Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pre korektnosť chcem povedať, že neviem teda kde sú poslanci PS, z SAS je tu pán poslanec Dostál, aby sme povedali, ale viem, že poslanci KDH myslím išli na tlačovku, takže to nebolo nejaké zanedbanie alebo zlý úmysel. Ďakujem za faktické poznámky. Môžme mať rôzne názory a ja som to povedal zo svojho pohľadu a možno pani Kolíková alebo pani Plaváková to zas vidia inak. To je v poriadku. Ale mňa naozaj mrzí, že niektoré veci sú základné a už sú v našich zákonoch, vôbec nič sa nestane, keď sa dostanú do ústavy. Nie sú to žiadne exotické novinky. Sú to veci, ktoré sú jednak overené ľudskými dejinami a jednak sú aj v zákonoch Slovenskej republiky aj medzinárodných dohodách. Takže keď budú v ústave nič sa nestane. Je na debatu či tam musia byť alebo majú byť, áno, však o tom debatujeme. Ja si myslím, že áno, mnohé z nich napríklad tá výchova o ktorej som hovoril, že aby bolo to právo rodičov na výchovu rešpektované. Znova prečo? To nie je problém medzi školou a rodičmi, to je problém medzi niektorými činiteľmi, aktivistami v tejto spoločnosti a rodičmi, ktorí sa rôznymi spôsobmi niekedy dostávajú do škôl a dejú sa takéto veci napríklad. Preto si myslím, že je správne, aby to bolo v zákone, aby to bolo aj v ústave, aby nám to bolo zrejmé. A aj veci, ktoré sú samozrejmé sú dobré, aby tam boli, lebo tak ako bolo spomenuté v jednej faktickej, že keď pred tridsiatimi rokmi, viac ako tridsiatimi rokmi sa prijímala Ústava Slovenskej republiky, tak asi si nikto ani nevedel predstaviť, že niektoré veci o nich sa bude viesť debata. A ona sa vedia, takže to potrebujeme do tej ústavy ukotviť. A preto sme tu. A keď má niekto iné argumenty, nech sa páči, ale musí byť tu, musí hovoriť, musí počúvať, musí argumentovať. Ďakujem.

...chceš sa o tom porozprávať, normálna komunikácia podpora komunikácie medzi školou a rodičmi, medzi rodičmi a deťmi, pretože tá komunikácia skutočne viazne. Áno, vidím to aj ako poistku, ktorá by mohla nastať v prípade, že by sa udiala taká vec, že z nejakého dôvodu by tam pozvali nejakých ľudí, ktorí teda sú nejakí ideologicky zaujatí a nie sú odborníci alebo chceli by indoktrinovať tie deti nejakými nevhodnými vecami, chcel by som o tom vedieť a v tom prípade by som nesúhlasil. Ja nepredpokladám, že by sa to našim deťom, ktoré teda ešte stále chodia do školy tak, že by sa to stalo. Ale ak by sa to mohlo stať, tak by som bol rád, aby som takúto páku mal. A vieme, že také veci sa dejú aj na Slovensku aj v zahraničí. Preto ja to vítam, aby toto bolo jednoznačne v Ústave Slovenskej republiky zadefinované. A ak hovoríme o tom, že ústava nie je samozrejme trhací kalendár a nie všetko by malo byť v ústave, tak to je pravda, preto tu máme o tom diskusiu, preto prebieha normálny legislatívny proces, preto bolo MPK, preto máme prvé čítanie, budeme mať, keď Boh dá, druhé čítanie, že sú veci, ktoré sú východiská. A ja si myslím, že v dnešnej dobe, vec, ktorá bola ešte pred pár desaťročiami úplnou samozrejmosťou, tak dnes musí byť napísaná v ústave, a to, že je pohlavie mužské a ženské, že rodičia sú otec a matka a že otec je muž a matka je žena. Je to smutné, že to musíme urobiť, ale podľa mňa to musíme urobiť.
A ešte by som nadviazal tak politicky na pani Kolíkovú, ktorá hovorila, ale veď my sa nevieme zhodnúť tie kultúrne etické otázky. Áno, ale my chceme, aby to zostalo tak, že my sa nevieme zhodnúť, to znamená my tu. My sme tu zvolení, občania Slovenskej republiky nás zvolili a my o tom budeme debatovať, budeme o tom hlasovať, budeme o tom rozhodovať. Nie aby nám niekto iný o tom rozhodoval. A toto je podľa mňa, neviem či omyl, či nepochopenie, či úmysel, nakoniec je mi to jedno, ja nehodnotím vnútro poslancov, ktorí sa k tomu vyjadrujú, ale z mojej strany je to teda omyl, lebo my nehovoríme o tom, že chceme vnútiť nejaký ideologický pohľad alebo nejaký kultúrno-etický pohľad, ale, že si to máme rozhodnúť tu na Slovensku a nie aby nám to vnucoval niekto iný, pretože sú to veľmi intímne a citlivé veci. A skutočne, tak ako to už aj dneska bolo povedané, ja pokladám Európsku úniu ako myšlienku za veľmi dobrý projekt. A je aj veľmi osožný pre Slovensko a nielen ekonomicky, celkovo, aj historicky, aj mierovo, aj hodnotovo. Ale keď sa čoraz viac zvlášť v západných krajinách posúvajú v týchto, by som povedal, v normálnych prirodzených hodnotách niekam inam a tlačia nám to nasilu, tak vytvárajú veľké riziko, že skutočne sa môže tá Európska únia rozpadnúť. Ale to nie preto, že my to chceme, my nechceme ničiť Európsku úniu, my nechceme vystupovať z Európskej únie, ale nechceme, aby to bolo prostredie, kde niekto povýšenecky, elitársky bude vnucovať niekomu inému v rozpore s vôľou jeho občanov, toho jeho národa nejaké veci. Komunikujme na Slovensku, predsa sme otvorená spoločnosť. Nie sú zavreté hranice, je globalizácia, je tu internet, sú tu médiá. Veď všetci ľudia majú prístup ku všetkým informáciám, nie je tu cenzúra. Spokojne, nebojme sa, že tu niekto sa niečo nedozvie. Ale potom, na konci dňa si sadnime, voliči vo voľbách rozhodnú, zástupcovia budú o tom hlasovať a tak to bude ako si to tu v Národnej rade Slovenskej republiky prijmeme. O tom to je, nie o tom, aby sme do ústavy vtlačili nejaké veci okrem tých úplne najzákladnejších, ktoré jednak už v zákonoch Slovenskej republiky sú, bolo povedané, že surogátne materstvo predsa nie je povolené, že rodičia majú právo žiadať výchovu svojich detí v súlade so svojim náboženským a filozofickým presvedčením. Veď to už je v zákone o rodine, to je v medzinárodných zmluvách. My nezavádzame niečo nové. My len chceme, aby deväťdesiatimi hlasmi, ústavnou väčšinou boli tieto veci potvrdené a zachytené v ústave. A prepáčte, ja si naozaj myslím, že toto je kameň úrazu a toto najviac trápi niektorých kolegov poslancov, že ak to bude tými deväťdesiatimi hlasmi ukotvené, tak keď získajú oni väčšinu, len jednoduchú 76-tku, nebudú to môcť a nebudú môcť čokoľvek v oblasti rodiny, manželstva, školstva meniť. A preto si myslím o to viac, že je to dôležité. A preto nakoniec chcem povedať, že budeme za obidva návrhy hlasovať zatiaľ, aby prešli do druhého čítania. Ja si myslím, že je dobré, aby prešli obidva, ale samozrejme chápem počty. Ak bude mať teda len vládny návrh väčšinu budiž, ale keby ste dokázali urobiť to, že posuniete aj ten druhý návrh, budeme mať dobrú debatu, dobrý výber a podľa mňa dôjdeme k dobrému záveru. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem vám kolegovia, kolegyne, ktorí tu takto už poobede v piatok sedíte. Niekoľko vecí už, ktoré v prebiehajúcej rozprave my napadajú, chcel by som na ne reagovať. Začnem asi z tej najčerstvejšej.
Pán poslanec z Progresívneho Slovenska, pán poslanec Prostredník reagoval na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej, ktorá hovorila o tom, že Slovensko nie je náboženský štát, nie je viazaný na náboženstvo a ideológiu a on jediný v tejto debate, nie navrhovatelia z KDH, nie my, ktorí sme komentovali, on jediný použil náboženský argument, citát z Biblie a navyše ako to aj pred chvíľkou bolo povedané, ho použil úplne zle. Tá vec, ktorú on citoval, ja na to zareagujem, pretože to použil v rozprave, vôbec nebola niečím, čo by Boh kázal, alebo schvaľoval, naopak to bol vlastne krok slabej viery zo strany Sáry a má dodnes, dodnes aj po 3500 rokoch minimálne, zlé následky, zlé ovocie. Čiže to nie je niečo, čím sa to dalo obhajovať a vôbec, ale my nepoužívame náboženské a cirkevné argumenty pri týchto témach. Stále sme z toho obviňovaní, pričom je to úplne legitímne, lebo náboženstvo patrí k spoločnosti, ale používame prirodzené veci, používame normálne argumenty. Ja by som chcel začať teda k tým politickým. Pretože máme prvé čítanie, tu sa hovorí hlavne o základnej filozofii a vôbec aj politických okolnostiach. Takže skúsme takú, takú predstavu.
Predstavte si, že by táto vládna koalícia, povedzme na podnet poslancov z HLAS-u, nech mi odpustia, je to predstava, priniesla návrh na registrované partnerstvá. Čo by robili kolegovia v PS, alebo prípadne z SaS? Hovorili by, nie, nie, to my vôbec nejdeme o tom ani uvažovať, vôbec to nerozoberajme. My za to nebudeme určite hlasovať. To je pasca, to je pasca. Ja vám môžem povedať, čo si netreba predstavovať. Vždy, keď tu bol návrh na registrované partnerstvá, vždy ho títo poslanci, ja som hlavne zažil SaS-ku, vždy ho obhajovali a vždy zaňho hlasovali a vôbec ich nikdy nezaujímalo, či to rozbíja opozíciu, alebo nerozbíja opozíciu.
To znamená, toto sú úplne falošné, politologické argumenty. O tom to nie je. Navrhovateľ za KDH, pán predseda Majerský, to povedal, my sa tu teraz nebavíme o tom, či sme v opozícii, v koalícii, ale o nejakom zákone, o nejakých hodnotách, o nejakom hlasovaní.
Som presvedčený aj na základe skúseností, ktoré mám za tie volebné obdobia, že poslanci progresívni, liberálni, by hlasovali všetkými desiatimi za návrh za registrované partnerstvá a vyhlasovali by, že je to historická šanca, treba ju využiť, treba využiť otvorené dvere a mali by zo svojho pohľadu pravdu. Preto je také dosť falošné, alebo ako povie slovami, slovami pani Kolíkovej, kradmé, že používajú tento falošný argument, že my o tom tu nemôžme rokovať, nemôžme to navrhovať, že nemôžme za to hlasovať. Ja musím povedať, ja tu vidím naozaj otvorené dvere a príležitosť o týchto veciach rokovať a hlasovať a keďže sme v prvom čítaní, verím tomu, že je správne dať priestor obom návrhom aj vládnemu, ktorý má teda garantovať, má aj podporu, aj návrhu KDH, ktorý sa mi v mnohom páči, dať šancu, aby sme rokovali na ďalšej schôdzi v druhom čítaní. Tak isto je tu aj, bolo tu aj MPK, ktoré bolo poňaté seriózne, dali sme pripomienky a takisto aj mis Kresťanskej únie, môžem povedať, že boli sme pozvaní na rokovanie s našimi pripomienkami, ktoré boli podporené aj viac ako 500 ľuďmi. To znamená, že, že to malo aj oporu v spoločnosti, nielen v nejakých našich súkromných názoroch jednotlivcov ako poslancov, ale, že to bol naozaj hlas voličov a boli tieto pripomienky prijaté, aj niektoré pripomienky KDH, resp. z ich návrhu boli prijaté do vládneho, ktorý bol predložený. Ja si myslím, že zatiaľ to ide dobrým smerom, že máme o čom, máme o čom rokovať, máme sa nad čím zamyslieť. Ja som povedal už vo faktickej poznámke, že som smutný, ale nie z toho, že tu o tom rokujeme, ale že tu o tom vôbec musíme rokovať, pretože je potrebné si povedať niektoré veci, pretože bohužiaľ, už nie sú zrejmé, zvlášť mladí ľudia sú nielen zmätení, ale sú mätení tými mnohými ľuďmi, ktorí hovoria o tom, oni síce budú hovoriť, že však my neprotestujeme, sú dve pohlavia. No tak, používajú slovo rod. Je 72, neviem čoho, proste, hej.
Ja k tomu chcem povedať toľko, že my za Kresťanskú úniu sme preto hovorili, že možno by bolo dobré dať do ústavy aj keď je to trošku také nadnesené, možno aj definíciu slova "rod", aby sme si to teda mali jasné, čo je rod a čo je pohlavie a že keď hovoríme o pohlaví, hovoríme o pohlaví, a tie sú naozaj mužské a ženské, a takisto sme navrhovali a navrhujeme a myslím, že by to bolo správne, aby tam bolo zadefinované, že pohlavie sa definuje na biologickom základe, pretože to je objektívna skutočnosť, ktorú viete dostať z bunky ľudského tela. Ale po všetkých týchto nejakých úvodných glosách, by som chcel povedať niečo k tej podstatnej veci, ktorá mne konkrétne ako učiteľovi, ako rodičovi, ako bývalému predsedovi školského výboru, leží na srdci, a to je vec, ktorá sa dostala aj nakoniec do vládneho návrhu, a to je vec, aby rodičia mali zvrchované právo rozhodovať o výchove svojich detí. S týmto návrhom som prišiel už v minulom volebnom období do parlamentu, čiže už je to, sú to nejaké tri roky, dokonca v prvom čítaní bol aj schválený aj hlasmi poslancov za SMER a kvôli nejakým zmätkom na konci volebného obdobia, nebol dotiahnutý v druhom čítaní. Ja som ho potom predkladal aj v tomto, v tomto volebnom období, zatiaľ bol zamietnutý, ale čiastočne bol prijatý v istej forme do zákona pána ministra školstva Druckera, pričom my sme už v spolupráci s kolegami z KDH, ktorí už v tomto volebnom období sú v parlamente, tak sme spolu s ním predkladali pozmeňujúci návrh, aby to tam bolo presne definované, že v oblasti sexuálnej intímnej výchovy majú mať rodičia posledné slovo a ak také niečo sa poskytuje, má tam byť informovaný súhlas rodičov, čo vidíme, že je odôvodnené, je potrebné.
Znova argumentácia zo strany progresívcov, liberálov bola opäť taká účelová v tom, že prečo chcete zakazovať sexuálnu výchovu? Ja niekedy naozaj nerozumiem, že či si nerozumieme, alebo, že či si nechceme rozumieť, alebo či to zneužívame ako politickú nejakú páku? Nikto nič nezakazuje. Ja ako rodič chcem vedieť, aby moje dieťa, ktoré chodí napr. na základnú školu a budú tam preberať nejaké témy, týkajúce sa sexuality a intimity človeka, aby som o tom vedel. Ja dôverujem školám, ktoré sme vybrali pre naše deti a predpokladám, že tam bude na slušnej, mravnej a odbornej úrovni táto téma prebratá, ale budem o tom minimálne vedieť a budem sa môcť opýtať, čo ste o tom hovorili. Chceš sa o tom porozprávať? Normálna komunikácia, podpora komunikácie medzi školou a rodičmi, medzi rodičmi a deťmi, pretože tá komunikácia skutočne viazne. Áno, vidím to aj ako poistku, ktorá by mohla nastať v prípade, že by sa udiala taká vec, že z nejakého dôvodu by tam pozvali nejaký ľudí
====

Ďakujem pekne. Fakty v prípade muža a ženy, biologické fakty alebo prípadne prirodzené veci, to je to, z čoho vychádzame a mali by sme vychádzať, nie pocity, akokoľvek ich môžme rešpektovať, vážiť si, nechcieť, aby niekto musel mať negatívne pocity, ale ja by som predsa jeden pocit vyjadril, že je to smutné. Ale nie je smutné, že tu o tom rokujeme, ale smutné je, že tu o tom musíme rokovať. Že v dnešnej dobe je taká situácia, že my musíme do ústavy napísať, že sú len dve pohlavia - mužské a ženské. Že otec je muž a matka je žena. A mnohé ďalšie samozrejmé fakty musíme uviesť do ústavy, musíme, pretože dnes je veľké množstvo ľudí, ktorí sú zmätení, a je relatívne malé množstvo ľudí, ktorí mätú... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
No, teraz vás poprosím, aby ste fakt si počkali a požiadali o slovo, tu je kultivovane vyslovovaný názor a ja si myslím, že si ho treba vypočuť a nemusíte s ním súhlasiť. Pokračujte, pán poslanec, a keď sa bude dať, dajte mu ešte naviac nejaké sekundy.
Nech sa páči.

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem pekne a ja sa ospravedlňujem, ak som niekoho sa dotkol, mám pocit, že sa vyjadrujem k tomu, čo hovoril navrhovateľ, že sa on nebude vyjadrovať k pocitom na nejakej stupnici a že hovorí o biologických faktoch, to hovorím aj ja, a naozaj si myslím, že toto je dôležité, aby sme aj to pohlavie muža a ženy definovali nie ako pocitovú záležitosť, ale ako biologickú záležitosť. Ja si, samozrejme, uvedomujem, že sú rôzne situácie, kde vládne určitá neistota a zmätok, že sú určité životné situácie, kde napríklad žijú spolu dve ženy, dvaja muži a mňa to ani nedesí, ani nie som proti tomu, ale rodina je otec a matka, lebo tak prichádzajú na svet deti, to sú biologické fakty.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci a ďakujem za vystúpenie Milanovi Majerskému, predsedovi KDH a predkladateľovi spolu s kolegami tohto návrhu. Máme zlúčenú rozpravu a ja poviem na začiatok to veľmi jednoducho. Sme v prvom čítaní, to znamená rokujeme a budeme hlasovať o tom, či sa o tých veciach má rokovať ďalej. My v kresťanskej únii sme presvedčení, že áno, preto v obidvoch tých návrhoch, ktoré sú v tej zlúčenej rozprave zatiaľ sme rozhodnutí hlasovať za. Je nám jasné, že tie pomery sú v snemovni také, že podľa tých vyjadrení, 79 je dohodnutá na tom vládnom návrhu, čiže v prvom čítaní bude stačiť jednoduchá väčšina, netreba 90. Tak je vysoko pravdepodobné, že prejde. Ja si myslím, že by bolo veľmi fajn, keby prešiel do druhého čítania aj návrh KDH a mali by sme tak dva návrhy o ktorých môžeme debatovať. A my teda podporíme, aby sa rokovalo o obidvoch.
V tom návrhu KDH, ktorý bol teraz predstavení aj v reči pána predsedu Majerského, tak sú niektoré veci, ktoré sa teda v tom vládnom nenachádzajú a ktoré si myslíme, že sú dobré, že je správne, aby boli v Ústave. Či už sa týkajú tej zvrchovanosti, tá sa čiastočne prekrýva, ale aj ďalších postojov, napríklad týkajú sa aj spravodlivosti na Slovensku, ktoré sú tiež dôležité. Takže myslím si, že aj tento návrh KDH, aj keď nemá v tejto chvíli za sebou zatiaľ deklarovanú tú väčšinu, tak bolo by dobré, aby prešiel do druhého čítania. My teda, opakujem, zahlasujeme za obidva návrhy, aby sa prerokovali v druhom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Rasťo, za tvoj vhľad do tejto situácie. Naozaj nie je žiadna pandémia, nie je žiadna nejaká náhla kríza, ktorá by odôvodňovala takéto postupy a ako sme videli aj pri predchádzajúcom návrhu zákona, aj pri tomto, nie sú to veci, pred ktorými by sme napríklad nevarovali my alebo odborníci a ktoré sa dajú riešiť aj inak, nie tým, že sa zase nejak dehonestuje alebo znekvalitní legislatívny proces. A je dosť pravdepodobné, že prídu potom ďalšie, ďalšie opravy, pretože ten legislatívny proces má svoje odôvodnenie, prečo je toľko času, prečo to trvá mesiace, prečo to prechádza nejakým procesom ešte na úrovni vlády, potom v medzirezortnom pripomienkovom konaní, v parlamente čítaniami, výbormi. Vždy to má význam. Ak sa tie veci diali za ktorejkoľvek vlády, či sme boli v koalícii alebo v opozícii, tak tie veci nikdy neprispievajú ku kvalite. Áno, môže si niekto vyhodnotiť, že z rôznych dôvodov, politických, akýchkoľvek, pôjde do toho skráteného legislatívneho konania, teraz by som povedal, že ten dôvod je aj ústavná kríza a legitímne to vidíme, že na omyle jedného poslanca stojí a padá táto vláda, či vôbec bude schôdza, to aj mimoriadna, lebo do riadnej sa ani neodvážite, hoci máme harmonogram, tak ak toto sú veci, kvôli ktorým potom krivíte legislatívny proces a nejde len o formu, ale ide o výsledky hlavne v dôležitých oblastiach spoločenského života ako je zdravotníctvo alebo práve aj tieto stavebné veci, tak je to na škodu a nemalo by sa to takto robiť.
Takže ďakujem ti, pán poslanec, za to, že si na to poukázal.

Ďakujem za slovo.
Ja si pamätám, že pred už viacerými rokmi pán vtedy premiér a aj teraz premiér Fico si išiel zabehať na hrádzu a našiel peňaženku a zverejnil to, že našiel niekoho peňaženku. Na druhý deň bola veľmi podarená karikatúra na, niekde v médiách, aj tvoju peňaženku som našiel. A teraz aj na ten výstup pána poslanca Matoviča, že Fico našiel peňaženku rodín. Sľubovali naozaj, že nebudú znižovať sociálne, sociálne benefity alebo sociálne výhody a práve tým najzraniteľnejším, ako si, Igor, povedal, rodinám s deťmi, a oni to urobili. Proste zobrali desiatky eur mesačne, možno až stovky a až tisíce eur ročne, čo je podľa mňa veľmi-veľmi negatívne. Najviac ma mrzí ten daňový bonus, lebo to je veľmi dobrá myšlienka. Ľudia, ktorí pracujú, ktorí majú deti, platia dane a že štát im menej zoberie. To nie je niečo, čo im dáva ako sociálnu dávku z milosti, z láskavosti, to je vec, pri ktorej im necháva z toho, čo vyprodukovali a čo logicky, do koho budú najviac investovať(?), no do svojich detí, do občanov, ktorí budú tiež, majú veľký predpoklad, že budú zodpovední, pracovití a ak zostanú na Slovensku, alebo ak by boli zostali na Slovensku a platili dane, tak by mohli prispieť tým svojim rodičom. Lenže toto tiež v podstate úplne priškrtili. Úprimne poviem, že to bola jedna z vecí, na ktorú som bol najviac hrdý, ten rodičovský bonus. Lebo tu nejde len o tie peniaze, ale aj o ten princíp tej úcty, tej solidarity. A toto všetko zrušili. A ja chápem, že konsolidácia je makroekonomika, ale rodiny, deti, rodičia, to nie sú čísla. To sú osoby, to sú ľudia a naozaj to niekedy skončí, že je toto prelomové, prečo nejaká matka nakoniec to dieťa neprijme.

Ďakujem veľmi pekne.
Myslím si, že tento deň je nielen pamätný, ale je to aj zásadný bod v našich dejinách. Myslím, že aj mnohí predstavitelia hlavy štátu, prezidenti sa zúčastňovali na spomienkových udalostiach pre tento deň. Bol by to podľa mňa obohacujúci prvok, ak by sme tento zákon podporili a tento štátny sviatok ustanovili.
Ďakujem.

Ja sa na úvod priznávam, že som tak trochu porušil rokovací poriadok, lebo som si urobil fotku, keď som sedel tam, pretože toto je ten prípad, keď rokuje Národná rada v minimálnom zložení, je tu predsedajúci, je tu navrhovateľ, je tu spravodajca a ja ako rečník.
A niežeby som... (Reakcia z pléna.) Áno, predsedajúci, tým som začal. Takže na jednej strane je mi to ľúto, na druhej strane to je pochopiteľné, za normálnych okolností už by sme boli 36 minút skončili rozpravu, ale teraz rokujeme tak dlhšie, ale poďme k veci. Máme v slovenskom právnom poriadku prípady, a dokonca sa niektoré aj relatívne čerstvo zaviedli, že nejaký deň je štátny sviatkom Slovenskej republiky a zároveň nie je dňom pracovného pokoja. Určite nechceme s pani predkladateľkou Ankou Záborskou vytvárať nejaké nové náklady pre štát alebo zamestnávateľov, ale ja si naozaj myslím, že 25. marec, ktorý odkazuje predovšetkým na 25. marca 1988, je hoden toho, aby bol štátnym sviatkom Slovenskej republiky.
Keď to len tak v skratke porovnám so 17. novembrom, ktorý bol teda štátnym sviatkom ešte z čias Československej republiky, a dokonca ešte odkazoval aj na to, čo sa stalo počas podstate začínajúcej druhej svetovej vojny alebo prebiehajúcej, tak vlastne tento deň je v prvom rade o udalostiach, ktoré boli v Prahe. Samozrejme, som za to, aby 17. november bol a zostal štátnym sviatkom, je to významný deň boja za slobodu, demokraciu, ale 17. november 1989 by nebol, alebo nie určite v takejto forme a v takomto čase bez 25. marca 1988, zhruba o nejaký rok a pol sme v Bratislave predišli tie udalosti, ktoré potom vyvrcholili v Prahe v novembri 1989.
Samozrejme, po tom pražskom 17. novembri 1989 sa už tieto zhromaždenia začali diať po celej republiky, potom už aj v Bratislave a iných, iných mestách v Česku aj na Slovensku. Ale chcem tým teda povedať to, že ak si pripomíname 17. november, čo je veľmi správne, o nič menej by sme nemali si pripomínať a sláviť ako štátny sviatok 25. marec 1988, myslím si, že by to bolo niečo v našich dejinách, na čo môžeme byť hrdí a čo je teda hodné toho, aby to nebol len pamätný deň, ale štátny sviatok, lebo naozaj máme čo oslavovať. Tých momentov v našej histórii nie je až tak veľa, resp. nevieme ich až tak veľa nájsť, a myslím si, že pre našu národnú identitu, národnú hrdosť by to bolo vhodné.
Takže zopakujem to, tak ako máme 17. november ako štátny sviatok, navrhujeme a prosíme aj kolegov, aby to podporili, aby 25. marec bol štátnym sviatkom, a podotýkam, bez nároku na deň pracovného pokoja, tak ako to v prípade už niektorých štátnych sviatkov máme.
Ďakujem.