Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
A v prvom rade sa vám chcem poďakovať, pani poslankyňa Laššáková, lebo naozaj to nie je jednoduché tu vydržať do takmer tretej ráno a teda cením si, že ako prvá koaličná ste sa, ste sa postavili a obhajovali, ale ja by som tu upozornila na to, že vy ste neobhajovali vládu, vy ste obhajovali vašich dvoch ministrov, ktorí čelia odvolávaniu. Mňa by teda veľmi zaujímalo, že či by ste sa takto postavili aj za ministerku Šimkovičovú napríklad, ktorú tiež odvolávame, alebo za ministra takzvanej spravodlivosti, ministra Suska, lebo, viete, vy stále ste podporovateľkou a HLAS stále podporuje vládu ako celok. A teda to by som, tam by ma veľmi zaujímal váš názor.
Ale teda vráťme sa k tým ministrom, o ktorých ste hovorili. No, ja mám tiež rada fakty, len, žiaľ, v tej vašej reči neodzneli. Viete, vy máte nejaký obraz, možno ľudia, ktorí sú vám blízki, ktorí sú vaši voliči, ktorí možno vám aj hovoria to, čo chcete počuť, alebo ktorí vás volia práve preto, lebo máte spoločné názory, tí si možno myslia, že teraz dôverujú polícii, lebo toľko počúvali o tých zlých čurillovcoch, že zrazu si myslia, že je to na správnej strane. No len pozrime sa na tie fakty. Tie fakty sú, že Šutaj Eštok protiprávne odstavil zo služby viacerých policajtov, tú skupinu tzv. čurillovcov. Tie fakty sú, že táto vláda, vaša koalícia, aj vy ste hlasovali za zmenu v Trestnom zákone, dôsledkom čoho bol nárast kriminality. Čo ste sa tu potom snažili narýchlo opraviť v decembri a znovu ste tam ešte vsunuli veci, ktoré v konečnom dôsledku pomáhajú mafiánom. Viete, vy hovoríte o tom, že ste vrátili polícii dôstojnosť a že pravidlá platia pre všetkých. No a vyšetrila sa dopravná nehoda Danka alebo Gašpara mladšieho? Že naozaj sú to frázy, ale tie fakty tam, žiaľ, neodzneli.

Ďakujem. Ja tam vnímam niekoľko veľmi dôležitých aspektov. Jeden je práve tá možnosť toho malého privyrobenia si. A často sa to týka napríklad študentov vysokých škôl. Týka sa to žien na materskej, týka sa to dôchodcov, týka sa to mnohých ďalších skupín, ktorí naozaj nepotrebujú a nemôžu si dovoliť platiť plné odvody, lebo zarábajú iba nejaký relatívne malý privýrobok popri svojej hlavnej činnosti to tak poviem. Čiže z tohto pohľadu to vnímam ako veľmi dôležité a ešte by som sa chcela vyjadriť práve k tým mladým, pretože áno. Veď bežne ľudia od 15 od 16 neviem ako je to teraz. Za mojich čias to bolo od 15 sme brigádovali a privyrábali si už popri strednej škole. Sú mnohé stredné školy, ktoré veľmi cielene podporujú. Napríklad majú podnikateľské súťaže, stredné školy vymýšľajú spôsoby ako prinášať nejaké inovácie a majú často úpone úžasné nápady. Sú aj súťaže takéto, že aj tí žiaci sú nadšení z toho, že konečne sa učia niečo pre život a práve títo by mohli vlastne cez to mikropodnikanie už si rovno vyskúšať to, že nemusia to robiť zadarmo, nemusia to robiť na nejakú zložitú dohodu, ktorej málo kto chce dať a veľmi často to potom sa robí žiaľ na čierno v mnohých podnikoch a v gastre a neviem kde. Ale práve takáto forma by vlastne to celé aj stransparentnila. Takže ďakujem kolegom, že toto predkladajú.

Ďakujem za slovo.
A ja ďakujem kolegyniam, že predkladajú zákon, ktorý sa venuje nesmierne dôležitej téme, a naozaj znovu, ono to nemusí byť téma, ktorá sa dotýka všetkých, ale je nesmierne dôležitá a tie negatívne dopady napríklad domáceho násilia sa, pokiaľ sa nepodchytia, sa znásobujú ďalej do tej spoločnosti a obzvlášť napríklad, keď hovoríme pri vlastne detských obetiach, ktoré presne nemusia byť priamo obeťami toho násilného aktu, ale sú obeťami toho, že sú svedkami násilia, a tam vznikajú traumy, tam sa mení psychika dieťaťa a napríklad sa to často potom prenáša do škôl. A my vieme aj z toho školského prostredia, že nám pribúdajú násilné incidenty v školách, viacerí ste možno zachytili, asi pred dvoma hodinami bola zverejnená správa, že na škole v Novom Meste nad Váhom žiak šiesteho ročníka priniesol hračkársku zbraň, mala to byť akoby hračka airsoft zbraň, ktorou ale zranil dvoch spolužiakov, pokiaľ viem, tam teraz teda prebiehajú, sú tam záchranné zložky, dvaja, dvaja sú zranení, nevieme zatiaľ viac o tomto prípade, mohol to byť naozaj chlapec, ktorý si neuvedomil, čo robí, ale v každom jednom takomto prípade my musíme predovšetkým myslieť na to, že deti, že to je nejaký citlivý psychický vek toho detského vývinu, v ktorom by mali vyrastať v čo najbezpečnejšom prostredí. A pokiaľ to nie je doma, tak robme ako spoločnosť všetko preto, aby, aby teda minimálne v tomto prípade to bolo zohľadnené v tom, v tom trestnom kódexe.
Takže ďakujem, že myslíte aj na túto tematiku.

Ministerstvo povedalo, že veď je to základný princíp. No, ale povedať, že je niečo základný princíp, pokiaľ nie je jasne stanovený zákonom proces, ako je ten princíp nárokovateľný, tak to nepomôže a presne o tomto je aj náš zákon. V konkrétnych prípadoch, nevidiace dieťa, ktoré je odkázané na vodiaceho psa. Nepočujúci človek, ktorý tam potrebuje mať tlmočníka. Dieťa, ktoré je odkázané na, na debarierizáciu. V konkrétnych prípadoch hovoríme, škola je zodpovedná, aby zabezpečila iba tie podmienky na jeho prítomnosť. Znovu opakujem, ani v tomto zákone nežiadame o financie, ale hovoríme, nech tá škola aspoň vytvorí tie podmienky. Nech sa nemôže stať, že povedia, „no, my tu psa nechceme“ a naozaj môžu zničiť celú vzdelávaciu dráhu konkrétneho človeka. Ja som sa stretla s viacerými nepočujúcimi ľuďmi, ktorí sú odkázaní na tlmočenie do posunkového jazyka a zaujímavosť, aj oni už nám odchádzajú do Čiech. Stredoškoláci, ktorí hovoria, že, „viete čo? Ja som si vybral nejaké povolanie na strednú odbornú školu napríklad, ale na Slovensku nemám na to vytvorené podmienky“. Tak nielen, že nám najlepší maturanti odchádzajú do Čiech, ešte aj nepočujúci. Naozaj nie sme tak bohatá krajina, aby sme mrhali ľudským potenciálom a záleží na každom jednom, čiže, prosím vás, podporte tento zákon. Je to len o tom, aby sa vytvorili tie podmienky a aby v konečnom dôsledku tí ľudia mali lepšie vzdelanie a nakoniec aj kvalitnejší život a lepšie uplatnenie na trhu práce. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. My sme tento zákon predkladali ešte v minulom roku a teda sme radi, že konečne došiel naňho rad, na jeho prerokovanie, takže aj ja budem rečniť iba tak, aby sme ho stihli prebrať a verím, že o 11-tej sa bude o ňom hlasovať. Týmto zákonom teda vstupujeme aj do dvoch školských zákonov, do vysokoškolského a školského a riešime situáciu, ktorá sa netýka veľkého počtu detí, ale pre tie deti a tých študentov, ktorých sa to dotýka, tak to má závažný dopad na ich život. Naozaj, myslím si, že ako krajine by nám malo záležať na každom jednom dieťati, na každom jednom študentovi, aby získal čo najlepšie vzdelanie, aby mohol rozvíjať naplno svoj potenciál a to perspektívne znamená aj to, že sa bude môcť naplno začleniť na trh práce a ja si dovolím, kolegyňa Veslárová, tentokrát to nespomenula, zvykne o tom hovoriť inokedy. Ona sa rozhodla stať sa právničkou a vďakabohu, lebo je teraz vynikajúca právnička aj poslankyňa, ale aby mohla byť právnička, musela nájsť právnickú fakultu, ktorá mala bezbariérový prístup. Keby takú v Bratislave nenašla, tak možno by dnes právničkou nebola a bola by to obrovská škoda. Naozaj, hľadajme spôsoby, ako aj tým mladým ľuďom, ktorí sa buď narodili s nejakým znevýhodnením alebo napríklad mali úraz a zostali na vozíku, aj takých stretávame v našej práci, aby mohli získať čo najlepšie vzdelanie a tento zákon presne o tom hovorí. Vytvárajme podmienky. Keď je dieťa, napríklad nevidiace a je zvyknuté na vodiaceho psa, vytvorme podmienky na to, aby mohlo s tým vodiacim psom prísť do školy alebo na univerzitu. Keď je mladý človek nepočujúci a je odkázaný na tlmočenie do znakovej reči, čo je plnohodnotný jazyk, máme už aj fakultu v Trnave, kde sa študuje tlmočníctvo do posunkového jazyka, vytvorme im podmienky na to, aby ten osobný asistent, ten tlmočník s nimi vedel prísť na školu. My tu nežiadame na tých ľudí peniaze. Ideálne by sme ešte aj to tam chceli mať. Ideálne, aby každý nepočujúci mal zabezpečeného tlmočníka. Vieme, že to sa rieši v sociálnej sfére a nežiadame v tomto zákone peniaze navyše. Žiadame tie školy, aby tam bol záväzok, že vytvoria ten priestor. Na jeseň sa tu vo veľkom novelizovali školské zákony, máme úplne nový vysokoškolský zákon, ktorý ale v tejto oblasti žiaden výrazný posun nepriniesol a novelizoval sa školský zákon, ktorý práveže v istých ohľadoch ešte oslabil podporné opatrenia. K tomu sme predložili aj samostatný zákon, o ktorom dúfam, že na tejto schôdzi tiež tiež budeme rokovať. Zaujímavé je, že mimochodom, práve dnes na rokovaní vlády sa bude rokovať aj o informácii o plnení opatrení k takzvanému dlhodobému zámeru vo vzdelávacej a ďalšej oblasti pre vysoké školy. Tento dlhodobý zámer bol prijatý ešte ku koncu minulého volebného obdobia v auguste 2023 a tento dlhodobý zámer už vtedy hovoril o tom, že na vysokých školách nemáme dostatočne zabezpečené, zabezpečenú podporu pre študentov so zdravotným znevýhodnením a vidíme to aj na všetkých štatistikách, že strašne veľa žiakov, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie a aj ukončia strednú školu, či už na špeciálnej škole s maturitou alebo sú integrovaní na, na bežných stredných školách, tak veľmi často nepokračujú na vysoké školy, lebo je tam práve problém s tou podporou a už tento dlhodobý zámer pred takmer troma rokmi konštatoval, že je potrebné zabezpečiť ucelený systém podporných opatrení aj na vysokých školách. Teraz, na tom dnešnom rokovaní vlády, sa bude konštatovať, že v roku 2025 prebiehali dôležité prípravné aktivity, že prebiehal zber dát a že ministerstvo pracuje na prípravných fázach stratégie. To sú citáty z troch rôznych opatrení, ministerstvo konštatovalo, pripravujeme, pripravujeme, pripravujeme. Ja som rada, že ministerstvo pripravuje a ešte radšej budem, keď ministerstvo predloží konkrétne kroky, konkrétny návrh zákona, ktorý pomôže a zabezpečí, že študenti naozaj budú mať podporu, lebo jedna vec je, že školské zákony, aj medzinárodné dohovory, hovoria o tom, že majú právo na podporu, ale pokiaľ tam nie je jasne stanovený proces, kde si môžu zažiadať, kto to schváli, kto to zabezpečí, kto je zodpovedný, pokiaľ tam nie je stanovený jasný proces, tak to zostane iba na papieri a presne toto teraz máme napríklad aj s tou debariérizáciou na základných a stredných školách. Ministerstvo to vyňalo z podporných opatrení...

... problémy, ktoré tam vôbec nepatria.

Ďakujem za slovo. Aj ja plne podporujem čo povedala kolegyňa Jurík. Áno, ústava nemá byť trhací kalendár, jednoznačne, a ústava má byť ten základný dokument, na ktorom sa všetci zhodneme a nemá to byť riešenie toho, kde sa vidí nezhoda v zákonoch. A popri všetko čo tu už odznelo, tak mňa veľmi mrzí, že tá posledná novela ústavy podľa mňa úplne neprimerane zasiahla aj do školstva a vytiahla si jednu oblasť, a to konkrétne sexuálnu výchovu, a preklopila do ústavy niečo, čo ja som teda veľmi zvedavá, keď to jedného dňa bude interpretovať Ústavný súd, lebo som presvedčená, že tá interpretácia nie je jednoznačná, nikto presne nevie čo to znamená, kedy výchova už je formovanie intímneho života a sexuálneho správania, a kedy je to základné vzdelávanie o reprodukcii človeka a sexuálnom správaní. Myslím si, že táto hranica je veľmi nejasná, a práve preto by tak ako celý zvyšok obsahu vzdelávania mala byť ukotvená v štátnom vzdelávacom programe. A v tomto prípade, popri teda iných veciach a hlavne teda ten absolútne nehorázny zásah do nášho členstva v EÚ si myslím, že toto je ďalšia taká ukážka toho, kedy ústava zasiahla do oblasti, ktorá má byť predmetom zákona, má byť predmetom štátneho vzdelávacieho poriadku, a keď na to raz príde, tak práve nikto nebude celkom vedieť ako tú výstavu, ústavu interpretovať. A to je ďalší problém, keď si najdôležitejšieho zákona takto robíme niečo, čo nakoniec na Ústavnom súde budú končiť problémy, ktoré tam vôbec nepatria.

Ďakujem za slovo a hlavne ďakujem kolegovi Dostálovi za to, že tu znovu ozvučil tú absurditu toho, ako sa tu ohýba legislatívny proces. A naozaj minulý týždeň sme o tom hovorili veľa, pretože sa rokovalo o novom rokovacom poriadku tiež narýchlo a v obmedzenej rozprave, a presne sme vám vtedy hovorili, že keď v prvom rade nech sa tu dodržuje legislatívny proces, to je ten základ, ale tuto meniť rokovací poriadok, pričom nedodržiavate ani ten súčasný a tváriť sa, že zavádzate tu novú kultúru a tie etické normy je naozaj pokrytecké. A tuto sa to presne ukazuje. Máme tu ministra spravodlivosti, ktorý by mal dohliadať na spravodlivý legislatívny proces, máme tu podpredsedu, ktorý teda rád rečnil o potrebe etických princípov tuto v pléne, tak začnime v prvom rade tým, že sa bude dodržiavať rokovací poriadok v tom hlavnom, čo je naša úloha, a to je tvorba zákonov. Naozaj až to povedal kolega, kolega Valášek, tam, kde by mal byť riadny legislatívny proces, idete cez SLK, cez skrátený v rozpore s rokovákom, a tam, kde možno by aj bol namieste skrátený, tak si zvolíte ešte rýchlejší proces cez prílepok. A zase, ohýbate rokovací poriadok, tvárite sa, že za to, že ste väčšina, za to, že ste vyhrali voľby, môžete všetko, nie, nie je to tak, my sme tu zákonodarný orgán, ktorý ale má určité pravidlá a v prvom rade by sme tie pravidlá mali dodržiavať a nie ich porušovať len zato, že si poviete, že cez námietku môžete si ohýbať rokovací poriadok, ako sa vám zachce. Naozaj takto nemá vyzerať tvorba zákonov.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegovi Grendelovi za, za príspevok. Vy ste hovorili, že tento zákon, teda táto zmena rokovacieho poriadku a etického kódexu sú zbytočné. A naozaj pre ľudí v tejto krajine, ktorých trápia úplne iné veci, ktorých trápi ekonomická situácia, ktorých trápia ceny potravín, školstvo a tak ďalej a tak ďalej, pre týchto ľudí je to úplne zbytočné.
Žiaľ, zároveň to nie je zbytočné pre túto koalíciu, pretože to robia z dvoch dôvodov. Za prvé to robia preto, aby mohli ukazovať na opozíciu a vytvárať taký, toho strašiaka pred verejnosťou, že sa tu deje niečo neslušné a oni teraz musia tomu dať ten poriadok, ale zároveň je to nástroj na šikanu opozície. Ako tu už odznelo, je to taký náhubkový kódex.
A ja sa naozaj, naozaj s obavami pozerám na to, ako táto koalícia postupne pritvrdzuje v tom, ako sa snaží umlčať opozíciu pri alebo ako si vytvára nástroje na prípadné umlčanie opozície, či to bolo to, o čom sme tu už hovorili, to úplne bezprecedentné nehanebné zmeny v Trestnom poriadku, kde za pár hodín zrazu boli vytvorené nástroje na prípadnú kriminalizáciu opozície. Teraz sú to nástroje na šikanu opozície, keď sa vám nebude páčiť, ako niekto vyzerá a nepripustíte na hlasovanie, alebo keď sa vám nebude páčiť, čo niekto povedal v telke a začnete odoberať platy. Naozaj by som si priala, aby sme tu boli demokracia, ktorá diskutuje o zákonoch a nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
No mne akurát zostáva veriť, že ľudia na Slovensku to vidia a že práve aj tá nespokojnosť s ekonomickou situáciou, s medzinárodnou politikou, s tým, aké priority má táto vláda, že to tých ľudí hnevá a hnevá to čím ďalej tým viacej ľudí. A už si ich ani nekúpite trinástymi dôchodkami alebo tou adresnou-neadresnou energopomocou, pretože ľudia vidia, že verejné politiky nerobíte dobre a jediné, čo robíte dobre, je ten ochranný štít pre vyvolených, ako to pekne povedala kolegyňa Hanuliaková.
Čiže naozaj chcem veriť, že nech už tento parlament bude mať akýkoľvek rokovací poriadok, tak v najbližších voľbách ľudia ukážu svojimi hlasmi to, vám vystavia vysvedčenie za to, čo ste tu predvádzali, kým ste boli pri moci.
Ďakujem.