Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.6.2025 o 15:44 hod.

Mgr.

Richard Vašečka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 17.6.2025 15:44 - 16:00 hod.

Richard Vašečka
 

Vystúpenie v rozprave 17.6.2025 15:44 - 16:00 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
ktoré sa posielajú na vzdelávanie a výchovu detí, tak to už ministerstvo školstva vyriešilo prílepkom k zákonu, ktorý sme prijímali myslím si že tak desať dní dozadu. Ja vám prečítam o tej situácii. Vznikajú absurdné situácie, kedy napríklad štát posiela príspevky na vzdelávanie detí na cirkevných školách cirkevným školským úradom, alebo diecéznym školským úradom, ktoré ich ďalej preposielajú jednotlivým cirkevným školám. Z týchto transakcií však musia cirkevné školské úrady odviesť transakčnú daň. Toto sa riešilo v návrhu, ktorý bol podaný na školskom výbore a potom bol prijatý a prilepený k inému zákonu z dielne ministerstva školstva. Takže táto vec, ktorá bola do očí bijúca, a my sme upozorňovali už skôr, tak bola prijatá. Pre mňa je to také malé opozičné víťazstvo, že keď podáte návrh zákona a veľké časť z neho, gro také do očí bijúce, uzná vládna koalícia a opraví ho. Aj keď ten normálny spôsob by mal byť taký, aký prebehol teda legislatívny proces normálne. Oni to tam strelili tak zboku a opravili to. Ale výsledok sa dostavil, Bohu vďaka, som rád a budeme takto ďalej pracovať. Tak isto ako napríklad energetické nápoje. Podávali sme ich opakovane, ale prešiel koaličný návrh jedného pána poslanca z HLAS-u. Tiež vítame to, nie je to o tom, že si to pripneme na hruď, alebo že to musí byť pod našim menom. Neuplatňujeme si na to autorské práva, ale sme radi, že upozorňujeme na nejaký nezmysel, na zdravie, na nejaký nezmysel, za nejakú nespravodlivosť a tá sa opraví.
Čiže táto časť vlastne, vlastne je už vyriešená. Ale sú tam aj, sú tam aj ďalšie veci, ktorých sa dotýka a ktoré deformuje transakčná daň. Predstavte si, že, možno to poznáte všetci a možno nie, tak krátko. Robí sa v kostole zvyčajne po bohoslužbách zbierka kde ľudia absolútne podľa svojho uváženia dobrovoľne vhodia do nejakej nádoby alebo nejakej pokladničky svoj príspevok zo svojich, nazvem to zo svojho čistého príjmu, teda už zdanených peňazí a tieto peniaze sú dopredu stanovené na aký sú účel. Napríklad bežne sa robí zbierka na charitu, alebo zbierka na misijné diela. Myslím tiež, že tak isto nemusím doďaleka rozvádzať, že charita to nie je nejaká firma na pí ár, alebo na marketing, ale že naozaj tie peniaze idú dôsledne na ľudí, ktorí potrebujú takýto prejav lásky, lebo slov charita znamená po latinsky láska. Na takéto dielo lásky kde vlastne sa ľuďom, ktorí sú v núdzi, ktorí sú nejakým spôsobom odkázaní na pomoc pomáha. To znamená, ľudia zo svojho čistého príjmu dajú peniaze, tieto peniaze idú na nejakých núdznych ľudí a myslím si, že nie úmyslom zákonodarcu, ale chybou sa spôsobilo to, že aj z tohto sa musí platiť transakčná dať, zvlášť, ak sa to teda prepošle, alebo nie zvlášť, ale keď to preposiela cez účet.
Tak isté sa napríklad robí zbierka, sú misionári v Afrika. Ja som nejaký čas učil na gymnáziu, ktoré zriaďovali školské sestry sv. Františka. Ony mali misiu v Juhoafrickej republike a tam sa starali zvlášť o deti, ktoré boli z rodín, častokrát siroty, ktoré boli rozpadnuté práve kvôli až by som povedal v tej epidémií AIDS a zostávali osamotené, hladné. A na takého misijné diela sa robí napríklad zbierka. Tak isto tiež si nemyslím, že úmyslom zákonodarcu, ale nedomyslením sa, keď to posielate normálne cez účet na pápežské misijné diela alebo na ďalšie organizácie, musí platiť transakčná daň. No a suma sumárum toto mi navrhujeme zrušiť v našom zákone. A teda keďže predpokladám, že sa tak deje, že opozičné návrhy neprechádzajú, alebo teda len veľmi málo ktoré, tak by som chcel aj tak znova poprosiť, tak ako si adoptovali tú prvú časť nášho návrhu, že už je zrušená transakčná daň pre transfer peňazí, ktoré sú určené na vzdelávanie detí na cirkevných školách, tak keby si niekto z vládnej koalície adoptoval tiež túto ďalšiu vec a tie zbierky z čistého príjmu ľudí, ktoré idú na charitu alebo pomoc aj mimo Slovenska, napríklad deťom v Afrike, aby od tejto transakčnej dane boli oslobodené.
Veľmi pekne ďakujem za všetkých tých ľudí, ktorých sa to týka. Či sú to naše deti na cirkevných školách, alebo sú to nejakí ľudia odkázaní, ktorým slúži charita, alebo sú to napríklad nejakí núdzni v zahraničných misiách. Samozrejme, najlepšie by bolo transakčnú daň zrušiť, ale teda rozumiem nejakým súvislostiam. Preto upozorňujeme špeciálne na tieto, ešte raz zopakujem, verím že nezamýšľané ale, bohužiaľ, negatívne dôsledky transakčnej dane. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2025 14:29 - 14:45 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj pani kolegyni za vystúpenie. Bavíme sa tu o opozičnom návrhu. Vystúpila pani poslankyňa z opozície, je pravdepodobné, že tento návrh neprejde, ale bolo spomenuté aj v rozprave, že ministerstvo školstva rieši túto otázku tej predškolskej prípravy. Preto je dobré, že sa o tom rozprávame, pretože tá potreba tej predškolskej prípravy vyplýva z reálnych potrieb, z reálnych problémov, ktoré vidíme na Slovensku v tomto veku.
My v Kresťanskej únii podporujeme v prvom rade, a myslím si ale, že to nie je nejaké, naša doména, že podporujeme v prvom rade, aby rodina správne, dobre vychovávala a pripravovala svoje dieťa v predškolskom veku, ale, samozrejme, je realita taká, že niektoré rodiny prípadne aj nechcú, to znamená, že chcú túto výchovu alebo časť tejto výchovy a vzdelávania zveriť inštitúcii, napríklad materskej škole, alebo z nejakého spôsobu zaostávajú alebo hapruje im tá predškolská príprava a tam je vlastne otázka, že ako to spraviť. A tam je potrebné proste to deliť podobne ako, ako štát priznáva aj v ústave právo rodičov na výchovu a vzdelávanie svojich detí primárne, ale ak zlyhajú rodičia alebo je tam nejaké zanedbanie, nejaký problém, tak, a boli tu spomenuté aj vo faktických, faktických poznámkach napríklad detské domovy, čiže toto sú veci, ktoré sú veľmi citlivé. Jedná sa o rodiny, o deti, o veľmi také bezbranné deti. Preto je dobré, že táto diskusia prebieha. Musíme rozmýšľať nad tým, ako tie deti povzbudiť a tých rodičov povzbudiť, aby dobre vyrastali v rodinách a zároveň aké, aké mechanizmy nájsť, aby tie deti, ktoré to potrebujú, aj keď ich rodičia možno nie celkom to vedia určiť, ako im pomôcť, aby sa dobre pripravili na tú školskú dochádzku a na život.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2025 10:29 - 10:44 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ďakujem ti za poukázanie na to, že ak konsolidujeme, tak v prvom rade musíme ukázať ľuďom príklad, že konsolidujeme na samých sebe na štáte a to je ten dobrý príklad konsolidácie, keď zbytočné výdavky a navyše výdavky, ktoré si nemôžeme dovoliť, tak zoškrtáme. Ja by som použil paralelu s jedným sektorom, ktorý je v zásade z veľkej časti štátny a to je školstvo, kde sú tiež nejaké odmeny alebo sa hovorí o tom, že podľa výkonov budú učitelia odmeňovaní, riaditelia o tom majú rozhodovať, ale tam ide naozaj o veľmi malinké percentíčka z toho celkového balíka peňazí, ktoré štát dáva na vzdelávanie, aby sa tam odmieňal ten výkon. Je to, povedzme, nejaký posun, ale veľmi malý posun. To znamená, že ak štát je veľmi taký striktný pri učiteľoch a povie, že na to nemá, lebo je to veľký balík a musíme konsolidovať a nemôžeme si dovoliť, o to viac musí toto obmedzenie alebo zracionalnenie tých odmien urobiť pri iných štátnych zamestnancoch zvlášť teda ako bolo spomenuté na ministerstvách, čo sa týka rôznych postov funkcií, takže jednoznačne je dobré zamýšľať sa nad tým, aby sme túto konsolidáciu robili, by som povedal, tak vyrovnane, to znamená, že nielen na strane občanov, kde ťaháme z nich viac peňazí, ale povedať si okej niektoré proste veci obmedzíme a za seba ak teda do niečoho máme vrážať peniaze, tak nech je to vzdelávanie, nech je to školstvo nielen platy učiteľov, ale aj nech je to budúcnosť našich detí a nie do zbytočných funkcií a neobmedzených odmien. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2025 13:51 - 13:53 hod.

Richard Vašečka
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2025 13:28 - 13:30 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za ich reakcie. O tom, že náš štát nie je silný ale tučný, hovoria aj percentá. Percento je len percento, to nehovorí, neporovnáva, že koľko v absolútnych číslach dáva Poľsko alebo Maďarsko alebo Rumunsko, ale koľko percent z toho, čo vyprodukuje krajina dávajú. A oni nás veľmi často v tých percentách predbiehajú, to znamená, že tie percentá musia byť niekde inde nižšie. Ak dávajú viac percent do školstva, viac percent do zdravotníctva, dokonca aj na tú obranu, napríklad Poliaci majú veľmi silnú obranu a veria na to, že chcú mať silnú armádu. To znamená, že keď my percentuálne dávame menej z toho nášho, to znamená, že niekde dávame percentuálne viac. A to je práve na štát a na jeho samotnú existenciu. Tento náš návrh, ktorý podávame s Ankou Záborskou je súčasťou komplexného programu Kresťanskej únie, ekonomického programu Sedem bohatých rokov pre Slovensko, kde hovoríme presne ako hovoril pán poslanec Šipoš vo svojej faktickej poznámke, že my tu nepotrebujeme naozaj mať toľko ministerstiev, ešte dokonca ich zvyšovať, my navrhujeme, aby plus mínus, dá sa o tom debatovať, bolo centrálnych celonárodných ministerstiev desať a tie ostatné agendy môžu prebrať
===== ...vo svojej faktickej poznámke, že my tu nepotrebujeme naozaj mať toľko ministerstiev, ešte dokonca ich zvyšovať. My navrhujeme, aby plus-mínus, dá sa o tom debatovať, bolo centrálnych, celonárodných ministerstiev desať a tie ostatné agendy môžu prebrať napríklad samosprávne kraje alebo samospráva vo všeobecnosti, ktorá dokáže byť adresnejšia, ktorá dokáže byť efektívnejšia, ktorá navyše musí hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom a nie ako štát, ktorý ide proste pokiaľ len môže. To znamená, že nie je to len taký populistický návrh, že znížme dane, ale znížme dane, aby naozaj mali viac peňazí ľudia, ktorí si ich vyrobia. Lebo dane platia tí, ktorí niečo robia, ktorí sú zamestnaní, ktorí pracujú, aby mali viac a štát aby nemíňal zbytočne ich peniaze lebo tak sa rozbehne krajina, tak bude Slovensko a ľudia na ňom bohatí. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2025 13:28 - 13:30 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za ich reakcie. O tom, že náš štát nie je silný ale tučný, hovoria aj percentá. Percento je len percento, to nehovorí, neporovnáva, že koľko v absolútnych číslach dáva Poľsko alebo Maďarsko alebo Rumunsko, ale koľko percent z toho, čo vyprodukuje krajina dávajú. A oni nás veľmi často v tých percentách predbiehajú, to znamená, že tie percentá musia byť niekde inde nižšie. Ak dávajú viac percent do školstva, viac percent do zdravotníctva, dokonca aj na tú obranu, napríklad Poliaci majú veľmi silnú obranu a veria na to, že chcú mať silnú armádu. To znamená, že keď my percentuálne dávame menej z toho nášho, to znamená, že niekde dávame percentuálne viac. A to je práve na štát a na jeho samotnú existenciu. Tento náš návrh, ktorý podávame s Ankou Záborskou je súčasťou komplexného programu Kresťanskej únie, ekonomického programu Sedem bohatých rokov pre Slovensko, kde hovoríme presne ako hovoril pán poslanec Šipoš vo svojej faktickej poznámke, že my tu nepotrebujeme naozaj mať toľko ministerstiev, ešte dokonca ich zvyšovať, my navrhujeme, aby plus mínus, dá sa o tom debatovať, bolo centrálnych celonárodných ministerstiev desať a tie ostatné agendy môžu prebrať
===== ...vo svojej faktickej poznámke, že my tu nepotrebujeme naozaj mať toľko ministerstiev, ešte dokonca ich zvyšovať. My navrhujeme, aby plus-mínus, dá sa o tom debatovať, bolo centrálnych, celonárodných ministerstiev desať a tie ostatné agendy môžu prebrať napríklad samosprávne kraje alebo samospráva vo všeobecnosti, ktorá dokáže byť adresnejšia, ktorá dokáže byť efektívnejšia, ktorá navyše musí hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom a nie ako štát, ktorý ide proste pokiaľ len môže. To znamená, že nie je to len taký populistický návrh, že znížme dane, ale znížme dane, aby naozaj mali viac peňazí ľudia, ktorí si ich vyrobia. Lebo dane platia tí, ktorí niečo robia, ktorí sú zamestnaní, ktorí pracujú, aby mali viac a štát aby nemíňal zbytočne ich peniaze lebo tak sa rozbehne krajina, tak bude Slovensko a ľudia na ňom bohatí. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13.6.2025 13:11 - 13:22 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážené kolegyne, kolegovia, pripomeniem to, že alebo začnem takým vstupom. Rozmýšľame o tom, že v rámci takej našej dobrodružnej turistiky sa vyberieme s niektorými deťmi tento rok do Rumunska. Chcel by som sa pozrieť na deltu Dunaja, potom Transylvánske Alpy, kde som bol aj minulý rok. Je to tam krásne, ale keď sme tam boli teda minulý rok pozrieť do tých Álp, tak to čo ma naozaj veľmi príjemne prekvapilo a šokovalo, bola úroveň infraštruktúry v Rumunsku a celkovo výrazný pokrok, ktorý vidieť zo všetkých strán v krajine ako Rumunsko. Vieme, že po páde komunistickej totality, po diktatúre Čaušeska, bolo na tom Rumunsko veľmi zle v roku 1990 a že mu dlho trvalo, pokiaľ sa, poviem, vyhrabalo z týchto následkov tohto drastického režimu, ale dnes je na tom Rumunsko veľmi dobre. Keď pozeráme o iných krajinách, napríklad naše najbližšie krajiny, teda V4, to znamená Česko, Maďarsko a zväčša Poľsko, tak to tu už bolo veľakrát povedané. Nedávno malo veľmi dobré vystúpenie pán spravodajca o tom, ako hovoril o aj dáta, ako sú na tom tie krajiny. Otázka je, že čo môžeme urobiť, aby sme tento nepriaznivý trend zvrátili. Nie v Rumunsku, alebo v tých zmienených krajinách, ale u nás, aby sme ten nepriaznivý trend zvrátili. To znamená, že aby sme sa stali konkurencieschopnými a naozaj aj my tu ľudí, pracujúcich, investorov lákali a nie vyháňali, nie odpudzovali, lebo tento trend tu je. Jeden, jeden z, jedna z vecí, ktoré veríme a preto to máme aj v programe Kresťanskej únie, je, že treba vytvoriť podmienky, ktoré ľudí motivujú pracovať na Slovensku a platiť tu dane a jedna múdra veta človeka, ktorý ekonomike rozumel, znela, že bohatstvo nepochádza z prerozdeľovania. To sa, ale veľmi často, to veľmi často socialisti robia, že si myslia, že čím viac peňazí vyberú a čím viac ich prerozdelia, tým bude krajina bohatšia. No nebude, lebo tie peniaze musíte odniekiaľ zobrať a tie peniaze musí niekto vyprodukovať, zarobiť, musí, musia byť k dispozícii ľudia, ktorí, ktorým sa darí a ktorí sa rozvíjajú, tak potom majú, nemajú problém dane platiť. Preto spolu s pani poslankyňou Záborskou, ako poslanci Kresťanskej únie, podávame tento návrh, ktorý teraz odôvodním aj na základe nejakých dát. Zníženie, zníženie daňov, daní, pardon, zníženie dane z príjmov právnických osôb na úroveň najnižších sadzieb susedných krajinách, predstavuje kľúčový krok k oživeniu slovenského hospodárstva, ktoré čelí vážnym výzvam. Predkladaný návrh, ako som už spomenul, má za cieľ zaviesť sadzbu 9% pre firmy s ročným príjmom do 100 000 € čo by nás zladilo s Maďarskom a 16% pre firmy s príjmom na túto hranicu podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia...

===== má za cieľ zaviesť sadzbu 9 % pre firmy s ročným príjmom do 100 000 eur, čo by nás zladilo s Maďarskom a 16 % pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia, ktoré brzdí podnikateľský sektor. Ak iní idú rýchlejšie ako my, musíme sa pozrieť na to, čo nás brzdí a podľa možnosti to odstrániť, pretože nám budú tí ostatní potom utekať. Ja si inak úprimne nemyslím, že na Slovensku je to zlé, že nejak padáme, no ale stagnujeme alebo rastieme veľmi pomaly a nutne to tak nemusí byť. My si myslíme, že treba odtiahnuť ten vankúš, ktorý dusí tých podnikateľov. Naša ekonomická politika musí jasne vyjadrovať záujmy slovenských rodín, zamestnancov, podnikateľov a spotrebiteľov. V slovenskom záujme sú čo najnižšie dane pre podnikanie, ľudí a rodiny, pretože nízke dane znamenajú viac príležitostí pre firmy investovať, viac pracovných miest pre zamestnancov a vyššiu životnú úroveň pre obyvateľov. Súčasne je nevyhnutné, aby sme boli konkurencieschopní v porovnaní s našim ekonomickým okolím. Len tak dokážeme prilákať zahraničných investorov a poskytnúť domácim podnikateľom podmienky na rozvoj, ktoré ich nebudú tlačiť k presunu podnikania do krajín s výhodnejším daňovým režimom. Preto tam máme tú komparáciu a porovnávame tie sadzby s krajinami, kde sú najnižšie v rámci Európskej únie, čiže s Maďarskom a Rumunskom. Teda minimálne v krajinách, ktoré sú na tom podobne ako my. Jednou z hlavných príčin upadajúcej slovenskej ekonomiky je fakt, že aktuálny daňový systém neponúka podnikateľom dostatočnú motiváciu rozvíjať svoje aktivity. Vysoké daňové zaťaženie spôsobuje, že mnohé slovenské firmy zápasia s nedostatkom zdrojov na investície, čo má negatívne dôsledky nielen na ich vlastný rozvoj, ale aj na celkovú ekonomiku. Tento návrh preto vytvára priaznivejšie podmienky pre rast zdravého hospodárstva. Firmy budú môcť viac investovať do inovácií a rozširovania svojich aktivít, čo prispeje k tvorbe nových pracovných miest, zvýšeniu spotreby a celkovému rastu HDP. Aj keď sa môže zníženie daní krátkodobo prejaviť poklesom príjmov štátneho rozpočtu, v strednodobom horizonte vytvára predpoklady pre dynamický rast slovenského hospodárstva. Zníženie daňového zaťaženia tiež prinesie zásadné zlepšenie v medzinárodnej konkurencieschopnosti Slovenska. No nižšie dane sú nielen o prilákaní zahraničných investícií, ale predovšetkým o tom, aby slovenskí podnikatelia mohli slobodne rásť a prispievať k rozvoju krajiny. Tento návrh je preto nevyhnutným opatrením, ktoré spája záujmy všetkých zložiek spoločnosti – od rodín a zamestnancov po podnikateľov a spotrebiteľov – a prináša reálnu víziu pre oživenie a dlhodobú prosperitu Slovenska. Teraz zopár dát z nedávnej minulosti. Skúsenosti s odhadom priamych rozpočtových dopadov zásadného zníženia daní z príjmu právnických osôb sú na Slovensku zmiešané. Pri obdobnom znížení sadzby dane z 25 % na 19 % k 1.1.2004 prognózovalo ministerstvo financií, že za rok 2004 vyberie na tejto dani 23 800 mil. slovenských korún, pričom v realite sa vybralo 29 625 mil. slovenských korún, čiže o 46 % viac. Podľa konečných dát a prepočtov Štatistického úradu a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť viedlo toto zníženie dokonca k medziročnému rastu výberu dane už za rok 2004, kedy výber narástol v prepočte z 1 118 mil. eur v roku 2003 na 1 171 mil. eur v roku 2004, čiže plus 5 %. Opačná situácia nastala v rokoch 2013 až 2015. V roku 2013 narástla sadzba z 19 % na 23 %, v roku 2014 klesla na 22 % a zároveň sa rozširoval daňový základ. Ministerstvo financií v jednotlivých návrhoch rozpočtov verejnej správy očakávalo vďaka týmto zmenám zvýšenie daňových príjmov v roku 2015 o ďalších 611 mil. eur, pričom reálny výber zvýšilo len o 241 mil. eur oproti situácii bez zvýšenia sadzieb a rozšírenia základov. Čo sa týka vytvorenia rezervy na pokrytie prípadných negatívnych dopadov tejto zmeny, ktorú navrhujeme, na rozpočet v roku 2026 a ďalších rokoch, predkladatelia očakávajú jej vytvorenie na margo rozpočtových výdavkov. Navrhujú o. i. na dva roky pozastaviť medziročný rast výdavkov štátneho rozpočtu, znížiť mzdové výdavky, zvýšiť adresnosť sociálneho systému vrátane 13. dôchodku, spájať a rušiť vybrané úrady štátnej správy. Tu chcem povedať to, že zníženie daní je samozrejme populárne pre tých, ktorí ich platia, ale ono je dobré aj pre štát. A možné výpadky, uviedol som nejaké príklady, že to tak nemusí byť, ak sa sadzba znižuje, tak jednoducho má štát riešiť tak, ako je to zdravé a to je znížením svojich výdavkov. Ja som to už spomenul minule pri jednej rozprave, keď sme hovorili o tom, že viaceré strany, myslím, že to bol najmä HLAS, mali vo svojich predvolebných reklamách, billboardoch tvrdenie o silnom štáte. Môžeme o tom viesť nejakú debatu, či štát má byť silný alebo nie, ale ja si nemyslím, že Slovensko, náš štát je v tejto chvíli silný, ale bezpochyby je tučný. A tučný neznamená vždy silný. A keď hovoríme o konsolidácii, tak ak sa tá deje tým, že občanom zvyšujeme dane a zároveň znižujeme nejaké podporné dávky, napríklad daňové bonusy, čiže im vlastne tiež reálne zvyšujeme dane, tak to nie je prejav silného štátu, to je prejav slabého štátu, ktorý na sebe nechce šetriť. Nebudem tu hovoriť o tom, že či si ministri zvýšili platy, alebo sme si nezmrazili platy, my poslanci. Áno, to tiež patrí k tomu, že keď chceme, aby konsolidovala celá krajina, celý štát, tak musíme konsolidovať aj my a pripojiť sa k tomu, to je podľa mňa férové a normálne a zároveň to dáva dobrý signál. Ale my v Kresťanskej únii, v rámci nášho ekonomického programu nechceme dávať len nejaké populistické návrhy, znížme dane na najnižšie, ale my potrebujeme proste naštartovať ekonomiku a teraz je evidentne pridusená. To znamená, podobne ako keď idem s autom, tak nestačí len dupať na pedál a nažiť sa z neho vymačkať, treba aj správne zaradiť, možno podradiť, dať nižšiu rýchlosť, v tomto prípade dať nižšiu sadzbu dane, aby sa tá ekonomika rozbehla a potom sa výber zväčší v absolútnych číslach a bude dosť peňazí najmä pre rodiny s deťmi, na tom nám záleží najviac, ale aj na všetky potrebné služby štátu, vrátane napríklad spomínaného, často spomínaného zdravotníctva či školstva. Takže pre mňa je to, ale pre nás je to s pani poslankyňou Záborskou návrh do debaty a boli by sme radi, ak aby sme o ňom mohli rokovať potom aj v septembri v druhom čítaní. Uvedomujeme si, že sme v opozícii a nevieme dávať komplexné návrhy, ale v každom prípade chceme ukazovať program, o ktorý by sme sa chceli ďalej uchádzať s jediným cieľom, a to je pomôcť Slovensku, pomôcť ľuďom na Slovensku. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13.6.2025 13:11 - 13:22 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážené kolegyne, kolegovia, pripomeniem to, že alebo začnem takým vstupom. Rozmýšľame o tom, že v rámci takej našej dobrodružnej turistiky sa vyberieme s niektorými deťmi tento rok do Rumunska. Chcel by som sa pozrieť na deltu Dunaja, potom Transylvánske Alpy, kde som bol aj minulý rok. Je to tam krásne, ale keď sme tam boli teda minulý rok pozrieť do tých Álp, tak to čo ma naozaj veľmi príjemne prekvapilo a šokovalo, bola úroveň infraštruktúry v Rumunsku a celkovo výrazný pokrok, ktorý vidieť zo všetkých strán v krajine ako Rumunsko. Vieme, že po páde komunistickej totality, po diktatúre Čaušeska, bolo na tom Rumunsko veľmi zle v roku 1990 a že mu dlho trvalo, pokiaľ sa, poviem, vyhrabalo z týchto následkov tohto drastického režimu, ale dnes je na tom Rumunsko veľmi dobre. Keď pozeráme o iných krajinách, napríklad naše najbližšie krajiny, teda V4, to znamená Česko, Maďarsko a zväčša Poľsko, tak to tu už bolo veľakrát povedané. Nedávno malo veľmi dobré vystúpenie pán spravodajca o tom, ako hovoril o aj dáta, ako sú na tom tie krajiny. Otázka je, že čo môžeme urobiť, aby sme tento nepriaznivý trend zvrátili. Nie v Rumunsku, alebo v tých zmienených krajinách, ale u nás, aby sme ten nepriaznivý trend zvrátili. To znamená, že aby sme sa stali konkurencieschopnými a naozaj aj my tu ľudí, pracujúcich, investorov lákali a nie vyháňali, nie odpudzovali, lebo tento trend tu je. Jeden, jeden z, jedna z vecí, ktoré veríme a preto to máme aj v programe Kresťanskej únie, je, že treba vytvoriť podmienky, ktoré ľudí motivujú pracovať na Slovensku a platiť tu dane a jedna múdra veta človeka, ktorý ekonomike rozumel, znela, že bohatstvo nepochádza z prerozdeľovania. To sa, ale veľmi často, to veľmi často socialisti robia, že si myslia, že čím viac peňazí vyberú a čím viac ich prerozdelia, tým bude krajina bohatšia. No nebude, lebo tie peniaze musíte odniekiaľ zobrať a tie peniaze musí niekto vyprodukovať, zarobiť, musí, musia byť k dispozícii ľudia, ktorí, ktorým sa darí a ktorí sa rozvíjajú, tak potom majú, nemajú problém dane platiť. Preto spolu s pani poslankyňou Záborskou, ako poslanci Kresťanskej únie, podávame tento návrh, ktorý teraz odôvodním aj na základe nejakých dát. Zníženie, zníženie daňov, daní, pardon, zníženie dane z príjmov právnických osôb na úroveň najnižších sadzieb susedných krajinách, predstavuje kľúčový krok k oživeniu slovenského hospodárstva, ktoré čelí vážnym výzvam. Predkladaný návrh, ako som už spomenul, má za cieľ zaviesť sadzbu 9% pre firmy s ročným príjmom do 100 000 € čo by nás zladilo s Maďarskom a 16% pre firmy s príjmom na túto hranicu podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia...

===== má za cieľ zaviesť sadzbu 9 % pre firmy s ročným príjmom do 100 000 eur, čo by nás zladilo s Maďarskom a 16 % pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia, ktoré brzdí podnikateľský sektor. Ak iní idú rýchlejšie ako my, musíme sa pozrieť na to, čo nás brzdí a podľa možnosti to odstrániť, pretože nám budú tí ostatní potom utekať. Ja si inak úprimne nemyslím, že na Slovensku je to zlé, že nejak padáme, no ale stagnujeme alebo rastieme veľmi pomaly a nutne to tak nemusí byť. My si myslíme, že treba odtiahnuť ten vankúš, ktorý dusí tých podnikateľov. Naša ekonomická politika musí jasne vyjadrovať záujmy slovenských rodín, zamestnancov, podnikateľov a spotrebiteľov. V slovenskom záujme sú čo najnižšie dane pre podnikanie, ľudí a rodiny, pretože nízke dane znamenajú viac príležitostí pre firmy investovať, viac pracovných miest pre zamestnancov a vyššiu životnú úroveň pre obyvateľov. Súčasne je nevyhnutné, aby sme boli konkurencieschopní v porovnaní s našim ekonomickým okolím. Len tak dokážeme prilákať zahraničných investorov a poskytnúť domácim podnikateľom podmienky na rozvoj, ktoré ich nebudú tlačiť k presunu podnikania do krajín s výhodnejším daňovým režimom. Preto tam máme tú komparáciu a porovnávame tie sadzby s krajinami, kde sú najnižšie v rámci Európskej únie, čiže s Maďarskom a Rumunskom. Teda minimálne v krajinách, ktoré sú na tom podobne ako my. Jednou z hlavných príčin upadajúcej slovenskej ekonomiky je fakt, že aktuálny daňový systém neponúka podnikateľom dostatočnú motiváciu rozvíjať svoje aktivity. Vysoké daňové zaťaženie spôsobuje, že mnohé slovenské firmy zápasia s nedostatkom zdrojov na investície, čo má negatívne dôsledky nielen na ich vlastný rozvoj, ale aj na celkovú ekonomiku. Tento návrh preto vytvára priaznivejšie podmienky pre rast zdravého hospodárstva. Firmy budú môcť viac investovať do inovácií a rozširovania svojich aktivít, čo prispeje k tvorbe nových pracovných miest, zvýšeniu spotreby a celkovému rastu HDP. Aj keď sa môže zníženie daní krátkodobo prejaviť poklesom príjmov štátneho rozpočtu, v strednodobom horizonte vytvára predpoklady pre dynamický rast slovenského hospodárstva. Zníženie daňového zaťaženia tiež prinesie zásadné zlepšenie v medzinárodnej konkurencieschopnosti Slovenska. No nižšie dane sú nielen o prilákaní zahraničných investícií, ale predovšetkým o tom, aby slovenskí podnikatelia mohli slobodne rásť a prispievať k rozvoju krajiny. Tento návrh je preto nevyhnutným opatrením, ktoré spája záujmy všetkých zložiek spoločnosti – od rodín a zamestnancov po podnikateľov a spotrebiteľov – a prináša reálnu víziu pre oživenie a dlhodobú prosperitu Slovenska. Teraz zopár dát z nedávnej minulosti. Skúsenosti s odhadom priamych rozpočtových dopadov zásadného zníženia daní z príjmu právnických osôb sú na Slovensku zmiešané. Pri obdobnom znížení sadzby dane z 25 % na 19 % k 1.1.2004 prognózovalo ministerstvo financií, že za rok 2004 vyberie na tejto dani 23 800 mil. slovenských korún, pričom v realite sa vybralo 29 625 mil. slovenských korún, čiže o 46 % viac. Podľa konečných dát a prepočtov Štatistického úradu a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť viedlo toto zníženie dokonca k medziročnému rastu výberu dane už za rok 2004, kedy výber narástol v prepočte z 1 118 mil. eur v roku 2003 na 1 171 mil. eur v roku 2004, čiže plus 5 %. Opačná situácia nastala v rokoch 2013 až 2015. V roku 2013 narástla sadzba z 19 % na 23 %, v roku 2014 klesla na 22 % a zároveň sa rozširoval daňový základ. Ministerstvo financií v jednotlivých návrhoch rozpočtov verejnej správy očakávalo vďaka týmto zmenám zvýšenie daňových príjmov v roku 2015 o ďalších 611 mil. eur, pričom reálny výber zvýšilo len o 241 mil. eur oproti situácii bez zvýšenia sadzieb a rozšírenia základov. Čo sa týka vytvorenia rezervy na pokrytie prípadných negatívnych dopadov tejto zmeny, ktorú navrhujeme, na rozpočet v roku 2026 a ďalších rokoch, predkladatelia očakávajú jej vytvorenie na margo rozpočtových výdavkov. Navrhujú o. i. na dva roky pozastaviť medziročný rast výdavkov štátneho rozpočtu, znížiť mzdové výdavky, zvýšiť adresnosť sociálneho systému vrátane 13. dôchodku, spájať a rušiť vybrané úrady štátnej správy. Tu chcem povedať to, že zníženie daní je samozrejme populárne pre tých, ktorí ich platia, ale ono je dobré aj pre štát. A možné výpadky, uviedol som nejaké príklady, že to tak nemusí byť, ak sa sadzba znižuje, tak jednoducho má štát riešiť tak, ako je to zdravé a to je znížením svojich výdavkov. Ja som to už spomenul minule pri jednej rozprave, keď sme hovorili o tom, že viaceré strany, myslím, že to bol najmä HLAS, mali vo svojich predvolebných reklamách, billboardoch tvrdenie o silnom štáte. Môžeme o tom viesť nejakú debatu, či štát má byť silný alebo nie, ale ja si nemyslím, že Slovensko, náš štát je v tejto chvíli silný, ale bezpochyby je tučný. A tučný neznamená vždy silný. A keď hovoríme o konsolidácii, tak ak sa tá deje tým, že občanom zvyšujeme dane a zároveň znižujeme nejaké podporné dávky, napríklad daňové bonusy, čiže im vlastne tiež reálne zvyšujeme dane, tak to nie je prejav silného štátu, to je prejav slabého štátu, ktorý na sebe nechce šetriť. Nebudem tu hovoriť o tom, že či si ministri zvýšili platy, alebo sme si nezmrazili platy, my poslanci. Áno, to tiež patrí k tomu, že keď chceme, aby konsolidovala celá krajina, celý štát, tak musíme konsolidovať aj my a pripojiť sa k tomu, to je podľa mňa férové a normálne a zároveň to dáva dobrý signál. Ale my v Kresťanskej únii, v rámci nášho ekonomického programu nechceme dávať len nejaké populistické návrhy, znížme dane na najnižšie, ale my potrebujeme proste naštartovať ekonomiku a teraz je evidentne pridusená. To znamená, podobne ako keď idem s autom, tak nestačí len dupať na pedál a nažiť sa z neho vymačkať, treba aj správne zaradiť, možno podradiť, dať nižšiu rýchlosť, v tomto prípade dať nižšiu sadzbu dane, aby sa tá ekonomika rozbehla a potom sa výber zväčší v absolútnych číslach a bude dosť peňazí najmä pre rodiny s deťmi, na tom nám záleží najviac, ale aj na všetky potrebné služby štátu, vrátane napríklad spomínaného, často spomínaného zdravotníctva či školstva. Takže pre mňa je to, ale pre nás je to s pani poslankyňou Záborskou návrh do debaty a boli by sme radi, ak aby sme o ňom mohli rokovať potom aj v septembri v druhom čítaní. Uvedomujeme si, že sme v opozícii a nevieme dávať komplexné návrhy, ale v každom prípade chceme ukazovať program, o ktorý by sme sa chceli ďalej uchádzať s jediným cieľom, a to je pomôcť Slovensku, pomôcť ľuďom na Slovensku. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13.6.2025 13:07 - 13:09 hod.

Richard Vašečka Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ešte pre istotu, tlač 686? Teraz. Dobre, takže ideme. Tento návrh sa týka ekonomiky a týka sa toho, aby Slovensko naozaj prosperovalo. Vychádza z programu Kresťanskej únie, sedem bohatých rokov pre Slovensko a jeho cieľom je zlepšiť momentálne veľmi nepriaznivú pozíciu Slovenska, špeciálne v Európskej únii, ale aj vo svete, najmä teda stratu konkurencieschopnosti a zjednodušene, pozeráme sa na krajiny okolo nás alebo podobné ako my v niektorých veciach, ktoré majú výrazne nižšie sadzby dane z príjmu a my tam, my tam navrhujeme, aby sa táto sadzba znížila na 9% pre firmy s ročným príjmom do 100 000 eur, čo by nás zladilo s Maďarskom a 16% pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. No, ja by som potom o tom viac povedal v rozprave, aby mohol vystúpiť pán spravodajca, takže, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.
Skryt prepis