Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážené kolegyne, kolegovia, pripomeniem to, že alebo začnem takým vstupom. Rozmýšľame o tom, že v rámci takej našej dobrodružnej turistiky sa vyberieme s niektorými deťmi tento rok do Rumunska. Chcel by som sa pozrieť na deltu Dunaja, potom Transylvánske Alpy, kde som bol aj minulý rok. Je to tam krásne, ale keď sme tam boli teda minulý rok pozrieť do tých Álp, tak to čo ma naozaj veľmi príjemne prekvapilo a...
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážené kolegyne, kolegovia, pripomeniem to, že alebo začnem takým vstupom. Rozmýšľame o tom, že v rámci takej našej dobrodružnej turistiky sa vyberieme s niektorými deťmi tento rok do Rumunska. Chcel by som sa pozrieť na deltu Dunaja, potom Transylvánske Alpy, kde som bol aj minulý rok. Je to tam krásne, ale keď sme tam boli teda minulý rok pozrieť do tých Álp, tak to čo ma naozaj veľmi príjemne prekvapilo a šokovalo, bola úroveň infraštruktúry v Rumunsku a celkovo výrazný pokrok, ktorý vidieť zo všetkých strán v krajine ako Rumunsko. Vieme, že po páde komunistickej totality, po diktatúre Čaušeska, bolo na tom Rumunsko veľmi zle v roku 1990 a že mu dlho trvalo, pokiaľ sa, poviem, vyhrabalo z týchto následkov tohto drastického režimu, ale dnes je na tom Rumunsko veľmi dobre. Keď pozeráme o iných krajinách, napríklad naše najbližšie krajiny, teda V4, to znamená Česko, Maďarsko a zväčša Poľsko, tak to tu už bolo veľakrát povedané. Nedávno malo veľmi dobré vystúpenie pán spravodajca o tom, ako hovoril o aj dáta, ako sú na tom tie krajiny. Otázka je, že čo môžeme urobiť, aby sme tento nepriaznivý trend zvrátili. Nie v Rumunsku, alebo v tých zmienených krajinách, ale u nás, aby sme ten nepriaznivý trend zvrátili. To znamená, že aby sme sa stali konkurencieschopnými a naozaj aj my tu ľudí, pracujúcich, investorov lákali a nie vyháňali, nie odpudzovali, lebo tento trend tu je. Jeden, jeden z, jedna z vecí, ktoré veríme a preto to máme aj v programe Kresťanskej únie, je, že treba vytvoriť podmienky, ktoré ľudí motivujú pracovať na Slovensku a platiť tu dane a jedna múdra veta človeka, ktorý ekonomike rozumel, znela, že bohatstvo nepochádza z prerozdeľovania. To sa, ale veľmi často, to veľmi často socialisti robia, že si myslia, že čím viac peňazí vyberú a čím viac ich prerozdelia, tým bude krajina bohatšia. No nebude, lebo tie peniaze musíte odniekiaľ zobrať a tie peniaze musí niekto vyprodukovať, zarobiť, musí, musia byť k dispozícii ľudia, ktorí, ktorým sa darí a ktorí sa rozvíjajú, tak potom majú, nemajú problém dane platiť. Preto spolu s pani poslankyňou Záborskou, ako poslanci Kresťanskej únie, podávame tento návrh, ktorý teraz odôvodním aj na základe nejakých dát. Zníženie, zníženie daňov, daní, pardon, zníženie dane z príjmov právnických osôb na úroveň najnižších sadzieb susedných krajinách, predstavuje kľúčový krok k oživeniu slovenského hospodárstva, ktoré čelí vážnym výzvam. Predkladaný návrh, ako som už spomenul, má za cieľ zaviesť sadzbu 9% pre firmy s ročným príjmom do 100 000 € čo by nás zladilo s Maďarskom a 16% pre firmy s príjmom na túto hranicu podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia...
===== má za cieľ zaviesť sadzbu 9 % pre firmy s ročným príjmom do 100 000 eur, čo by nás zladilo s Maďarskom a 16 % pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia, ktoré brzdí podnikateľský sektor. Ak iní idú rýchlejšie ako my, musíme sa pozrieť na to, čo nás brzdí a podľa možnosti to odstrániť, pretože nám budú tí ostatní potom utekať. Ja si inak úprimne nemyslím, že na Slovensku je to zlé, že nejak padáme, no ale stagnujeme alebo rastieme veľmi pomaly a nutne to tak nemusí byť. My si myslíme, že treba odtiahnuť ten vankúš, ktorý dusí tých podnikateľov. Naša ekonomická politika musí jasne vyjadrovať záujmy slovenských rodín, zamestnancov, podnikateľov a spotrebiteľov. V slovenskom záujme sú čo najnižšie dane pre podnikanie, ľudí a rodiny, pretože nízke dane znamenajú viac príležitostí pre firmy investovať, viac pracovných miest pre zamestnancov a vyššiu životnú úroveň pre obyvateľov. Súčasne je nevyhnutné, aby sme boli konkurencieschopní v porovnaní s našim ekonomickým okolím. Len tak dokážeme prilákať zahraničných investorov a poskytnúť domácim podnikateľom podmienky na rozvoj, ktoré ich nebudú tlačiť k presunu podnikania do krajín s výhodnejším daňovým režimom. Preto tam máme tú komparáciu a porovnávame tie sadzby s krajinami, kde sú najnižšie v rámci Európskej únie, čiže s Maďarskom a Rumunskom. Teda minimálne v krajinách, ktoré sú na tom podobne ako my. Jednou z hlavných príčin upadajúcej slovenskej ekonomiky je fakt, že aktuálny daňový systém neponúka podnikateľom dostatočnú motiváciu rozvíjať svoje aktivity. Vysoké daňové zaťaženie spôsobuje, že mnohé slovenské firmy zápasia s nedostatkom zdrojov na investície, čo má negatívne dôsledky nielen na ich vlastný rozvoj, ale aj na celkovú ekonomiku. Tento návrh preto vytvára priaznivejšie podmienky pre rast zdravého hospodárstva. Firmy budú môcť viac investovať do inovácií a rozširovania svojich aktivít, čo prispeje k tvorbe nových pracovných miest, zvýšeniu spotreby a celkovému rastu HDP. Aj keď sa môže zníženie daní krátkodobo prejaviť poklesom príjmov štátneho rozpočtu, v strednodobom horizonte vytvára predpoklady pre dynamický rast slovenského hospodárstva. Zníženie daňového zaťaženia tiež prinesie zásadné zlepšenie v medzinárodnej konkurencieschopnosti Slovenska. No nižšie dane sú nielen o prilákaní zahraničných investícií, ale predovšetkým o tom, aby slovenskí podnikatelia mohli slobodne rásť a prispievať k rozvoju krajiny. Tento návrh je preto nevyhnutným opatrením, ktoré spája záujmy všetkých zložiek spoločnosti – od rodín a zamestnancov po podnikateľov a spotrebiteľov – a prináša reálnu víziu pre oživenie a dlhodobú prosperitu Slovenska. Teraz zopár dát z nedávnej minulosti. Skúsenosti s odhadom priamych rozpočtových dopadov zásadného zníženia daní z príjmu právnických osôb sú na Slovensku zmiešané. Pri obdobnom znížení sadzby dane z 25 % na 19 % k 1.1.2004 prognózovalo ministerstvo financií, že za rok 2004 vyberie na tejto dani 23 800 mil. slovenských korún, pričom v realite sa vybralo 29 625 mil. slovenských korún, čiže o 46 % viac. Podľa konečných dát a prepočtov Štatistického úradu a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť viedlo toto zníženie dokonca k medziročnému rastu výberu dane už za rok 2004, kedy výber narástol v prepočte z 1 118 mil. eur v roku 2003 na 1 171 mil. eur v roku 2004, čiže plus 5 %. Opačná situácia nastala v rokoch 2013 až 2015. V roku 2013 narástla sadzba z 19 % na 23 %, v roku 2014 klesla na 22 % a zároveň sa rozširoval daňový základ. Ministerstvo financií v jednotlivých návrhoch rozpočtov verejnej správy očakávalo vďaka týmto zmenám zvýšenie daňových príjmov v roku 2015 o ďalších 611 mil. eur, pričom reálny výber zvýšilo len o 241 mil. eur oproti situácii bez zvýšenia sadzieb a rozšírenia základov. Čo sa týka vytvorenia rezervy na pokrytie prípadných negatívnych dopadov tejto zmeny, ktorú navrhujeme, na rozpočet v roku 2026 a ďalších rokoch, predkladatelia očakávajú jej vytvorenie na margo rozpočtových výdavkov. Navrhujú o. i. na dva roky pozastaviť medziročný rast výdavkov štátneho rozpočtu, znížiť mzdové výdavky, zvýšiť adresnosť sociálneho systému vrátane 13. dôchodku, spájať a rušiť vybrané úrady štátnej správy. Tu chcem povedať to, že zníženie daní je samozrejme populárne pre tých, ktorí ich platia, ale ono je dobré aj pre štát. A možné výpadky, uviedol som nejaké príklady, že to tak nemusí byť, ak sa sadzba znižuje, tak jednoducho má štát riešiť tak, ako je to zdravé a to je znížením svojich výdavkov. Ja som to už spomenul minule pri jednej rozprave, keď sme hovorili o tom, že viaceré strany, myslím, že to bol najmä HLAS, mali vo svojich predvolebných reklamách, billboardoch tvrdenie o silnom štáte. Môžeme o tom viesť nejakú debatu, či štát má byť silný alebo nie, ale ja si nemyslím, že Slovensko, náš štát je v tejto chvíli silný, ale bezpochyby je tučný. A tučný neznamená vždy silný. A keď hovoríme o konsolidácii, tak ak sa tá deje tým, že občanom zvyšujeme dane a zároveň znižujeme nejaké podporné dávky, napríklad daňové bonusy, čiže im vlastne tiež reálne zvyšujeme dane, tak to nie je prejav silného štátu, to je prejav slabého štátu, ktorý na sebe nechce šetriť. Nebudem tu hovoriť o tom, že či si ministri zvýšili platy, alebo sme si nezmrazili platy, my poslanci. Áno, to tiež patrí k tomu, že keď chceme, aby konsolidovala celá krajina, celý štát, tak musíme konsolidovať aj my a pripojiť sa k tomu, to je podľa mňa férové a normálne a zároveň to dáva dobrý signál. Ale my v Kresťanskej únii, v rámci nášho ekonomického programu nechceme dávať len nejaké populistické návrhy, znížme dane na najnižšie, ale my potrebujeme proste naštartovať ekonomiku a teraz je evidentne pridusená. To znamená, podobne ako keď idem s autom, tak nestačí len dupať na pedál a nažiť sa z neho vymačkať, treba aj správne zaradiť, možno podradiť, dať nižšiu rýchlosť, v tomto prípade dať nižšiu sadzbu dane, aby sa tá ekonomika rozbehla a potom sa výber zväčší v absolútnych číslach a bude dosť peňazí najmä pre rodiny s deťmi, na tom nám záleží najviac, ale aj na všetky potrebné služby štátu, vrátane napríklad spomínaného, často spomínaného zdravotníctva či školstva. Takže pre mňa je to, ale pre nás je to s pani poslankyňou Záborskou návrh do debaty a boli by sme radi, ak aby sme o ňom mohli rokovať potom aj v septembri v druhom čítaní. Uvedomujeme si, že sme v opozícii a nevieme dávať komplexné návrhy, ale v každom prípade chceme ukazovať program, o ktorý by sme sa chceli ďalej uchádzať s jediným cieľom, a to je pomôcť Slovensku, pomôcť ľuďom na Slovensku. Ďakujem.
Skryt prepis