti. Lenže tie deti, samozrejme, potrebujú starostlivosť a potrebujú ju každý deň. A aj teraz máme v reedukačných centrách mnohé deti, ktoré v skutočnosti majú psychiatrické diagnózy, ich poruchy správania, kvôli ktorým sa tam dostali, sú dôsledkom tej diagnózy a potrebovali by iný typ starostlivosti, ktorý ale momentálne nemajú kde dostať.
Zároveň si ale myslím, že ten zákon je nedostatočný alebo nie ideálny pre prax v tom, že umožňuje, aby sa do reedukačných centier dostali aj tri skupiny detí, ktoré si myslím, že tam nepatria. A v tomto sa zhodujeme aj s niektorými návrhmi, ktoré ministerstvo školstva predložilo do MPK, niektoré boli vyňaté práve na podnet ministerstva práce, sociálnych vecí a ja veľmi rada pôjdem aj do hlbšej diskusie práve s rezortom sociálnych vecí o tom, ktoré deti patria alebo nepatria do reedukačných centier, lebo aj na základe mnohých diskusií s odborníkmi by som chcela vypichnúť tri skupiny, do reedukačných centier nepatria deti na žiadosť zákonného zástupcu. Keď zákonný zástupca nezvláda dieťa a už je to v štádiu, že teda požiada odbornú pomoc, tak nech ide dieťa do diagnostického centra, pobytovou formou. To nevybaví poradňa, ako to teraz zákon, ako som dostala odpoveď, že veď má to urobiť poradňa. Nie, to dieťa, už keď je to takto ďaleko, to dieťa treba vyňať z rodinného prostredia, ale v diagnostickom centre, čo je časovo obmedzené, nech tam zistia, kde je vlastne problém. Lebo veľmi často ten problém je v skutočnosti v rodine. Ten problém je v rodine, tam môže byť domáce násilie, tam môžu byť mnoho ďalších vecí a niekedy keď práve keď sa to dieťa vyjme z tej rodiny, tak sa môže poukázať na to, kde je problém, a možno to dieťa pôjde do detského domova, ale nie rovno do reedukačného centra, kde už dostane nálepku dieťa s poruchou správania a už bude mať problém sa odtiaľ dostať von.
Myslím si, že do reedukačného centra nepatria deti do 12 rokov, aj keď je to ako výnimočný prípad v zákone, jednoducho deti v tak mladom veku treba zvládnuť odborne inak, lebo, znovu, do reedukačného centra už sa dostanú medzi staršie deti, medzi problémovejšie deti a čím skôr sa tam to dieťa dostane a naozaj často tie deti tam potom zostávajú až do dospelosti, ak bude šesť rokov v reedukačnom, vyše šesť rokov, tak vieme si predstaviť, že už veľmi ťažko bude v budúcnosti viesť, viesť usporiadaný život.
A po tretie, a to s tým súvisí, deti tam nemajú byť zavreté do ústavnej starostlivosti. Jednoducho to nemôže byť od začiatku s pečiatkou konečná. Ja viem, že o tom rozhodujú súdy, ale toto by zákon ani len nemal umožňovať. Reedukačné centrá majú reedukovať, majú zmeniť správanie toho dieťaťa. To sú problémové deti a ony to má, ony aj musia mať tú víziu, že keď tuto sa budem správať dobre, keď budeme spolupracovať, keď budem chodiť na všetky terapie, tak potom sa odtiaľto dostanem von a von môže byť späť do rodiny ideálne alebo von môže byť do detského domova, ale nie automaticky do osemnástich byť tam zavretý. Aj pre tých zamestnancov to znamená, že v podstate s tým dieťaťom nevedia pracovať, lebo ťažko reedukovať, keď vlastne aj tak už máte pečiatku, že toto je konečná.
Dobre, viacej toho nestihnem, čiže idem prečítať pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Prosím, stopnite čas.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej a Veroniky Veslárovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 933.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa za bod 203 vkladá nový bod 204, ktorý znie:
„204. Bod k § 76 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Ak sa žiak vzdeláva podľa individuálneho vzdelávania podľa § 24 ods. 2 písm. a) a z dôvodu svojho zdravotného stavu sa nemôže zúčastniť konania maturitnej skúšky v priestoroch školy, škola na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka na základe vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast zabezpečí konanie maturitnej skúšky elektronickou formou alebo osobnou formou v inom ako školskom prostredí.“
Ostatné novelizačné body v čl. sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I v 266. bode sa §145a odsek 6 dopĺňa písmenami g a h, ktoré znejú:
„g) odstraňovanie fyzických bariér v priestoroch školy alebo školského zariadenia, poskytovanie zabezpečuje škole alebo školské zariadenie.
h): Zabezpečenie diétneho stravovania, poskytnutie zabezpečuje zariadenie školského stravovania.“
3. V čl. I v bode 266 sa v § 145b odsek 9 za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„Základná škola alebo stredná škola na poskytnutie podporného opatrenia využije aj finančné zdroje, ktoré získala na začlenenie žiaka s nadaním alebo žiaka so zdravotným znevýhodnením podľa koeficientu personálnej náročnosti.“
4. V čl. I v bode 266 v § 145b odsek 10 písm. a) znie:
„a) je opodstatnené, vykoná všetky potrebné úkony na zabezpečenie poskytnutia podporného opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa alebo žiaka v škole alebo v školskom zariadení, ktoré navštevuje, alebo v škole alebo v školskom zariadení, ktoré podporné opatrenie vie poskytnúť a na základe nariadenia príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve žiaka prijíma.“
A ešte druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 933.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
1. V čl. I v bode 244 sa v § 120 ods. 6, slová „do výchovného zariadenia“ nahrádzajú slovami „do diagnostického centra“.
2. V čl. I v bode 244 sa v § 121 ods. 4, slová „24 hodín“ nahrádzajú slovami „48 hodín“.
3. V čl. I v bode 244 sa v § 122 ods. 1 vypúšťa posledná veta.
4. V čl. I v bode 244 sa v § 122 ods. 3 vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená a) až d).
5. V čl. I v bode 244 sa v § 122 ods. 3 vypúšťa písmeno d).
6. V čl. I v bode 244 v § 122 ods.13 posledná veta znie:
„Opätovné zaradenie do výchovnej skupiny so zvýšenou starostlivosťou alebo s ochranným uzatvoreným režimom je počas tohto obdobia možná len z dôvodu závažného porušenia vnútorného poriadku. Reedukačné centrum môže požiadať o vyjadrenie zariadenie poradenstva a prevencie."
7. V čl. I v bode 244 sa v § 125 ods. 1 prvej vety vypúšťajú slová „alebo § 122 ods. 3 písm. a).
Skončila som, ďakujem.